Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 16, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/954/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113233876
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113233876.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a

sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci žalobcu: T. B. V. Y. AG, so
sídlom T. XXC, XXXX J., Z., IČO: CHE-100.023.266, zapísaná v miestnom obchodnom registri pod
číslom: CH-020.3.020.910-7, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave,
Karadžičova ul. č 8 proti žalovanému P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom v V. nad Z., Ul. U. mieru č. XXX/X
za účasti občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, IČO: 42 362 962, so sídlom v
Bratislave, Šafárikovo námestie č. 7, zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom
v Bratislave, Zámocká ul. č. 36, o zaplatenie 919,95 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 04. marca 2015, č. k. 13C/88/2014-65, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovaný a občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov majú nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 214,18 eur
s úrokom z omeškania ročne nad 8,75% p.a. zo sumy 746,36 eur od 15.10.2012 do 18.06.2016, úrok z
omeškania vo výške 8,15% p.a. zo sumy 726,36 eur od 19.06.2014 do 18.07.2014, úrok z omeškania

vo výške 8,15% p.a. zo sumy 706,36 eur od 19.07.2014 do 20.08.2014, úrok z omeškania vo výške
8,15% p.a. zo sumy 686,36 eur od 21.08.2014 do 25.09.2014, úrok z omeškania vo výške 8,05% p.a.
zo sumy 676,36 eur od 26.09.2014 do 22.10.2014, úrok z omeškania vo výške 8,05% p.a. zo sumy
656,36 eur od 23.10.2014 do 24.11.2014, úrok z omeškania vo výške 8,05% p.a. zo sumy 646,36 eur od
25.11.2014 do 19.12.2014, úrok z omeškania vo výške 8,05% p.a. zo sumy 636,36 eur od 20.12.2014 do
23.01.2015, úrok z omeškania vo výške 8,05% p.a. zo sumy 626,36 eur od 24.01.2015 do 24.02.2015,
úrok z omeškania vo výške 8,05% p.a. zo sumy 606,36 eur od 25.02.2015 do zaplatenia zastavil.

Žalobu žalobcu v ostatnej časti zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Žalobcu zaviazal
nahradiť občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov trovy právneho zastúpenia
vo výške 83 eur na účet právneho zástupcu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V
rozhodnutí konštatoval, že podanou žalobou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy vo
výške 919,95 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanému bol
poskytnutý úver vo výške 995,82 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 72 mesačných splátkach
po 24,40 eur. Žalovaný porušil ustanovenie bodu č. 4.17 Všeobecných obchodných podmienok zmluvy

o úvere tým, že bol v omeškaní s úhradami splátok podľa splátkového kalendára, a preto spoločnosť
GE Money, a.s. mu vypovedala zmluvu dňa 23.09.2010. Žalovanú pohľadávku špecifikoval tak, že táto
pozostáva z neuhradenej časti úveru vo výške 746,36 eur, úrokov z omeškania vo výške 99,41 eur
a poplatkov vo výške 74,18 eur. Ďalej si uplatňoval aj 9% úrok z omeškania zo sumy 746,36 eur od05.10.2012 do zaplatenia. Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, ktoré v tom
čase vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovaného, vznieslo námietku premlčania. V priebehu
konania žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy vo výške 214,18 eur a v časti úroku z omeškania

späť, preto súd podľa § 96 ods. 1, 3 konanie v tejto časti zastavil. Vo zvyšnej časti považoval žalobu
žalobcu za nedôvodnú. Právny vzťah vzniknutý medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
posúdilakospotrebiteľskývzťahauzavretúzmluvuakozmluvuospotrebiteľskomúvere.Keďževkonaní
bola vznesená námietka premlčania, zaoberal sa najskôr touto námietkou a dospel k záveru, že v konaní
nemožno prihliadnuť na premlčanie nároku žalobcu, nakoľko žalovaný ako dlžník svoj dlh čo do výšky

aj dôvodu uznal, preto mu plynie nová 10 ročná lehota od uznania dlhu, t. j. od 20.01.2015. V tejto
súvislosti uviedol, že právny následok (predpoklad trvania dlhu v čase uznania) pri premlčanom dlhu
nastane iba ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Nakoľko súdu z predloženej dohody vedomosť
odporcu o premlčaní dlhu nevyplýva, konštatoval, že následok o predpoklade trvania dlhu nenastal.
Dôkazné bremeno ohľadom existencie a výšky dlhu je preto na žalobcovi. Po preskúmaní predloženej
zmluvy konštatoval, že táto nemá všetky potrebné náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/, h/ a k/ zák. č.

258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinného do 31.12.2008, preto považoval v zmysle § 4 ods. 3
cit. zákona úver za poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov. Nakoľko nemal preukázané, že žalovaný od
žalobcu získal sumu, uvedenú v predloženej zmluve, pričom mu taktiež nebola jasná výška poskytnutých
prostriedkov zo strany žalovaného žalobcovi (okrem sumy 140 eur), resp. jeho právnemu predchodcovi,
vzhľadom na nedostatok tvrdení zo strany žalobcu jeho žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách

konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p..

2. Proti rozsudku, jeho zamietavej časti a nadväzujúcich výrokov o trovách konania podal v zákonnej
lehote odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 606,36 eur

s prislúchajúcim úrokom z omeškania alebo alternatívne aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní poukázal na
skutočnosť, že na základe úverovej zmluvy, uzavretej medzi spoločnosťou GE Money, a.s. a žalovaným
vznikol úverový vzťah, z ktorého stranám vyplývajú určité práva a povinnosti. Nakoľko si žalovaný svoje
povinnosti neplnil, prvotný veriteľ zmluvu vypovedal dňa 23.09.2010. Následne dňa 20.01.2015 žalovaný

svoj záväzok voči novému veriteľovi pohľadávky písomne uznal a veriteľ mu poskytol platobné výhody vo
formesplneniazáväzkupravidelnýmimesačnýmisplátkami.Žalovanývšakdobrovoľnepristúpilkúhrade
svojho dlhu splátkami už odo dňa 18.06.2014, kedy na účet žalobcu vykonal úhradu vo výške 20 eur a
splátky vykonáva pravidelne každý mesiac vo výške závislej od svojich finančných možností. Žalovaný
vykonal úhradu aj v mesiaci marec 2015 a napriek rozhodnutiu súdu bude pokračovať v splácaní svojho

záväzku. V rozpore s vôľou žalovaného v konaní postupovalo aj združenie Všeobecná ochrana práv
spotrebiteľov. Vyslovil preto názor, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní prekročil svoju právomoc a
nahradil vôľu hlavného účastníka konania, a to aj preto, že súd prvej inštancie nepredpokladá poctivosť
žalovaného. Žalovaný jasne a zrozumiteľne prejavil svoju vôľu zaplatiť svoj záväzok žalobcovi formou
pravidelných mesačných splátok. Vyslovil tiež názor, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie

je postihnuté viacerými vadami, keď nesúhlasí s názorom prvoinštančného súdu, že si žalobca pred
súdom nesplnil jednak svoju povinnosť tvrdenia a tiež dôkaznú povinnosť. Vyslovil názor, že súd síce
nie je povinný vykonať všetky dôkazy, ktoré účastníci navrhnú, avšak princíp voľného hodnotenia
dôkazov v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia umožňuje vykonať súdu tie dôkazy, ktoré
k spravodlivému rozhodnutiu vedú. Ďalej vyslovil názor, že úver poskytnutý na základe predmetnej

úverovej zmluvy nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov len preto, že neobsahuje údaj o
priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov, keď povinnosť uvádzať ako súčasť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere údaj o priemernej hodnote RPMN pod hrozbou bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru bola do Zákona o spotrebiteľských úveroch zavedená novelou č. 568/2007 s účinnosťou od
01.01.2008. Sankcia, ktorá je následkom nesplnenia tejto povinnosti však nesvedčí poskytovateľovi

úveru v prípade, ak takáto povinnosť zo zákona nevyplývala. Povinnosť uvádzať na zmluve o úvere
údaj o priemernej hodnote RPMN prvý krát vznikla uplynutím dvoch mesiacov od zverejnenia tejto
hodnoty. Súhrnné informácie o údajoch novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za prvý
štvrťrok r. 2008 boli zverejnené dňa 29.04.2008. Spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy
uzavretej dňa 10.04.2008 by preto nebolo možné považovať za bezúročný a bez poplatkov len preto,

že neobsahoval údaj o priemernej hodnote RPMN. Ďalej súdu prvej inštancie vytýkal, že pochybil,
keď zamietol žalobu s odôvodnením o nepreukázaní sumy na oprávnenom nároku. Žalobca uviedol
súdu všetky potrebné informácie a žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi nikdy žiadnym spôsobom
nerozporoval. Práve naopak, zo správania žalobcu možno vyvodiť záujem na uhradení záväzku.Napadol aj výrok o trovách združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov s tým, že vedľajší účastník
vstúpil do konania zastúpený právnym zástupcom, a to bez znalosti veci, jeho zastupovanie vo veci
bolo zjavne nadbytočné a neúčelné, keď súd bol povinný v súlade s ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o

ochrane spotrebiteľa prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva a na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, a to vrátane jeho premlčania alebo inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod ex
offo.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, ktoré v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovaného, prostredníctvom právneho zástupcu
v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadalo rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť.
Bolo toho názoru, že dohoda o urovnaní a uznaní záväzku, ktorú podpísal žalovaný, je v rozpore s
dobrými mravmi, keď žalobca využitím možnosti pre žalovaného uzavrieť dohodu o splátkach docielil

uznanie dlhu v záujme predĺženia premlčacej doby, i keď žalovaný zrejme nemal vôbec vedomosť a
ani vôľu takéto vyhlásenie učiniť. K námietke o neúčelnosti zastúpenia žalovaného poukázal na viacero
rozhodnutí krajských súdov, z ktorých vyplýva, že Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach
nevylučoval, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať
zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v

súvislosti s právnym zastúpením.

5. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný
sporový poriadok, ďalej len CSP) v napadnutej časti a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné v napadnutej zamietavej časti a v nadväzujúcich výrokoch o trovách konania podľa § 387

ods. 1 CSP potvrdiť ako vo výroku vecne správny, aj keď z iných dôvodov. Vo veci rozhodol bez
nariadeniapojednávaniapodľa§385ods.1CSP,podľaktoréhoniejepotrebnénariaďovaťpojednávanie
odvolacieho súdu.

6. Keďže odvolací súd bol toho názoru, že sa na vec vzťahujú ustanovenia všeobecne záväzných

právnych predpisov, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité a sú pre rozhodnutie veci
rozhodujúce, poučil účastníkov v zmysle § 382 CSP o tom, že vec bude posudzovať podľa ust. § 48, §
457, § 451 a § 107 Občianskeho zákonníka a § 5b zák. č. 250/2007 Z. z.. Účastníci sa k použitiu týchto
ustanovení písomne nevyjadrili.

7. Preskúmaním odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie napriek správnemu konštatovaniu o tom, že
právny následok predpokladu trvania dlhu v čase jeho uznania pri premlčanom dlhu nastane iba ak ten,
kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní a konštatovaniu, že v danej veci z predloženej dohody o uznaní
dlhu vedomosť žalovaného o premlčaní dlhu nevyplynula, dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že
v konaní nemožno prihliadnuť na premlčanie nároku žalobcu, nakoľko žalovaný ako dlžník svoj dlh čo

do výšky a dôvodu uznal, a preto mu plynie nová 10 ročná lehota od uznania dlhu, t. j. od 20.01.2015.

8. V prejednávanej veci jednoznačne vyplýva zo spisu, že žalovaný bol dlžníkom spoločnosti GE Money,
a.s. Bratislava, a to na základe zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch zo dňa 10.04.2008.
Žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávok nadobudol predmetnú pohľadávku, pričom z

vykonaného dokazovania bolo preukázané, že splatnosť prvej splátky dlhu bola dohodnutá na deň
10.05.2008 tým, že žalovaný poskytnutý úver zaplatí v 72 mesačných splátkach vo výške 24,40 eur. Z
tvrdenia žalobcu v žalobe vyplýva, že spoločnosť GE Money, a.s. vypovedala zmluvu dňa 23.09.2010.

9. Vzhľadom na obranu občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, ktorý v čase

konania pred súdom prvej inštancie vystupoval ako vedľajší účastník na strane žalovaného sa súd
prvej inštancie dôvodne zaoberal charakterom uplatnenej pohľadávky a túto posúdil ako nárok zo
spotrebiteľskej zmluvy, a preto je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia, ktoré spravujú
právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je potrebné aplikovať aj na právne úkony,
ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, teda aj na právny úkon uznania dlhu, na ktorej

skutočnosti nič nemení ani postúpenie pohľadávky na iný subjekt, a to ex offo, v zmysle ust. § 5b zák. č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku, alebo zákonný dôvod, ktorébránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

10. Súdna prax vychádza zo stanoviska, že dohoda o splátkach je typickým formulárovým ošetrením
vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľovi predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach.
Pri vyhodnocovaní praktiky veriteľa súd prihliada na úroveň priemerného spotrebiteľa (Smernica Rady
AEP 2005/29, bod 18 preambuly), kedy hrozí nebezpečenstvo, že takýto spotrebiteľ podpíše dokument
sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide podľa citovanej Smernice o nekalú obchodnú praktiku a

nie o odbornú starostlivosť dodávateľa v záujme zvýšenia kvality života ľudí.

11. Aj v danom prípade dohodu o urovnaní s uznaním záväzku treba považovať za formulárový
dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok žalobcu vo forme povolenia splátok, avšak jeho
cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie nároku. Na
základe prípadov z praxe možno konštatovať, že ak dlžník podpisuje takúto dohodu, nerobí to z dôvodu,

aby uznal svoj záväzok, ale aby dosiahol splátky svojho dlhu. Uznanie záväzku je cieľ sledovaný
predovšetkým veriteľom a nie dlžníkom a keďže ide o predformulované tlačivo, dlžník pri uzatváraní
dohody o splátkach nemôže jeho obsah ovplyvniť.

12. V preskúmavanej veci, aj keď žalovaný podpísal dohodu o urovnaní a uznaní záväzku, nevyplýva z

nej, že by žalovaný mal vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Takáto dohoda je považovaná v
praxi súdov Slovenskej republiky za rozpornú s dobrými mravmi. Zároveň je vždy potrebné prihliadnuť
aj na okolnosti, za ktorých takýto úkon vznikol. V danej veci je zrejmé, že dohoda, týkajúca sa uznania
dlhu nebola iniciovaná žalovaným ako spotrebiteľom, ktorý jej uzavretím nič nezískal, ale naopak si
zhoršil svoje postavenie a že dobrovoľnému rozhodnutiu so znalosťou veci zo strany žalovaného uznať

premlčanýdlhnedošlo,alenaopakžalobcavsnahereparovaťpochybeniesvojhoprávnehopredchodcu,
spočívajúce v nepodaní žaloby na začatie konania pred uplynutím premlčacej doby a vyhnúť sa tak
možnej námietke premlčania a zamietnutiu žaloby inkorporoval do dohody o splátkach vyhlásenie o
uznaní dlhu bez podania vysvetlenia dlžníkovi. Za daných okolností potom treba dospieť k záveru,
že právny následok - predpoklad trvania dlhu v čase uznania pri premlčanom dlhu nenastal, pretože

žalovaný nevedel o jeho premlčaní, preto jeho uznanie nemá právne účinky uvedené v ust. § 558
Občianskeho zákonníka, teda domnienku, že dlh v čase uznania trval. Podpisom dohody o urovnaní
dlhu a uznaní záväzku dňa 20.01.2015 teda nedošlo k začatiu plynutia novej premlčacej lehoty, ako sa
nesprávne domnieval súd prvej inštancie, preto záver súdu prvej inštancie, že nebolo možné v danej veci
prihliadnuť na premlčanie nároku žalobcu, ktorému uznaním dlhu začala plynúť nová 10 ročná lehota

od uznania dlhu, bol nesprávny.

13. Naopak, v predmetnej veci z tvrdenia žalobcu uvedeného v žalobe nepochybne vyplýva, že od
uzavretej zmluvy právny predchodca žalobcu - spoločnosť GE Money, a.s. s účinnosťou ku dňu
23.09.2010 odstúpila, a preto odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu sa právny vzťah účastníkov

dostal do režimu bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. V
zmysle ust. § 457 Občianskeho zákonníka je potom na premlčanie uplatneného nároku potrebné
aplikovať ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. V danej veci je zrejmé, že nasledujúcim

dňom po odstúpení od zmluvy, t. j. 24.09.2010 začala plynúť dvojročná premlčacia lehota podľa § 107
ods. 1 Občianskeho zákonníka a táto uplynula 24.09.2012. Žaloba bola na súde prvej inštancie podaná
dňa 09.12.2013, t. j. po uplynutí premlčacej lehoty.

14. Nárok žalobcu je tak premlčaný, preto žalobu žalobcu v zostávajúcej časti bolo potrebné zamietnuť.

Keďže súd prvej inštancie žalobu žalobcu v tejto časti napadnutým rozsudkom zamietol, aj keď z iných
dôvodov, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietacej časti ako vo výroku vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. Za správne považoval odvolací súd aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách občianskeho

združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, ktoré v čase konania pred súdom prevej inštancie
vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Ust. § 93 ods. 2 vtedy platného a účinného
procesnéhopredpisu-zák.č.99/1963Zb.totižumožňovalo,abyakovedľajšíúčastníksapoprižalobcovi
alebo žalovanému zúčastnila občianskeho súdneho konania aj právnická osoba, ktorej predmetomčinnosti bola ochrana práv podľa osobitného predpisu. Legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do
konania dával samotný zákon, boli to najmä prípady sporov o ochranu spotrebiteľa, keď na strane
spotrebiteľavystupovalaprávnickáosoba,ktorejpredmetomčinnostibolaochranaspotrebiteľskýchpráv

podľa zákona na ochranu spotrebiteľa, ako tomu bolo aj v preskúmavanej veci. Odvolací súd sa stotožnil
s názorom súdu prvej inštancie, že takáto právnická osoba, ktorá zastupovala práva spotrebiteľa, mala
rovnako ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba právo zvoliť si advokáta, ktorý ju zastupoval
v konaní, v dôsledku čoho aj odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia
považoval za účelne vynaložené. Toto jeho právo vyplýva aj z Ústavy SR, čl. 47, ods. 2. V danej

veci občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov ako vedľajší účastník do konania
riadne vstúpil, jeho právny zástupca zastúpenie riadne prevzal, v konaní kvalifikovane vzniesol námietku
premlčania, preto nebol dôvod na nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia. Preto odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o trovách priznaných občianskemu združeniu Všeobecná
ochrana práv spotrebiteľov podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. O nároku na trovy odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému a občianskemu združeniu
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 a §
255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému a občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov,
ktorí boli v odvolacom konaní plne úspešní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).