Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. november 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/555/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615207531
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615207531.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu M.. M. I. a členov senátu B.. Z. I.,
O.. a B.. P. P. v exekučnej veci oprávneného: O. R. s.r.o., Z. XXX/A, K., T.: XX XXX XXX zastúpeného
advokátkou B.. Z. C. O.., Z. XXX/A, K. proti povinnej: U. O., nar. X.XX.XXXX, Z. XXX/X, L. o vymoženie
XXX,XX eura s príslušenstvom vedenej súdnou exekútorkou M.. B. Z., N. úrad K., Z. XXX/A, K. pod
EX XXXX/XXXX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa

3.5.2016 č. k. 4Er/373/2015-15, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa XX.X.XXXX súdny exekútor predložil súdu prvej
inštancie žiadosť o udelenie poverenia pre vymoženie istiny XXX,XX eur a príslušenstva pohľadávky
oprávneného na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu

zriadeného spoločnosťou P., Q. A M., a.s. K. sp. zn. T zo dňa XX.XX.XXXX.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104
ods. 1 veta prvá, § 103 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a uviedol, že uznesením
zo dňa X.X.XXXX č. XEr/XXX/XXXX, potvrdeným odvolacím súdom uznesením zo dňa XX.X.XXXX,

súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Uznesením X Er/XXX/XXXX - XX zo dňa XX.X.XXXX súd exekučné konanie zastavil. V. zastavenia
exekúcie bola rozhodcovská doložka ako neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy o úvere, na
základe ktorej bol exekučný titul vydaný. Bolo teda preukázané, že na tunajšom súde sa viedla exekúcia
podč.XEr/XXX/XX-XX srovnakýmiúčastníkmi konaniaarovnakýmexekučnýmtitulom,kdeotejtoveci
bolo právoplatne rozhodnuté. Ide tu teda o prekážku „res iudicata“ - prekážku právoplatne rozhodnutej

veci, ktorá bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednaná. Res
iudicata tu predstavuje neodstrániteľnú procesnú prekážku konania, ktorá bráni pokračovať v konaní,
preto súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 104 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil. O trovách konania
rozhodol súd prvej inštancie podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil a súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie, alebo aby
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Oprávnený namietal,

že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§
205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/). Namietal predovšetkým, že exekučný súd v tejto fáze
konania mohol rozhodnúť len dvoma spôsobmi - udeliť súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie

exekúcie alebo mu toto poverenie neudeliť. Tvrdil, že exekučný súd nesprávne aplikoval ustanovenie
§ 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1, § 103 O.s.p., nakoľko v exekučnom konaní nie je možné
na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie, aplikovať
zásadu „res iudicata“. Oprávnený poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej
republiky v obdobných veciach a nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky a uviedol, že právoplatný
rozhodcovský rozsudok predstavuje prekážku pre opätovné prejednanie veci rovnako ako rozsudok

všeobecného súdu a exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva a
skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu či konštatovať neprijateľnosť zmluvných
podmienok. Zdôraznil, že súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského
rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so
zákonom. Citujúc z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. X N. XX/XXXX a Ústavného súdu SR

sp. zn. III. ÚS XXX/XXXX tvrdil, že poverenie na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím vo veci, je
individuálnym právno-aplikačným aktom súdu adresovaným súdnemu exekútorovi, a preto nezakladá
prekážku rozhodnutej veci. Oprávnený vytýkal exekučnému súdu, že prekročil zákonné limity pre
skúmanie žiadosti o vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 a ods. 4 Exekučného poriadku, pretože
exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku

rozhodcovského súdu, ani nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným
titulom. Uviedol, že exekučný súd konštruoval nový skutkový stav veci bez účasti oprávneného a
odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu; tvrdil, že exekučný súd
porušil právnu istotu a legitímne očakávania, keď v skutkovo a právne rovnakých veciach exekučné
súdny vydajú a zamietajú žiadosti o udelenie poverenia a vytýkal exekučnému súdu, že neprimerane

zvýhodňuje povinného na základe jeho postavenia. Citoval z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. III. ÚS XX/XXXX-X, podľa ktorého hoci je účelom exekučného práva aj ochrana
povinného pred nadmernými zásahmi prostriedkami núteného výkonu rozhodnutia, určite ním nie je
ochrana fyzickej osoby z titulu jej spotrebiteľskej pozície. Jednoducho v takom exekučnom konaní, o aké
ide aj v prerokovávanej veci, nezohráva fakt, že povinný bol v základnom konaní charakterizovaný ako

spotrebiteľ, žiadnu právne významnú úlohu. Mal za to, že rozhodcovská doložka bola naformulovaná a
dojednaná podľa zákona a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku. Poukázal na zákon
o bankách, z ktorého vyplývala povinnosť právnemu predchodcovi oprávneného predložiť povinnému
ako klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy s tým, že povinnému bola daná možnosť neprijať
túto zákonom stanovenú ponuku.

5. Súdna exekútorka a povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie im bolo dňa
XX.X.XXXX.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len
„C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379 a
§ 380 C. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie
ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je

dôvodné.

7. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia,
na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:8.Odvolacísúdkonštatujesprávnosťdôvodovnapadnutéhorozhodnutiaasodôvodnenímnapadnutého
uznesenia sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 C. s. p.), na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a
k odvolacím dôvodom oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

9. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením dňa X.X.XXXX. Odvolacie
konanie sa začalo podaním odvolania oprávneným dňa XX.X.XXXX, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku.

10. Dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 1602015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.
s. p.“).

11. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Podľa § 9a ods. 1 C. s. p. ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane

použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

13. Oprávnený v podanom odvolaní namietal predovšetkým, že v exekučnom konaní neexistuje
prekážka rozhodnutej veci a v tomto štádiu exekučného konania nemohol súd prvej inštancie rozhodnúť

o zastavení exekúcie, ale mal rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

14. Podľa § 230 C. s. p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

15. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej zistenie, keďže ide o
neodstraniteľný nedostatok podmienky konania, v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania
(§ 161 ods. 1 a 2 C. s. p.). Prekážka rozsúdenej veci nastáva, ak sa má v novom konaní prejednať
tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už

bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý
predmet konania je daný vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva
z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený. Pre posúdenie, či je daná prekážka veci
právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol
predmetom pôvodného konania, to znamená, že o prekážku rozhodnutej veci ide aj vtedy, ak určitý

skutkový dej bol v pôvodnom konaní po právnej stránke posúdený inak, nesprávne alebo neúplne. O
totožnosť účastníkov ide v prípade, ak tí istí účastníci vystupujú aj v novom konaní, a to bez ohľadu na
to, či majú rovnaké osoby v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie a konanie sa
týka tých istých osôb aj vtedy, keď v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov
konania z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie.

16. Ustanovenie § 230 C. s. p. sa uplatní nielen v sporovom konaní, ale platí aj pre nesporové konanie
vrátane konania exekučného, čo vyplýva z ustanovenia § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.10.2013 sp. zn. 5Cdo 16/2013).

17. Exekučný poriadok nemá ustanovenia, ktoré by upravovali preukážku rozhodnutej veci, preto pre
exekučné konanie je potrebné podľa ustanovenia § 9a ods. 1 Exekučného poriadku použiť príslušné
ustanovenia Civilného sporového poriadku. V prípade, ak exekučný súd zistí, že medzi tými istými

účastníkmi konania sa na základe rovnakého exekučného titulu už skôr viedlo iné exekučné konanie
pre vymoženie nároku z totožného exekučného titulu, musí posúdiť, či rozhodnutie v skoršej veci
založilo prekážku res iudicata. Ak totiž exekučný súd napríklad zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu nepreukázania, že exekučný titul je vykonateľný,toto rozhodnutie nezakladá prekážku rozhodnutej veci a oprávnený môže podať opätovne, potom, ako
sa stal exekučný titul vykonateľným, nový návrh na vykonanie exekúcie. Prekážku rozhodnutej veci
však zakladá rozhodnutie exekučného súdu, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie preto, že notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok ako
exekučné tituly nie sú materiálne vykonateľné. Aj rozhodnutia o zastavení exekúcie môžu, ale nemusia
zakladaťpreukážkuresiudicata.Vprípadezastaveniaexekúciezdôvodu,žemajetokpovinnéhonestačí
ani na úhradu trov exekúcie, takéto rozhodnutie nezakladá prekážku rozhodnutej veci a oprávnený
môže podať opätovne návrh na vykonanie exekúcie na základe toho istého exekučného titulu. Prekážku

rozhodnutej veci však zakladá napríklad rozhodnutie, ktorým bola exekúcia zastavená z dôvodu, že po
vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, alebo z dôvodu, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na
vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

18. V posudzovanej veci súd prvej inštancie zistil, že oprávnený už skôr podal proti povinnej návrh

na vykonanie exekúcie na základe rovnakého exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného spoločnosťou P., Q. A M., a.s. zo dňa XX.XX.XXXX č. k. T Uznesením zo dňa
X.X.XXXX č. k. XEr/XXX/XXXX-XX súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol a následne uznesením z XX.X.XXX č. k. XEr/XXX/XXXX-XX exekúciu
zastavil. Uznesenie o zastavení exekúcie nadobudlo právoplatnosť X.XX.XXXX.

19. Z odôvodnenia uznesenia zo dňa X.X.XXXX odvolací súd zistil, že exekučný súd posudzoval podľa §
45 ods. 1 až 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje
povinnú ako účastníčku rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom

nedovolené alebo neodporuje dobrým mravom. Konštatoval, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX
uzavretá dňa X.XX.XXXX medzi povinnou ako dlžníčkou a právnym predchodcom oprávneného O.
bankou, a.s. ako veriteľom je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Zdôraznil, že právny vzťah založený
medzi účastníkmi tejto zmluvy sa nemôže odchýliť od kogentnej právnej úpravy, ktorá je stanovená
na ochranu spotrebiteľa. Súd prvého stupňa vyslovil názor, že zmluva o úvere túto požiadavku

nerešpektovala, lebo vo všeobecných obchodných podmienkach zakotvila rozhodcovskú doložku, podľa
ktorej spory z úverovej zmluvy mali byť riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Takto formulovanú
rozhodcovskú doložku považoval súd prvej inštancie za neprijateľnú podmienku, ktorá je v zmysle §
53 ods. 4 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia zmluvy neplatná. Uzavrel,
že za takéhoto stavu rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať, lebo neexistuje

platne dojednaná rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka, ktorá by tomuto rozhodcovskému
orgánu takéto oprávnenie zverovala a z tohto dôvodu žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol.

20. Toto uznesenie napadol odvolaním oprávnený, v odvolacom konaní však nebol úspešný, pretože
Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa XX.X.XXXX č. k. XXCoE/XXX/XXXX-XX uznesenie súdu
prvej inštancie potvrdil.

21. Oprávnený v odvolaní nespochybňuje záver súdu prvej inštancie, že v tejto veci navrhol vykonať
exekúciu proti tej istej povinnej na základe toho istého exekučného titulu, ako vo veci vedenej na
Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. XEr/XXX/XXXX. Ak exekučný súd v uvedenom konaní
právoplatnerozhodol,žerozhodcovskýrozsudokakoexekučnýtitulniejespôsobilýmbyťpodkladompre
nútený výkon rozhodnutia, pretože pre neplatnú rozhodcovskú doložku rozhodoval orgán, ktorý nemal

právomoc vo veci konať a rozhodnúť, potom toto rozhodnutie založilo prekážku právoplatne rozhodnutej
veci pre predmetné konanie, v ktorom oprávnený navrhol vykonať exekúciu na základe toho istého
rozhodcovského rozsudku ako nulitného rozhodnutia.

22. Vzhľadom na uvedené exekučný súd nebol povinný na základe nového návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie a novej žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
opätovne posudzovať a rozhodovať o tejto žiadosti podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ale správne
exekučné konanie zastavil pre prekážku už rozhodnutej veci.23. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil,

pretože je vo výroku vecne správne.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s §
255 ods. 1 C. s. p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol

v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou,
na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427
ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429

ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).