Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. január 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/192/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115222901
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3115222901.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu Friendly Finance Slovakia s.r.o.,
so sídlom Hlavná 104, Košice, IČO: 47 243 368, právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom,
advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Janka Kráľa č.7 proti žalovanému G. N., bytom N. nad H., V.
I XX/XX, o zaplatenie 633,91€ s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného

súdu Trenčín č.k.14C/370/2015-34 zo dňa 10. februára 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. z r u š u j e a vec v tejto
časti v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
382,35 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 650 € od 21.09.2013 do

07.01.2015, s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 398,4 € od 08.01.2015 do 01.05.2015,
s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 382,35 € od 02.05.2015 do zaplatenia a náhradu
trov konania 35,46 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám Mgr. Henricha Schindlera. Výrokom
II. v zostávajúcej časti návrh zamietol.

2. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia vo veci samej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podaným

návrhom zo dňa 20.10.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 633,91€, úroky z
omeškania 5,5 % ročne: zo sumy 836,56 € od 21.9.2013 do 7.1.2015, zo sumy 584,96 € od 8.1.2015 do
1.5.2015 a zo sumy 568,91€ od 2.5.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. V súlade s citovanými
zákonnými ustanoveniami súd žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, nakoľko v časti, uvedenej vo výroku
rozsudku, mal preukázanú jej dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na
základe Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičke a s tým spojených

ďalších služieb a Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru poskytol žalobca žalovanému úver vo
výške 650 €, čím medzi účastníkmi konania vznikol spotrebiteľský právny vzťah, nakoľko zmluva o
úvere bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania
však nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, nakoľko úver mal byť splatený v lehote nepresahujúcej 3
mesiace (§ 1 ods. 3 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch). Žalobca však v zmysle ustanovenia §
2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch mal postavenie tzv. iného veriteľa, nakoľko v rámci svojho

podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom. Podľa
zákonného ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa však aj na zmluvu o úvere,
uzavretúinýmveriteľom,ktorániejespotrebiteľskýmúverom,vzťahujútaxatívnestanovenéustanovenia
zákona o spotrebiteľských úveroch, vrátane § 9 ods. 1 a § 11. Podľa uvedených zákonných ustanovení je
podmienkou platnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere písomná forma a jej absenciu zákon sankcionuje
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Keďže žalobca v konaní nepreukázal uzavretie zmluvy o

úvere so žalovaným v písomnej forme, považuje sa poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.
Žalobcom predložená zmluva o úvere nespĺňa náležitosti písomného právneho úkonu v zmysle § 40ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko nie je podpísaná žalovaným. Žalobca nepreukázal písomnú
formu úverovej zmluvy ani v zmysle § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, nakoľko nepreukázal uzavretie
právneho úkonu elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a

určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Keďže z výpisu z účtu v peňažnom ústave mal súd preukázané
poskytnutie úveru vo výške 650 € žalovanému uložil povinnosť zaplatiť zo sumy 650 € len sumu 382,35
€, zníženú o 251,6 €, ktorú žalovaný zaplatil dňa 7.1.2015 a o sumu 16,05 € zaplatenú dňa 1.5.2015.
V zostávajúcej časti súd podanú žalobu zamietol.

3. Nakoľko poskytnutý úver sa považuje, z dôvodu absencie písomnej formy zmluvy o úvere, za
bezúročný a bez poplatkov, neprislúcha žalobcovi úrok za poskytnutie úveru. Súd žalobu zamietol
aj v časti uplatnenej zmluvnej pokuty, nakoľko zmluvná pokuta musí byť dojednaná, pod následkom
neplatnosti, v písomnej forme, ktorú žalobca v konaní z vyššie uvedených dôvodov nepreukázal.
Žalobca v konaní ani nepreukázal, že by upomienky a urgencie boli žalovanému vôbec doručené, a
teda neuniesol dôkazné bremeno, že by mu vznikol nárok na tieto náklady. Rovnako nepreukázal, aké

skutočné náklady žalobcovi v spojitosti s uvedenými výzvami vznikli, keď svoj nárok odôvodňoval iba
poukazom na článok IV. bod 5 Rámcovej zmluvy, v zmysle ktorého má za spracovanie a urgencie pri
omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky nárok na celkové náklady vo výške
15 €, pri druhej a tretej za každú 10 € eur. Zároveň treba uviesť, že uvedené dojednanie zmluvy je
neurčité, nakoľko si rozporuje, keď jednak uvádza, že ide o skutočné náklady, a na druhej strane ich

výšku stanovuje paušálne.

4. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania,
vzniklo mu právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Súd žalobcovi priznal uplatnené úroky z omeškania
odo dňa 21.9.2013, teda odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti úveru, keď výška žalobcom

uplatneného úroku z omeškania je v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3
Nariadenia vlády SR 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Výšku úrokov priznal vzhľadom na čiastočnú úhradu dlhu vo výške 5,5% ročne: zo sumy 650 € od
21.9.2013 do 7.01.2015, zo sumy 398,4 € od 8.1.2015 do 1.5.2015 a zo sumy 382,35 € od 2.05.2015
až do zaplatenia.

5. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., teda podľa pomeru
úspechu vo veci. Žalobca si uplatnil trovy pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v
sume 38 € a trov právneho zastúpenia za 2 úkony po 41,5 € /úkon ( príprava a prevzatie veci v roku
2015 - pod Spr 147/2015 a podanie žaloby na súd dňa 20.10.2015) + 2x 8,39 € paušál + 20% DPH ( len

za úkon po 7.7.2015, odvtedy je advokát platca DPH) v sume 9,98 €, spolu 147,76 € podľa ust. § 10
ods.1, § 13a ods.1 písm. a/,c/, § 16 ods.3 a § 18 ods.3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb. Žalobca si uplatnil ku dňu podania žaloby sumu spolu s
úrokmi 728,13 € a súd mu priznal ku dňu vyhlásenia rozsudku sumu 452,02 €, čiže v 62% mal žalobca
úspech a v 38% neúspech a pomer úspechu a neúspechu je 24% ( 62-38), preto súd priznal len 24%

trov v sume 35,46 €.
6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, a to proti výroku, ktorým mu bola uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 382,35 € spolu s príslušenstvom a proti výroku o náhrade
trov konania. Uviedol, že s rozsudkom nesúhlasí v rozsahu uvedenej sumy, nakoľko žalobca zatajil
skutočnosť, že daný dlh mal

v záujme splácať a súdu nepredložil všetky jeho vykonané úhrady. Dňa 20.08.2013 došlo k poskytnutiu
bezúročného úveru vo výške 650 €. Potvrdzuje, že suma mu bola riadne vyplatená. Z dôvodu, že mal v
tom období len 20 rokov, nemal stabilnú prácu, avšak svoj dlh mal v záujme splácať. Žalobcu niekoľko
násobne kontaktoval telefonicky a dohodli sa, že dlh bude splácať s čo najvyššími možnými splátkami.
Po veľmi krátkom čase ho kontaktovala spoločnosť De Vries Justitia, s.r.o. z Českej republiky, ktorá

dlh razantne navyšovala a trvala na úhrade záväzkov najskôr jej právneho zastúpenia vo výške až
120 €. Iba po tejto úhrade by bolo možné sa dohodnúť na splácaní pôvodného dlhu, ktorý bol tiež
už o niekoľko stoviek eur navýšený. Od momentu vymáhania inkasnou spoločnosťou De Vries Justitia
nebolo možné kontaktovať či už spoločnosť Friendly Finance Slovakia a taktiež ani spoločnosť De Vries
Justitia.Poodoslaníemailumubolazvyčajnedoručenátáistáautomatickáodpoveď,abyichkontaktoval

telefonicky, čo bolo tiež neúspešné. Od samotného žalobcu nedostal ani jednu písomnú upomienku.
Žalobca úmyselne zamlčal jeho zrealizované úhrady, ktoré uskutočnil do 12.01.2016 v celkovej výške
411,60 €, o čom priložil ako dôkaz výpis z užívateľského účtu zo stránky www.pozickomat.sk, ktorú
prevádzkuje žalobca. Má za to, že už v čase podania návrhu žalobca musel vedieť o jeho úhradáchkeďže ich sám evidoval v histórii splátok. Taktiež dostal aj email, kde sumu 411,60 € žalobca sám
potvrdzuje. K návrhu sa nevyjadril z dôvodu, že sa nachádzal v zahraničí, kde pracoval a taktiež nemal
k dispozícii všetky výpisy z účtu, aby dokázal, že tieto úhrady naozaj zrealizoval. Všetky výpisy sú

súčasťou tohto odvolania okrem výpisu platby vo výške 26 eur. Výpis z banky momentálne k tejto
platbe nemá. Avšak má za to, že plne postačuje email zaslaný žalobcom, že celková uhradená suma
predstavuje 411,60 €, teda 26 € je v nej už zahrnutých. Tak isto je táto suma uvedená vo výpise z jeho
užívateľského účtu. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi 238,40 € spolu

s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 650 € od 21.09.2013 do 13.11.2013, s úrokom z
omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 480 € od 14.11.2013 do 20.11.2013, s úrokom z omeškania
vo výške 5,5% ročne zo sumy 443,40 € od 21.11.2013 do 05.11.2014, s úrokom z omeškania vo výške
5,5% ročne zo sumy 388,40 € od 06.11.2014 do 04.12.2014, s úrokom z omeškania vo výške 5,5%
ročne zo sumy 384,82 € od 05.12.2014 do 12.12.2014, s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne
zo sumy 284,40 € od 13.12.2014 do 07.01.2015, s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy

258,40 € od 08.01.2015 do 14.05.2015, s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 242,35
€ od 15.05.2015 do 12.01.2016, s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 238,40 € od
13.01.2016 do zaplatenia.
7. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že predmetné námietky mohol
žalovaný uviesť už pred vydaním rozsudku, pričom k návrhu na začatie konania sa do vydania rozsudku

nijakým spôsobom nevyjadril. Pre prípad, že by odvolaniu bolo vyhovené a rozsudok bol zrušený, však
súhlasí so znením rozsudku, ktorý navrhuje žalovaný v odvolaní, s povinnosťou uhradiť pomerné trovy
konania,
8. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“) v spojení s § 470 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania

podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo
výroku I. podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec v tejto časti podľa § 391 CSP vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým v zostávajúcej časti návrh zamietol, napadnutý
nebol, a preto zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto výroku právoplatné a rozhodnutím

odvolacieho súdu nedotknuté.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť mu 633,91 €, úroky z omeškania 5,5 % ročne: zo sumy 836,56 € od 21.9.2013 do 7.1.2015, zo
sumy 584,96 € od 8.1.2015 do 1.5.2015 a zo sumy 568,91€ od 2.5.2015 do zaplatenia a náhrady trov

konania. Celkový nárok predstavoval sumu 633,91€, pretože žalovaný mal podľa žalobcu ako uviedol
v návrhu dňa 7.1.2015 zaplatiť sumu 251,6 € a dňa 1.5.2015 sumu 16,05 €. Súd prvej inštancie žalobe
čiastočne vyhovel, nakoľko v časti, uvedenej vo výroku rozsudku, mal preukázanú jej dôvodnosť a
v zostávajúcej časti žalobu zamietol. Keďže žalobca v konaní nepreukázal uzavretie zmluvy o úvere
so žalovaným v písomnej forme, považoval súd prvej inštancie poskytnutý úver za bezúročný a bez

poplatkov. Z výpisu z účtu v peňažnom ústave mal preukázané poskytnutie úveru vo výške 650 €, pričom
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť zo sumy 650 € len sumu 382,35 €, zníženú o 251,6 €, ktorú mal
žalovaný zaplatiť dňa 7.1.2015 a o sumu 16,05 €, ktorú mal zaplatiť dňa 1.5.2015. Žalovaný v odvolaní
pritom namietal, že žalobcovi dlh do 12.01.2016 zaplatil v celkovej výške 411,60 €, o čom priložil ako
dôkaz výpis z užívateľského účtu zo stránky www.pozickomat.sk, ktorú prevádzkuje žalobca, ako i výpisy

z jeho účtu a email, kde uhradenú sumu 411,60 € žalobca sám potvrdzuje.
11. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
v napadnutej časti je predčasné, a teda nesprávne. Súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi zo sumy 650 € len sumu 382,35 €, zníženú o 251,6 €, ktorú mal podľa názoru súdu
prvej inštancie žalovaný zaplatiť dňa 7.1.2015 a o sumu 16,05 €, ktorú mal zaplatiť dňa 1.5.2015.

Odvolací súd však na rozdiel od súdu prvej inštancie nemal z obsahu spisu a z listinných dôkazov
predložených žalobcom za preukázané, koľko a kedy žalovaný žalobcovi z dlhu zaplatil, preto dospel
odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v danej napadnutej časti zrušiť a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
12. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o

povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 382,35 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne
zo sumy 650 € od 21.09.2013 do 07.01.2015, s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy
398,4 € od 08.01.2015 do 01.05.2015, s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 382,35 € od
02.05.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania 35,46 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukámMgr. Henricha Schindlera, zrušil a vec v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, aby bola zachovaná dvojinštančnosť konania a stranám sporu nebola odňatá možnosť
podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

13. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie vykonať dokazovanie ku skutočnosti, koľko a
kedy žalovaný žalobcovi z dlhu zaplatil a vo veci opätovne rozhodnúť.
14. O náhrade trov odvolacieho konania bude podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodnuté súdom prvej inštancie
v novom rozhodnutí o veci.
15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).