Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. február 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Tos/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315010061
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8315010061.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Martiny Zeleňakovej a JUDr. Mariána Sninského na neverejnom zasadnutí konanom dňa 23.2.2017, v
trestnejveciprotiods.V.J.prezločinlúpežepodľa§188ods.1,ods.2písm.d)Tr.zák.,vkonaníonávrhu
na povolenie obnovy konania, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné sp.
zn. XNt X/XXXX zo dňa 7.9.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z a m i e t a sťažnosť ods. V. J..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh odsúdeného V. J.
na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 2T XX/XXXX, pretože
neboli zistené podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por..

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote, priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí,
odsúdený sťažnosť, ktorú dodatočne prostredníctvom obhajkyne písomne odôvodnil tým, že považuje
návrh na povolenie obnovy konania za dôvodný. Dôvod, pre ktorý odsúdený v prípravnom konaní a ani
neskôr nespomínal prítomnosť dvoch svedkýň v pohostinstve W. je ten, že tento bol počas trestného
stíhania vo väzbe a svedkyne sa, podľa jemu dostupných informácií, zdržiavali v čase prípravného
konania v r. 2009 až 2010 mimo územia SR, konkrétne vo O. Z.. Až neskôr sa odsúdený dozvedel o

ich návrate na územie SR, čo však opakovane uviedol. Hneď ako sa dozvedel o návrate týchto svedkýň
na územie SR, podal návrh na obnovu konania, odsúdený nebol v tom čase na slobode a informácie
o pobyte svedkýň vo O. Z. čerpal iba sprostredkovane od návštev, či z listov a na tieto spoliehal,
keďže nemal možnosť ich pravdivosť overiť. K údajnému ovplyvňovaniu svedkýň odsúdený formou listov
nesúhlasí, pretože uvádzaný list súdom prvého stupňa bol zadržaný pedagógom ústavu na výkon trestu
odňatia slobody v Z. Z. - N., teda tento list nebol svedkyniam doručený, a preto ich odsúdený nijako

neovplyvňoval. Poukázal aj na to, že svedkyňa O. Z. uviedla, že si s odsúdeným nepísala listy, ďalej
vyjadril názor, že výpovede svedkýň boli spontánne, tieto potvrdili, že v daný deň sa spolu s odsúdeným
v pohostinstve W. nachádzali, a to aj v čase kedy malo dôjsť ku skutku. Výsluchom týchto svedkýň O.
Z. a F. X. N. bolo preukázané, že odsúdený sa v čase spáchania skutku nachádzal v pohostinstve W.,
a teda skutok, za ktorý bol odsúdený, nemohol spáchať. V konaní sa teda, podľa ich názoru, zistili nové
skutočnosti, ktoré odôvodňujú povolenie obnovy konania. Navrhol preto, aby krajský súd napadnuté

uznesenie prvostupňového súdu zrušil a obnovu konania v zmysle návrhu povolil.

Na základe podanej sťažnosti bola krajskému súdu dňa 13.1.2017 predložená trestná vec, pričom
krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého
uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku napadnutého
uznesenia predchádzajúce a dospel k nasledovným záverom.V prvom rade je potrebné uviesť, že po vyhlásení uznesenia súdom prvého stupňa a pred predložením
veci krajskému súdu, vychádzajúc z úmrtného listu z knihy úmrtí matričného úradu M., zv. 21, ročník
2016, str. 95, por. č. 227 plynie, že odsúdený V. J., nar. XX.X.XXXX zomrel dňa XX.XX.XXXX.

Z ust. § 399 ods. 1 písm. c) Tr. por. plynie, že súd návrh na povolenie obnovy konania odmietne, ak je
obnova konania vylúčená podľa § 395.

Podľa § 395 písm. c) Tr. por. obnova konania v neprospech obvineného je vylúčená, ak obvinený zomrel,

alebo bol vyhlásený za mŕtveho. Zo znenia tohto ustanovenia „ obnova v neprospech obvineného“
je zrejmé, že ak ide o obvineného, ktorý zomrel, nie je vylúčená obnova v jeho prospech, jeho smrť
vykonaniu ďalšieho konania a trestného stíhania nebráni, trestné stíhanie v tomto smere nemožno
zastaviť len preto, že obvinený zomrel. Následne ust. § 405 písm. c) Tr. por. upravuje prípad, ak bola
povolená obnova konania len v prospech obvineného, vtedy taktiež neprekáža jeho smrť vykonaniu
ďalšieho konania a trestné stíhanie nemožno zastaviť pre to, že obvinený zomrel, alebo bol vyhlásený

za mŕtveho.

Z uvedeného plynie, že ide o výnimku z ust. § 9 ods. 1 písm. d) Tr. por., podľa ktorého trestné stíhanie
nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené proti tomu, kto
zomrel, alebo bol vyhlásený za mŕtveho.

Z uvedeného dôvodu krajský súd prejednal sťažnosť odsúdeného proti napadnutému rozhodnutiu
prvostupňového súdu.

Predpokladom povolenia obnovy konania, ktorá je jedným z dvoch mimoriadnych zákonom stanovených

prostriedkov umožňujúcich zrušenie právoplatného rozhodnutia vo veci, je preukázanie splnenia
podmienok, pokiaľ ide o trestné stíhanie, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, presne
vymedzených v ustanovení § 394 ods. 1 Tr. por..

Podľa tohto ustanovenia obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, sa povolí, ak vyjdú

najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so
skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré
by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo
uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.

V rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania nie je teda možné preskúmavať správnosť
pôvodného rozhodnutia, jeho zákonnosť a odôvodnenosť, nie je možné posudzovať zákonnosť postupu
v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní vysporiadal so všetkými okolnosťami
významnýmiprerozhodnutieaobhajobouobvineného,čirešpektovalzásadybezprostrednostiaústnosti
pri dokazovaní, či bolo zachované právo na obhajobu a pod., ale skúma len, či vyšli najavo skutočnosti

alebo dôkazy, ktoré neboli súdu skôr známe a či by tieto dôkazy alebo skutočnosti samy o sebe alebo
v spojení so skutočnosťami a dôkazmi, ktoré boli známe už predtým, mohli odôvodniť iné rozhodnutie o
vine, alebo v rámci ktorých by bol uložený trest v zrejmom nepomere s účelom trestu.

Súd prvého stupňa správne zistil, že odsúdený V. J. bol rozsudkom Okresného súdu K. zo dňa

XX.XX.XXXX sp. zn. 2T XX/XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. XTo 15/2012
zo dňa 6.6.2012 uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1,2 písm. d/ Tr. zák., za čo mu bol
uložený trest odňatia slobody vo výmere osem rokov a osem mesiacov, pre výkon ktorého bol podľa §
48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Odsúdený vo svojom návrhu na povolenie obnovy konania, v spojení s jeho výsluchom na verejnom
zasadnutí, ako nové dôkazy súdu skôr neznáme, označil svedkyne O. Z. a F. X. N., ktoré mali byť
prítomné v bare W., kde sa mal odsúdený, podľa jeho výpovede, zdržiavať v čase skutku. Na verejnom
zasadnutí konanom o obnove konania svedkyňa O. Z. uviedla, že v čase spáchania lúpeže proti
poškodenému O. M., teda dňa XX.X.XXXX bola asi od 13.00 hod. alebo 13.15 hod. do 15.00 hod. v

krčme W. v K., pričom uviedla, že V. J. v čase okolo XX.XX hod. bol v tomto bare taktiež prítomný. Okrem
nich tam nebol nikto, zastavila sa tam ešte F. X. N., ktorá sa tam len pozrela, pretože hľadala sestru
F. Z.. Svedkyňa F. X. N. na verejnom zasadnutí uviedla, že chvíľku bola v krčme, kde bol prítomný aj
J., ale odišla odtiaľ preč, lebo bola chorá. K bližšiemu času sa vyjadriť nevedela, bolo to v čase, keďodchádzala od lekára. Na základe uvedeného potom správne dospel súd prvého stupňa k záveru, že
tieto skutočnosti nie sú spôsobilé ani samy o sebe, ani v spojitosti s doteraz známymi skutočnosťami a
dôkazmi odôvodniť iné rozhodnutie o vine odsúdeného V. J. a je potrebné ich hodnotiť len ako účelovú

obranu odsúdeného, prezentovanú v snahe docieliť zvrátenie preňho nepriaznivého stavu, spočívajúce
vodsúdenízavyššiespomínanýtrestnýčin.Otom,žeidelenosúčasťjehoobrany,svedčíajskutočnosť,
že na verejnom zasadnutí dňa 13.5.2015 odsúdený uviedol, že mu družka napísala, že tieto svedkyne
sa už z F. vrátili, preto podal žiadosť o obnovu konania, pričom tieto svedkyne na ostatnom verejnom
zasadnutí uvádzali, že v F. vôbec neboli. Navyše odsúdený v tomto konaní bol zo skutku usvedčený

predovšetkým výpoveďou poškodeného O. M., ako aj svedkyne - jeho matky E. M.. Taktiež výpoveď
odsúdeného vyvrátil aj svedok X. B., ktorý uviedol, že odsúdený odišiel z pohostinstva skôr, ako on,
pričom on odchádzal okolo 15.00 až 16.00 hod. Svedkyňa L. B. uviedla, že odsúdený prišiel do baru
W. asi o 13.00 hod. v inkriminovaný deň a keď ona odchádzala s družkou odsúdeného F. Z., odsúdený
dopil pivo a spolu so svedkom N. tiež išiel preč, bolo asi XX.XX hod. a J. sa už nevrátil, pričom oni ešte
hrali v tomto bare automaty asi do 14.00 hod.

Súd prvého stupňa teda dospel k správnemu záveru, že v prejednávanej veci podmienky pre povolenie
obnovy pôvodného konania (sp. zn. 2T XX/XX) vyplývajúce z ust. § 394 Tr. por., zistené neboli.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd, považujúc rozhodnutie súdu prvého stupňa

za zákonné a správne, sťažnosť odsúdeného v zmysle § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.