Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/452/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214208290
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4214208290.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska
5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO:
36 613 843, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ a advokát JUDr. Tomáš Kušnír, proti
žalovanému: B. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX, o zaplatenie 652,25 eura s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo 16. februára 2015 č. k. 8C/310/2014-37,

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov
konania s odkazom na ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ako „OSP“), i napriek
jeho úspechu, keďže mu žiadne trovy nevznikli. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 2 písm. a)

a b), § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1 a 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení a o
zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v
znení neskorších predpisov, § 3 ods. 1, § 52 ods. 2, § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka (ďalej
aj ako „OZ“), § 5b, § 29b zák. č. 250/2007 Z. z. účinného od 01. 04. 2014. Považoval za preukázané,
že právny predchodca žalobcu (Consumer finance holding, a.s.), a žalovaný uzatvorili dňa 09. 05. 2008
spotrebiteľskú zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému

pôžičku vo výške 30.000 Sk /995,82 eura/ eura, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v 48 mesačných
splátkach po 970 Sk /32,2 eura/. Dňa 20. 10. 2010 žalovaný uhradil poslednú splátku a dňa 20. 11.
2010 bola zmluva vypovedaná. Consumer finance holding, a.s. postúpil na žalobcu pohľadávku voči
žalovanému dňa 04. 12. 2013. Konštatoval, že z prehľadu splátok a úhrad žalobcu je zrejmé, že dňa
20. 11. 2010 je uvedené - pokuta vypovedanie“ (č.l. 5 spisu). Právny predchodca žalobcu si mohol do
3 rokov túto pohľadávku uplatniť a posledný deň na uplatnenie nároku bol 20. 11. 2013. Pokiaľ žalobca

žalobu podal až dňa 29. 04. 2014, podal ju po uplynutí premlčacej lehoty.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa
zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.Namietalnesprávneprávneposúdenievecisúdomprvéhostupňa,akoajnedostatočnézistenie
skutkového stavu. Nesúhlasil s aplikáciou § 5b zák. o ochrane spotrebiteľa, ktoré nadobudlo účinnosť

dňa 01. 05. 2014 majúc za to, že tým došlo k značnému narušeniu princípov právneho štátu podľa
článku 1 ods. 1, 2 Ústavy SR, k porušeniu zákazu diskriminácie podľa článku 12 ods. 1, 2 Ústavy SR a
článku 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, k porušeniu ochrany pred svojvoľným zásahom štátnej
moci zakotvenej v článku 13 ods. 4 Ústavy SR, k narušeniu práva na majetok a ochranu vlastníckeho
práva podľa článku 20 ods. 1 Ústavy SR, článku 11 ods.1 Listiny základných práv a slobôd a článku 1
Dodatkového protokolu o ochrane ľudských práv a základných slobôd, k porušeniu práva na prístup k

nezávislému a nestrannému súdu podľa článku 46 Ústavy SR, článku 36 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochranu ľudských práv a základných slobôd a k porušeniu zásadyrovnosti účastníkov súdneho konania garantovanej článkom 47 ods. 3 Ústavy SR a článkom 37 ods.
3 Listiny základných práv a slobôd. Tiež uviedol, že aplikácia ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa
na prebiehajúce súdne konanie bez ohľadu na to, za akého právneho stavu došlo k nadobudnutiu

pohľadávok veriteľom a k podaniu žaloby na začatie konania, došlo k zotretiu princípu právnej istoty
ako jedného zo znakov právneho štátu, ktorého súčasťou je aj požiadavka predvídateľnosti konania
orgánu verejnej moci a zásahu do jeho majetkových práv a tiež k porušeniu zásady ustanovenej v článku
152 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorej výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných,
všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s Ústavou SR, najmä, pokiaľ si v konaní

uplatnil svoj nárok žalobou zo dňa 24. 04. 2014 a ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa nadobudlo
účinnosť až dňa 01. 05. 2014. Namietal, že súd prvého stupňa na danú vec nesprávne aplikoval
ustanovenia Občianskeho zákonníka, týkajúce sa premlčacej doby, keď podľa jeho názoru ide o úverovú
zmluvu uzavretú podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Argumentačne tieto svoje úvahy podporil i
citáciami z ním označených rozhodnutí NS SR, Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v
Trnave a tiež komentárom k § 52 OZ od prof. JUDr. Petra Vojčíka, CSc.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

KrajskýsúdvNitre,akosúdodvolací(§10ods.1OSP),pozistení,žeodvolaniebolopodanéúčastníkom
konaniaavzákonomstanovenejlehote(§201,§204ods.1OSP)azistení,žeodvolaniespĺňanáležitosti

§ 205 a nasl. OSP, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 212 ods. 1 OSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušiť a podľa
ods. 2 vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
652,25 eura spolu s príslušenstvom z dôvodu, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili
dňa 09. 05. 2008 zmluvu č. 4783, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému
peňažné prostriedky. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil v stanovených termínoch dohodnuté splátky,
porušil tým svoju povinnosť podľa zmluvy a dostal sa do omeškania s úhradou dlžnej sumy. Ku dňu

postúpenia predmetnej pohľadávky mu dlhoval sumu pozostávajúcu z dlžných splátok a príslušenstva
v celkovej výške 751,16 eura.

Podľa § 53 ods. 1 vety prvej OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrenéurčito,jasneazrozumiteľnealebo,
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až

§ 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka, ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 110 ods. 1 vety druhej OZ, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa
za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie
premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.Ustanovenie § 157 ods. 2 OSP i právna teória civilného procesu vymedzila požiadavky na
kvalitatívnu správnosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Súd v každom jednotlivom prípade skúma
intenzitu porušenia nedostatkov odôvodnenia rozhodnutia, ktorá zakladá jeho nepreskúmateľnosť (či

arbitrárnosť).Ustanovenie§157OSPuvádzapodstatnéobsahovénáležitostirozhodnutia.Ichsprávnosť
a úplnosť je preto podkladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Nedostatok odôvodnenia
je vadou konania. Odôvodnenie rozhodnutia má kľúčový význam, pretože dáva odpoveď na otázku,
prečo súd rozhodol práve tak a nie inak. Medzi jednotlivými zložkami odôvodnenia rozhodnutia musí
existovať vzťah založený na logickom usudzovaní a pravidlách logiky. V opačnom prípade nie je zrejmé,

že rozhodnutie je výsledkom právom upraveného procesu za dodržania princípov spravodlivosti, ale
je výsledkom svojvôle realizovanej súdnou mocou, čo je v rozpore s princípmi spravodlivého súdneho
konania (§ l a § 2 OSP). Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd
ich vec vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom
rozhodnutí o veci samej. Odôvodnenie je z hľadiska jeho preskúmateľnosti jednou z podstatných záruk
kontroly výkonu súdnej moci. Súd prvého stupňa v súlade z vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami

nepostupoval a pre svoje rozhodnutie ani nemal dostatok dôkazov.

Vadyzakladajúcezmätočnosťsúdnehokonania,ktorézavinilsúdsvojímprocesnýmpostupomvrozpore
so zákonom, spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu
bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie

alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá
svoje právne opodstatnenie, a preto je vždy nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska
ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Pod odňatím možnosti
konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní
realizáciu jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní, za účelom obhájenia

a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu ide vždy
aj vtedy, ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo má za následok jeho
nepresvedčivosť. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu
a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom
vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci

podstatné a právne významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie
má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať
odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí
spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu odvolací súd dospel k záveru, že
predmetné rozhodnutie nezodpovedá vyššie uvedeným zákonným predpokladom na obsah a
vyhotovenie rozhodnutia.

Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na prehľad splátok a úhrad žalobcu, a to na

deň 20. 11. 2010, kde je uvedené - „pokuta vypovedanie“ a taktiež na prílohy o postúpení pohľadávok,
z ktorých vyplýva počet dní omeškania 1107, čo je viac ako 3 roky ku dňu 04. 12. 2013, kedy došlo
k postúpeniu pohľadávky. Ďalej konštatoval, že dňa 20. 11. 2010 bola zmluva vypovedaná a právny
predchodca žalobcu si mohol do 3 rokov túto pohľadávku uplatniť, a teda posledný deň na uplatnenie
nároku bol 20. 11. 2013. Právny predchodca až dňa 04. 12. 2013 svoju pohľadávku postúpil na žalobcu

a žalobca podal žalobu na súd až dňa 29. 04. 2014, teda po uplynutí zvedenej lehoty.

Prvostupňový súd sa dostatočne nevysporiadal s faktom, či a kedy došlo k vypovedaniu zmluvy, pretože
- „pokuta vypovedanie“ uvedená v prehľade splátok a úhrad žalovaného, nie je zrejmé čo vlastne
znamená. Potom následné odvíjanie, týkajúce sa behu premlčacej lehoty, je nezrozumiteľné. Aké právne

následky sú pri vypovedaní zmluvy, resp. odstúpení od zmluvy, či vlastne a aký konkrétny úkon žalobca
vykonal. Až keď si ujasní prvostupňový súd skutkové okolnosti a právne posúdenie, potom môže skúmať
plynutie premlčacej doby.
Pokiaľ však ide o namietané právne posúdenia predmetnej zmluvy o pôžičke zo strany žalobcu v tom
smere, že sa nejedná o spotrebiteľský úver, odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa správne vec

posúdil z hľadiska právnej kvalifikácie tohto úveru, i keď sporom dotknutá zmluva je zmluvou úverovou,
naktorúdopadátretiačasťObchodnéhozákonníka,jetiežzmluvouspotrebiteľskou,naktorújepotrebné
aplikovať normy spotrebiteľského práva a to zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, Smernicu
rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 a Zákon o ochrane spotrebiteľa ako lex specialis a všeobecnú úpravuobsiahnutú v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Nepochybne je totiž
zmluvou typovou, uzatvorenou medzi pôvodným veriteľom, ktorý bol podnikateľom a predmet konania
sa týkal jeho podnikateľskej činnosti (dodávateľ) a žalovaným ako spotrebiteľom, ktorý nemá možnosť

jej predformulovaný obsah ovplyvniť a teda pri vzájomnej kontraktácii bola zjavná faktická nerovnosť
medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Za danej situácie tak na právne vzťahy účastníkov konania je
dôvodné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka a to aj pokiaľ ide o posúdenie premlčania. Súd
prvého stupňa v danom prípade takto postupoval, vzal na zreteľ ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, (podľa ktorého, orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával), keďže ako „orgán rozhodujúci o
nárokoch za spotrebiteľské zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod brániaci priznaniu plnenia
požadovaného žalobou a zohľadnil i ust. § 52 ods. 2 vetu tretiu OZ, účinnú od 01. 05. 2014. Zákonom č.

102/2014 Z. z. pod bodom 11, čl. VIII bol do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa zavedený
nový § 5b, pričom ide nepochybne o legislatívne vyjadrenie princípu ochrany slabšej strany, in concreto
spotrebiteľa v právnych vzťahoch. Tento zákon nadobudol účinnosť 1. mája 2014, a zákonodarca
nestanovil žiadne intertemporálne pravidlá. Inými slovami, okrem údaja o účinnosti novej právnej úpravy
absentujú pravidlá koexistencie starej a novej právnej úpravy. Môže preto vzniknúť otázka, či sa nová

právna úprava obsiahnutá (okrem iného) v spomínanom ustanovení § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa
má aplikovať aj na vzťahy vzniknuté predo dňom nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy.
Celkové nastavenie spoločenských procesov v oblasti ochrany spotrebiteľa je nepochybné. Smeruje
k maximalizácii ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany v právnych vzťahoch. Pomerne jasným a
nepochybným sa javí úmysel zákonodarcu i zákona a výklad konkrétneho ustanovenia je tak len

derivátom elementárneho pravidla, že každá právna norma sa má vykladať na prospech toho, na
ochranu ktorého je primárne určená. Výklad tejto normy môže byť výkladom buď „in dubio mitius“ (v
pochybnostiach miernejšie, teda „právnoochranne“ vo vzťahu k adresátovi tejto ochrany), alebo
výkladom iným, ktorý by ale priznával adresátovi právnej ochrany menej práv, ako bolo „v úmysle“. Pri
rozdielnej interpretácii tak v tomto svetle treba dať prednosť výkladu „právno-ochrannému“, ak je to z

celkového kontextu nepochybné.
Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa bolo
potrebné s poukazom na vyššie uvedené podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 OSP zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa doplní dokazovanie v
naznačenom smere, prípadne vykoná ďalšie účastníkmi navrhované dôkazy a následne vo veci, viazaný

právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP), opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie aj riadne
odôvodní. Zároveň rozhodne i o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho podľa § 224 ods.
3 OSP.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.