Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 26, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/285/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112228213
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3112228213.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s. so sídlom v Bratislave, ul.

Košická 56, IČO: 35838825, zastúpený zástupcom: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, ul. Michalská 14, proti žalovanej: F. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX, o zaplatenie
4.142,25 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny v sume 3.154,12 eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy
a úrokom vo výške 12,30 % ročne zo sumy 2.929,39 eur od 22.12.2010 do zaplatenia z a s t a v u j e.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 76,01 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %

ročne z tejto sumy od 21.10.2009 do zaplatenia s tým, že plnením Renáty Horňáčkovej, nar. 26.06.1978,
trvale bytom Trenčín, podľa Platobného rozkazu č.k. 11Ro/491/2012 - 42 zo dňa 04.01.2013, zaniká v
rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť žalovanej.

III. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

IV. Žalovanej súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 19.10.2012 doručená žaloba žalobcu zo dňa 18.10.2012, ktorou

sa proti pôvodne žalovaným v 1. a 2. rade domáhal, aby súd rozhodol o splnení ich povinnosti zaplatiť
žalobcovi sumu 2.929,39 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.929,39 eur
od 22.12.2010 do zaplatenia, vyčísleným úrokom z omeškania v sume 748,96 eur, úrokom vo výške
12,30 % ročne zo sumy 2.929,39 eur od 22.12.2010 do zaplatenia a vyčísleným úrokom v sume 463,90
eur. Túto žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010
uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom, postupcom SLSP, a.s., a žalobcom, postúpil postupca na
žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Dňa 29.10.2004 uzatvoril postupca so žalovanou v 1. rade (ďalej

aj ako „žalovaná“) Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej postupca poskytol
žalovanej úver v sume 3.319,39 eur (100.000,-Sk), pri úrokovej sadzbe 12,30 % ročne. Žalovaná sa
zaviazala splácať úver v pravidelných mesačných splátkach počnúc dňom 20.11.2004 do dňa konečnej
splatnostiúveru20.10.2009.Podmienkyčerpaniaúveru,podmienkyjehosplácania,zabezpečenieúveru
a ďalšie náležitosti boli upravené v úverovej zmluve. Záväzok žalovanej bol zabezpečený ručením
ručiteľky (pôvodnej žalovanej v 2. rade), ktorá dňa 29.10.2004 uzatvorila s postupcom Dohodu o ručení.
Žalovaná si svoj záväzok neplnila a úver do dňa konečnej splatnosti, t.j. do 20.10.2009 nesplatila.

Pohľadávka žalobcu ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 4.142,25 eur, ktorá pozostávala z istiny
v sume 2.929,39 eur, riadneho úroku v sume 463,90 eur, úrokov z omeškania v sume 748,96 eur.
Nesplatenú istinu žalobca ďalej úročí riadnym úrokom a úrokom z omeškania.2. Na základe podanej žaloby vydal súd dňa 04.01.2013 platobný rozkaz, v ktorom rozhodol o splnení
žalovanej povinnosti oboch pôvodne žalovaných. Platobný rozkaz sa podarilo doručiť do vlastných rúk
iba pôvodne žalovanej v 2. rade (ručiteľke), ktorá proti platobnému rozkazu odpor nepodala a voči nej

nadobudol právoplatnosť. V dôsledku nedoručenia platobného rozkazu žalovanej, súd tento platobný
rozkaz vo vzťahu k nej zrušil uznesením zo dňa 08.09.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Trenčíne sp.zn. 5Co/913/2015 zo dňa 29.06.2016. Žalobu sa žalovanej na adresu jej bydliska nepodarilo
doručiť, a to ani prostredníctvom polície. Táto súdu opakovane písomne oznámila, že žalovaná sa
zdržiavanaadreseVeľkéUherce387,aleniejejumožnéaniopakovanezastihnúť,dlhodobosazatajuje.

3. Za účelom rozhodnutia o žalobe vo vzťahu k žalovanej (pôvodne v 1. rade) súd nariadil pojednávanie,
na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovanú. Pojednávania sa nezúčastnil žiadny z nich.
Dňa 14.12.2016 právny zástupca žalobcu súdu doručil písomné podanie, obsahom ktorého bolo aj
čiastočné späťvzatie žaloby (v sume 3.154,12 eur, úroku zo sumy 2.929,39 eur od 22.12.2010 do
zaplatenia a v časti úrokov z omeškania), podrobnejšia argumentácia vo vzťahu k zvyšku žaloby a

ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní. Po čiastočnom späťvzatí žaloby si tak žalobca uplatňuje
celkovo sumu 988,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 76,01 eur od
21.10.2008 do zaplatenia, zo sumy 76,01 eur od 21.11.2008 do zaplatenia, zo sumy 76,01 eur od
21.12.2008 do zaplatenia, zo sumy 76,01 eur od 21.01.2009 do zaplatenia, zo sumy 76,01 eur od
21.02.2009 do zaplatenia, zo sumy 76,01 eur od 21.03.2009 do zaplatenia, zo sumy 76,01 eur od

21.04.2009 do zaplatenia, zo sumy 76,01 eur od 21.05.2009 do zaplatenia, zo sumy 76,01 eur od
21.06.2009 do zaplatenia, zo sumy 76,01 eur od 21.07.2009 do zaplatenia, zo sumy 76,01 eur od
21.08.2009 do zaplatenia, zo sumy 76,01 eur od 21.09.2009 do zaplatenia, zo sumy 76,01 eur od
21.10.2009 do zaplatenia. Uplatňuje si tak celkovo 13 mesačných splátok splatných spätne 4 roky od
podania žaloby na súd. Podstatou rozšírenej argumentácie, ktorá má význam pre rozhodnutie súdu,

bola argumentácia, že na zmluvný vzťah vzniknutý na základe úverovej zmluvy je potrebné aplikovať v
celom rozsahu Obchodný zákonník, a teda aj štvorročnú premlčaciu dobu. V rámci tejto argumentácie
uviedol najmä to, že pokiaľ ide o otázku napr. premlčania nárokov z úverovej spotrebiteľskej zmluvy,
spotrebiteľskouzmluvoujeajabsolútnaobchodnázmluvabezohľadunato,žesariadiprávnymrežimom
Obchodného zákonníka. Premlčanie sa aj v spotrebiteľských zmluvách majúcich formu absolútneho

obchodu spravuje výlučne Obchodným zákonníkom. Poukázal na judikatúru všeobecných súdov, ktoré
na premlčanie v spotrebiteľskom vzťahu aplikovali Obchodný zákonník a takisto na uznesenie NSSR
sp.zn. 4MCdo 3/2012, ktorým argumentoval vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania.

4. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa so všetkými listinnými dôkazmi, ktoré

žalobca súdu predložil, a to: oznámenie o postúpení pohľadávky, č.l. 11 kópia poštovej obálky, č.l. 12
zmluva o splátkovom úvere, č.l. 15 oznámenie o postúpení pohľadávky, č.l. 16 kópia poštovej obálky, č.l.
17 dohoda o ručení, č.l. 20 zmluva o postúpení pohľadávok, č.l. 36 tabuľkový výpis, č.l. 131-140 výpis z
úverového účtu, č.l. 151 oznámenie o postúpení pohľadávky, č.l. 175 Všeobecné obchodné podmienky.
Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil pre rozhodnutie o žalobe tento podstatný skutkový stav, ktorý

následne právne posúdil podľa nižšie citovaných ustanovení zákonov.

5. Slovenská sporiteľňa a.s. (banka) dňa 29.10.2004 uzatvorila so žalovanou Zmluvu o splátkovom
úvere č. 0273323593, ďalej len „úverovú zmluva“, na základe ktorej sa Slovenská sporiteľňa, a.s.
zaviazala poskytnúť žalovanej úver vo výške 100.000,-Sk, a žalovaná sa ako dlžník zaviazala za

dohodnutých podmienok úver vrátiť do 20.10.2009 v pravidelných mesačných splátkach vo výške 2.290
Sk. Súčasťou zmluvy o úvere sú aj Všeobecné obchodné podmienky (ich kópia je spise na č.l. 175 až
181). Dňa 21.12.2010 uzatvorila Slovenská sporiteľňa a.s. so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávok
č. 1424/2010/CE, ďalej len „zmluva o postúpení pohľadávok“, na základe ktorej žalobca nadobudol
pohľadávku veriteľa, postupcu, z úverovej zmluvy voči žalovanej. Od nej žalobca odvodzuje aj svoju

aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení je súčasťou postúpených
aktív (súboru pohľadávok) aj pohľadávka voči žalovanej ako dlžníkovi. Dňa 28.12.2010 vyhotovila
Slovenská sporiteľňa a.s. list (adresátom listu je žalovaná), ktorého obsahom je oznámenie o postúpení
jej pohľadávky na žalobcu (č.l. 10). Žalovaná úver riadne nesplácala, pričom v omeškaní so splnením
svojho peňažného záväzku je až doposiaľ. Naposledy vykonala žalovaná splátku úveru dňa 31.07.2007

v sume 2.865,- Sk.6.1 Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

6.2 Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

6.3 Podľa § 261 ods.3 písm. d) Obchodného zákonníka, v znení účinnom v čase vzniku záväzkového

vzťahu,toutočasťouzákonasaspravujúbezohľadunapovahuúčastníkovzáväzkovévzťahy:zozmluvy
o úvere ( § 497).

6.4 Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“

tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

6.5 Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je

každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

6.6 Podľa § 524 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

6.7 Podľa § 517 ods. 1, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

6.8 Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom do 31.01.2013, ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

6.9 Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v účinnom znení, ďalej len „zákon
o ochrane spotrebiteľa“ orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu

na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

6.10 Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.6.11 Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

6.12 Podľa § 145 ods.2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

7. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súd konanie v časti o zaplatenie sumy 3.154,12 eur spolu s
úrokom z omeškania z tejto sumy a úrokom vo výške 12,30 % ročne zo sumy 2.929,39 eur od 22.12.2010

do zaplatenia, zastavil podľa § 145 ods.2 Civilného sporového poriadku v konečnom rozhodnutí vo veci
samej.

8. Po vykonaní dokazovania súd na zistený a vyššie popísaný skutkový stav aplikoval vyššie citované
ustanovenia právnych predpisov a vec právne posúdil takto:

9. V prvom rade je potrebné uviesť, že žalobca je právnym nástupcom pôvodného veriteľa žalovanej
v záväzkovom vzťahu, ktorý bol založený úverovou zmluvou. Táto zmluva, ktorú uzavrel právny
predchodcažalobcuakododávateľsožalovanouakospotrebiteľom,jespotrebiteľskouzmluvou,pretože
pri ich uzatváraní právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
a žalovaná je fyzickou osobou a nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej

podnikateľskej činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o žalobe otvoril priestor pre aplikáciu § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných
právnych predpisoch. Napríklad podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.
71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov.

10. Žalobca sa podanou žalobou po jej čiastočnom späťvzatí domáha rozhodnutia súdu o splnení
povinnosti žalovanej vrátiť časť z poskytnutých peňažných prostriedkov, ktoré jej boli poskytnuté vo
forme úveru. Ide o posledných 13 splátok, ktorých splatnosť nastala od 20.10.2008 do 20.09.2009
(konečnásplatnosťúveru).Súdmánazákladevykonanéhodokazovaniapreukázanéplatnéuzatvorenie

úverovej zmluvy a teda aj platný záväzok žalovanej splácať poskytnutý úver v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 2.290 Sk (76,01 eur) vždy 20. dňa v mesiaci, počnúc dňom 20.11.2004 a končiac
dňom 20.10.2009. Súd má takisto za preukázané, že žalovaná z uplatnených 13 mesačných splátok
neuhradila ani časť. Poslednú splátku úveru vykonala dňa 31.07.2007 v sume 2.865,- Sk, ako to vyplýva
z predloženého výpisu z úverového účtu.

12. Podľa v súčasnosti platnej a účinnej právnej úpravy musí súd z úradnej moci v zmysle § 5b zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliadať na akúkoľvek zákonnú prekážku alebo zákonný
dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo
potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Preto súd prihliadal z úradnej moci na to, či

si žalobca neuplatňuje premlčané právo.

13. V danom prípade je hlavným záväzkovým vzťahom medzi sporovými stranami úverový vzťah, ktorý
je obchodným záväzkovým vzťahom. V prípade zmluvy o úvere ide o tzv. absolútny obchod (§ 261
ods. 3, resp. ods.6 s účinnosťou od 01.02.2013 Obchodného zákonníka). Ide o označenie právnej

teórie a súdnej praxe pre záväzkový vzťah, ktorý sa vždy riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka
bez ohľadu na povahu účastníkov tohto záväzkového vzťahu. Teda tu nie rozhodujúci subjekt, ale
objekt tohto záväzkového vzťahu. Avšak korigujúcim ustanovením v prípade spotrebiteľských zmlúv,
resp. spotrebiteľského vzťahu, ktorým je aj prejednávaný prípad, je už vyššie spomínané ustanovenie
§ 52 ods.2 Občianskeho zákonníka. Právna úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v

uvedených ustanoveniach Občianskeho zákonníka, je vo vzťahu k úprave zmluvného záväzkového
práva obsiahnutej v Obchodnom zákonníku špeciálnou právnou úpravou, upravujúcou spotrebiteľské
zmluvy. Zákonodarca s účinnosťou od 01.04.2015 (zákonom č. 102/2014 Z.z.) precizoval ustanovenie §
52ods.2Občianskehozákonníka,podľaktoréhoustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,akoajvšetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom tak, že do tohto ustanovenia zapracoval aj znenie,
že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa názoru súdu
súčasná právna úprava stanovuje povinnosť prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka,aj keď ide o absolútny obchodný záväzkový vzťah. Súd, aplikujúc v rozhodovaní vyššie uvedené právne
predpisy, preto musel rozhodnúť o žalobe žalobcu za použitia ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré
sú v porovnaní s právnou úpravou podľa Obchodného zákonníka, na prospech žalovanej (spotrebiteľa).

Ustanovenia Občianskeho zákonníka súd aplikoval pri rozhodovaní o premlčaní práva žalobcu, ktoré sú
pre žalovanú v danom prípade priaznivejšie (kratšia dĺžka premlčacej doby, troch rokov).

14. Ak žalobca poukazoval na judikatúru súdov, ktoré na premlčanie v spotrebiteľskom vzťahu
aplikovali Obchodný zákonník, súd v tejto súvislosti uvádza, že uvádzaná judikatúra krajských súdov

(s výnimkou uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 9Co/120/2015) bola z obdobia do marca
2014, a nemohla tak zohľadňovať a ani nezohľadňovala súčasnú právnu úpravu, ktorá je účinná od
01.04.2015 s okamžitou aplikabilitou. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 4 MCdo 17/2014 zo dňa 26.11.2015, na ktorý poukazoval aj samotný žalobca vo svojom
podaní zo dňa 11.12.2016 (strana 10). Súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu žalobca uvádza, že
toto konanie „sa vedie“, poukazujúc na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora, keď už dňa

26.11.2015 bolo najvyšším súdom rozhodnuté o tomto mimoriadnom dovolaní a rozhodnutie bolo v čase
urobenia podania žalobcu aj publikované. Uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR dáva odpoveď na
argumentáciu žalobcu vo vzťahu k aplikovaniu Občianskeho zákonníka na predmetný úverový vzťah.
Podľa rozhodnutia najvyššieho súdu v preskúmavanom prípade je - aj bez vyriešenia otázky, či je
opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť posudzované

podľa ustanovení Obchodného (a nie Občianskeho) zákonníka - zrejmé, že ak by najvyšší súd zrušil
mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, musel
by prvostupňový súd vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by
bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež
zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva. Od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené
pred týmto dňom.

15. Z vyššie uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu SR vyplýva záver, že od účinnosti novely § 52 ods. 2

Občianskeho zákonníka, teda od 01.04.2015 je jednoznačne potrebné na obchodné záväzkové vzťahy,
na základe spotrebiteľských zmlúv, aplikovať prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď
by sa inak mali použiť normy obchodného práva, ak je takáto aplikácia na prospech spotrebiteľa.

16. Jediné žalobcom uvádzané uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 9Co/120/2015 je z

obdobia po 01.04.2015, avšak jeho odôvodnenie je argumentačne prázdne. Nevyplýva z neho žiadna
argumentácia, ktorá by zohľadňovala či už predchádzajúcu rozhodovaciu prax všeobecných súdov o
aplikáciiustanoveníopremlčanípodľaObčianskehozákonníkanaúverovývzťah,aledokoncaanivyššie
uvádzanú zmenu právnej úpravy. Preto je podľa názoru konajúceho súdu poukaz na neho irelevantný.
Takisto je irelevantná aj rozsiahla argumentácia žalobcu ohľadne platného postúpenia pohľadávky z

postupcu na žalobcu (strany 11 až 19 podania zo dňa 11.12.2016), pretože k postúpeniu pohľadávky
nedošlo pred konečnou splatnosťou úveru.

17. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd vyhovel žalobe iba v tej časti žalovanej sumy, ktorá
nebola premlčaná. Žaloba bola na súd podaná dňa 19.10.2012. Odrátajúc tri roky od tohto dátumu je

zrejmé, že nepremlčanou bola iba posledná splátka úveru v sume 76,01 eur, splatná dňa 20.10.2009
(utorok, pracovný deň). Vzhľadom k tomu, že žalovaná si nesplnila svoju zmluvnú povinnosť na
zaplatenie tejto splátky úveru, súd rozhodol o jej splnení, vrátane úrokov z omeškania, ktoré si žalobca
takisto uplatnil. Žalovaná sa dostala do omeškania so splnením tohto dlhu dňom 21.10.2009, ktorý
nasleduje po dni splatnosti poslednej splátky úveru. Preto súd rozhodol o splnení povinnosti žalovanej

zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v zákonnej výške z dlžnej sumy. V deň vzniku omeškania boli
úroky z omeškania stanovené v zmysle § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka vo výške 9 % ročne.

18. Vzhľadom na skutočnosť, že pôvodnej žalovanej v 2. rade (ručiteľke Renáte Horňáčkovej) už bolo

právoplatne uložené zaplatiť aj túto časť sumy, súd rozhodol tak, že plnením Renáty Horňáčkovej, podľa
Platobného rozkazu č.k. 11Ro/491/2012 - 42 zo dňa 04.01.2013, zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia
povinnosť žalovanej.19.1 Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

19.2 Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

19.3 Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

19.4 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 257
Civilného sporového poriadku, pretože žalovaná bola zjavne v konaní úspešnejšia ako žalobca, avšak v
priebehu konania jej nevznikli žiadne trovy konania, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa, a preto

jej súd náhradu trov konania v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku nepriznal. Žalovaná bola v
konaní úplne pasívna.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v
Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.