Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. január 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616010219
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4616010219.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr.

Adriany Némethovej a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci obžalovaného M. B. , pre prečin krádeže podľa
§ 212 odsek 2 písmeno f/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného M. B. proti rozsudku Okresného
súdu Topoľčany zo 07.12.2016, sp. zn. 2T/80/2016, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre 26. januára
2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno e/, odsek 2 Trestného poriadku s a z r u š u j e napadnutý
rozsudok vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku s a

obžalovaný

M. B. , narodený XX.XX.XXXX v B., trvale bytom
A. XX/XX/XX, H., toho času vo
výkone trest v Q. U.,

o d s u d z u j e :

Podľa § 212 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (po zistení
poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písmeno l/, písmeno n/ a po zistení priťažujúcej okolnosti
uvedenej v § 37 písmeno m/ Trestného zákona) na trest odňatia slobody 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do

ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Topoľčany (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo 07.12.2016 sp. zn. 2T/80/2016
(ďalejlen„napadnutýrozsudok“)uznalobžalovanéhoM.B.(ďalejlen„obžalovaný“)vinnýmzospáchania
prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:

dňa 18.04.2016 v čase asi o 15,50 hod. v Topoľčanoch na Nám. M. R. Štefánika v priestorom predajne
N. odcudzil z predajného regálu 4 ks mliečnej čokolády zn. Milka v hodnote 7,96 Eur, 1 ks salámu

Kostelecký uherák mini v hodnote 4,99 Eur, 2 ks salámy Kremešník mini v hodnote 9,78 Eur, ktoré si
vložil do bundy, pričom takto prešiel cez pokladňu bez toho, aby za uvedený tovar zaplatil, čím spôsobil
spoločnosti Billa s.r.o., so sídlom Bratislava Bajkalská 19/A, IČO: 31374037 škodu vo výške 22,73 Eur,hoci bol za obdobný čin postihnutý v priestupkovom konaní Obvodného oddelenia PZ Topoľčany blokom
na pokutu nezaplatenú na mieste, právoplatného dňa 17.12.2015.

Za tento prečin uložil súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom obžalovanému podľa § 212 odsek
2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, Trestného zákona, po zistení poľahčujúcej okolnosti
uvedenej v § 36 písmeno l/ Trestného zákona a priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37
písmeno m/ Trestného zákona trest odňatia slobody na jeden rok, na výkon ktorého obžalovaného podľa
§ 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Napadnutý rozsudok bol obžalovanému, jeho obhajcovi a okresnému prokurátorovi oznámený
vyhlásením v ich prítomnosti na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa uskutočnenom 07.12.2016,
kedy ihneď po oznámení, teda včas podal obžalovaný odvolanie smerujúce proti výroku o treste
napadnutého rozsudku, ktoré prostredníctvom obhajcu odôvodnil písomným podaním doručeným
súdu prvého stupňa 09.12.2016. Namietal neprimerane vysokú výmeru napadnutým rozsudkom mu

uloženého trestu odňatia slobody, zdôrazňujúc v tejto súvislosti najmä tú skutočnosť, že v prejednávanej
veci urobil vyhlásenie o vine a o oľutovanie svojho konania, čo je veľmi výrazná poľahčujúca okolnosť,
ktorú súd prvého stupňa nedostatočne vyhodnotil.
S poukazom na uvedené navrhol Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „odvolací súd“), aby postupoval
podľa § 321 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku vo veci

sám rozhodol tak, že trest uložený súdom prvého stupňa primerane zníži.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla odvolanie
obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť, považujúc výrok o treste napadnutého
rozsudku za zákonný a správny.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu pridržiavajúc sa písomných dôvodov
podaného odvolania odvolaciemu súdu navrhla zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a
rozhodnúť v súlade s návrhom obsiahnutým v písomných dôvodoch odvolania.

Obžalovaný sa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu domáhal zmiernenia trestu oproti trestu
uloženého mu súdom prvého stupňa.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

V rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia Trestného poriadku, odvolací

súd preskúmal iba výrok o treste napadnutého rozsudku a jeho výrok o vine iba v rozsahu, či tento a
postup konania, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 odsek 1 Trestného poriadku zistiac, že na takýto postup nie sú splnené zákonné podmienky a
predpoklady.

Preskúmaním odvolaním obžalovaného napadnutého výroku o treste napadnutého rozsudku odvolací
súd zistil, že už orgánmi činnými v trestnom konaní bol v prejednávanej veci zadovážený dostatok
dôkazov, ktorými boli objasnené aj všetky skutočnosti dôležité pre určenie druhu trestu a jeho výmery
tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 119 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku, ktoré súd prvého stupňa
potrebovalpresvojerozhodnutie.Súdprvéhostupňaprivykonávanídôkazovzameranýchnaobjasnenie

skutočností dôležitých pre určenie druhu trestu a jeho výmery na hlavnom pojednávaní postupoval
podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa
nedopustil žiadnych závažných chýb (§ 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku), ktoré by mohli mať
vplyv na tieto zistenia, alebo v dôsledku ktorých by došlo k porušeniu práv obžalovaného na obhajobu.

Zistenia súdu prvého stupňa dôležité pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktoré mal mať za
preukázané, tak mohli tiež vychádzať z výsledkov úplného a zákonným spôsobom vykonaného
dokazovania, zodpovedajúceho kritériám uvedeným v § 2 odsek 10 Trestného poriadku, ak by súčasne
súd prvého stupňa bol pri hodnotení týchto dôkazov tiež dôsledne postupoval v súlade s ďalšou zásadoutrestného konania uvedenou v § 2 odsek 12 Trestného poriadku, teda predovšetkým ich v prejednávanej
veci hodnotil tak jednotlivo ako aj v ich súhrne, a nepochybne aj podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu.

Následne aj odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa výroku o treste tiež nie je úplne
v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 168 odsek 1 Trestného poriadku, pretože súd prvého
stupňa v ňom neuviedol, ktoré všetky skutočnosti a z akých dôvodov vzal za dokázané, o ktoré dôkazy
oprel svoje zistenia dôležité pre určenie druhu trestu a jeho výmery a akými úvahami sa spravoval

pri hodnotení vykonaných dôkazov, zvlášť pokiaľ ide o na hlavnom pojednávaní urobenom a súdom
prvého stupňa podľa 257 odsek 7 Trestného poriadku prijatom vyhlásení o vine obžalovaného a to z
hľadiska do úvahy prichádzajúceho priznania obžalovanému aj ďalšej (okrem tej, ktorá je uvedená v §
36 písmeno l/ Trestného zákona) poľahčujúcej okolnosti uvedenej v 36 písmeno n/ Trestného zákona,
ktorou je napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, a s tým súvisiacou a do
úvahy prichádzajúcou prevahou pomeru takýchto dvoch zistených poľahčujúcich okolností nad jednou,

tiež opodstatnene zistenou priťažujúcou okolnosťou uvedenou v § 37 písmeno m/ Trestného zákona
opodstatňujúcou použitie § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona o znížení hornej hranice za prečin
krádeže v odseku 2 § 212 ustanovenej trestnej sadzby (až na dva roky) o jednu tretinu (až na šestnásť
mesiacov).

Pokiaľ ide o ostatné zistenia a právne úvahy súdu prvého stupňa dôležité pre určenie druhu trestu
obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku, tieto považuje odvolací súd za v podstate úplné a
správne a preto na ne iba poukazuje.

Odvolací súd podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku zruší napadnutý rozsudok aj:

- pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie
(písmeno b/);

- aj je uložený trest neprimeraný (písmeno e/).

Podľa § 321 odsek 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 odsek 1 alebo
odsek 2 Trestného poriadku, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 § 321 Trestného poriadku
zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy

súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže

odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného, vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Keďže odvolací súd zistil vyššie uvedené, zákonné dôvody, podľa § 321 odsek 1 písmeno b/,

písmeno e/, odsek 2 Trestného poriadku zrušil odvolaním obžalovaného napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa vo výroku o treste a za splnenia podmienok ustanovených v § 322 odsek 3 Trestného
poriadku sám odvolací súd vo veci rozhodol rozsudkom, keď na podklade súdom prvého stupňa úplne
zistených skutočností a okolností majúcich vplyv a význam pre určenie druhu trestu a jeho výmery a ich
zákonu zodpovedajúcom vyhodnotení obžalovanému uložil podľa § 212 odsek 2 Trestného zákona s

použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, zistiac poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písmeno
l/, písmeno n/ Trestného zákona a priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písmeno m/ Trestného zákona)
nepodmienečný trest odňatia slobody desať mesiacov, teda v hornej polovici zákonnej trestnej sadzby
ustanovenej v § 212 odsek 2 Trestného zákona (až na dva roky) upravenej podľa § 38 odsek 3 Trestného
zákona znížením jej hornej hranice o jednu tretinu (teda až na šestnásť mesiacov), na výkon ktorého

trestu obžalovaného podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia (keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prečinu v
prejednávanej veci bol vo výkone trestu odňatia slobody uloženého mu za úmyselný trestný čin).Odvolací súd má za to, že tento druh a výmera nepodmienečného trestu odňatia slobody zodpovedá
všetkým kritériám ustanoveným pre ukladanie trestu v § 34 odsek 4 Trestného zákona (spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osoba

páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy) a je spôsobilý na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34
odsek 1 Trestného zákona a to tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie, pretože
zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tak, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti,
vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne aj iných odradí od páchania
trestných činov a zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou, pričom

podľa názoru odvolacieho súdu podľa § 34 odsek 3 Trestného zákona postihne obžalovaného iba tak,
aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.