Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. december 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17C/95/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112216794
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2112216794.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci žalobkyne: F. H., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, Y., zastúpená: JUDr. Dušan Slanina, advokát, Horné bašty 8943/25,
Trnava, proti žalovanej: MILS, s.r.o., IČO: 36 743 275, Hospodárska 55, 917 01 Trnava, zastúpená:
Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., IČO: 36 857 548, Námestie SNP 3, Trnava, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o návrhu žalovanej na nariadenie neodkladného
opatrenia, o návrhu žalobkyne na prerušenie konania, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o návrhu žalovanej na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a s t a v u j e.

II. Návrh žalobkyne na prerušenie konania sa z a m i e t a .

III. Žaloba sa v celom rozsahu z a m i e t a .

IV. Žalovaná m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca F. sa žalobou zo dňa XX.XX.XXXX, v znení jej opravy zo dňa XX.XX.XXXX, domáhal
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX
vedenom pre k.ú. Y., a to pozemok parc.č. XXXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pozemok

parc.č. XXXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere XX m2, pozemok parc.č. XXXX/X zast. plochy a
nádvoria o výmere XX m2, pozemok parc.č. XXXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere XXX m2, stavba
súp.č. XXXX na parcele č. XXXX/X, stavba súp.č. XXXX na parcele č. XXXX/X, stavba súp.č. XXXX na
parcele č. XXXX/X, a to reálnym rozdelením nehnuteľností.

2. Pôvodný žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou sú od XX.XX.XXXX podielovými
spoluvlastníkmi (každý v X-ici) nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX

pre k.ú. Y.. Podielovými spoluvlastníkmi od mesiaca decembra XXXX sa stali spoločne s právnym
predchodcom žalovanej - S. J.. Pôvodný žalobca svoj spoluvlastnícky podiel užíval od XX.XX.XXXX, a
to prednú budovu na parc.č. XXXX/X a časť pozemku parc.č. XXXX/X. Právny predchodca žalovanej
svoj spoluvlastnícky podiel previedol na žalovanú v mesiaci septembri XXXX. Právny predchodca
žalovanej aj žalovaná svoj spoluvlastnícky podiel odmietli využívať a ani sa žiadnym spôsobom
nepodieľali na svojich právach a povinnostiach k nehnuteľnému majetku vrátane splácania úveru
zobratého na jeho kúpu v r. XXXX spoločne s právnym predchodcom žalovanej. Takýto stav podielového

spoluvlastníctva so žalovanou je neúnosný a vedie medzi nimi k vážnym nezhodám. O zrušení a
vyporiadaní spoluvlastníctva sa nevedia dohodnúť. Pôvodný žalobca ďalej uviedol, že nehnuteľnosti
je možné rozdeliť, za ktorým účelom dal vyhotoviť geometrický plán F.. Y. O. zo dňa XX.XX.XXXX na
oddelenie pozemkov parc.č. XXXX/X, XX. Prípadný rozdiel vo výmerách resp. hodnotách nehnuteľnostíbol žalobca ochotný vyplatiť druhej strane. Ako dôkazy žalobca spolu so žalobou predložil výpis z LV č.
XXXX pre k.ú. Y., Geometrický plán č. XX/XXXX a navrhol výsluch strán sporu.

3. K žalobe sa vyjadrila žalovaná na prvom pojednávaní v tom zmysle, že nesúhlasí s vyporiadaním
podielového spoluvlastníctva tak, ako navrhuje žalobkyňa, pretože časť, ktorá by mala pripadnúť
žalobkyni má vyššiu hodnotu ako časť, ktorú navrhuje žalobkyňa prikázať žalovanej do výlučného
vlastníctva,pretoževtejčasti,ktorábymalapripadnúťžalovanejbynebolprístupzkomunikácie,nemohli
by sa na ňu dostať kamióny. Ďalej žalovaná uviedla, že nehnuteľnosť bola zhodnotená z úveru, ktorý

zobral pôvodný žalobca spolu s právnym predchodcom žalovanej, a to tá, ktorá by mala pripadnúť
žalujúcej strane. Investície, ktoré vložil pôvodný žalobca do nehnuteľnosti sa nemôžu zohľadniť pri
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, tieto by mohli byť premetom iba samostatnej žaloby. Navrhli
žalobu zamietnuť a priznať žalovanej právo na náhradu trov konania. V písomnom vyjadrení zo dňa
XX.XX.XXXXžalovanážiadalazrušiťpodielovéspoluvlastníctvo,nariadiťpredajnehnuteľnostíavýťažok
rozdeliť medzi strany sporu. Ako dôkazy v rámci písomného vyjadrenia žalovaná navrhla vykonať

ohliadku nehnuteľností.

4. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 17C/95/2012-80 zo dňa 24.04.2014 bola pripustená zmena strany
sporu na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil pôvodný žalobca F. H. a na jeho miesto vstúpila ako
žalobkyňa F. H. z dôvodu, že pôvodný žalobca darovacou zmluvou previedol svoj spoluvlastnícky podiel

na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom tohto konania, na žalobkyňu.

5. Na základe návrhu žalobkyne súd uznesením č.k. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa 19.04.2016 pripustil
zmenu petitu žaloby tak, že ďalej konal o petite v nasledovnom znení:
„I.PodielovéspoluvlastníctvonavrhovateľkyF.H.,rod.H.,nar.XX.X.XXXX,bytomY.XX,Y.aodporcuS.,

s.r.o., Hospodárska 55, Trnava, IČO: 36 743 275 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX vedenom
katastrálnym odborom Q. úradu Y. pre k.ú. Y., obec Y., okres Y. sa zrušuje.
II. Do výlučného vlastníctva navrhovateľky F. H., rod. H., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XX, Y., sa prikazujú
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Q. úradu Y. pre k.ú. Y., obec Y.,
okres Y. podľa geometrického plánu č. XX/XXXX ako:

- stavba, predajňa a sklady s.č. XXXX postavená na parcele registra „. evidovanej na katastrálnej mape
ako parc. č. XXXX/X
- pozemok - parcela registra „. s parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2
- pozemok - parcela registra „. s parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2
III. Do výlučného vlastníctva odporcu MILS, s.r.o., Hospodárska 55, Trnava, IČO: 36 743 275, sa

prikazujú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Q. úradu Y. pre k.ú.
Y., obec Y., okres Y. podľa geometrického plánu č. XX/XXXX ako:
- stavba, sklad so s.č. XXXX postavený na parcele registra „. evidovanej na katastrálnej mape ako parc.
č. XXXX/X
- stavba, priemyselná budova so s.č. XXXX postavená na parcele registra „. evidovanej na katastrálnej

mape ako parc. č. XXXX/X
- pozemok - parcela registra „. s parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2
- pozemok - parcela registra „. s parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2
- pozemok - parcela registra „. s parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2
IV. Q. je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu XX.XXX,XX eura titulom nákladov vynaložených na

zhodnotenie spoločnej veci do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“
Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 25.04.2016.

6. Uznesením č.k. 17C/95/2012-393 zo dňa 19.09.2016 tunajší súd konanie v časti o zaplatenie sumy
11.195,19 eura titulom nákladov vynaložených na zhodnotenie spoločnej veci na základe čiastočného
späťvzatia žaloby zastavil a vrátil žalobkyni krátený súdny poplatok. Predmetom konania tak zostalo iba
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam uvedeným vyššie.

7. Dňa 25.11.2016 bol súdu doručený návrh žalovanej zo dňa 25.11.2016 na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým by bola uložená povinnosť žalobkyni a spoločnosti NEKA TRADE spol. s r.o. zdržať
sa akéhokoľvek konania spôsobujúceho prerušovanie, obmedzovanie dodávok elektrickej energie do
akejkoľvek časti spoločných nehnuteľností, kde je zavedená elektrina a v prípade výskytu prerušeniaelektrickej energie je žalobkyňa povinná zabezpečiť odstránenie príčiny prerušenia elektrickej energie
bez zbytočného odkladu.

8. Na pojednávaní dňa 15.12.2016 zobrala žalovaná svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
späť, s čím žalobkyňa vyslovila súhlas.

9.Podľa§470ods.1a2vetaprvázákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“),ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

(1) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. (2)

10. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa Čl.4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

13. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

14. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

15. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

16. Vzhľadom na uvedené súd postupom podľa čl. 4 ods. 1 CSP v spojení s § 145 ods. 1 CSP (t.j. za
použitia analogie legis, keď späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je výslovne v
CSP upravené, pričom ustanovenie upravujúce späťvzatie žaloby je k tejto veci čo do obsahu a účelu
najbližšie) konanie o návrhu žalovanej na nariadenie neodkladného opatrenia vo výroku I. zastavil, keď
so späťvzatím návrhu žalobkyňa vyslovila súhlas.

17. Na pojednávaní dňa 15.12.2016 sa žalobkyňa vyjadrila, že žalovaná v tomto spore nie je pasívne
legitimovaná z dôvodu, že pri nadobúdaní spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach, ktoré sú
predmetom tohto konania, nadobudla tento v rozpore so záväznými kogentnými ustanoveniami § 59a
Obchodného zákonníka, a teda kúpna zmluva, ktorou nadobudla podiel na nehnuteľnostiach nie je

účinná, a teda žalovaná nie je riadnym zákonným podielovým vlastníkom podielu na nehnuteľnostiach,
a teda nemôže byť v tomto spore pasívne legitimovaná. Žalobu neberú späť, zotrvávajú na konaní,
namietajú len účastníka na strane žalovanej. Majú za to, že vzhľadom na neúčinnú kúpnu zmluvu
podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zostal S. a vzhľadom k tomu zvážia, či urobia procesný návrh
v zmysle zmeny účastníka. Následne žalobkyňa navrhla konanie prerušiť do zmeny na katastri, pričom

by malo prebehnúť katastrálne konanie, ktoré by malo vyriešiť pochybenie katastra z hľadisku zápisu
neúčinnej zmluvy pri zápise terajšieho vlastníka so zmenou na pôvodného podielového spoluvlastníka.
To znamená, že v tomto prípade podielový spoluvlastník - žalobkyňa bude iniciovať katastrálne konanie,
ktorým by bola vykonaná zmena na pôvodného vlastníka. Po zmene zápisu podá návrh na zmenu
účastníka na strane žalovaného, s ktorým bude potrebné vyporiadať podielové spoluvlastníctvo. Táto

skutočnosť vyplynula v priebehu konania, a preto takýmto spôsobom postupovali. Ďalej žalobkyňa
uviedla, že tento stav nezavinila, a preto sa domnieva, že súd by mal vyhovieť návrhu na prerušenie
konania do času, kedy bude vykonaná zmena vlastníka v katastri nehnuteľností, aj s poukazom na
to, že v tomto konaní boli vynaložené nemalé náklady spojené so súdnym poplatkom, so znaleckými
posudkami a so všetkými úkonmi, ktoré boli potrebné zo strany právneho predchodcu žalobkyne, i

žalobkyne vynaložené, preto by považovali za účelné, aby bolo konanie prerušené a mohlo sa v ňom
pokračovať.18. Žalovaná sa k návrhu na prerušenie konania vyjadrila tak, že má za to, že návrh na prerušenie
konania nie je dôvodný, pretože v zmysle aktuálnej procesnej úpravy súd pri vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva vychádza zo stavu, ktorý je daný v čase rozhodnutia, preto nevidí dôvod na to, aby

konanie bolo prerušené. Navyše vo vyjadrení žalobkyne zo dňa 09.12.2016 nie je uvedená žiadna
skutočnosť, ktorá by bola podmienkou prerušenia konania podľa CSP.

19. Podľa § 162 ods. 1 až 3 CSP, súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v
tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky

na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky
(ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika
viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu
spravodlivosti. (1) Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o
prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania. (2) O

zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej. (3)

20. Podľa § 163 ods. 1 a 2 CSP, ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú
odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace. (1) Ak je konanie prerušené, súd
v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich

mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví. (2)

21. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

22. Podľa § 80 ods. 1 a 2 CSP, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod
alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na
jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené
alebo na koho prešli. (1) Súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania

došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto
žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované. (2)

23. Podľa § 92 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) (v znení
účinnom do 30.06.2016), za súhlasu účastníkov môže súd pripustiť, aby navrhovateľ alebo odporca z

konania vystúpil a aby na jeho miesto vstúpil niekto iný. Ak má byť takto zamenený navrhovateľ, treba,
aby s tým súhlasil i ten, kto má na jeho miesto vstúpiť.

24. Žalobkyňa sa domáhala prerušenia konania do skončenia katastrálneho konania s odôvodnením, že
v uvedenom konaní, ktoré by iniciovala, by sa vyriešilo pochybenie katastra z hľadisku zápisu neúčinnej

zmluvy do katastra nehnuteľností, došlo by k zmene zápisu terajšieho podielového spoluvlastníka
na pôvodného a následne by žalobkyňa podala návrh na zmenu účastníka na strane žalovaného.
Žalobkyňa poukazovala na náklady spojené so súdnym poplatkom, so znaleckými posudkami a so
všetkými úkonmi, aj preto by považovali za účelné, aby bolo konanie prerušené. Žalobkyňa tak podala
návrhnaprerušeniekonaniazdôvodu,žebudeprebiehaťsprávnekonanie,vktoromsapodľažalobkyne

bude riešiť otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, teda podala návrh na prerušenie
konania v zmysle § 164 CSP.

25. Ustanovenie § 164 CSP upravuje dôvod tzv. fakultatívneho prerušenia konania, z čoho vyplýva,
že súd potrebu prerušenia konania zváži, pričom nie je povinný konanie prerušiť tak ako pri dôvodoch

tzv. obligatórneho prerušenia konania podľa § 162 ods. 1 a § 163 ods. 1 CSP. Pri rozhodovaní sa, či
konanie podľa § 164 CSP preruší alebo nie, musí súd prihliadať aj na zásadu hospodárnosti konania
a na právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Preto by súd nemal prerušiť konanie podľa
citovaného ustanovenia, ak nepredpokladá, že vyriešenie otázky v inom konaní bude mať pre dané
konanie zásadný význam.

26. Súd mal za to, že okrem skutočnosti, že v čase rozhodovania o návrhu na prerušenie konania
nebolo žalobkyňou iniciované žiadne katastrálne konanie, je potrebné prihliadať na to, že i keby také
správne konanie prebiehalo, neriešilo by žiadnu otázku, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu.Žalobkyňou predpokladanú zmenu zápisu v katastri nehnuteľností je možné dosiahnuť iba žalobou
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a preto niet akého katastrálneho konania, ktoré by
žalobkyňa v tomto smere mohla iniciovať. Odhliadnuc od uvedeného, i keby z akéhokoľvek dôvodu

došlo k zmene zápisu druhého podielového spoluvlastníka v katastri nehnuteľností, uvedená zmena
by na rozhodnutie súdu vo veci samej nemala žiaden vplyv, nakoľko by nebolo možné vyhovieť
zamýšľanému návrhu žalobkyne na pripustenie zmeny žalovaného. Súd poukazuje na skutočnosť, že s
účinnosťou od 01.07.2016 je v zmysle prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP na konanie potrebné
použiť ustanovenia Civilného sporového poriadku. Ustanovenie § 80 CSP pritom pripúšťa iba zmenu

subjektu na strane žalobcu alebo žalovaného, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou
sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná. V prejednávanej veci by
pritom ani v prípade zmeny zápisu druhého podielového spoluvlastníka v katastri nehnuteľností nebolo
možné konštatovať, že po začatí konania došlo k prechodu alebo prevodu práv, o ktorých sa koná,
a to vzhľadom k tomu (ako súd rozoberá nižšie), že žalovaná sa nikdy podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností nestala, a preto ani nie je možný prechod alebo prevod práv z nej na iný subjekt (v

zmysle zásady nemo plus iuris ...) . Podľa doterajšej právnej úpravy v § 92 ods. 4 OSP bolo možné v
takomto prípade (t.j. v prípade omylu žalobcu v označení žalovanej strany) zmenu v okruhu účastníkov
realizovať vykonaním tzv. zámeny účastníkov. Inštitút zámeny účastníkov však už Civilný sporový
poriadok neupravuje, pričom vypustenie tohto inštitútu zákonodarca v dôvodovej správe odôvodnil tým,
že v dôsledne kontradiktórnom spore má byť nedostatok vecnej legitimácie v čase začatia konania

riešený výlučne novým sporom, nie „pokračovaním“ pôvodného sporu. Z uvedeného dôvodu niet prečo
čakať na skončenie katastrálneho konania (ktoré navyše neprebieha), ale ani prípadne iného súdneho
konania, pretože žiaden výsledok iného konania by nemohol viesť k prípustnosti zmeny subjektu na
strane žalovanej. Keďže tak nie je daný dôvod na prerušenie konania podľa § 164 CSP, pričom súd
nezistil dôvody na prerušenie konania ani podľa ustanovení § 162 a 163 CSP, súd návrh žalobkyne na

prerušenie konania vo výroku II. zamietol.

27. V podaní zo dňa 09.12.2016 žalobkyňa uviedla, že na pojednávaní dňa 02.12.2016 vo veci žalobcu
MILS, s.r.o. proti žalovanému F. H., o zaplatenie XXX,- eur s príslušenstvom vedenej na Okresnom súde
Trnava pod sp.zn. 8C/152/2015 súd zistil, že obchodná spoločnosť MILS, s.r.o. uzatvorila kúpnu zmluvu

na spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, ktoré majú byť v tomto konaní vyporiadané - jedná sa
o nehnuteľnosti na LV č. XXXX pre k.ú. Y. - v rozpore so zákonom z dôvodu nedodržania kogentného
ustanovenia §59a ObZ upravujúceho postup pri nadobudnutí majetku obchodnej spoločnosti za
protihodnotu vyššiu ako 10% hodnoty jej základného imania, keď kúpna cena spoluvlastníckeho podielu
na predmetných nehnuteľnostiach vo výške 94.000,- eur nebola určená znaleckým posudkom, hoci

predstavuje viac ako 14-násobok hodnoty základného imania a teda znalecký posudok nebol uložený
do zbierky listín obchodného registra pred podaním návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností. Z týchto skutočností vyplýva, že žalovaná obchodná spoločnosť MILS, s.r.o. nemá v
tomto konaní pasívnu legitimáciu a nemôže byť účastníkom tohto konania, hoci jeho vlastníckemu právu
svedčí zápis v katastri nehnuteľností.

28. Žalovaná na pojednávaní dňa 15.12.2016 uviedla, že tvrdenie posledného odseku vyjadrenia
žalobkyne zo dňa 09.12.2016 nemajú dôvod sporovať. Vzhľadom na to žiadajú, aby bol návrh žalobkyne
v plnom rozsahu zamietnutý a žalovanej aby bola priznaná náhrada trov konania a právneho zastúpenia.
Nemajú vedomosť o tom, či bola kúpna cena na spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach určená

znaleckým posudkom, a či bola kúpna zmluva spolu so znaleckým posudkom vložená do zbierky listín
obchodného registra, k tomuto navrhli vypočuť žalovanú.

29. Žalobkyňa sa na pojednávaní dňa 15.12.2016 vyjadrila, že žalovaná nepredložila žiadne dôkazy na
preukázanie, že dodržala kogentné ustanovenia, odkazujú na samotné vyjadrovanie strany žalovanej,

ktorá sama potvrdila, že znalecký posudok vypracovaný nebol spolu s kúpnou zmluvou, nebol pred
podaním na vklad založený do zbierky listín Obchodného registra Okresného súdu Trnava, že to
jednoznačne preukazuje, že kúpna zmluva zo septembra 2009 je neúčinná. Žalovaná nepredložila
žiadnedôkazyotom,žesplnilazákonnépodmienkypreto,abyobchodnáspoločnosťmohlanadobudnúť
majetok vyšší ako 10% hodnoty obchodného podielu. Tento stav, ktorý nastal v tomto konaní, nezavinila

žalobkyňa.

30. Žalovaná na pojednávaní dňa 15.12.2016 uviedla, že posúdením z hľadiska stavebného,
dopravného, požiarnej bezpečnosti, reálne rozdelenie nehnuteľnosti nepovažuje za možné. Preto vprípade, ak bude súd rozhodovať o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, prichádzajú
podľa ich názoru do úvahy dva spôsoby vyporiadania, a to prikázaním niektorému zo spoluvlastníkov
za náhradu alebo predaj spoločných nehnuteľností. Podaním zo dňa 09.12.2016 žalobkyňa tvrdí, že

žalovaná nemá pasívnu legitimáciu, čo odôvodňuje skutočnosťami, ktoré boli dané už v čase podania
jej žaloby. Vzhľadom na túto skutočnosť nemožno považovať návrh žalobkyne na prerušenie konania
za dôvodný, a to aj s poukazom na to, že ak žalobkyňa tvrdí, že prerušenie konania by malo slúžiť
len k zmene zápisu v katastri nehnuteľností, musí pre takúto zmenu v katastri nehnuteľností existovať
zodpovedajúci hmotnoprávny stav. To znamená, že ak takýto hmotnoprávny stav existuje, žalovaná

nemá v tomto konaní pasívnu legitimáciu. A vzhľadom na túto skutočnosť by musela byť žaloba
žalobkyne už len z tohto dôvodu zamietnutá. Taktiež majú za to, že žaloba podaná žalobkyňou by v
takomto prípade postrádala naliehavý právny záujem.

31. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami, výsluchom strán sporu, pričom
zistil nasledovný skutkový stav: Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Y. (č.l. 76) vyplýva, že

ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností - pozemok parc.č.. zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX m2, pozemok parc.č. XXXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere XX m2, pozemok parc.č. XXXX/X
zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, pozemok parc.č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX m2, stavba súp.č. XXXX na parcele č. XXXX/X, stavba súp.č. XXXX na parcele č. XXXX/
X, stavba súp.č. XXXX na parcele č. XXXX/X, sú v katastri nehnuteľností evidovaní žalobkyňa v podiele

1 a žalovaná v podiele 1. Ako titul nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu u žalovanej je uvedená
Kúpno-predajná zmluva právoplatná dňa XX.X.XXXX - v.z. XXXX/XX. Z Kúpno-predajnej zmluvy zo
dňa 09.09.2009 (č.l. 16) vyplýva, že túto uzavreli S. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, Y. ako
predávajúci a spoločnosť žalovanej ako kupujúci, pričom spoločnosť pri uzatvorení kúpnej zmluvy
zastupovali konatelia F.. S. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, Y., a F.. G. J., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom P. XX, Y.. Predmetom kúpnej zmluvy bol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, ktoré
sú predmetom tohto konania. Kúpna cena spoluvlastníckeho podielu bola dojednaná vo výške XX.XXX,-
eur a bola splatná dňom podpisu kúpnej zmluvy kupujúcim. Z Rozhodnutia N. katastra Y. číslo: V XXXX/
XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 15) vyplýva, že vklad vlastníckeho práva na základe vyššie uvedenej
zmluvy bol povolený dňa 21.09.2009. Žalovaná na pojednávaní pri výsluchu uviedla, že mali jeden starší

znalecký posudok a špeciálne ku kúpnej zmluve nerobili znalecký posudok, kúpnu zmluvu spolu so
znaleckým posudkom nevložili do zbierky listín obchodného registra. Z výpisu z Obchodného registra
(č.l. 41) vyplýva, že základné imanie spoločnosti žalovanej je vo výške 6.640,- eur.

32. Podľa § 141 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spoluvlastníci

sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom
spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať
ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.

33. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na
návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,

súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

34. Podľa § 132 ods. OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

35. Podľa § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.

36. Podľa § 59a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“) ak spoločnosť

nadobúda majetok na základe zmluvy uzatvorenej s jej zakladateľom alebo spoločníkom za protihodnotu
vo výške najmenej 10% hodnoty základného imania, musí byť hodnota predmetu zmluvy určená
znaleckým posudkom. Táto zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložená spolu so
znaleckým posudkom v zbierke listín. Ak je na účinnosť zmluvy potrebný zápis do osobitnej evidenciepodľa osobitného zákona, musí byť zmluva spolu so znaleckým posudkom uložená do zbierky listín pred
zápisom do osobitnej evidencie.

37. Podľa § 59a ods. 3 OBZ, ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane použijú aj na zmluvy, ktoré
spoločnosť uzatvára s osobami, ktoré sú blízke zakladateľom alebo spoločníkom spoločnosti alebo ktoré
sú ovládajúcimi osobami alebo ovládanými osobami zakladateľov alebo spoločníkov spoločnosti, a ak
spoločnosť nadobúda majetok za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty základného imania.

38. Podľa § 59a ods. 4 OBZ, ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nevzťahujú na zmluvy uzatvorené pri
bežnom obchodnom styku, na nadobudnutie majetku podľa rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu
a na majetok nadobudnutý na burze za cenu rovnajúcu sa kurzu, ktorý zodpovedá v tom čase danej
ponuke a dopytu.

39. Podľa § 59a ods. 5 OBZ (v znení účinnom v čase uzavretia kúpnej zmluvy), ustanovenia odsekov 1

až 4 sa vzťahujú na spoločnosť s ručením obmedzeným a na akciovú spoločnosť.

40. Podľa § 116 OZ, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v
pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú
utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

41. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

42. V konaní sama žalobkyňa v podaní zo dňa 09.12.2016 poukazovala na nedostatok pasívnej vecnej

legitimácie na strane žalovanej, čo žalovaná nesporovala, napriek tomu však žalobkyňa žalobu späť
nezobrala. Navrhla konanie prerušiť, ktorý návrh však súd považoval za nedôvodný a vo výroku II. ho
zamietol. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalovanej v konaní skutočne nesvedčí
pasívnavecnálegitimácia,apretojepotrebnéžalobuakopodanúprotipasívnevecnenelegitimovanému
subjektu zamietnuť.

43. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strán sporu v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom
dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti, má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku sporu tvrdí, pričom súd žalobe
vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak uvedené

žalobca v konaní nepreukáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt,
ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012,
sp. zn. 6 Cdo 214/2011). V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je aktívne
legitimovaným na podanie žaloby ktorýkoľvek z podielových spoluvlastníkov, pričom na strane žalovanej

musí stáť druhý podielový spoluvlastník, resp. všetci ostatní podieloví spoluvlastníci, ktorí nestoja na
strane žalujúcej, a títo sú nositeľmi pasívnej vecnej legitimácie.

44. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba podaná voči žalovanej nemôže obstáť,
pretože napriek zápisu v katastri nehnuteľností sa žalovaná účinne nestala podielovým spoluvlastníkom

predmetných nehnuteľností, a to pre nedodržanie postupu podľa § 59a OBZ v znení účinnom v čase
prevodu spoluvlastníckeho podielu kúpnou zmluvou.

45. Na pojednávaní dňa 31.10.2013 sa pôvodný žalobca vyjadril (na č.l. 35), že otec súčasných
spoločníkov žalovanej previedol nehnuteľnosť na svoje deti. Uvedené tvrdenie žalovaná nesporovala,

keď uviedla, že čo sa týka tvrdenia žalobcu, že právny predchodca žalovanej previedol podiel na
nehnuteľnostiach na svoje deti, išlo o kúpu, kedy tieto deti zaplatili kúpnu cenu za tento podiel.
Z uvedeného vyplýva, že spoločníci a konatelia kupujúceho - žalovanej spoločnosti, t.j. F.. S.ar.
XX.XX.XXXX, a F.. J., nar. XX.XX.XXXX, sú príbuznými v priamom rade pôvodného podielového
spoluvlastníka predmetných nehnuteľností, predávajúceho S. J., nar. XX.XX.XXXX, a teda blízkymi

osobami v zmysle § 116 OZ. Základné imanie spoločnosti žalovanej bolo vo výške X.XXX,- eur a kúpna
cena za spoluvlastnícky podiel predstavovala 94.000,- eur, t.j. viac ako 14-násobok hodnoty základného
imania.46. Ustanovenie § 59a ods. 1 OBZ vyžaduje, aby v prípade, že spoločnosť nadobúda majetok na
základe zmluvy uzatvorenej s jej zakladateľom alebo spoločníkom za protihodnotu vo výške najmenej
10 % hodnoty základného imania, musí byť hodnota predmetu zmluvy určená znaleckým posudkom

a táto zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložená spolu so znaleckým posudkom v
zbierkelistínazároveň,akjenaúčinnosťzmluvypotrebnýzápisdoosobitnejevidenciepodľaosobitného
zákona, t.j. v tomto prípade do katastra nehnuteľností, musí byť zmluva spolu so znaleckým posudkom
uložená do zbierky listín pred takýmto zápisom. Uvedené ustanovenie sa má v zmysle § 59a ods. 3 OBZ
primerane použiť aj na zmluvy, ktoré spoločnosť uzatvára s osobami, ktoré sú blízke zakladateľom alebo

spoločníkom spoločnosti a ak spoločnosť nadobúda majetok za protihodnotu vo výške najmenej 10 %
hodnoty základného imania. Nakoľko v prípade kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. nešlo o zmluvu
uzatvorenú pri bežnom obchodnom styku (§ 59a ods. 4 OBZ) vzťahovala sa na tento prípad prevodu
spoluvlastníckehopodielupovinnosťpodľa§59aods.1vspojenís§59aods.3OBZ.Podľaustanovenia
§ 59a ods. 5 OBZ (v znení účinnom v čase uzavretia kúpnej zmluvy), sa v čase uzavretia kúpnej zmluvy
uvedené ustanovenia odsekov 1 až 4 vzťahovali aj na spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorou je

spoločnosť žalovanej.

47. Od vzniku zmluvy je potrebné odlišovať jej účinnosť, t.j. skutočnosť, že zmluva začala spôsobovať
zamýšľané právne následky. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 59a OBZ, zmluva nemôže
nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude spolu so znaleckým posudkom uložená do zbierky listín, a to ešte

pred zápisom do katastra nehnuteľností. Ide o kogentné ustanovenie, t.j. uvedenú podmienku účinnosti
zmluvy nemožno vylúčiť, pričom účinnosť zmluvy v danom prípade vzniká neskôr na základe zákona. Ak
ma účinnosť zmluvy nastať v zmysle zákona, zmluva spolu so znaleckým posudkom musí byť uložená
do zbierky listín.

48. V konaní bolo preukázané, že spoločnosť žalovanej nadobúdala spoluvlastnícky podiel k
vyporiadavanýmnehnuteľnostiamnazákladekúpnejzmluvyuzatvorenejsosoboublízkouzakladateľom
a spoločníkom uvedenej spoločnosti za protihodnotu vo výške 94.000,- eur, čo prevyšuje 10 % hodnoty
základného imania, ktoré bolo vo výške 6.640,- eur. Hodnota predmetu zmluvy (t.j. spoluvlastníckeho
podielu 1 na nehnuteľnostiach) pritom nebola určená znaleckým posudkom, a teda ani pred zápisom do

katastra nehnuteľností kúpna zmluva nemohla byť (a ani nebola) spolu so znaleckým posudkom uložená
do zbierky listín. Keďže Kúpno-predajná zmluva zo dňa 09.09.2009 spolu so znaleckým posudkom
nebolapredzápisomdokatastranehnuteľnostíuloženádozbierkylistín,nenastaliprávneúčinkyzmluvy,
ktoré s týmto prejavom vôle spája právny poriadok a nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam na kupujúcu spoločnosť žalovanej, čím sa žalovaná spoločnosť nestala podielovým

spoluvlastníkompredmetnýchnehnuteľností.Akoznačenýsubjektnastranežalovanejniejepodielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností, ku ktorým zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa
domáhala žalobkyňa, nemôže byť označená žalovaná nositeľom pasívnej vecnej legitimácie.

49. Z uvedeného dôvodu súd žalobu ako podanú proti pasívne vecne nelegitimovanému subjektu

vo výroku III. rozsudku zamietol, bez potreby vykonávať ďalšie dokazovanie pokiaľ ide o možnosť
reálneho rozdelenia nehnuteľností, resp. dokazovanie ohľadom spôsobu vyporiadania podielového
spoluvlastníctva.

50. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

51. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

53. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník. (2)

54. Náhrada trov sporového konania je ovplyvnená zásadou úspechu vo veci. Aj v prípade plného
úspechu niektorej zo strán však musí súd skúmať, či nie sú dané dôvody na aplikáciu ustanovenia §257 CSP. Ustanovenie § 257 CSP upravuje moderačné právo súdu, ktoré umožňuje súdu z dôvodov
hodných osobitného zreteľa nepriznať úspešnej strane nárok na náhradu trov konania celkom alebo
sčasti. Uplatnenie tohto ustanovenia je možné z výnimočných dôvodov, ktoré je súd povinný skúmať ex

offo. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP nemusí spočívať iba v osobných, majetkových či iných pomeroch
strán sporu, ale súd musí brať do úvahy i skutočnosť, ktorá viedla strany sporu k uplatneniu ich práva
pred súdom, ich postoj v konaní, aj uvedenie relevantných skutočností a predloženia dôkazov už pri
prvom úkone. Súd pritom poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.01.2012, sp. zn. 6
M Cdo 5/2011, v ktorom NS SR uviedol, že „rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon

uspel, znášal svoje náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu
okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu, s
okolnosťami uplatnenia nároku a pod..“ Zároveň treba vždy zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a
to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán sporu, a to nielen toho, v koho
prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný,
či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich celú alebo

čiastočnú náhradu, keď mal v konaní úspech (porovnaj napr. uznesenie NSSR sp. zn. 4MCdo/6/2013
zo dňa 25.11.2013).

55. Po zohľadnení uvedených kritérií mal súd za to, že v prejednávanej veci ide o prípad, kedy
je na strane žalobkyne daný dôvod hodný osobitného zreteľa, keď táto, vychádzajúc zo zápisu v

katastri nehnuteľností, v snahe vyriešiť trvalé nezhody so žalovanou (domnelou spoluvlastníčkou
nehnuteľností) týkajúce sa užívania nehnuteľností, sa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva súdnou cestou, žalobou podanou voči žalovanej. Je nesporné, že zamietnutie žaloby
spôsobila skutočnosť, že žalovanej v konaní chýbala pasívna vecná legitimácia, z dôvodu, že si nesplnila
svoju povinnosť kladenú jej Obchodným zákonníkom, konkrétne ustanovením § 59a OBZ, z ktorého

dôvodu nedošlo k účinnému prevodu spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam. Len z uvedeného
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovanej musela byť žaloba zamietnutá. Pôvodný
žalobca pritom pri podaní žaloby, a neskôr žalobkyňa v priebehu konania, vychádzali zo zápisu v katastri
nehnuteľností, v ktorom zápis vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu svedčal žalovanej, hoci
k účinnému nadobudnutiu vlastníckeho práva nedošlo. Súd mal za to, že ak dôvodom na zamietnutie

žaloby bolo porušenie zákonnej povinnosti žalovanej, o ktorom žalovaná mala vedieť, a teda už na
začiatku konania mohla namietať nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie, čím by sa konanie
výrazne skrátilo, ale tak neurobila, je potrebné na uvedenú skutočnosť prihliadať.

56. Súd teda pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z toho, že na jednej strane to bola

žalobkyňa (resp. jej právny predchodca), ktorá podala žalobu proti pasívne vecne nelegitimovanému
subjektu, no na druhej strane, nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie zavinila práve žalovaná
nesplnením povinnosti uloženej jej podľa § 59a OBZ, ktorá skutočnosť nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie jej mala byť zrejmá od počiatku konania. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že aj keď
bola žalovaná v konaní plne úspešná, je tu daný dôvod hodný osobitného zreteľa a dôvod na aplikáciu

ustanovenia § 257 CSP, keď priznanie plnej náhrady trov konania žalovanej voči žalobkyni by bolo
neprimerane tvrdé. Za primerané súd považoval použitie ustanovenia § 257 CSP v tom rozsahu,
že žalobkyňa bude povinná nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 50% účelne vynaložených
trov konania, keď je potrebné prihliadnuť aj na zodpovednosť žalobkyne za výsledok podanej žaloby.
Hoci žalovaná mohla na nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie poukázať sama, uvedené mala

možnosť zistiť aj žalobkyňa, pretože v konaní pred tunajším súdom sp.zn. 37C/100/2012 (č.l. 90)
práve právny predchodca žalobkyne inicioval riešenie otázky nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu
k predmetným nehnuteľnostiam zo strany žalovanej. Je preto podľa názoru súdu v súlade so zásadou
spravodlivosti, aby žalobkyňa zaplatila časť trov konania, ktoré vznikli žalovanej v dôsledku podanej
žaloby, a to vo výške práve jednej polovice priznaných trov, t.j. v rozsahu 50%. Od žalovanej pritom

možno spravodlivo žiadať, aby znášala 50% svojich trov konania sama, keď zamietnutie žaloby bolo
spôsobené porušením jej povinností v zmysle OBZ a zároveň táto má postavenie podnikateľa, preto
takýto postup nebude ani neprimerane prísny.

57. O nároku na náhradu trov konania súd potom rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1, § 255 ods.

1 CSP v spojení s § 257 CSP, keď z dôvodov hodných osobitného zreteľa vo výroku IV. rozsudku priznal
žalovanej voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50% trov konania.Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. a), m), n) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).