Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. december 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/439/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109200446
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7109200446.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov
senátu JUDr. Juraja Tymka a JUDr. Pavla Tkáča, exekučnej právnej veci oprávneného: Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach, so sídlom Kuzmányho 8, Košice,
IČO: 00151866, proti povinnému: C. K., nar.: XX. XX. XXXX, bytom S. XX, T., vedenej u súdneho
exekútora JUDr. Juraja Kočiho, so sídlom Okružná 3, Michalovce, pod sp. zn. Ex 2113/2008, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 18. 12. 2015, č. k. 30Er/92/2009-15, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie.

V r a c i a súdu prvej inštancie na rozhodnutie o trovách exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal uhradiť

súdnemu exekútorovi JUDr. Jurajovi Kočimu trovy exekúcie v sume 46,63 eur, a to do 15 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

2.Vodôvodnenínapadnutéhouzneseniasúdprvejinštancieuviedol,ženazákladenávrhunavykonanie
exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 27. 11. 2008 a poverenia na vykonanie exekúcie č.
5802 044019 zo dňa 26. 01. 2009 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Juraj Koči.

3. Uviedol, že dňa 18. 11. 2014 bol súdu doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, nakoľko sa nachádza s rodinou v
hmotnej núdzi a sú poberateľmi dávok v hmotnej núdzi vo výške 266,80 eur mesačne, nevlastní žiaden
hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý by bol postačujúci na trovy exekúcie. Majú 12 ročnú dcéru, ktorá
je školopovinná. Ako prílohu doručil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa

29. 01. 2014.

4. Súdny exekútor v správe o majetku povinného uviedol, že v súčasnom stave je pohľadávka ťažko
vymožiteľná, nakoľko povinný nevlastní žiadny majetok a nemá žiadny príjem. Preto navrhol zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku s tým, že si uplatňuje trovy exekučného
konania vo výške 46,63 eur.

5. Súd prvej inštancie po preskúmaní zistených skutočností vzhľadom na citované právne ustanovenie
a zistený skutkový stav exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko
šetrením súdneho exekútora bolo zistené, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

6. Popri rozhodnutí o zastavení exekúcie, uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi trovy

exekúcie.7. Súd citoval ustanovenie § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, § 14 ods. 1 a 2, §
15, § 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

8. Vyúčtovaním trov exekúcie zo dňa 1.12.2015 súdny exekútor žiadal priznať na trovách exekúcie sumu
46,63 eur vrátane DPH. Súd po preskúmaní vyčíslenia trov exekúcie a exekútorského spisu považoval
za účelne vynaložené a priznal poverenému exekútorovi trovy podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. takto:

podľa § 14 ods. 1 cit. vyhlášky:

- paušálna odmena 33,19 eur
- poštovné podľa § 22 cit. vyhlášky 5,67 eur

Spolu : 38,86 eur
+ DPH 20 % 7,77 eur

SPOLU CELKOM 46,63 eur

9. Na základe vyššie uvedených skutočností a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd
predmetnú exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil v celom rozsahu a

na náhradu trov exekúcie vo výške 46,63 Eur zaviazal podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku
oprávneného.

10. Proti citovanému uzneseniu v celom rozsahu podal v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) odvolanie
oprávnený z dôvodu, že rozhodnutie exekučného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci, čo ho činí nepreskúmateľným.

11. Uviedol, že súd v odôvodnení rozhodnutia sa dôsledne neriadil ustanovením § 157 ods. 2 O.
s. p., nakoľko z neho nevyplýva, čo je predmetom exekučného konania. Na základe uvedeného je
oprávnený presvedčený, že odôvodnenie napadnutého uznesenia nezodpovedá požiadavkám riadneho

odôvodnenia, čo má za následok jeho nepreskúmateľnosť. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie.

12. K podanému odvolaniu oprávneného podal v stanovenej lehote písomné stanovisko povinný.
Poukázal na to, že z uznesenia je jednoznačne zrejmé, čo je predmetom napadnutého uznesenia.

Citoval uznesenie v ktorom sa jednoznačne uvádza, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie
doručeného súdnemu exekútorovi dňa 27. 11. 2008 a poverenia na vykonanie exekúcie č. 5802 044019
zo dňa 26. 01. 2009 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Juraj Koči.

13. Z horeuvedeného je tiež zrejmé, že práve oprávnený podával návrh na vykonanie exekúcie a dnes

vyžaduje, aby mu ho súd citoval. Takúto povinnosť súd nemá. Súd jasne a zrozumiteľne vo svojom
uznesení uviedol oprávneného aj povinného a jednoznačne uviedol aj exekučný titul, aj číslo poverenia.
Oprávnenému dal na vedomie, že predmetom exekučného konania je návrh na vykonanie exekúcie
doručeného exekútorovi dňa 27. 11. 2008, ktorý podal oprávnený a oprávnený by mal vedieť aké návrhy
podával na vykonanie exekúcie.

14. Ďalej poukázal na skutočnosť, že pokiaľ ide o zisťovanie jeho nemajetnosti, oprávnený sa v
stanovenej lehote vyjadril na výzvu súdu a uviedol, že posúdiť či sú dostatočne preukázané skutočnosti,
týkajúce sa nemajetnosti povinného, sú vecou zistenia exekútora a posúdenia exekučného súdu. Na
základe uvedeného navrhol, aby exekučný súd potvrdil napadnuté uznesenie exekučného súdu v celom

rozsahu.

15. Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného
proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zákonný sudca v zmysle ust. § 374 ods. 4 O. s. p. rozhodol
tak, že nemieni vyhovieť odvolaniu oprávneného.

16. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach akosúd odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný
predpis.

17. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní.

18. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel
k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh.

20. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

21. Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez
návrhu.

22. Oboznámením sa s obsahom exekučného spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti
povinnému sa začalo dňa 12. 01. 2009 na základe exekučného titulu, ktorým je Blok na pokutu OR PZ

ODI Rožňava č. AA 1765736 zo dňa 05. 02. 2008, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 21. 02. 2008.

23. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 26. 01. 2009 udelené poverenie na vykonanie exekúcie č. 5802
044019 pre vymoženie uloženej povinnosti 66,39 eur, ako aj trovy predchádzajúceho konania a trovy
exekučného konania.

24. Dňa 18. 11. 2014 bol exekučnému súdu doručený podnet povinného zo dňa 07. 11. 2014 na
zastavenie exekúcie podľa ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

25. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že predmetné zákonné ustanovenie

obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má predovšetkým
vychádzať zo zistení súdneho exekútora.

26. Exekučný súd preto v súlade s vyššie uvedeným zákonným ustanovením skúmal, či sú preukázané
dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Predpokladom zastavenia

exekúcie bolo zistenie súdneho exekútora skutočnosti o tom, že majetok povinnej nie je spôsobilý ani na
úhradu trov exekúcie. V tejto súvislosti si exekučný súd aj vyžiadal spis súdneho exekútora a písomnú
správu o majetkových pomeroch povinného.

27. Z obsahu predloženého exekučného spisu je zrejmé, že súdny exekútor vykonal všetky požadované

lustrácie majetku povinného a nezistil dôvody, ktoré by preukazovali, že ďalšie vymáhanie pohľadávky
oprávneného by bolo neúspešné a nehospodárne.

28. Z písomného vyjadrenia súdneho exekútora k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 07.
12. 2015 vyplýva nasledujúce stanovisko. Povinný prevzal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 19. 02.

2009. V roku 2014 a 2015 boli vykonané tieto úkony :
- 2 x elektronická súčinnosť s 19-imi bankami - odpoveď negatívna, povinný nevlastní účet v banke.
- elektronická súčinnosť s katastrom nehnuteľností - odpoveď negatívna, povinný nevlastní nehnuteľný
majetok.
- elektronická súčinnosť s Dopravným inšpektorátom PZ SR - odpoveď negatívna, povinný nie je

vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla.
- elektronická súčinnosť so Sociálnou poisťovňou - odpoveď negatívna, povinný nie je zamestnaný,
nemá žiaden príjem podliehajúci exekúcii.29. V závere súdny exekútor uviedol, že v súčasnom stave je pohľadávka ťažko vymožiteľná, nakoľko
povinný nevlastní žiadny majetok a nemá žiadny príjem. Preto navrhuje zastavenie exekúcie podľa §
57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

30. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že skúmanie majetkových pomerov povinného v exekučnom
konaní je iba vecou exekútora tak, ako to uvádza exekučný súd. Pri posudzovaní majetkových pomerov
povinnej musí súd vychádzať z majetkových šetrení zistených súdnym exekútorom od ktorých závisí,
či sa bude v exekúcie pokračovať.

31. V tejto súvislosti je preto vecou exekučného súdu, aby si súd vyžiadal od súdneho exekútora
k podnetu povinného na zastavenie exekúcie správu o aktuálne zistených majetkových pomeroch
povinného.

32. V tomto smere odvolací poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

II. ÚS 321/09 zo dňa 08. 04. 2010, v ktorom Ústavný súd konštatuje, že: "aj na vydanie rozhodnutia o
zastavení exekúcie súdom sú primerane kladené požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Znamená to, že takéto rozhodnutie musí mať zákonný podklad a nemôže
byť prejavom svojvôle."

33. Odvolací súd je preto toho názoru, že rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku je správne, nakoľko šetrením súdneho exekútora bolo zistené, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň súd zdôrazňuje, že pre pokračovanie v exekúcií
neexistujú také dôvody, pre ktoré sa súd môže nepochybne domnievať, že tu reálne existuje majetok
povinného postihnuteľný výkonom exekúcie.

34. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení
exekúcie ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

35. Podľa ust. § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) platného a účinného

do 30.06.2016 odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného
zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak. Osobitným zákonom v danom prípade je zákon č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok).

36. Podľa ust. § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa

je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo
justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie
súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním

odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

37. Podľa ust. § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

38. Podľa ust. § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 01. 11. 2013, proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

39. Uvedená novela Exekučného poriadku účinná od 01. 11. 2013 bola uverejnená v Zbierke zákonov
SR pod č. 299/2013 Z. z. V dôsledku tejto novely sa z ustanovenia § 58 ods. 6 vypustila možnosť podať

odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku.

40. Vychádzajúc z prechodných ustanovení, t. j. podľa § 243b Exekučného poriadku exekučné konania
začaté pred 01. 11. 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. 10. 2013, ak odseky 2 a 3
neustanovujú inak.

41. Podľa ust. § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v
rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 01. 11. 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinnýchdo 31. 10. 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o
ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

42. Z uvedeného vyplýva, že ak odvolanie proti výroku o trovách zastavenej exekúcie (či už podané do
31. 10. 2013 alebo po 01. 11. 2013) smeruje proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom
doposiaľ nerozhodol sudca, vzťahuje sa naň novelizované znenie ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného
poriadku.

43. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci o náhrade trov exekúcie rozhodol vyšší súdny úradník,
ktorého rozhodnutie sa podľa ust. § 374 ods. 4 O. s. p. zo zákona podaním odvolania oprávneného (teda
ešte pred nadobudnutím účinnosti CSP) zrušilo, odvolací súd vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, pretože o odvolaní oprávneného proti výroku uznesenia o trovách exekúcie má rozhodnúť
zákonný sudca súdu prvého stupňa a nie odvolací súd.

44. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol
tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný
a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

45. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).