Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 25, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/117/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116011764
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Dudík
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7116011764.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr.
Zoltána Szalaya a JUDr. Evžena Kelija, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 25. januára 2017, v
trestnej veci obvineného Mgr. P. F. a spol., pre spolupáchateľstvo prečinu výtržníctva podľa § 20, §
364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr.zák., s poukazom na § 138 písm. j) Tr.zák. a iné, o sťažnosti
prokurátora okresnej prokuratúry proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 22.11.2016, sp.zn.

5T/66/2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr.por. z a m i e t a sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením samosudca okresného súdu podľa § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por. odmietol
obžalobu prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I sp. zn. 1Pv 575/15 zo dňa 28. októbra 2016, ktorú
podal na obvinených býv. ppráp. PZ Mgr. P. F., nar. XX. U. XXXX v O., trvale bytom O., X. č. X, prechodne

bytom X. A. S., časť W. č. XX, bývalého príslušníka PZ naposledy služobne zaradeného na KR PZ, KDI
Košice, t.č. v mieste trvalého bydliska, Ing. P. F., nar. X. X. XXXX v O., trvale bytom O., P. č. X, t. č. v
mieste trvalého bydliska a Ing. W. F., nar. XX. A. XXXX v O., trvale bytom O., X. č. X, prechodne bytom
O., F. č. XX, t. č. v mieste trvalého bydliska, pre skutok kvalifikovaný ako spolupáchateľstvo podľa §
20 Tr. zák. prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák., s poukazom na
§ 138 písm. j) Tr. zák. a u obvinených býv. ppráp. PZ Mgr. P. F. a Ing. W. F. aj v jednočinnom súbehu

s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, samostatne aj v ods. 3 písm. c) Tr. zák. na tom
skutkovom základe, že

- v O. dňa 22.11.2015 v čase okolo 03,35 h na M. ulici č. XXX pred F. W. po tom, ako obvinení
odvrátili fyzický útok U. Ž. proti Ing. W. F. a napriek tomu, že už zo strany U. Ž. nedochádzalo k útoku,
spoločným konaním všetci traja tohto na zemi bili päsťami a kopali ho do rôznych častí tela, v tomto

ich útoku im chceli zabrániť B. O.Č. a C. Š., pričom Ing. P. F. stiahol C. Š. na stranu, ktorého tam kopal
a udieral rukami do oblasti tváre a spôsobil mu zmliaždenie prednej plochy tváre, zmliaždenie okolo
ľavej očnice, zlomeninu nosových kostí s posunom úlomkov, zlomeninu nosovej priehradky s posunom
úlomku a psychosomatický šok ľahkého stupňa podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctva s
dobou liečenia a práceneschopnosti do 3 dní, medzitým Ing. W. F. a ppráp. Mgr. P. F. pokračovali v útoku
na U. Ž., kde B. O. spolu so N. O. sa ich snažili od U. Ž. odtiahnuť, načo Ing. W. F. zhodil B. O.Č. na

U. Ž. a následne ju jedenkrát udrel do záhlavia a spôsobil jej zmliaždenie záhlavnej oblasti hlavy podľa
znaleckého posudku z odboru zdravotníctva s dobou liečenia a práceneschopnosti 3 dní, následne N.
O.Á. ppráp. P. F. jedenkrát udrel chrbtom pravej ruky do oblasti tváre a nosa a okamžite na to Ing. W.
F. taktiež pristúpil k N. O., ktorú udrel do boku hlavy, chytil ju za krk, zvalil na zem a jedenkrát ju kopol,
pričom jej zasiahol zadnú časť hlavy, krku a ramena, čím jej samostatne obaja spôsobili zmliaždenie
záhlavnejoblasti,otrasmozgu,poranenienosa,zmliaždenievoblastikrčenejchrbtice,podvrtnutiekrčnej

chrbtice, zmliaždenie steny hrudníka vľavo a psychosomatický šok ľahkého stupňa podľa znaleckého
posudku z odboru zdravotníctva s dobou liečenia a práceneschopnosti do 8 týždňov a v príčinnejsúvislosti s útokom utrpela posttraumatickú poruchu chronickú trvajúcu viac ako 3 mesiace, následne po
tomto útoku sa Ing. W. F. vrátil k U. Ž., kde spolu s ppráp. Mgr. P. F. až do príchodu hliadky príslušníkov
PZ päsťami útočili na U. Ž., ktorému svojím útokom spôsobili zmliaždenie temennej oblasti hlavy

na viacerých miestach, zmliaždenie v oblasti krčnej chrbtice, podvrtnutie krčnej chrbtice, zmliaždenie
v driekovej oblasti vľavo, zmliaždenie ľavej obličky s krvácaním do moču a psychosomatický šok
ľahkéhostupňapodľaznaleckéhoposudkuzodboruzdravotníctvasdobouliečeniaapráceneschopnosti
najmenej 14 dní,

a vrátil vec prokurátorovi, pretože zistil závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť prokurátor Okresnej prokuratúry
Košice I. V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že okresný súd vyselektoval tri okruhy, v ktorých
konštatuje, že došlo k porušenia práva na obhajobu. Nezákonnosť vidí v tom, že znalci vypracovali
posudok bez toho, aby mali možnosť nahliadnuť do obrazového záznamu, ďalej súd postráda nezadanie

znalcom zásadnej otázky v zmysle § 123 ods. 4 Tr.zák. a v treťom bode namieta spôsob upovedomenia
o zmene právnej kvalifikácie. K otázke znaleckých posudkov a nahliadnutia do obrazového záznamu
uviedol, že nie je zrejmé, ako okresný súd dospel k tvrdeniu, že znalci nemali možnosť nahliadnuť
do obrazového záznamu, a to dokonca vinou OČTK. Poukázal na znenie ustanovenia § 145 ods. 1
Tr.por., podľa ktorého sa znalcovi umožní oboznámiť sa s obsahom spisu, najmä s vykonanými dôkazmi,

znalcom možno zapožičať spis, dokonca je možné vykonávať dôkazy, ktoré znalec potrebuje na účely
posudku. Znalec má v tomto smere rozsiahle oprávnenia (pre účely posudku približujúce sa právam
obvineného)ajetedazrejmé,žesámurčírozsahskutočností,ktorépotrebujepreprípravuavyhotovenie
posudku. Čo sa týka kamerového záznamu, tento bol predložený znalcovi, čo je zrejmé aj z uznesenia
vyšetrovateľa o pribratí znalca z 11.1.2016 a z 1.8.2016, kde sa výslovne uvádza, že znalcovi sa okrem

iného poskytuje aj kamerový záznam. Okresný súd síce pripúšťa možnosť premietnutia záznamu na
hlavnom pojednávaní, avšak argumentuje to tým, že znalec by bol postavený pred hotovú vec, čo však
odporuje základným zásadám dokazovania na hlavnom pojednávaní, keďže pri ústnosti a verejnosti
pojednávania je každá strana konania koniec koncov postavená pred hotovú vec.

Samotný záznam má však len rozsah niekoľkých minút a jednoduchý dej a iste by znalcovi s jeho
profesným vzdelaním nebol problém sa k nemu vyjadriť.

Okrem toho záznam bol cestou verejnoprávnych médií zverejnený a je dostupný aj na internete. Zo
spisovéhomateriálutedanevyplývafakt,žebyznalcinemalikdispozíciikamerovýzáznamatototvrdenie

súdu je neopodstatnené a nekorešponduje so skutočnosťou.

K výhradám súdu k znaleckému dokazovaniu spočívajúcom v nezadaní zásadnej otázky znalcom
ako to má na mysli ustanovenie § 123 ods. 4 Tr.zák. udáva, že znalci sa v posudkoch zaoberali
podrobne sťažením obvyklého spôsobu života všetkých poškodených, pričom najmä posudok znalca z

odvetvia traumatológie je nadštandardný a profesionálne vypracovaný, v prípade poškodenej O. išlo
o presah medzi medicínskymi odbornosťami, a preto bol pribratý taktiež znalec z odvetvia neurológie
s konzultantom z odvetvia psychiatrie. Aj týmto znalcom boli položené otázky týkajúce sa sťaženia
obvyklého spôsobu života poškodených a znalci ich riadne zodpovedali. Je vylúčené, aby znalcom boli
kladené otázky, či závažnosť obmedzení smeruje ku kvalifikácii podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c)

Tr.zák., keďže ide o otázku právnu, ktorú znalec v zmysle § 145 ods. 1 Tr.por. nesmie riešiť. V znaleckých
posudkoch je toľko informácií o sťažení obvyklého spôsobu života, že nemôže byť problematické
vyvodenie záveru o závažnosti ujmy na zdraví aj bez dopočutia znalcov.

Čo sa týka porušenia práva na obhajobu v súvislosti s upovedomením o zmene právnej kvalifikácie

je potrebné konštatovať, že takéto chápanie práva je príliš formalistické v rozpore s ústavnou aj
európskou judikatúrou a duchom zákona. Obvinení nemajú právnické vzdelanie, avšak majú vysoko
kvalifikovaného obhajcu a môže byť teda porušením práva na obhajobu to, že upozornenie obdržal
obhajca obvinených?

O vzťahu medzi obvinenými a obhajcom svedčí aj záverečné preštudovanie spisu, ktorého sa obvinení
ani nezúčastnili, vykonal ho len obhajca, čo hovorí o dôvere obvinených k svojmu obhajcovi.Samotné upozornenie pritom nemá predpísanú formu, okrem písomnej sa zasiela len obyčajná listová
zásielka a dokonca sa nevyžaduje ani doručenie do vlastných rúk.

Uznesenie, ktoré má nepochybne vyššiu právnu silu, aj eventuálne dôsledky sa pritom obligatórne
doručuje výlučne len obhajcovi (§ 179 ods. 2 Tr.por.) a žiadny súd tento fakt doposiaľ nespochybnil ako
porušenie práva na obhajobu a prípadne inicioval návrh na konanie pred ústavným súdom v zmysle §
283 ods. 5 Tr.por. Úmysel zákonodarcu je logicky preferovať doručenie obhajcovi a nie obvinenému,
keďže práve tak možno zaručiť obvinenému plný výkon jeho práv. Treba dodať, že o kvalifikácii skutku

boli obvinení upovedomení aj v oznámení prokurátora o podaní obžaloby z 28.10.2016.

Upovedomenie v tejto konkrétnej trestnej veci nebolo vôbec potrebné, keďže zmena kvalifikácie sa
dotýkala výlučne zmeny odseku toho istého trestného činu, nešlo o iný alebo ďalší trestný čin, ale stále
išlo len o ten istý trestný čin - ublíženie na zdraví podľa § 156 Tr.zák. Počas prípravného konania teda
neboli zistené žiadne procesné chyby a už vôbec nie závažné procesné chyby spôsobujúce porušenie

práva na obhajobu. Za závažné porušenie práva na obhajobu súdna prax považuje prípady, ak sa viedlo
konanie proti obvinenému, ktorý mal mať obhajcu a vôbec ho nemal, úkon sa vykonal bez prítomnosti
obhajcu, ktorý si naňho vyhradil účasť a podobné závažné pochybenia. V danej veci nič také nenastalo.

Navrhol preto, aby krajský súd podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr.por. zrušil napadnuté uznesenie a uložil

Okresnému súdu Košice I, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Na podklade takto podanej sťažnosti krajský súd ako nadriadený orgán podľa § 192 ods. 1 Tr.por.
preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako i konanie predchádzajúce týmto výrokom a
zistil, že vrátenie veci prokurátorovi je dôvodné.

Podmienky, za akých možno odmietnuť obžalobu a vrátiť vec prokurátorovi, sú uvedené v ustanovení
§ 241 ods. 1 písm. f) Tr.por.

Podľa § 241 ods. 1 písm. f) Tr.por. obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou hranicou

trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu
obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby najmä porušenie práva
na obhajobu.

Okresný súd svoje rozhodnutie o odmietnutí obžaloby a vrátení veci prokurátorovi odôvodnil tým, že

- znalecké posudky z odboru zdravotníctva a farmácie boli vypracované bez toho, aby znalci mali
možnosť nahliadnuť do obrazového záznamu zachytávajúceho priebeh skutkového deja, čo možno
považovať za zásadné pochybenie nie samotných znalcov, ale orgánov činných v trestnom konaní,
- orgány činné v trestnom konaní nezadali znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie zásadnú otázku
vyplývajúcu z právnej kvalifikácie podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr.zák. z ustanovenia § 123 ods.

4 Tr.zák. (závažnosť ovplyvňovania obvyklého spôsobu života pri poruche zdravia v trvaní najmenej 42
kalendárnych dní),
- porušenie práva na obhajobu porušením ustanovenia § 206 ods. 6 Tr.por. - upozornenie o zmene
právnej kvalifikácie.

Tvrdenie okresného súdu v tom smere, že znalecké posudky znalcov z odboru zdravotníctvo a
farmácia boli vypracované bez toho, aby znalci mali možnosť nahliadnuť do obrazového záznamu, sú
neopodstatnené.

Z uznesenia o pribratí znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia

MUDr. F. I. zo dňa 11.1.2016 je zrejmé, že znalcovi bol poskytnutý vyšetrovací spis v potrebnom rozsahu
(zápisnice o výsluchu svedkov poškodených, kamerové záznamy zachytávajúce priebeh udalosti,
predbežné lekárske prehliadky) a na znalcovu žiadosť prípadne aj iné časti spisového materiálu (č.l.
148 spisového materiálu).

Zo samotných znaleckých posudkov znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia ohľadom závažnosti a
rozsahu poranení poškodených je zrejmé, že znalec mal k dispozícii DVD záznam o priebehu incidentu,
ktorý opakovane sledoval (č.l. 158 spisového materiálu).Naviac ku každému posudku je pridaný zoznam vlastných príloh a CD nosičov.

Je teda zrejmé, že znalecké posudky boli vypracované po zhliadnutí obrazového záznamu

zachytávajúceho priebeh incidentu.

Čo sa týka ďalšej výhrady okresného súdu v tom smere, že znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia
nebola položená zásadná otázka, ako to má na mysli ustanovenie § 123 ods. 4 Tr.zák. je potrebné
uviesť nasledovné.

Vpredmetnomkonaníbolpodľaodvolaciehosúduzadováženýdostatokdôkazov,ktorýmiboliobjasnené
všetky základné skutočnosti uvedené v ustanovení § 119 Tr.por.

Zo znaleckých posudkov je zrejmé, že znalci sa dostatočným spôsobom zaoberali obmedzeniami v
obvyklom spôsobe života poškodených a vyčerpávajúcim spôsobom odpovedali na položené otázky.

Znalec podáva posudok iba o otázkach skutkových, a to len z hľadiska znaleckej odbornosti, ktorú
nesmie prekročiť. Nie je oprávnený riešiť právne otázky ani robiť právne závery.

Je teda vylúčené, aby znalec odpovedal na otázku, či závažnosť obmedzení smeruje k právnej

kvalifikácii podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr.zák.

Ohľadom porušenia práva na obhajobu a to porušením ustanovenia § 206 ods. 6 Tr.por. - upozornenie
o zmene právnej kvalifikácie, sa krajský súd stotožnil s argumentáciou okresného súdu a naviac udáva.

Zásada práva na obhajobu je vyjadrená v ustanovení § 50 ods. 3 Ústavy SR a v čl. 40 ods. 3 Listiny
základných práv a slobôd.

Právo na obhajobu upravuje aj čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.

Konečne zásadu práva na obhajobu upravuje § 2 ods. 9 Tr.por.

Každá z uvedených úprav pritom reprezentuje požiadavku, aby v trestnom konaní bola zaručená úplná
ochrana základných práv a záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné stíhanie.

Právom na obhajobu sa rozumie súhrn práv daných osobe, proti ktorej sa vedie trestné stíhanie na
vykonanie obhajoby proti obvineniu.

Toto právo sa vzťahuje na celé trestné konanie a zahrňuje najmä:

1/ právo obvineného vedieť, z čoho je obvinený (§ 34, § 206 Tr.por.),
2/ právo osobnej obhajoby (§ 34), ktoré môže obvinený realizovať buď aktívnym spôsobom (najmä
výpoveďou, účasťou na úkonoch, navrhovaním dôkazov a pod.) alebo pasívnym spôsobom vo forme
využitia práva odoprieť výpoveď,
3/ povinnosť orgánov činných v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňovať všetky okolnosti

svedčiaceprotiobvinenémuaokolnostisvedčiacevjehoprospechavobochsmerochvykonávaťdôkazy
tak, aby umožnili súdu spravodlivo rozhodnúť (§ 2 ods. 10 Tr.por.),
4/ povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu poučiť obvineného o práve na obhajobu a
poskytnúť mu plnú možnosť na jeho uplatnenie (§ 34 ods. 4 Tr.por.),
5/právozvoliťsiobhajcuavykonaťprávonaobhajobucestousvojhoobhajcu(§34,§36Tr.por.aďalšie),

6/ právo na povinnú obhajcu (§ 37, § 38), resp. právo na ustanovenie obhajcu v prípade, že obvinený
nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby (§ 40 ods. 2).

Právo obvineného vedieť, z čoho je obvinený, reprezentuje aj ods. 6 ust. § 206 Tr.por., ktorý upravuje
situáciu, že v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania vyjde najavo, že skutok, pre ktorý

bolo vznesené obvinenie, je iným trestným činom alebo aj ďalším trestným činom, ako bol v uznesení
o vznesení obvinenia právne kvalifikovaný.

V takom prípade je povinnosťou policajta písomne upozorniť na túto okolnosť obvineného.Zo spisového materiálu je zrejmé (č.l. 370), že vyšetrovateľ PZ v rozpore s ustanovením § 206 ods. 6
Tr.por. o zmene právnej kvalifikácie u obvinených Mgr. P. F. a Ing. W. F. z prečinu ublíženia na zdraví

spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 156 ods. 1 Tr.zák. na trestný čin ublíženia na
zdraví spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr.zák. upovedomil
len obhajcu obvinených Doc. JUDr. X. H.Ž., PhD. Zároveň obhajcu požiadal, aby na túto skutočnosť
upozornil aj svojich klientov Mgr. P. F. a Ing. W. F.O.. Samotných obvinených na zmenu právnej
kvalifikácie neupozornil.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na čl.6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, podľa ktorého obvinený má právo byť informovaný nielen o dôvodoch obvinenia, ale aj akého
konania sa mal dopustiť, ale aj právna charakteristika tohto konania (rozhodnutie ESĽP vo veci Dollos
proti Maďarsku z 1. marca 2001). Na vyššie citovaný článok Dohovoru nadväzuje aj ods. 3 písm. b)
Dohovoru, ktorý obvinenému garantuje mať primeraný čas a možnosť na prípravu svojej obhajoby.

Taktiež v zmysle platnej európskej judikatúry platí, že pokiaľ by prípravné konanie trpelo vadami, ani
konanie pred súdom nemôže riadne prebehnúť, ak nie sú odstránené tieto vady.

Vyššie uvedené dôvody v tomto rozhodnutí odôvodňujú tento právny záver krajského súdu:

Tým, že obvinení neboli písomne upovedomení, že skutok, pre ktorý im bolo vznesené obvinenie a boli
k nemu vykonávané dôkazy, je iným trestným činom ako bol v uznesení o vznesení obvinenia právne
kvalifikovaný, pričom ide o prísnejšiu zmenu právnej kvalifikácie, nemali reálnu možnosť a ani primeraný
čas k príprave svojej obhajoby, ktorú si vyžaduje uvedená zmena právneho posúdenia stíhaného skutku

vzhľadom na jej povahu a závažnosť, to znamená, že nemohli využiť právo doplnenia dokazovania o
konkrétne nové dôkazy viažuce sa k tejto zmene a tým im vlastne bolo odopreté aj právo obhajovať
sa osobne a byť včas informovaní, pre aký trestný čin sú trestne stíhaní a proti akému obvineniu sa
majú brániť.

Na týchto záveroch nič nemení ani skutočnosť, že v predsúdnom štádiu trestného konania existuje
príležitosť obvineného radiť sa s obhajcom, pretože ako už bolo vyššie v tomto rozhodnutí uvedené,
právo obhajoby sa uplatňuje v dvoch úrovniach (prostredníctvom obhajcu a jednak osobne).

Krajský súd preto na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že v prejednávanej

veci došlo k závažným procesným chybám, najmä k porušeniu práva na obhajobu, a preto sťažnosť
prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr.por. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.