Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. október 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 25XCdo/48/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221689
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:4412221689.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpenej: doc. JUDr. Branislavom Fridrichom,
PhD., advokátom a konateľom Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO:
36 864 421, proti žalovanej: Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,

vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 13C/812/2012, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku
Krajského súdu v Nitre zo 07. mája 2015, č. k. 2Co/166/2014-102, 2Co/167/2014, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno uznesením z 12. augusta 2014, č. k. 13C/812/2012-74 uložil žalobkyni
povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 23 eur, a to za podané odvolanie vo výške 20,- eur, pričom o
výške poplatku rozhodol podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom od 1. októbra
2012 (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“) a zároveň za vyhotovenie rovnopisu odvolania urobeného
elektronickými prostriedkami podpísaného zaručeným elektronickým podpisom, ktoré vytvorí súdny spis

vo výške 3 eura podľa položky č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č.
71/1992 Zb..

2. Na odvolanie žalobkyne proti uvedenému rozhodnutiu Krajský súd v Nitre uznesením (poňatým do
rozsudku) zo 07. mája 2015, č. k. 2Co/167/2014-102 (sp. zn. rozsudku 2Co/166/2014, 2Co/167/2014),
napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

(ďalej len „OSP“). V súvislosti s namietanou absenciou náležitostí uznesenia uviedol, že rozhodnutie o
uložení poplatkovej povinnosti spĺňa požiadavku dostatočného odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 157
ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 OSP. Uvádza dôvod uloženej povinnosti, výšku poplatku a taktiež určuje,
podľa akej konkrétnej položky Sadzobníka súdnych poplatkov bola predmetná povinnosť uložená. Za
nesprávne považoval odvolací súd stanovisko odvolateľky k aplikácii prechodného ustanovenia § 18ca
zákona č. 71/1992 Zb. upravujúceho určovanie poplatkovej povinnosti v konaniach začatých do 30.

septembra 2012, keď odvolanie ako úkon bolo navrhnuté po tomto dátume, preto bola aplikácia právnej
úpravy zákona účinného v čase vzniku poplatkovej povinnosti (teda v čase podania odvolania) zo strany
okresného súdu správna.

3. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, voči jeho výroku o potvrdení
napadnutého uznesenia zo 07. mája 2015, č. k. 2Co/167/2014-102, v časti súdneho poplatku za

odvolanie ako vyplýva z obsahu tohto dovolania s poukazom na § 41 ods. 2 OSP / § 124 Civilného
sporového poriadku, v ktorom žiadala zrušiť rozhodnutia oboch súdov a vec vrátiť súdu prvej inštanciena ďalšie konanie. Pre prípad úspešnosti žiadala priznať náhradu trov dovolacieho konania. Dovolanie
odôvodnila tým, že v danom prípade jej bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom (§
241 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 237 písm. f/ OSP), nakoľko napadnuté rozhodnutie je „absolútne“

prekvapivé, popierajúce doterajšiu konštantnú judikatúru, žalobkyni bola v rozpore so zákonom č.
71/1992 Zb. uložená poplatková povinnosť za odvolanie a tým jej bol spôsobený zásah do jej ústavného
práva na súdnu ochranu zaručenú v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý bližšie v dovolaní
rozviedla.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“)] po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech
ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP),
dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
dovolanie nie je prípustné (§ 447 písm. c/ CSP).

5. Vzhľadom k tomu, že dovolanie žalobkyne bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti OSP,
dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov,
ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, a
prípustnosť podaného dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 239 OSP.

6. V danom prípade ide o obdobnú vec, aká už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania
pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom - viď
konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 3Cdo/180/2014, 4Cdo/223/2014, 5Cdo/180/2014,
6Cdo/69/2014, 6Cdo/279/2014, 7Cdo/358/2014, 7Cdo/398/2014, 8Cdo/220/2014, 8Cdo/235/2014.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto prípadoch

v celom rozsahu stotožňuje aj v preskúmavanej veci, poukazuje na ne a v zmysle § 452 ods. 1 CSP
už ďalšie dôvody neuvádza.

7. Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania žalobkyne nemožno
vyvodiťzustanovenia§239OSP,anizustanovenia§237ods.1OSP.NajvyššísúdSlovenskejrepubliky

preto dovolanie žalobkyne odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP ako procesne neprípustné.

8. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky
neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

9. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.