Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/155/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614203725
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1614203725.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcov: X/ O. Š., X.. XX. XX. XXXX,
L. H., V. XXXX/XX, zast. JUDr. Ľuboslavom Kašubom, advokátom v Bratislave, Na vŕšku 1, X/ Y. Š.,
X.. XX. XX. XXXX, L. H., V. XXXX/XX, proti žalovanému: Y. F., X.. XX. XX. XXXX, L. H., V. XXXX/XXB,
zast. JUDr. Petrom Schmidlom, advokátom v Malackách, Záhorácka 11/A, o zaplatenie 3.242,22 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu 1/ proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 22. septembra
2015, č. k. 5C/431/2014-58, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa veci samej p o t v r d z u j e.

V napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov prvoinštančného konania rozsudok m e n í tak, že
žalobcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu trov konania žalovaného vo výške
621,05 euro na účet E.. J. R., do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/Súdprvejinštancienapadnutýmrozsudkomzamietolžalobužalobcov,ktorousatítodomáhaliuloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcom 3.242,22 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia, spolu

s príslušenstvom - úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo žalovanej sumy od 20. 12. 2013
do zaplatenia, súčasne uložil žalobcom povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume
835,06 eur na účet jeho advokáta do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2/ Vychádzal zo zistenia, že na základe zámennej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo
dňa 15. 08. 2013 previedli žalobcovia do podielového spoluvlastníctva žalovaného a jeho priateľky R.
Ž. každému v podiele 1 vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v okrese H., S. H., F.. Ú.. H.

vedených v katastri nehnuteľností Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru na LV č. XXXX ako
parc. č. XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a stavbu služobného bytu súp. č. XXXX postaveného na
parc. č. XXXX/XX. K týmto nehnuteľnostiam vedie prístupová cesta na parcelách vedených v katastri
nehnuteľností Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/
XX C. XXXX/X. Žalobcovia uviedli v žalobe, že na parc. č. XXXX/XX mali v čase podpisu zámennej
zmluvy uskladnenú zámkovú dlažbu, typ Corte OPERA o výmere 115,2 m2 a zámkovú dlažbu typ Corte
OPERETT o výmere 28,8 m2 v celkovej hodnote 3.242,22 eur a táto dlažba nebola predmetom kúpy v

zámennej zmluve a žalobca 1/ žalovaného upozornil, že ju hodlá v budúcnosti použiť. Napriek absencii
akéhokoľvek právneho úkonu, ktorým by žalovaný predmetnú dlažbu nadobudol do svojho vlastníctva
si túto bez právneho dôvodu privlastnil a osadil ju na pozemku, ktorý nadobudol do podielového
spoluvlastníctva od žalobcov. Skutočnosť, že predmetnú zámkovú dlažbu použil vo svoj prospech ajpotvrdil v trestnom konaní vedenom na Obvodnom oddelení PZ Zámocká 5 v Malackách v konaní Č.:
S.-XXXX/MC-H.-XXXX. Žalobcovia boli toho názoru, že žalovaný sa na ich úkor bezdôvodne obohatil a
je preto povinný s poukazom na ust. § 451 Obč. zák. obohatenie vrátiť.

3/ Podľa žalovaného, keď si účastníci svoje nehnuteľnosti zamieňali, žalovaný žalobcu 1/ vyzýval, aby
si spísal svoje veci, ktoré si chce zobrať z pozemku a oznamoval mu, že na pozemku sa ešte určité veci
nachádzajú. Žalobca 1/ vtedy zaujal také stanovisko, že hnuteľné veci, ktoré zostali ležať na pozemku si
žalovaný môže nechať a toto zopakoval opakovane. Žalobca 1/ sa vyslovene vyjadril tak, že žalovaný si

má zámkovú dlažbu ponechať. Žalobcovia vedeli o tom, že na ich bývalom pozemku sa nejaká zámková
dlažba nachádza, vedeli aj o tom, že zámková dlažba sa na pozemku žalovaného zabudovala, nemali
však proti tomu žiadne námietky. Žalovaný vždy považoval otázku vlastníctva k zámkovej dlažbe za
vysporiadanú.

4/ Súd prvej inštancie konštatoval, že vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým

právnym vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe
určitej právnej skutočnosti. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne pri splnení
uvedených predpokladov: a) vznik bezdôvodného obohatenia objektívne merateľného v peňažných
jednotkách na strane povinného, b) k získaniu majetkového prospechu na strane obohateného došlo
na základe právnych skutočností, ktoré sú výslovne uvedené v zákone, c) vznik majetkovej ujmy

vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá postihuje inú určitú osobu, pričom táto majetková ujma zodpovedá
zmienenému bezdôvodnému obohateniu na strane obohateného, d) nejde o prípad bezdôvodného
obohatenia, keď zákon napriek majetkovému prospechu vznik bezdôvodného obohatenia výslovne
neupravuje. Predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik objektívne merateľného
majetkového prospechu o obohateného pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom

uznanými dôvodmi. Jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia je prípad bezdôvodného
obohatenia podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. a to vtedy, ak sa niekomu poskytlo plnenie bez právneho
dôvodu. K plneniu bez právneho dôvodu dochádza tým, že jeden z účastníkov dostal majetkové hodnoty
plnením, na ktoré v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený dôvod, ktorým môže
byť napríklad dohoda účastníkov, povinnosť vyplývajúca zo zákona, či z právnej skutočnosti. Ide o

také prípady, pri ktorých právny dôvod k okamihu plnenia vôbec neexistoval. Na vrátenia poskytnutého
plnenia ako plnenia bez právneho dôvodu je nárok iba vtedy, ak ten kto plnil, nemal vedomosť o tom,
že nie je povinný plniť. § 451 ods. 2 Obč. zák. pozná aj ďalšie prípady bezdôvodného obohatenia
a to vznik bezdôvodného obohatenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech
získaný z nepoctivých zdrojov. V posudzovanej veci žalovaná pohľadávka by mohla mať iba znaky

bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu. O ďalšie prípady bezdôvodného
obohatenia nemôže ísť, keďže to vylučujú skutkové a právne skutočnosti.

5/ Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že účastníci sa dohodli na zámene svojich nehnuteľností, ktoré
pôvodne vlastnili. Žalovaný uvádzal, že opakovane vyzýval žalobcu 1/, aby spísal, resp. oznámil mu,

ktoré veci na nehnuteľnostiach, ktoré nadobúdal, si môže ponechať, resp. čo má s nimi urobiť. V tom
čase žalobca 1/ sa vyjadroval tak, že tieto veci si môže buď ponechať alebo ich môže vyhodiť. Svedok
S. potvrdil, že na pozemkoch, ktoré boli predmetom prevodu, bol rôzny materiál, aj stavebný materiál.
Dokonca on zabezpečoval odvoz unimobunky, ktorý sa na týchto pozemkoch nachádzal. Ďalej svedok
uviedol, že on si pamätá na dohodu, podľa ktorej žalobcovia si mali zobrať okrem príslušenstva svoje

veci a ostatné malo ostať kupujúcim. Ako vyplýva z uznesenia OO PZ Malacky, Č.: S.-XXXX/MA-H.-
XXXX žalobca 1/ tvrdil, že žalovaný v čase okolo 29. 11. 2013 mal odcudziť 18 ks paliet so
zámkovou dlažbou, ktorú použil na svojom pozemku. Žalobcovia najskôr tvrdili, že im vznikla týmto
spôsobom škoda vo výške 3.242,22 eur. V trestnom oznámení uviedli, že bola spôsobená škoda vo
výške 2.700,- eur a pôvodne uplatnenú čiastku 3.242,22 Eur znížili na uplatňovanú sumu 3.098,12 eur,

pričom dokladom výške škody má byť faktúra o zakúpení konkrétneho stavebného materiálu (zámkovej
dlažby).

6/ Súd prvej inštancie uzavrel, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný sa na úkor žalobcov
bezdôvodne neobohatil. Je zrejmé, čo ani žalovaný nepopiera, že použil určitý materiál (zámkovú

dlažbu), ktorá v minulosti patrila žalobcom. S touto vecou však disponoval s vedomím a so súhlasom
žalobcov. Aj svedok S. potvrdil, že medzi stranami bola dohoda, aj keď nepísaná, že môžu použiť podľa
svojej úvahy veci, ktoré sa nachádzajú na pozemkoch, ktoré boli predmetom zmlúv uzavretých medzi
účastníkmi.Najednejztýchtoparciel,parc.č.5366/45malabyťuskladnenázámkovádlažba.Niejevšaknejakým spôsobom preukázané a žalobcovia o tom žiadny dôkaz neposkytli, v akom rozsahu žalovaný
využil pre svoju potrebu určité množstvo zámkovej dlažby. Žalobcovia súdu predložili faktúry, ktoré
dokladovali najskôr zakúpenie jedného materiálu a neskôr iného materiálu spred viacerých rokov (z roku

2007). Z týchto skutočností však nie je možné zistiť, že žalovaný v konkrétnom rozsahu, tak ako to tvrdia
žalobcovia, použil veci v ich vlastníctve bez právneho dôvodu. Žalobcovia ničím nepreukázali, aký druh
dlažby naozaj žalovaný použil a ani v akom rozsahu, a nie je známa ani jeho hodnota v čase, kedy mal
žalovanývecižalobcovpoužiť.Podľanázorusúdumedzistranamisporuskôrdošlokuzavretiudarovacej
zmluvy, aj keď žalobcovia, čo vyplýva z ich ďalšieho konania (trestné oznámenie, žaloba na súd), toto

popierajú. V čase, keď medzi sebou strany riešili zámenu svojich nehnuteľností, dohodli si konkludentne
bez zmluvy aj vysporiadanie ďalších vzťahov súvisiacich s dohodnutými a zrealizovanými zámenami
nehnuteľností. Žalovaný uvádzal, že niekoľkokrát žalobcu vyzýval, aby si spísal veci, ktoré mu má vrátiť.
Tento to nikdy neurobil a ani ho nevyzval k vráteniu žiadnych vecí. Takémuto tvrdeniu žalovaného súd
uveril, keď to zodpovedá aj svedeckej výpovedi vypočutého svedka. Naopak súd neuveril tvrdeniam
žalobcov, že upozorňovali žalovaného na to, že niekedy v budúcnosti ešte využijú pre svoju potrebu

materiál umiestnený na ich pozemkoch (zámkovú dlažbu).

7/ Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd bol toho názoru, že žalobcovia nepreukázali dôvodnosť
svojej žaloby. Podľa názoru súdu žalovaný vo vzťahu k žalobcom nenesie občianskoprávnu
zodpovednosť ani za náhradu škody a ani zodpovednosť za vydanie bezdôvodného obohatenia.

Je nesporné, že žalovaný získal určitý majetkový prospech, avšak nejde o prípad bezdôvodného
obohatenia, keďže vznik takéhoto bezdôvodného obohatenia zákon výslovne neustanovuje. Podľa
názoru súdu právny vzťah medzi účastníkmi má znaky darovania. Žalobca 1/ žalovanému umožnil
disponovať so svojimi vecami, ktoré považoval už za pre seba nepotrebné. Až dodatočne v súvislosti
s inými právnymi skutočnosťami začal tvrdiť niečo iné. Žalobcovia už vôbec nepreukázali vznik

bezdôvodného obohatenia, ktoré by bolo merateľné v peňažných jednotkách na strane žalovaného.
Vzhľadom na všetky uvedené dôvody súd prvej inštancie žalobu zamietol, keď bol toho názoru, že vôbec
nebol preukázaný základ nároku ani jeho výška.

8/ O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.

9/ Proti tomuto v rozsudku podal včas odvolanie žalobca 1/ namietajúc nesprávne právne posúdenie
veci. Žalobca 1/ v priebehu konania preukázal nadobudnutie dlažby faktúrou, existenciu dlažby na
prevádzanom pozemku potvrdil aj svedok S.. Nie je pravda, že žalovaný dlažbu použil so súhlasom
žalobcu. Takýto záver prijal súd výlučne na základe účelového tvrdenia žalovaného. Nie je ani pravdou,

že žalobca už dlažbu nepotreboval, keďže v tom čase staval inú nehnuteľnosť, dlažba bola určená na
zabudovanie práve do tejto nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie v rozhodnutí na jednej strane tvrdí, že
v posudzovanej veci žalovaná pohľadávka by mohla mať znaky bezdôvodného obohatenia získaného
plnením bez právneho dôvodu, na druhej strane tvrdí, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne
neobohatil, čo spôsobuje zmätočnosť rozhodnutia a jeho nepreskúmateľnosť. V časti týkajúcej sa

náhrady trov právneho zastúpenia namietal žalobca priznanie odmeny advokátovi žalovaného za 2
úkony právnej služby, predstavujúce ďalšiu poradu s klientom v dňoch 19. 1. 2015 a 2. 9. 2015, pre
realizáciu ktorých úkonov právnej služby nebol žiaden dôvod a odmena za takéto predstavuje nenáležité
finančné obohatenie. Na základe vyššie uvedeného navrhol žalobca 1/, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10/ Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu 1/ namietal, že dôkaz žalobcu v predmetnej
dlažby je postavený na vadnej faktúre, smerujúcej proti osobe rozdielnej od osoby žalovaného, navyše
nesedí rozsah a rovnako namietal, že žalobca s odstupom siedmych rokov žaluje celú sumu ako
pri nadobudnutí novej veci. Súd prvej inštancie správne vychádzal pri rozhodovaní zo svedeckej

výpovede svedka S., podľa ktorého sa strany dohodli na tom, že čo leží na daných pozemkoch a
nie je z pozemku odstránené, prechádza do vlastníctva nadobúdateľa. Ohľadom údajne nadbytočného
priznania náhrady trov poukázal žalovaný na potrebu porady s advokátom pred pojednávaním súdu.
Podľa jeho názoru strana žalobcu v predmetnej veci neuniesla dôkazné bremeno čo do titulu, výšky,
rozsahu ako i dôvodnosti žaloby, súd prvej inštancie správne vyhodnotil dôkazy a dospel právne i

skutkovo ku správnym zisteniam, žalovaný preto navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie.11/ Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12/ Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

13/ Dňom 1. 7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, kde sa v zmysle § 470 ods. 1 tohto
zákona uplatňuje zásade jeho okamžitej aplikability, podľa ktorej tento zákon platí aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14/ Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu 1/ v rozsahu a z dôvodov ním vymedzených (379, 380 ods.

1 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo veci samej vecne správny.

15/ Podľa § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016 (ďalej O. s. p.) súd
rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností,
ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné

pochybnosti.

16/ Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

17/ Podľa § 120 ods. 3 O. s. p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia
založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

18/ Podľa § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

19/ Pravdivé zistenie rozhodujúcich skutočností sa dosahuje rozvíjaním kontradiktórneho sporu, v
ktorom má rozhodujúcu úlohu slobodná iniciatíva strán. Subjektívna aktivita každej zo sporných strán

je korigovaná opačnou aktivitou druhej procesnej strany. Každá zo strán má záujem na tom, aby jej
skutkové prednesy boli prehľadné, jednoznačné a obsahovali racionálne informácie.

20/ Komunikačná štruktúra civilného procesu vychádza z určitých pevných procesných rolí strán, ktoré
sú v podstate dané jednoduchým rozlišovaním procesného útoku a obrany. Subjektívny prístup strán k

uplatňovaniu ich záujmu v konaní, sloboda a voľnosť ich skutkových prednesov a dôkazných návrhov
v kontradiktórnom spore, ovládanom zásadou prejednacou, slúži predovšetkým ku zhromažďovaniu
dostatočného materiálu k objektívnemu a nestrannému posúdeniu skutkového stavu súdom.

21/ Zásada prejednacia predovšetkým charakterizuje a vymedzuje spôsob obstarávania informácií

v civilnom sporovom súdnom konaní. Strany nesú zodpovednosť za dostatočné zhromažďovanie
skutkového materiálu potrebného k posúdeniu a rozhodnutiu sporu. Na základe povinnosti tvrdenia,
bremena tvrdenia a dôkazného bremena majú vniesť do konania potrebné informácie o rozhodujúcich
skutočnostiach.

22/ Dôkazné bremeno ohľadne rozhodujúcich skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z
existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide pritom o toho účastníka,
ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

23/ Dokazovanie skutočností významných pre súdne rozhodnutie sa vykonáva dôkaznými

prostriedkami. Dôkaznými prostriedkami sú všetky prostriedky, ktorými možno zistiť skutkový stav
veci. Občiansky súdny poriadok jednotlivé dôkazné prostriedky vypočítaval len exemplifikatívne. Do
dôkazných prostriedkov zahrňuje výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov
a právnických osôb, listiny, obhliadku a výsluch účastníkov (§ 125 Občianskeho súdnehoporiadku). Pri týchto dôkazných prostriedkoch zároveň ustanovuje aj spôsob ich vykonávania. V prípade
vykonávania dokazovania pomocou iných dôkazných prostriedkov spôsob ich vykonávania určuje súd
podľa konkrétneho dôkazného prostriedku.

24/ Zákon pripúšťa skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní, v ktorom sa napáda rozhodnutie
vynesené v sporovom prvostupňovom konaní, iba v obmedzenom rozsahu. Účastník zásadne nemôže
uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohol uplatniť, ale neurobil tak v základnom
konaní pred súdom prvého stupňa. Tieto dôkazy a skutočnosti nemôže vziať do úvahy ani odvolací súd.

Tento prístup je základom neúplného apelačného systému, ktorý nahradil v sporovom konaní predošlý
úplný apelačný systém, v ktorom sa bez obmedzenia pripúšťali tzv. nóva.

25/ V sporovom konaní sa považuje súd prvého stupňa (teraz prvej inštancie) za súd, ktorý zisťuje
skutkový stav. Tento súd vedie účastníkov k tomu, aby sa pred ním vykonali všetky navrhnuté dôkazy
potrebné na preukázanie sporných, právne závažných a významných skutkových tvrdení. V konečnom

dôsledku súd prvého stupňa upozorňuje účastníkov podľa § 120 ods. 4 O. s. p. (teraz § 154, § 167
ods. 4 CSP), čo má dôsledky pre uplatnenie zásad neúplného apelačného systému.

26/ Žalobcovia 1/ a 2/ svoje tvrdenia, že žalobca 1/ upozornil žalovaného, že dlažbu hodlá v budúcnosti
použiť, resp. že žalovaný si dlažbu bez právneho dôvodu privlastnil a použil pre seba, v rámci

prvoinštančného konania (nakoniec ale ani s podaným odvolaním) nijakým spôsobom nepreukázali,
tieto skutočnosti len opakovane tvrdili. Z vykonaného dokazovania naopak vyplynulo, že žalovaný použil
zámkovú dlažbu, nachádzajúcu sa na pozemku s vedomím a so súhlasom žalobcov, keď svedok S.
potvrdil, že medzi stranami bola dohoda, aj keď nepísaná, že žalovaný môže použiť podľa svojej úvahy
veci, ktoré sa nachádzajú na pozemkoch. Aj z odôvodnenia uznesenia OO PZ Malacky zo dňa 19. 12.

2013 Č.: S. - XXXX/MC-H.-XXXX vyplýva, že na pozemku sa okrem dlažby nachádzal stroj na lepenie
okien a starý kotol, ohľadom ktorých žalovaný vyzval žalobcu 1/, aby si tieto z pozemku odviezol. K
dlažbesamalžalobca1/vyjadriťvočižalovanémutak,žestarúdlažbu,ktorúmánapozemku,mávyhodiť
a má si tam dať tú, ktorá je predmetom tohto konania. Rovnako z odôvodnenia uznesenia vyplýva,
že v mesiaci október 2013, pri výmene dlažby na pozemku žalovaného, bol na mieste aj žalobca 1/,

ktorý sa pozrel na prerábku, s nikým sa nerozprával a odišiel preč. Rovnako žalobca 1/ mal
žalovanému pri skoršom rozhovore ohľadom vecí, ktoré si má z pozemku zobrať, oznámiť, aby žalovaný
všetko nepotrebné vyhodil. Ak za tejto situácie súd prvej inštancie prijal záver, že žalovaný získal určitý
majetkový prospech (obohatenie), avšak nejde o prípad obohatenia bezdôvodného, keď podľa názoru
súdu prvej inštancie právny vzťah medzi účastníkmi má znaky darovania, nejde o záver nedôvodný a

nepodložený.

27/ Odvolaciemu súdu potom neostalo než napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa
veci samej potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP z hľadiska jeho vecnej správnosti. Odvolací súd (rovnako
ako súd prvej inštancie) považoval za predmet konania sumu 3.242,22 eur, keď späťvzatie žaloby v

časti týkajúcej sa 144,21 eur (č. l. 41 spisu) urobil výlučne žalobca 1/ v rozpore s ust. § 91 ods. 2 vety
druhej O. s. p. bez súhlasu (spis takýto súhlas neobsahuje) žalobníčky 2/ ako účastníčky, vystupujúcej
na rovnakej strane.

28/Vnapadnutejčastitýkajúcejsanáhradytrovprvoinštančnéhokonaniavšakodvolacísúdzaujalnázor

o dôvodnosti odvolania žalobcu. K vyúčtovaniu trov právneho zastúpenia právny zástupca žalovaného
predložilrozpisúkonovprávnejslužby,prílohouktoréhonebolizáznamyzrokovaniaadvokátasklientom,
ktoré sa uskutočnili v dňoch 19. 01. 2015 a 02. 09. 2015. Pokiaľ teda súd prvej inštancie priznal
žalovanému náhradu trov za tieto dva úkony právnej služby, odvolací súd má za to, že za tieto dva
úkony mu náhrada trov neprináleží, keďže (na rozdiel od ostatných úkonov právnej služby, ktorých

uskutočnenie je zrejmé zo spisového materiálu) ničím nepreukázal, že sa tieto porady uskutočnili a
ani dĺžku ich trvania, ktorá je rozhodujúca pre samotnú výšku odmeny (§ 13a ods. 1 písm. b/ resp.
§ 13a ods. 2 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z. z.). Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov prvoinštančného konania zmenil (§ 388 CSP) a žalobcom 1/
a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu trov prvoinštančného konania žalovaného,

predstavujúcuodmenuadvokátavzmyslevyhl.č.655/2004Z.z.zaštyriúkonyprávnejslužby-prevzatie
a príprava zastúpenia dňa 16. 10. 2014, písomné podanie na súd z 21. 10. 2014, a účasť na
pojednávaní v dňoch 16. 06. 2015 a 22. 09. 2015, v zmysle § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/ cit. vyhl.,
vo výške 4 x 121,17 euro (§ 10 ods. 1), spolu s režijným paušálom v zmysle § 16 ods. 3 cit. vyhl. vovýške 8,04 euro za každý úkon realizovaný v roku 2014 a vo výške 8,39 euro za každý úkon realizovaný
v roku 2015, spolu s DPH v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhl. zo sumy odmeny a náhrad (20 % zo sumy
517,54 eur - 103,51 eur), spolu teda 621,05 euro.

29/ Odvolací súd žalovanému, ktorý v odvolacom konaní (vo veci samej) dosiahol plný úspech, priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).

30/ Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).