Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoE/110/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513205972
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3513205972.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa,
so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8-10,
IČO: 30 807 484, vo veci pobočky Trenčín, so sídlom Trenčín, Jilemnického 3760, proti povinnému: VAKI
s.r.o., so sídlom Bošáca 151, IČO: 36 346 748, o vymoženie sumy 1.412,08 Eur s príslušenstvom, o

odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 1. apríla 2016,
č. k. 6Er/1170/2013-25, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex.
por. Uviedol, že poverením č. 5304 031840 zo dňa 20.06.2013 poveril súdneho exekútora Mgr.

Jozefa Pavlíka vykonaním exekúcie. Dňa 04.02.2016 bol súdu doručený návrh súdneho exekútora na
zastavenie exekúcie z dôvodu zistenia, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností, ani motorových
vozidiel. Je iba držiteľom motorového vozidla Z.. Podľa www.dlznik.sk je povinný dlžný na poistnom voči
F.,A.ajZ.zdravotnejpoisťovni.BolzablokovanýúčetpovinnéhovedenývE.banke,nododnešnéhodňa
z nich neprišla žiadna úhrada. Podľa elektronickej súčinnosti s bankami povinný v súčasnosti vedie účet
v banke E. banke, kde evidujú blokácie vo výške cca 12.000 Eur. Povinný poštu nepreberá v odbernej

lehote. Jediný raz, kedy povinný poštu prebral, bolo pri osobnej návšteve povinného na exekútorskom
úrade. S konateľom O. Z. bola podpísaná Dohoda o postupnom splácaní vymáhanej pohľadávky, avšak
firma po podpísaní tejto dohody už žiadnu úhradu nevykonala. Obaja konatelia firmy VAKI, s.r.o., a to
O. Z. a B. B., sú v súčasnosti konateľmi vo firme Z. s.r.o., IČO: 48 136 751, ktorá vznikla
29.02.2015 so spoločníkom K. B.. Z uvedeného je zrejmé, že obaja menovaní už podnikajú v
novej firme a starú nechali existovať len papierovo. Dňa 15.05.2014 bola oprávnenému uhradená suma

383,55 Eur a dňa 20.11.2014 suma 1.028,53 Eur. Z dôvodu, že nebol zistený majetok povinného, ktorý
by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, súdny exekútor navrhol v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Ex.
por. zastavenie exekúcie. Zároveň súdny exekútor žiadal, aby súd zaviazal oprávneného na náhradu
trov exekúcie vo výške 340,60 Eur. K uplatnenému nároku na náhradu trov exekúcie súdny exekútor
uviedol, že v priebehu konania bolo oprávnenému uhradených 1.412,08 Eur, teda základom na určenie
odmeny súdneho exekútora je vymožená suma vo výške 1.412,08 Eur a z toho odmena vo výške 20

% predstavuje sumu 282,42 Eur + 20 % DPH = 56,48 Eur. Súdny exekútor si okrem tejto odmeny
uplatnil aj náhradu hotových výdavkov vo výške 1,70 Eur, za poštovné. Súd prvej inštancie odôvodnil
rozhodnutie o trovách exekúcie § 196, § 203 ods. 2 Ex. por., ako aj vyhl. č. 288/1995 Z. z.
o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie
v celkovej výške 340,60 Eur, a to odmenu podľa § 16 ods. 2 v spojení § 5 ods. 1 cit. vyhl. vo výške
282,42 Eur (20 % z vymoženej čiastky 1.412,08 Eur) + 20 % DPH (56,48 Eur) a náhradu hotových

výdavkov podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl. vo výške 1,70 Eur (poštovné).2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov uvedených v §
205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Nesúhlasil so zastavením exekúcie, nakoľko sa nestotožňuje s názorom
súdu prvej inštancie ohľadom nemajetnosti povinného. Oprávnený poukázal, že zo strany povinného

eviduje úhrady vo výške 3.121,89 Eur zo dňa 24.02.2015, vo viacerých konaniach. Žiadal odvolací
súd, aby pri rozhodovaní o zastavení exekúcie, zobral do úvahy, že povinný uhrádzal pohľadávku
oprávneného ešte v priebehu roka 2015, a žiada odvolací súd o šetrenie skutočností ohľadom
majetkových pomerov povinného, predložených povereným exekútorom. Zastával názor, že ďalšie
pokračovanie v exekúcii môže viesť k uspokojovaniu trov súdnej exekúcie. Pokiaľ bude na základe

dodatočného šetrenia súdu preukázaná nemajetnosť povinného, oprávnený v tejto exekučnej veci,
nenesie procesné zavinenie na zastavení exekúcie, keď ani pri náležitej opatrnosti, nemohol v čase
podania návrhu na vykonanie exekúcie predvídať nemajetnosť povinného, a žiadal odvolací súd, aby pri
rozhodovaní o zaviazaní na úhradu trov exekúcie, zobral do úvahy, že ako oprávnený nenesie procesné
zavinenie na zastavení exekúcie a o zváženie možnosti rozhodnúť o trovách exekúcie podľa § 203
ods. 1 Ex. por. Zastával názor, že v tomto prípade, trovy exekúcie nemajú byť súdnemu exekútorovi

priznané. V konečnom dôsledku môže nastať stav, že súdnemu exekútorovi nie je priznaná náhrada
vzniknutých trov, nie je v rozpore so zákonom. Riziko, ktoré nesie súdny exekútor pri
výkone exekúcie je odôvodnené a kompenzované v jeho v podstate monopolným postavením pri
výkone exekúcie, mutatis mutandis právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Musssele
proti Belgicku, rozsudok z 23.11.1983, séria A, č. 70, v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom

určitej profesie (citovaná v prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú
prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie, rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 272/2008, IV ÚS 27/2008. Taktiež podľa rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva (Mihal proti Slovensku, rozhodnutie o prijateľnosti z 28.06.2011)
súdny exekútor znáša profesionálne riziko nebyť zaplatený za svoje služby, čo sa v súhrne nejaví byť

nadmerným, neprimeraným alebo inak neprijateľným bremenom predstavujúcim povinnú alebo nútenú
prácu. Oprávnený navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolaním napadnuté uznesenie zrušil.

3. Súdny exekútor k odvolaniu oprávneného uviedol, že tak, ako uviedol v návrhu na zastavenie
exekúcie, dňa 22.09.2015 (teda 7 mesiacov po poslednej úhrade povinným), bola vykonaná osobná

návšteva v sídle firmy. Išlo o starší rodinný dom, kde súdny exekútor stretol starú matku konateľa firmy
O. Z.. Tá uviedla, že v tomto dome firma nemá žiadne hnuteľné veci, a nič tam nevyrába. Telefón
nezdvíhal ani jeden konateľ, na obecnom úrade o firme nič nevedeli. Obaja konatelia už podnikajú
v novej firme Z. s.r.o., a to od 29.05.2015, teda pravdepodobne preto nemali záujem vykonať ďalšiu
úhradu za povinnú firmu VAKI. Pri uplatňovaní trov exekúcie v tejto veci si súdny exekútor vôbec

neuplatnil cestovné náhrady a stratu času, čo si oprávnená strana stráži. Na základe toho, že firma nie
je vlastníkom nehnuteľnosti ani motorového vozidla, je dlžná na poistnom voči F., A. aj Z. zdravotnej
poisťovni, ako zamestnávateľ bola vedená len do 31.05.2015, a na účte evidujú blokácie vo výške
cca 12.000 Eur, súdny exekútor trvá na podaní návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1
písm. h) Ex. por. Zákon neobsahuje možnosť, že v budúcnosti snáď firma bude mať nejaký majetok.

Majetok firmy bol posudzovaný v súčasnosti, bola zistená nemajetnosť, a z toho vyplýva jednoznačné
zastavenie exekúcie, a nie len možnosť zastavenia. Ak oprávnený má za to, že ďalšie pokračovanie v
exekúcii môže viesť k uspokojeniu vymáhanej pohľadávky, súdny exekútor navrhol, aby sám oprávnený
označil majetok povinného, z ktorého je možné uspokojiť túto pohľadávku. V prípade, ak na základe
dodatočného šetrenia súdu bude preukázaná nemajetnosť povinného, oprávnený nenesie procesné

zavinenie na zastavení exekúcie, keďže ani pri náležitej pozornosti nemohol v čase podania návrhu
predvídať nemajetnosť povinného. Ak je exekučné konanie zastavené podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex.
por., teda z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, v predmetnej exekučnej
veci sú splnené zákonné podmienky na zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie v zmysle §
203 ods. 2 Ex. por. Ak teda, v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí

ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený podľa § 203 ods. 2 Ex. por. V danom ustanovení zákon
jasne udáva povinnosť oprávneného znášať náhradu trov exekúcie, bez ohľadu na to, či nemajetnosť
povinného mohol predvídať, prípadne, či nenesie procesné zavinenie na zastavení exekúcie.

4. Oprávnený k vyjadreniu súdneho exekútora uviedol, že po oboznámení sa s obsahom

vyjadrenia súdneho exekútora zo dňa 13.05.2016, naďalej trvá na podanom odvolaní.5. Súdny exekútor v písomnom podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 15.11.2016 poukázal na to,
že na svojom podnete na zastavenie exekúcie trvá z dôvodov uvedených v podnete i vo vyjadrení zo
dňa 13.05.2016, k odvolaniu oprávneného.

6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa §
379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len
„CSP“) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 CSP, pričom
v tomto prípade nemôže dôjsť k zmene rozhodnutia odvolacím súdom - rovnaké účinky ako zmena

rozhodnutia má v tomto prípade samotné zrušenie rozhodnutia bez vrátenia veci súdu prvej inštancie na
nové rozhodnutie. Keďže súdny exekútor nie je stranou v exekučnom konaní (s výnimkou rozhodovania
o jeho trovách), jeho podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku nie je
návrhom strany, o ktorom by bolo potrebné procesne rozhodnúť aj v prípade nevyhovenia. Teda, ak
exekučný súd podnet exekútora na zastavenie exekúcie vybaví tak, že mu nevyhovie, nie je potrebné
o tom vydávať rozhodnutie. Preto v danom prípade nie je potrebné nahradiť zrušené rozhodnutie súdu

prvej inštancie iným výrokom odvolacieho súdu, postačuje jeho zrušenie, ktorého dôsledkom (po jeho
právoplatnosti) je pokračovanie v exekúcii.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por., exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu

trov exekúcie.

8. Je síce pravda, ako uvádza súdny exekútor, že zákon výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti
povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký majetok mohol získať. Takéto situácie
všakriešijudikatúravtomzmysle,žeprezastavenieexekúciejepotrebnénielenpreukázanieaktuálneho

nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad
nadobudnutia majetku v budúcnosti. Predčasné zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo
na uplatnenie svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený
výkon súdnych, či iných rozhodnutí.

9. V danom prípade povinný je právnickou osobou, nie je v likvidácii, v konkurze, ani v reštrukturalizácii,
čo svedčí, že má v úmysle pokračovať v podnikaní. Preto existuje reálny predpoklad, že v budúcnosti
môže nadobudnúť majetok, či už prostredníctvom výkonu podnikateľskej činnosti, alebo inou formou.
Preto odvolací súd považoval záver súdu prvej inštancie, že sú dané dôvody na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, za predčasný.

10. Aj keď zákon nevyžaduje pre rozhodnutie o zastavení exekúcie súhlas oprávneného, je potrebné
na jeho vôľu prihliadať, keďže oprávnený je tou stranou v exekučnom konaní, ktorá exekúciu navrhuje,
a teda má právo požadovať, aby sa v exekúcii pokračovalo, pokiaľ sa nepreukázali objektívne dôvody
na zastavenie exekúcie (napr. z dôvodov nedostatkov exekučného titulu alebo neprípustnosti exekúcie).

Ak oprávnený žiada, aby sa v exekúcii pokračovalo napriek zisteniu súdneho exekútora, že povinný
nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku, aj keď odvolací súd nemá
dôvod pochybovať o pravdivosti a dôslednosti tohto zistenia súdneho exekútora, je potrebné prihliadať
na vôľu oprávneného, ktorý si musí byť vedomý, že pokračovaním v exekúcii vznikajú trovy exekúcie,
ktoré napokon v prípade neúspešnosti exekúcie bude musieť uhradiť.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivituc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2

CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).