Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 7, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/422/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715217020
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6715217020.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu Intrum

Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35831154, zastúpený JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanej U. C., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, XXX XX B., štátna občianka SR, o zaplatenie 1.345,74 € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 265,69 € od
16.11.2015 do zaplatenia z a s t a v u j e.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 21.12.2015 bola na tunajší súd doručená žaloba zo dňa 7.12.2015, ktorou sa žalobca domáhal
toho,abysúdzaviazalžalovanúformouplatobnéhorozkazuzaplatiťmusumu1.345,74€spolusúrokom
z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo žalovanej sumy od 16.11.2015 do zaplatenia, ako aj nahradiť
trovy konania.
Žalobca, v tom čase ešte Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 3132015, žalobu zdôvodnil tým, že

medzi ním ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 2.4.2008 uzatvorená zmluva o vydaní
a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej sa zaviazal
poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č.23831261. Žalovanej bol poskytnutý úver
s dohodnutým úrokom vo výške 22,8 %, pričom ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala
žalovaná schválený úverový rámec vo výške 597,49 € a bola povinná žalobcovi platiť štandardnú
mesačnú splátku vo výške 19,92 €. Uviedli, že dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom
účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane

kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci
je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou a úrokmi vypočítanými
sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku
na kartovom účte a v zmysle zmluvne dohodnutých podmienok je dňom splatnosti deň, ktorý je uvedený
vo výpise. Ohľadne vedenia obchodnej knihy odkázal na ustanovenie § 39 ods. 1 zákona č.483/2001
Z.z. o bankách. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a jej platobnú disciplínu
sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch. Pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil

ku dňu 7.11.2015 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.10.2015 obsahujúci
súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku, a štandardného úroku s prihliadnutím
na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške 1.345,74 €. Nakoľko si
žalovaná nesplnila povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise zbankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.10.2015, t.j. v lehote splatnosti do dňa 15.11.2015,
žalobcovi tak vznikol nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške podľa § 517 OZ v spojení
s Nariadením vlády SR č.87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho po splatnosti t.j. od 16.11.2015 do

zaplatenia.

2. Prípisom zo dňa 13.7.2016 vyzval súd právneho zástupcu žalobcu, aby špecifikovali čo do právneho
dôvodu a výšky uplatnenú sumu 1.345,74 €, t.j. aká časť uvedenej sumy je tvorená dlžnou istinou
poskytnutéhoúveru,akáčasťjetvorenáúrokmi,akáčasťúrokmizomeškania,akáčasťinýmizmluvnými

plneniami (napr. zmluvné pokuty, poplatky ....).

3. Dňa 25.7.2016 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu, ktorý prostredníctvom svojho
právneho zástupcu oznámil okrem iného, že kreditná karta je forma revolvingového úveru, t.j.
automaticky obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný používaním tejto karty. V posudzovanej veci bol
žalovanej poskytnutý osobitný typ spotrebiteľského úveru a to revolvingový úver, ktorý je typický tým,

že veriteľ dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník platí, pretože veriteľ
mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov
a časť na odplatu. Z uvedeného dôvodu v priebehu trvania revolvingu nie je možné na počiatku
zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN, pretože sa úver čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľom
dopĺňa, čím sa tak menia údaje relevantné pre výpočet RPMN (podporne odkázali na závery vyjadrené

v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.1.2011 sp.zn.6Co/95/2010). V tejto súvislosti
odkázali na ustanovenie § 3 ods. 6 zákona č.258/2001 Z.z., ktorý rieši situáciu ak nemožno určiť
ročnú percentuálnu mieru nákladov, o čom musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzavretia zmluvy
písomne informovaný. V tejto súvislosti poukázali na to, že v Obchodných podmienkach pre vydanie
a používanie platobných kariet vydaných VÚB a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance

Holding, a.s. sa nachádza aj indikatívny výpočet RPMN podľa vzorca v zmysle zákona č.258/2001
Z.z. a jeho prílohy č.2. O výške ročnej úrokovej sadzby 22,8 % označenej vo výpise ako štandardná
ročná úroková sadzba, ako aj o výške schváleného úverového rámca 597,49 € a výške štandardnej
mesačnej splátky 19,92 € bola žalovaná počas trvania úverového vzťahu každý mesiac oboznámená
a to vo forme mesačne zasielaných výpisov z kreditnej karty VÚB, a.s., ktoré sú súčasťou súdneho

spisu. Žalovaná bola oboznámená s výškou štandardnej ročnej úrokovej sadzby aj prostredníctvom
cenníka VÚB, a.s. pre produkty vydané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding,
a.s.. Keďže RPMN v zmluve nie je možné určiť z objektívnych dôvodov úver poskytnutý žalovanej
vo forme revolvingu nie je bezúročný. Žalovaná začala čerpať úverový rámec od 12.4.2008, ako to
vyplýva z predložených položkovitých výpisov z kartového účtu žalovanej v časti debetných transakcií.

Vo vyjadrení konkretizovali rozsah čerpania žalovanej formou debetných transakcií (dátum transakcie,
dátum zúčtovania, popis, suma v Sk). Plnenie žalovanej v prospech kartového účtu predstavuje sumu
1.035,97 €, ktorá je podrobne rozpísaná vo výpisoch z kartového účtu žalovanej v časti kreditných
transakcií s popisom transakcie „Úhrada“. Vo vyjadrení tiež uviedli kreditné operácie vykonané
žalovanou (dátum transakcie, dátum zúčtovania, popis, suma v Sk). Žalovaná suma 1.345,74 € tak

pozostávazistiny494,16€,poplatkov134,22€,štandardnéhoúroku585,89€asankčnéhoúroku131,47
€. Ohľadne pojmov štandardný a sankčný úrok odkázali na špecifikáciu v obchodných podmienkach v
článku I „Vymedzenie pojmov“. Štandardná úroková sadzba bola stanovená v zmysle zmluvy a cenníka
vo výške 22,80 %. Všetky uplatnené poplatky boli účtované v zmysle platného cenníka. Žalobca týmto
podaním zobral žalobný návrh v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy

265,69 € (poplatky a sankčný úrok) 16.11.2015 do zaplatenia späť a navrhli, aby súd konanie v tejto
časti zastavil.

4. Dňa 28.11.2016 bol na tunajší súd doručený návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu zo dňa
11.11.2016.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 2.12.2016 sp.zn.10C/422/2015-49 rozhodol súd, že pripúšťa zmenu
subjektov na strane žalobcu tak, že z konania vystupuje žalobca Všeobecná úverová banka, a.s., IČO:
31320155 a do konania na jeho miesto vstupuje subjekt Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35831154.
Bližšie zdôvodnenie procesného postupu súdu je uvedené v tomto uznesení.

5. Podaním zo dňa 2.12.2016, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 6.12.2016 žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu okrem iného uviedol, že v súlade s článkom V bod 35
písm. b) Obchodných podmienok spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. listom zo dňa 2.1.2013vyhlásila okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovanej
spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške.

6.Súdnariadilpojednávanievpredmetnejvecinadeň7.12.2016stým,ženapojednávaniesanedostavil
žalobca, ani právny zástupca žalobcu, pričom súd ku dňu pojednávania nemal doručenie predvolania
na toto pojednávanie vykázané formou vrátenia doručenky od právneho zástupcu žalobcu, avšak súd
vychádzal z toho, že mu bolo predvolanie na pojednávanie doručené s poukazom na ich podanie zo dňa
2.12.2016, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 6.12.2016, v ktorom ospravedlnil ich neúčasť ako i

neúčasť žalobcu na pojednávaní z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a nenavyšovania trov konania v
súladesozásadouhospodárnostikonania.Zároveňnavrhol,abysúdrozhodolvovecibezúčastižalobcu
a jeho právneho zástupcu. Dodatočne bola súdu doručená aj doručenka, z ktorej vyplýva, že právny
zástupca žalobcu si prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 28.11.2016. Žalovaná mala doručenie
predvolania na pojednávanie vykázané s poukazom na ustanovenie § 111 ods. 3 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C.s.p.“), keď zásielka sa na súd vrátila dňa 7.12.2016 s poznámkou „neprevzatá v

odbernej lehote“. Súd postupoval podľa ustanovenia § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal
a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a žalovanej.

7. Súd na tomto pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré označil žalobca a ktorých
fotokópie doložil v priebehu konania a to: Žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro zo dňa 2.4.2008 z

č.l.5, výpis pôžičkovej karty Quatro z č.l.7-13, Cenník VÚB, a.s. pre produkty vydávané v spolupráci so
spoločnosťouConsumerFinanceHolding,a.s.platnýod1.mája2009zč.l.34-37,oznámenieopostúpení
pohľadávky zo dňa 30.9.2016 vrátane poštového podacieho hárka z č.l.48, vyhlásenie predčasnej
splatnosti dlžného zostatku zo dňa 2.1.2013, pričom zistil tento skutkový stav.
Zo žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro zo dňa 2.4.2008 súd okrem iného zistil, že za VÚB,

a.s. túto zmluvu uzatváral Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35923130, ako klient je tu uvedená
žalovaná, číslo zmluvy 0023831261, schválený úverový rámec 18.000,- Sk, pevná mesačná splátka
600,- Sk, spôsob úhrady mesačných splátok pri pokladni v banke. Žalovaná vyhlásila, že pred podpisom
tejto žiadosti sa oboznámila s a) OP, ktoré sú súčasťou tejto žiadosti, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich
dodržiavať, b) cenníkom, štandardnou úrokovou sadzbou a sankčnou úrokovou sadzbou, c) zmluvnými

podmienkami prostredníctvom Formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktorý jej bol písomne doručený a prevzala ho. Na záver je uvedené, že prijatím a schválením žiadosti
zo strany banky sa táto žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.
vydávanej v spolupráci s Consumer Finance Holding, a.s. s tým, že účinnosť tejto zmluvy je viazaná
na splnenie odkladacích podmienok, ktorými sú vydanie potvrdzujúceho listu a doručenie PIN kódu

klientovi, OP a cenník sú súčasťou tejto žiadosti.
Z výpisu z pôžičkovej karty Quatro - výpis z kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. zo dňa 7.11.2015 súd
okrem iného zistil, že mal byť adresovaný žalovanej, jedná sa o zúčtovacie obdobie od 1.1.2009 do
31.10.2015, štandardná úroková sadzba 1,9 % mesačne / 22,8 % ročne, sankčná úroková sadzba 5,05
% ročne, štandardná splátka 19,92 €, povinná splátka na úhradu 1.345,74 €, deň splatnosti 15.11.2015,

úverový rámec 597,49 €, pričom je tu uvedený popis jednotlivých transakcií s uvedením, či sa jedná o
debetnú alebo kreditnú transakciu, dátum transakcie, dátum zúčtovania a jednotlivé sumy.
Z Cenníka VÚB, a.s. pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding,
a.s. platný od 1.mája 2009 súd okrem iného zistil, že pod bodom 18 úrokové sadzby ku kreditným kartám
vydávaným v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. je v bode 18.4 uvedená

štandardná úroková sadzba pre bankomatky Quatro Triangel 1,9 % mesačne - 22,80 % ročne. V bode
18.13 je uvedené štandardná úroková sadzba pre pôžičkové karty Triangel Quatro, Triangel PREMIUM,
Quatro PREMIUM 1,98 % mesačne - 23,76 % ročne.
Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 30.9.2016 súd okrem iného zistil, že ho adresovala
Všeobecná úverová banka, a.s. žalovanej, v ktorom jej oznámili, že k 19.9.2016 postúpili svoju

pohľadávku zo zmluvy č.23831261 uzavretej dňa 2.4.2008 medzi nimi vo výške 1.624,68 € spolu so
všetkými úrokmi a ostatným príslušenstvom a zabezpečením na žalobcu. Z pripojeného poštového
podacieho hárka č.EPH007851051 súd okrem iného zistil, že pod podacím číslom RF179818750SK dňa
3.10.2016 bola zasielaná poštová zásielka žalovanej.
Z dokladu Vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku zo dňa 2.1.2013 súd zistil, že Consumer

Finance Holding, a.s. týmto žalovanej oznámil, že pristúpili k vyhláseniu okamžitej splatnosti celého
dlžného zostatku na jej kreditnej karte Quatro vo výške 639,76 €.8. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez
súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj príslušenstvo a všetky práva s ňou

spojené.
Podľa § 526 ods. 1 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Podľa § 526 ods. 2 OZ, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený

sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Podľa § 261 ods. 3 písm.d) Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere,
touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy okrem iného aj
zo zmluvy o úvere.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené, toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.
Podľa § 53 ods. 8 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže

dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od meškania so zaplatením splátky
a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako l5 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 1 ods. 3 zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.7.2008
(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného
prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na

kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.
Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.
Podľa § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri úveroch formou povoleného prečerpania
peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§
1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr

v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o
a) úverovom limite, ak je stanovený,
b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,
za ktorých môže byť zmenená a doplnená,
c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.

Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri
mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších
dôsledkoch.
Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu.

Podľa § 4 ods. 3 posledná veta zákona o spotrebiteľských úveroch, ak však zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov.Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2008 (ďalej len „OZ v príslušnom

znení“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ v príslušnom znení, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 1.4.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj

keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

9. Podľa § 144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Žalobca pred otvorením pojednávania podaním zo dňa 21.7.2016 zobral žalobu späť v časti o zaplatenie
úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 265,69 € od 16.11.2015 do zaplatenia a v tejto časti

žiadal konanie zastaviť. Súd o čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodol tak, že v tejto časti konanie zastavil,
rešpektujúc dispozičné oprávnenie žalobcu so žalobou. Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci vzal
žalobca žalobu voči žalovanému čiastočne späť skôr než sa začalo pojednávanie, súd konanie zastavil
podľa citovaných zákonných ustanovení, bez skúmania postoja žalovanej k čiastočnému späťvzatiu,
keďže jej prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol bez právneho významu.

10. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,
že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

Vykonaním dokazovaním mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou
bola dňa 2.4.2008 uzavretá úverová zmluva, pričom táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou (typovou,
formulárovou). Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch, voči vopred
neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným
spôsobom neovplyvňujú. Zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie.

Žalovaná má v danom právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa a žalobca má postavenie dodávateľa,
čiže sa jedná o tzv. spotrebiteľský úver a z tohto uhla pohľadu súd predmetnú zmluvu a celý právny
vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou aj posudzoval. Súd vychádzal z toho, že
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá sa v zmysle
príslušných ustanovení Obchodného zákonníka považuje za „absolútny obchod“, t.j. na tento právny

vzťah je potrebné primárne aplikovať ustanovenia tretej časti Obchodného zákonníka. Zároveň súd ale
aplikoval na tento zmluvný vzťah aj ustanovenia zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako
lex specialis a pokiaľ ide o zákonnú úpravu spotrebiteľských zmlúv ako takých aj ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka resp. ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce právne úkony ako také.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že v predmetnej úverovej zmluve a ani vo všeobecných

obchodných podmienkach, ktoré boli doložené do súdneho spisu v dvoch vyhotoveniach, ktoré neboli
obsahovo totožné, hoci obidve mali nadobudnúť platnosť a účinnosť od 1.1.2008 a ktoré mali byť
jej súčasťou, nie je uvedená konkrétna výška ročnej úrokovej sadzby, v dôsledku čoho je takýto
úver sankcionovaný bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. Súd má totiž za to, že pokiaľ zmluva o
spotrebiteľskom úvere musela mať písomnú formu inak by bola neplatná, nie je možné vyhodnotiť, že

úverová zmluva obsahuje uvedenie ročnej úrokovej sadzby pokiaľ iba v texte tejto zmluvy konkrétne
v časti VI. Vyhlásenie klienta je drobným, voľným okom veľmi zle čitateľným písmom, vzhľadom na
veľkosť písma, uvedené, že sa žalovaná pred podpisom tejto zmluvy oboznámila s cenníkom ako i
štandardnou úrokovou sadzbou, avšak konkrétna výška ročnej úrokovej sadzby priamo v texte úverovejzmluvy, ani vo všeobecných obchodných podmienkach uvedená nie je. Žalobca síce dodatočne doložil
do súdneho spisu cenník VÚB, a.s., avšak súd jednak poukazuje na to, že tento cenník mal byť
platný od 1.mája 2009, teda až potom čo bola predmetná úverová zmluva uzavretá, a preto žalobca

nijakým spôsobom nepreukázal, že v písomnej forme bola dojednaná ročná úroková sadzba resp. že
žalovaná bola písomnou formou s výškou ročnej úrokovej sadzby oboznámená, ani to aká bola skutočná
výška ročnej úrokovej sadzby v rozhodnom čase uzavretia predmetnej zmluvy, keďže aj žalobca vo
svojom vyjadrení zo dňa 21.7.2016 uvádza, že ročná úroková sadzba mala byť 22,8 % ročne, čo však
nezodpovedá predloženému cenníku, keď táto výška ročnej úrokovej sadzby sa mala vzťahovať na

iný bankový produkt a navyše keď žalovaná ako klient ani neprehlásil v zmysle predmetnej zmluvy,
že by jej bol cenník v písomnej forme doručený a tento by prevzala, tak ako je to napr. uvedené pri
formulári o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd teda dospel k záveru, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne písomného dojednania výšky ročnej úrokovej sadzby, v
dôsledku čoho žalobca nebol a nie je oprávnený domáhať sa plnenia voči žalovanej z titulu riadneho
úroku a rovnako ani z titulu akýkoľvek poplatkov, ktoré mali byť dojednané v súvislosti s touto zmluvou.

Súd vychádzajúc z tvrdení žalobcu, ako i z dôkazov ním predložených, keď nemal nijakým spôsobom
preukázané, že by tieto skutočnosti žalovaná počas trvania zmluvného vzťahu so žalobcom resp.
právnym predchodcom žalobcu, ako i následne v priebehu súdneho konania rozporovala (výška
debetných transakcií spolu 757,53 € a výška kreditných operácií vykonaných žalovanou spolu v sume
1.035,97 €), zamietol žalobu v celom rozsahu, keďže vykonané úhrady zo strany žalovanej presiahli

poskytnuté peňažné prostriedky z titulu úveru žalobcom resp. jeho právnym predchodcom, keďže
žalobcovi nevznikol nárok na úhradu štandardného (riadneho) úroku, ani poplatkov a pokiaľ žalobca
resp. jeho právny predchodca započítaval platby uhrádzané žalovanou na riadny úrok resp. poplatky
konal tak neoprávnene. Nakoľko žalobca nepreukázal, že žalovaná je v omeškaní s úhradou nejakej
sumy, súd zamietol žalobu aj v časti úroku z omeškania, ktorého sa žalobca domáhal vo výške

zákonného úroku z omeškania.

11. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku.
Keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol, žalovaná by mala nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. Nakoľko si však žiadne trovy konania neuplatnila a zo súdneho spisu vyplynulo, že jej ani

žiadne trovy konania nevznikli. Pritom súd nastáva názor, že by bolo nehospodárne a neúčelné, aby súd
v takomto prípade v tomto rozhodnutí rozhodol, že žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % a následne by samostatným uznesením tunajšieho súdu bolo rozhodnuté, že sa
žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 0,- €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta
prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej

podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.