Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 11, 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3T/31/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615010076
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5615010076.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa
11. mája 2016 v Liptovskom Mikuláši, takto
r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý :
K. B. A. H. H. U. K. H. C. X. X., nar. X. X. XXXX v X., trvale bytom L. Č.. XXX,
okres Z. H., prechodne bytom J.
Č.. XXX/X, Z. H., živnostník,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 27. 12. 2014 v čase medzi 20.00 hod. až 21.00 hod. v Liptovskom Mikuláši na Garbiarskej ulici
na parkovisku pri Bar & Restaurant Route 66, keď pri kontrole interiéru bližšie neurčeného vozidla
spoločnosti Liptov Taxi pod sedadlom spolujazdca našiel mobilný telefón zn. Samsung Galaxy S5,
bielej farby, IMEI: 356100060933064 bez SIM karty, si tento mobilný telefón bez privolenia oprávnenej
osoby prisvojil tým, že si ho ponechal, prostredníctvom „factory reset“ previedol továrenské nastavenie
prístroja, vložil do neho SIM kartu mobilného operátora Orange Slovensko a.s. s číslom + XXX XXX
XXX XXX a tento použil, čím Z. P.S., nar. X. X. XXXX, spôsobil škodu prisvojením si mobilného telefónu
vo výške 599,07 eura,
t e d a

prisvojil si cudziu vec malej hodnoty, ktorá sa dostala do jeho moci nálezom,

č í m s p á c h a l

prečin zatajenia veci podľa § 236 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 236 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3, Trestného zákona
na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Podľa § 49 ods. l písm. a/ Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne o d k l a d á.

Podľa § 50 ods. l Trestného zákona súd obžalovanému u r č u j e skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal dňa 20. 3. 2015 na K. B. obžalobu pre prečin
zatajenia veci podľa § 236 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na vyššie popísanom
skutkovom základe. Súd rozhodol dňa 20. 8. 2015 vydaním trestného rozkazu, proti ktorému obžalovaný
riadne a včas podal odpor, preto bolo vo veci nariadené hlavné pojednávanie. Obžalovaný na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 27. 4. 2016 nemal záujem uzavrieť dohodu o vine a treste s prokurátorom
a po zákonnom poučení v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásil, že
je nevinný.

Obžalovaný vypovedal, že predmetný trestný čin nespáchal, nemal úmysel si telefón ponechať. V
opačnom prípade, by sa nechválil svojim kolegom, že našiel mobil, pretože by riskoval svoje miesto v
taxi službe. Poprel, že by si chcel mobilný telefón ponechať, že by ho chcel používať, niekomu inému
predať alebo darovať. Poukázal na skutočnosť, že nemal dostatočný čas na to, aby mohol mobil odniesť
na políciu, alebo aby išiel za niektorým z mobilných operátorov, za účelom zistenia vlastníka mobilu, v
čom mu síce nebránila žiadna závažnejšia prekážka, ako napr. choroba, avšak služby cez víkend bývajú
veľmi náročné a po týchto sa v prvom rade potrebuje poriadne vyspať tak, aby mohol nastúpiť do ďalšej
zmeny. Pripustil, že bolo chybou, že za účelom zistenia majiteľa mobilu, keďže v ňom nebola žiadna
SIM-karta, vložil do tohto mobilného telefónu SIM-kartu, ktorú používal, avšak tak urobil len za účelom
zistiť majiteľa. Tiež poukázal na to, že hneď ako prišli za ním policajti, bez váhania im potvrdil, že mobil
našiel a okamžite im ho vydal.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že na mobile, ktorý našiel v služobnom motorovom vozidle
počas sobotňajšej služby okolo 22.00 hod. vykonal „factory reset“ so zámerom zistenia údajov komu
patrí alebo nejakých kontaktov, pretože v ňom nebola SIM-karta. Keďže vykonaním „factory resetu“ sa
dostáva mobil do pôvodných nastavení, týmto boli dáta zmazané a on to už ďalej neriešil. Poukázal na
to, že bol po troch nočných službách. Bežnou praxou u pracujúcich ľudí podľa neho je, ak vec nájdu,
neodovzdajú ju hneď, sú tu straty a nálezy a taktiež je bežné počkať, kým sa niekto, kto vec stratil neozve,
takže vyčkal aj on. Tiež poukázal na to, že pokiaľ trvalo až 52 hodín, kým mobil odovzdal, tak v zákone
nikde nenašiel, po akej dobe sa nález musí odovzdať. Ak by bola táto doba, keď by sa nenašiel majiteľ
telefónu neúnosná, mobil by odovzdal majiteľovi taxi služby. Potvrdil, že z tohto telefónu po vložení
SIM-karty boli hovory skôr prijímané, nie volané, pretože svoj mobil v tom čase použiť nemohol. Počas
týchto troch nočných služieb mal k dispozícii aj dispečerský telefón, a to počas služby z piatka na sobotu
a potom počas nočnej služby v nedeľu. Počas sobotňajšej služby, keď mobil našiel, mal dispečerský
telefón k dispozícii kolega Š. C.. Ani on neprijal žiaden hovor na taxi službu, že by niekto hľadal mobil.
Tiež volal kolegom, pýtal sa aj cudzích ľudí v taxíku, či náhodou nevedia, že by niekto stratil mobil.
Nik zo svedkov nevypovedal, že by som mobil nechcel vrátiť. Mobil nebol odovzdať sám z dôvodov,
že bol víkend, mal za sebou tri nočné 12 hodinové víkendové služby, ktoré sú stresujúce, musel som
plniť najmä pracovné povinnosti a bol unavený. V pondelok ráno bol aj s kolegom v Tescu, kde čakal
na manželku, ktorá bola s dcérou u lekára, počas tohto čakania s kolegom skúšali mobil, avšak žiadne
osobné dáta v ňom nenašli. Hlavné stanovište taxi služby bolo v tom čase pri reštaurácii „Route 66“.
Mobil polícii odovzdal bez akýchkoľvek námietok.
Súd na hlavnom pojednávaní dňa 27. 4. 2016 taktiež vykonal so súhlasom obžalovaného a prokurátora v
súlade s ustanovením § 263 ods. 1 Trestného poriadku dokazovanie prečítaním zápisníc z prípravného
konania o výsluchu svedka poškodeného Z. P. zo dňa 27. 1. 2015, svedka Š. C. zo dňa 22. 1. 2015,
svedka Z. L. zo dňa 22. 1. 2015 a svedka H. V. zo dňa 29. 1. 2015.
Poškodený Z. P. vypovedal, že dňa 26. 12. 2014 spoločne s priateľkou bol v podniku Route 66 v
Liptovskom Mikuláši, pričom v čase o 03.00 hod. dňa 27. 12. 2014 chceli z podniku odísť, preto zo svojho
mobilného telefónu zn. Samsung Galaxy S5 zavolal taxík. Keďže pred podnik medzitým prišiel iný taxík,
požiadal vodiča, aby ich odviezol, tento nemal inú zákazku, takže s tým súhlasil. Pôvodnú objednávku
telefonicky zrušil a telefón si vložil do ľavého vonkajšieho neuzatvárateľného vrecka športového zimného
kabáta, ktorý mal na sebe oblečený. S priateľkou sa ešte vrátili do podniku pre veci z úschovne, následne
sa taxíkom odviezli a vystúpili v mieste trvalého bydliska poškodeného. Poškodený hneď po odchode

taxíka zistil, že vo vrecku nemá telefón, ktorý nenašiel ani na zemi, kde z taxíka vystúpili, preto sa
okamžite z priateľkinho telefónu snažil zistiť telefónne číslo na taxi službu (XXXXXXXXXX), pričom v
uvedenú noc sa dispečerovi už nedovolal, dovolal sa mu až ráno. Dispečerovi uviedol, že mu chýba
mobil a požiadal ho, aby taxikár, ktorý ich viezol, prezrel taxík, či ho nenájde. Dispečer mu uviedol,
že zamestnanci sa do práce vrátia až večer po 19.00 hod, takže im to môže povedať až vtedy. Keď
poškodený dispečerovi opäť volal, oznámil mu, že žiaden taxikár mobilný telefón v aute nenašiel. Z
toho dôvodu nadobudol poškodený presvedčenie, že mobil mu nemohol vypadnúť v taxíku z vrecka,
pretože vrecká na kabáte sú hlboké, myslel si, že mu ho odcudzil niekto na chodbe pri odchode
z podniku Route 66, kde bolo množstvo ľudí. Predmetný mobilný telefón zn. Samsung Galaxy S5,
bielej farby, IMEI:356100060933064, poškodený kúpil okolo 20. 11. 2014 na paušál v Taliansku. Jeho
hodnotu odhadol na 600,- Eur. SIM-kartu talianskeho mobilného operátora Tre s telefónnym číslom
+XXXXXXXXXXXX, zablokoval, od mobilného operátora dostal novú SIM-kartu s tým istým číslom.
Mobilný telefón mu bol následne vrátený, avšak bez SIM-karty.
Svedok Š. C. vypovedal, že pracuje ako taxikár v spoločnosti Liptov Taxi, s. r. o. Liptovský Mikuláš.
V zamestnaní, keď mal k dispozícii aj dispečerský telefón bol v dobe od 19.00 hod. dňa 27. 12. 2014
do 07.00 hod. dňa 28. 12. 2014, pričom za túto dobu mu nik netelefonoval s tým, že hľadá mobilný
telefón, ktorý si mal zabudnúť v jednom z ich taxíkov. V priebehu dňa mal dispečersky telefón k dispozícii
kolega H. V., ktorý robieva len denné služby. Ďalej svedok uviedol, že bol prítomný, keď K. B. ukazoval
veľký mobilný telefón bielej farby, ktorý údajne našiel v taxíku. Svedok sa nevedel vyjadriť, ktorý deň to
bolo, avšak bolo to vo večerných hodinách na parkovisku pri Route 66. Nepamätal si, na ktorom aute
obžalovaný jazdil, ale cez víkendy jazdieva na modrej Škode Rapid. Keď obžalovaný telefón ukazoval,
pýtal sa ho, či niekto telefonoval, že stratil mobil. Pokiaľ mal svedok k dispozícii dispečerský telefón,
nikto mu netelefonoval, že stratil mobil. Obžalovaný mu povedal, že ak bude niekto mobil zháňať, bude
u neho. Svedok tiež poukázal na to, že vždy vracajú veci, ktoré sa nájdu v taxíkoch.
Svedok Z. L. uviedol, že pracuje ako taxikár v spoločnosti Liptov Taxi, s. r. o., Liptovský Mikuláš, tak
ako obžalovaný. Pamätal si, že niekedy koncom decembra 2014, keď viacerí taxikári stáli večer na
parkovisku pred podnikom Route 66, im K. ukázal, že našiel vo svojom taxíku mobilný telefón zn.
Samsung Galaxy S5, bielej farby. Ďalej sa o telefóne nebavili, pretože vo firme je pravidlo, že všetko čo v
taxíku nájdu, sa vráti majiteľom. Čaká sa len na to, kým ľudia zavolajú, pretože nie vždy dokážu majiteľa
vecí hneď nájsť. Svedok si pamätal, že obžalovaný sa vtedy pýtal, či náhodou niekto telefón nezháňa.
Následne v pondelok po nočnej službe išli spoločne s obžalovaným do Tesca na kávu, kde obžalovaný
čakal na svoju rodinu a počas tohto sa opäť začali telefónom zaoberať, pričom svedok chcel vedieť aké
funkcie má nájdený telefón, pretože to bol jeden z najnovších modelov. Z toho dôvodu obžalovaný do
neho vložil svoju SIM-kartu, začali si ho prezerať a skúšať jeho funkcie, niečo aj natočili na video. Svedok
poukazoval na to, že obžalovaný nemal v úmysle si mobil nechať pre vlastnú potrebu, pretože skutočne
všetky veci vracajú, no niekedy to trvá aj dlhšiu dobu, pretože sa niekedy klienti neozvú hneď, že si v
taxíku niečo zabudli, zavolajú až po čase.
Svedok H. V. vypovedal, že pracuje v spoločnosti Liptov Taxi s. r. o. ako taxikár na denných službách v
čase od 07.00 hod. do 19.00 hod. Dňa 27. 12. 2014 pravdepodobne v dobe od 7.00 hod. do 19.00 hod.
pracoval, pričom mal aj dispečerský telefón, pričom si už nepamätal, či niekto volal, že pravdepodobne
stratil v niektorom z ich taxíkov mobilný telefón. Cez víkendy sa stáva, že sa ľudia vracajú z rôznych
zábav a často volávajú, či v taxíkoch niečo nenašli a sú to aj mobilné telefóny. Svedok sa nevedel presne
vyjadriť, či mu vtedy niekto z takého dôvodu volal, avšak uviedol, že všetky nájdené veci sa vracajú
zákazníkom, ak zistia majiteľa. Nestalo sa, že by sa nevrátili nejaké cennejšie veci, pretože ľudia tieto
veci hľadajú. Svedok sa od kolegov dozvedel, že obžalovaný našiel mobilný telefón, no nezaujímal sa
o to, pretože predpokladal, že obžalovaný toto vyrieši tak, ako býva zvykom u nich v zamestnaní, teda
že sa vec majiteľovi vráti.
Súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním zabezpečených listinných dôkazov -potvrdenia o zaistení
veci zo dňa 29. 12. 2014, záznamu o vrátení veci zo dňa 30. 12. 2014, vyčíslenia škody, identifikácie
odcudzených a stratených mobilných zariadení podľa IMEI spoločnosti ORANGE, identifikácie
odcudzených a stratených mobilných zariadení podľa IMEI spoločnosti T-mobile.
Z potvrdenia o zaistení veci zo dňa 29. 12. 2014 vyplýva, že dňa 29. 12. 2014 o 13. 45 hod. v budove
OO PZ v Liptovskom Mikuláši bola zaistená vec K. B., nar. X. X. XXXX, trvale bytom L. XXX, a to
mobilný telefón zn. Samsung Galaxy S5, bielej karty, nepoškodený, bez SIM-karty a bez pamäťovej
karty IMEI:356100060933064.

Zo záznamu o vrátení veci zo dňa 30. 12. 2014 vyplýva, že mobilný telefón zn. Samsung Galaxy S5,
bielej karty, IMEI:356100060933064, bez SIM-karty, bol vrátený Z. P., nar. X. X. XXXX v Z. H., trvale
bytom L. XXX/X, Z. P..

Z internetového výstupu z webovej stránky W..S..R. 2012, predaj techniky cez internet zo dňa 30. 12.
2014 vyplýva, že mobilný telefón Samsung Galaxy S5, G 900, 16 GB, LTE, White, bolo možné kúpiť
za cenu 599,07 eura.

Z identifikácie odcudzených a stratených mobilných zariadení podľa IMEI spoločnosti ORANGE vyplýva,
že mobilný telefón s číslom IMEI:356100060933064, bol používaný od 27. 12. 2014 do 29. 12. 2014,
konkrétne dňa 27. 12. 2014 od 03:11:48 do 03:48:25 účastníckym číslom XXXXXXXXXXXX, dňa 29. 12.
2014 v čase od 10:59:44 do 11:26:57 bol používaný účastníckym číslo XXXXXXXXXXXX, registrovaným
na U. L., J. XXX/X, Z. H. X.

Z identifikácie odcudzených a stratených mobilov podľa IMEI čísla spoločnosti T -mobile vyplýva, že
mobilný telefón s číslom IMEI:356100060933064 bol používaný do 29. 12. 2014.

Trestného činu zatajenia veci podľa § 236 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu
vec malej hodnoty, ktorá sa dostala do jeho moci nálezom, omylom alebo inak bez privolenia oprávnenej
osoby. Podľa § 130 ods. 4 Trestného zákona, prisvojením si veci sa rozumie odňatie veci z dispozície
vlastníka, bez súhlasu, s úmyslom nakladať s ňou ako s vlastnou. Z hľadiska subjektívnej stránky sa
vyžaduje úmysel, pričom toto zavinenie je dané aj vtedy, ak páchateľ pojme úmysel prisvojiť si vec až
v neskoršom čase po tom, čo sa vec dostala do jeho moci. Podstatným znakom skutkovej podstaty
prečinu zatajenia veci podľa § 236 ods. 1 Trestného zákona je prisvojenie si veci malej hodnoty. Podľa
§ 125 ods. 1 Trestného zákona veta prvá, škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266
eur. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsah činu. Z
vykonaného dokazovania vyplýva, že hodnota mobilného telefónu zn. Samsung Galaxy S5, G900, bielej
farby, predstavovala ku dňu skutku 599,07 eura.

Konanie obžalovaného K. B. mal súd preukázané predovšetkým z výpovede poškodeného, svedkov,
ale aj z výpovede obžalovaného, a zo zabezpečených listinných dôkazov, pričom podstatné skutkové
okolnosti v zásade ani neboli sporné. Sám obžalovaný skutkový stav v zásade nepopieral, popieral však
akýkoľvek úmysel, ktorý by mal viesť k spáchaniu tohto prečinu. Úmysel obžalovaného v jeho priamej
forme však možno vyvodiť jednak zo skutočnosti, že mal riadnu vedomosť o tom, že mu nájdený mobilný
telefón nepatrí, ako aj z toho, že ho užíval spôsobom, ktorý nezodpovedá úmyslu ho čo najskôr vrátiť
pôvodnému vlastníkovi alebo nález odovzdať kompetentnému orgánu.
Súd v tomto poukazuje aj na ustanovenie § 135 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého kto nájde
stratenú vec, je povinný ju vydať vlastníkovi. Ak vlastník nie je známy, je nálezca povinný odovzdať
ju príslušnému štátnemu orgánu. Ak sa o ňu vlastník neprihlási do jedného roka od jej odovzdania,
pripadá vec do vlastníctva štátu. Zákon síce nestanovuje dobu, kedy najneskôr je potrebné vydať vec
alebo odovzdať ju štátnemu orgánu, avšak je zrejmé, že je potrebné tak urobiť v čo najkratšej dobe po
nájdení veci, zákon zároveň predpokladá aktívne konanie nálezcu vyhľadaním a odovzdaním štátneho
orgánu. Zo spôsobu nakladania s mobilným telefónom obžalovaným súd vyvodil úmysel ponechať
si ho a nakladať s ním ako s vlastnou vecou, pretože, ak obžalovaný do mobilu nájdeného v jeho
služobnom vozidle vykonával technické zásahy tzv. „factory reset“, manipuloval s ním - ako sám potvrdil,
že prijímal naň, resp. uskutočnil z neho telefonické hovory a po skončení služby sa spolu s kolegom na
mobilný telefón natáčali na video, nemožno z tohto jeho konania usudzovať úmysel, čo najskôr zistiť
vlastníka stratenej veci, ale priamy úmysel prisvojiť si cudziu vec smerujúci k získaniu trvalej dispozície
s vecou vylúčením doterajšieho vlastníka veci z jej držby, užívania a nakladania s vecou, pričom trvalou
dispozíciou sa rozumie na dobu neurčitú, kým sa páchateľ nerozhodne s vecou naložiť iným spôsobom
(napr. vrátiť ju vlastníkovi, čo napokon prezentoval vo svojej výpovedi aj obžalovaný, že by ju aj vrátil
vlastníkovi) alebo kým mu nie je odňatá orgánmi činnými v trestnom konaní. Taktiež pokiaľ mal čas
na takéto nakladanie s nájdeným mobilným telefónom, mal dostatok času na to, aby ho odovzdal na
akékoľvek miesto alebo osobám (napr. dispečing taxislužby - straty a nálezy, polícia, mestský, resp.
obecný úrad, a pod.), čím by sa zabezpečilo zistenie jeho vlastníka, a zároveň vyvrátil akýkoľvek úmysel
obžalovaného vec si ponechať a nakladať s ňou. Tieto tvrdenia obžalovaného o nedostatku času zároveň
vyznievajú nelogicky a rozporne s poukazom na povahu povolania, ktoré vykonáva a jeho plnú mobilitu
v zamestnaní, či mimo neho.

Uvedené konanie obžalovaného je v rozpore aj s prezentovaným tvrdením, že zamestnanci taxislužby
majú záujem na vrátení veci ich vlastníkom, keďže majiteľ na tom trvá a v opačnom prípade by riskovali
stratu zamestnania. Práve z tohto dôvodu bolo v záujme obžalovaného, čím skôr odovzdať mobilný
telefón na miesto alebo orgán, ktorý by vedel zabezpečiť odovzdanie veci jeho vlastníkovi.
Obžalovaný tým, že dňa 27. 12. 2014 v čase medzi 20.00 hod. až 21.00 hod. na parkovisku pri
Bar&Restaurant Route 66 na Garbiarskej ulici v Liptovskom Mikuláši, keď pri kontrole interiéru vozidla
spoločnosti Liptov Taxi pod sedadlom spolujazdca našiel mobilný telefón zn. Samsung Galaxy S5,
bielej farby, IMEI: 356100060933064, si ho ponechal, následne vykonal do neho zásah prostredníctvom
„factory reset“, čím uskutočnil továrenské nastavenie prístroja, vložil do neho SIM kartu mobilného
operátora Orange Slovensko a.s. s číslom + XXX XXX XXX XXX a tento používal, prijímal na ňom
telefonické hovory a natočil video, čím poškodenému spôsobil škodu vo výške 599,07 eura, naplnil
všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zatajenia veci podľa § 236 ods. 1 Trestného zákona.

Vykonaným dokazovaním zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti,
mal súd preukázanú vinu obžalovaného v plnom rozsahu a dospel k záveru, že skutok popísaný vo
výrokovej časti rozsudku sa stal, dopustil sa ho obžalovaný K. B., ktorý svojím konaním naplnil všetky
znaky skutkovej podstaty prečinu zatajenia veci podľa § 236 ods. 1 Trestného zákona po objektívnej,
ako aj po subjektívnej stránke, preto ho súd uznal vinným z jeho spáchania.
V rámci úvah o treste súd k osobe obžalovaného zistil, že v rokoch 2011 - 2015 bol riešený v
priestupkovom konaní blokovou pokutou za priestupky na úseku pravidiel cestnej premávky celkom 11-
krát. Podľa odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný má dva záznamy, v oboch prípadoch sa naňho
hľadí akoby nebol odsúdený. V mieste trvalého bydliska je jeho správanie k spoluobčanom hodnotené
kladne. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad upravených v
ustanovení § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce
okolnosti, priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri
ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom zistil, že na strane obžalovaného
možno priznať jednu poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona, a to vedenie
riadneho života pred spáchaním skutku. Priťažujúca okolnosť nebola zistená žiadna. Za prečin zatajenia
veci podľa § 236 ods. 1 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody vo výmere až na jeden rok,
súd pri zistení prevahy poľahčujúcich okolností, pri ktorej sa znižuje horná hranica zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o jednu tretinu, mohol ukladať trest v takto upravenej trestnej sadzbe vo výmere až na
8 mesiacov. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, teda na dolnej hranici
trestnej sadzby, pretože je presvedčený, že takto uložený trest je primeraný a spravodlivý a dostatočne
splní svoj účel najmä, že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky
na jeho prevýchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život a účel individuálnej, ako aj generálnej
prevencie dostatočne v tomto prípade splní podmienečný trest odňatia slobody. Keďže výkon trestu
odňatia slobody bol podmienečne odložený, súd zároveň určil skúšobnú dobu na 1 rok, ktorá svojou
dĺžkou je primeraná a plne postačujúca.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v
prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť
na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny
orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade

škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len
osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký
výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Rozsudok možno napadnúť odvolaním
len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.
V Liptovskom Mikuláši, dňa 11. mája 2016

Mgr. Silvia Lesňáková
samosudkyňa