Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. november 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 5T/66/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116011764
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Vereš
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7116011764.1

Uznesenie

Okresný súd Košice I, samosudca JUDr. Ľuboš Vereš, dňa 22. novembra 2016 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Podľa § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por. súd odmieta obžalobu prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I sp.
zn. 1Pv 575/15 zo dňa 28. októbra 2016, ktorú podal na obvinených býv. ppráp. PZ P.. P. F., nar. XX. U..
XXXX v O., trvale bytom O., X. č. 7, prechodne bytom sady nad S., časť W. č. XX, bývalého príslušníka
PZ naposledy služobne zaradeného na KR PZ, KDI Košice, t.č. v mieste trvalého bydliska, G.. P. F., nar.

X.. X. XXXX v O., trvale bytom O., P. č. 1, t. č. v mieste trvalého bydliska a G.. W. F., nar. XX. A. XXXX
v O., trvale bytom O., X. č. 7, prechodne bytom O., F. č. XX, t. č. v mieste trvalého bydliska,

pre skutok kvalifikovaný ako v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona prečin výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zákona
a u obvinených býv. popráv. PZ P.. P. F. a W. F. aj v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na

zdraví podľa § 156 ods. 1, samostatne aj v ods. 3 písm. c) Tr. zákona na tom skutkovom
základe, ž e

- v Košiciach dňa 22.11.2015 v čase okolo 03,35 h na Hlavnej ulici č. 108 pred pizzeriou Borsallino
po tom, ako obvinení odvrátili fyzický útok U. N. proti G.. W. F. a napriek tomu, že už zo strany U.

N. nedochádzalo k útoku, spoločným konaním všetci traja tohto na zemi bili päsťami a kopali ho do
rôznych častí tela, v tomto ich útoku im chceli zabrániť B. O. a C. Q., pričom G.. P. F. stiahol C. Q. na
stranu, ktorého tam kopal a udieral rukami do oblasti tváre a spôsobil mu zmliaždenie prednej plochy
tváre, zmliaždenie okolo ľavej očnice, zlomeninu nosových kostí s posunom úlomkov, zlomeninu nosovej
priehradky s posunom úlomku a psychosomatický šok ľahkého stupňa podľa znaleckého posudku z
odboru zdravotníctva s dobou liečenia a práceneschopnosti do 3 dní, medzitým G.. W. F. a ppráp. P.. P.

F. pokračovali v útoku na U. N., kde B. O. spolu so N. O. sa ich snažili od U. N. odtiahnuť, načo G.. W.
F. zhodil B. O. na U. N. a následne ju jedenkrát udrel do záhlavia a spôsobil jej zmliaždenie záhlavnej
oblasti hlavy podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctva s dobou liečenia a práceneschopnosti
3 dni, následne N. O. ppráp. P. F. jedenkrát udrel chrbtom pravej ruky do oblasti tváre a nosa a okamžite
na to G.. W. F. taktiež pristúpil k N. O., ktorú udrel do boku hlavy, chytil ju za krk, zvalil na zem a
jedenkrát ju kopol, pričom jej zasiahol zadnú časť hlavy, krku a ramena, čím jej samostatne obaja

spôsobili zmliaždenie záhlavnej oblasti, otras mozgu, poranenie nosa, zmliaždenie v oblasti krčenej
chrbtice, podvrtnutie krčnej chrbtice, zmliaždenie steny hrudníka vľavo a psychosomatický šok ľahkého
stupňa podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctva s dobou liečenia a práceneschopnosti do
8 týždňov a v príčinnej súvislosti s útokom utrpela posttraumatickú poruchu chronickú trvajúcu viac
ako 3 mesiace, následne po tomto útoku sa G.. W. Paška vrátil k U. N., kde spolu
s ppráp. P.. P. F. až do príchodu hliadky príslušníkov PZ päsťami útočili na U. N., ktorému svojím

útokom spôsobili zmliaždenie temennej oblasti hlavy na viacerých miestach, zmliaždenie v oblasti krčnej
chrbtice, podvrtnutie krčnej chrbtice, zmliaždenie v driekovej oblasti vľavo, zmliaždenie ľavej obličky
s krvácaním do moču a psychosomatický šok ľahkého stupňa podľa znaleckého posudku z odboru
zdravotníctva s dobou liečenia a práceneschopnosti najmenej 14 dní,

a vracia vec prokurátorovi, pretože zistil závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I podal na súd obžalobu proti obvineným býv. ppráv. PZ P.. P.
F., G.. P. F. a G.. W. F. pre skutok kvalifikovaný ako ako v spolupáchateľstve podľa § 20

Tr. zákona prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na
§ 138 písm. j) Tr. zákona a u obvinených býv. popráv. PZ P.. P. F. a W. F. aj v jednočinnom súbehu s
prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, samostatne aj v ods. 3 písm. c) Tr. zákona , pre skutok
uvedený vo výrokovej časti tohto uznesenia.

V zmysle § 238 ods. 1 Tr. por. samosudca najskôr prezrel obžalobu z toho hľadiska, či pre ďalšie

konanie poskytuje spoľahlivý podklad, najmä preveril, či prípravné konanie, ktoré jej predchádzalo, bolo
vykonané spôsobom zodpovedajúcim zákonu a dospel k záveru s poukazom na ustanovenie § 243 ods.
1 Tr. por., že ju treba preskúmať.

S poukazom na ustanovenie § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por. súd preskúmal obžalobu, po oboznámení sa

s predmetným spisovým materiálom, ako aj zákonnosťou dôkazného materiálu a dospel k záveru, že v
prípravnom konaní došlo k závažným chybám, ktoré majú za následok porušenie práva na obhajobu.

Podľa § 2 ods. 9 Tr. por. každý, proti ktorému sa vedie trestné konanie, má právo na obhajobu.

Právo na obhajobu zahŕňa:
- právo na osobnú obhajobu (§ 34 ods. 1),
- právo nechať sa obhajovať obhajcom, ktorý môže byť len advokát ako osoba znalá práva (§ 34 ods.
1, §36 ods. 1),

- právo na povinnú obhajobu, t.j. Trestný poriadok upravuje prípady, keď obvinený musí mať obhajcu,
a to aj proti jeho vôli (§ 37,38),
- povinnosť orgánov činných v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti
svedčiaceprotiobvinenémuaokolnostisvedčiacevjehoprospechavobochsmerochvykonávaťdôkazy
tak, aby umožnili súdu spravodlivo rozhodnúť (§ 2 ods. 10),

- povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu poučiť obvineného o práve na obhajobu a
poskytnúť mu plnú možnosť na jeho uplatnenie (§ 34 ods. 4).

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie Dôkazy

obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Uvedené citované ustanovenie a súčasne povinnosť orgánov činných v trestnom konaní s rovnakou
starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho
prospech je súčasťou široko koncipovaného práva na obhajobu zakotveného inter alia aj čl. 50 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky, čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, ako aj v článku 6 ods. 4
písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Okrem spomínaných dokumentov

je právo na obhajobu upravené najmä v § 2 ods. 9 Tr. por. a v jeho početných ďalších ustanoveniach.

Podstatou práva na obhajobu, pri jeho zhrnutí, je zabezpečiť obhajovanie práv obvineného tak, aby
v konaní boli objasnené aj všetky skutočnosti svedčiace v prospech obvineného a aby sa na ne
v konaní a pri rozhodovaní aj prihliadalo, pričom právo na obhajobu sa vzťahuje na celé trestné

konanie. Jeho zabezpečenie je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní ako aj súdu, pretože je
dôležitým predpokladom zistenia skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, ako aj
predpokladom vydania zákonného a spravodlivého rozhodnutia.

Právna kvalifikácia v obžalobe u prečinu ublíženia na zdraví, vrátane kvalifikovanej skutkovej podstaty,

je založená na výsledkoch znaleckého dokazovania, konkrétne na znaleckých posudkoch z odboruzdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia, vrátane jeho doplnenia, zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie neurológia a zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria. Zásadným nedostatkom
týchto znaleckých posudkov je, že boli vypracované bez toho, aby znalci mali možnosť nahliadnuť

do obrazového záznamu zachytávajúceho priebeh skutkového deja, čo možno považovať za zásadné
pochybenie nie samotných znalcov, ale orgánov činných v trestnom konaní. Okolnosti priebehu
skutkového deja pritom tvorili prinajmenšom predmet jednej z otázok položených znalcovi z odvetvia
chirurgia, traumatológia, týkajúcej sa mechanizmu poranenia poškodených, vrátane poškodenej N. O.,
ku ktorému sa znalec vyjadroval ako v znaleckom posudku, tak aj v jeho doplnení, avšak vyjadroval sa

všeobecne, nejednoznačne, hypoteticky, hoci presný počet aj charakteristiku útokov voči poškodeným
bolo možné zistiť z uvedeného obrazového záznamu. Rovnako „spôsob vzniku ochorení“, ktoré utrpela
poškodená N. O., boli predmetom aj znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvie
neurológia, pričom aj závery tohto posudku sú všeobecné v tejto časti. Na spomínanom obrazovom
zázname je pritom veľmi jasne vidieť kto, akým spôsobom, ako aj koľkokrát pôsobí na fyzickú integritu
poškodených, vrátane N. O., ktorej zranenia zakladajú najprísnejšiu kvalifikáciu. Uvedený obrazový

záznam v tomto smere, pokiaľ ide o mechanizmus vzniku zranenia, umožňuje exaktné závery v
uvedených znaleckých posudkoch. Spomínaný obrazový záznam však zachytáva aj skutkový dej po
príchode Polície vrátane správania sa poškodených po ukončení útoku na ich osoby a teda je možné
sa vyjadriť, či ich správanie sa a reakcie zodpovedali utrpeným zraneniam, najmä pokiaľ ide o zranenia
závislé od subjektívnych vyjadrení poškodených a najzávažnejšie zranenia, zakladajúce najprísnejšiu

právnu kvalifikáciu. Táto časť obrazového záznamu by mala byť predmetom skúmania aj pre znalca
z odvetvia psychiatria vzhľadom na jeho závery. Prirodzene možno namietať, že súd, pokiaľ má v
naznačenom smere pochybnosti o úplnosti posudkov, môže sám, na hlavnom pojednávaní znalcov
požiadať o doplnenie posudkov po premietnutí obrazového záznamu na technickom zariadení. Podľa
názoru súdu však je diametrálny rozdiel keď je znalec postavený pred hotovú vec na pojednávaní a keď

môže posudzovať vec v ním vytvorených a vyhovujúcich pracovných podmienkach. Obrazový záznam
je však pre znalca úplne nová skutočnosť a vzhľadom aj na jeho rozsah sa súd opodstatnene domnieva,
že čas potrebný na dostatočné, prípadne opakované prezretie záznamu a vyjadrenie znalca bude
minimálne presahovať dĺžku záznamu z hľadiska technického. Pri vzatí do úvahy počtu znalcov, ktorých
sa oboznámenie so záznamom týka, takto odhadnutý potrebný čas presahuje rámec pojednávania,

najmä ak tento dôkaz mal byť daný do dispozície znalcov už v prípravnom konaní, z časového hľadiska
bol vytvorený dostatočný priestor a znalecké dokazovanie sa dopĺňalo.

Odhliadnuc od uvedeného, znalecké dokazovanie trpí aj ďalšou vadou, opäť vinou OČTK, ktoré
nezadali znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia zásadnú otázku, vyplývajúcu pri právnej kvalifikácii

podľa § 156 ods. 1 ods. 3 písm. c/ Tr. zák. z ustanovenia § 123 ods. 4 Tr. zák. O ťažkú ujmu
na zdraví ide len vtedy, ak porucha zdravia si objektívne vyžiada liečenie, prípadne aj pracovnú
neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala
obvyklý spôsob života poškodeného. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že na naplnenie znakov
tzv. ťažkej ujmy na zdraví, pri vylúčení okolností podľa ods. 3 § 123 Tr. zák., sa vyžaduje, popri liečbe

alebo práceneschopnosti trvajúcej najmenej 6 týždňov, obmedzenie spočívajúce v závažnom, teda nie
hocijakom, ovplyvňovaní obvyklého spôsobu života ( na rozdiel od „obyčajnej“ ujmy na zdraví, kde sa
skúma len sťaženie obvyklého spôsobu života) počas celej doby. Uvedený nedostatok nepochopiteľne,
bez splnenia zákonných podmienok, nebol prekážkou zmeny na prísnejšiu kvalifikáciu. Ide pritom o
podmienku, ktorá nevyplýva napr. z judikatúry, ale priamo zo zákona a OČTK sú povinné ju akceptovať.

K celkom flagrantnému porušeniu práva na obhajobu, bez potreby poukazovať na porušenie súvisiaceho
ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por., došlo v súvislosti s upozornením na zmenu právnej kvalifikácie podľa
§ 156 ods. 3 písm. c/ Tr. zák. kedy vyšetrovateľ v rozpore s ustanovením § 206 ods. 6 Tr. por. o tejto
zmene informoval len obhajcu obvinených a nie samotných obvinených, hoci informovať obvinených

mu zákon výslovne ukladá. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že vyšetrovateľ je štátny
orgán a teda v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky môže konať len spôsobom, ktorý ustanoví
zákon. Neobstojí ani prípadná argumentácia použitia analógie ustanovenia § 179 ods. 2 Tr. por., pretože
zmena kvalifikácie sa nerobí uznesením a postup OČTK je v zákone jednoznačne stanovený.

S poukazom na uvedené súd odmietol obžalobu a vrátil vec prokurátorovi.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor a obvinený podať
sťažnosť, a to do 3 dní od oznámenia uznesenia na Okresný súd

Košice I. Sťažnosť má odkladný účinok.