Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. december 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/131/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609218371
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7609218371.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň

JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu X. N., C.. XX.XX.XXXX, S. O. C.
A., I. XXXX/XX, zast. JUDr. Emíliou Šimkulákovou, advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi,
Štefánikovo nám. 2, proti žalovanej KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava,
Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 6.685,98 € istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku 6C 237/2009-263 z 27.11.2014 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok, okrem výroku o zamietnutí žaloby o náhradu škody tak, že žalovaná je povinná
zaplatiť žalobcovi 6 % úroky z omeškania ročne zo sumy 6.685,98 € od 11.5.2010 do zaplatenia, do 3

dní od právoplatnosti rozsudku a žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania v prevyšujúcej časti zamieta.

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o náhradu škody,
a vo výroku o trovách konania.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 5,50 % úroky z omeškania ročne zo sumy 6.685,98 € od

23.10.2013 do zaplatenia a trovy konania na účet právnej zástupkyne žalobcu vo výške 2.002,46 €,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

2. Rozhodol tak o nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania pre omeškanie žalovanej s
vydaním bezdôvodného obohatenia zo zrušenej poistnej zmluvy a o nároku na náhradu škody, a to po
nadobudnutí právoplatnosti rozsudku 6C 237/2009-173 z 11.11.2010, ktorý bol potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach 11Co/279/2012-219 z 25.9.2013 vo výrokoch, ktorými súd určil, že

poistná zmluva pre investičné konto budúcnosti uzavretá medzi účastníkmi dňa 17.12.2001 je neplatná
a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 6.685,98 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V
prevyšujúcej časti, o zaplatenie úrokov z omeškania a zaplatenie náhrady škody bol cit. rozsudok
zrušený a v rozsahu zrušenia bola vec vrátená na ďalšie konanie súdu prvej inštancie, ktorý po vykonaní
dokazovania v zmysle pokynov odvolacieho súdu a vychádzajúc z ust. § 563, § 517 ods. 1 vety prvej,
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov

dospelkzáveru,žežalovanájevomeškanísvydanímbezdôvodnéhoobohateniažalobcovi-zaplatením
peňažného plnenia od 23.10.2013, preto je povinná zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania, a to vo výške
5,50 % ročne (0,50 % + 5 bodov) odo dňa právoplatnosti rozsudku, ktorým bola zaviazaná bezdôvodné
obohatenie žalobcovi vydať, v súlade s výškou základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej bankyplatnej k prvému dňu omeškania (23.10.2013) až do zaplatenia a vo zvyšnej časti úrokov z omeškania
žalobu ako nedôvodnú zamietol. Nárok uplatnený žalobcom na zaplatenie náhrady škody predstavujúcej
tzv. ušlý zisk vo výške 3 % zo žalovanej sumy zodpovedajúcej minimálnym úrokovým sadzbám bánk

v rokoch 2001 a nasl., aké by žalobca mohol získať v prípade uloženia peňažných prostriedkov na
termínovaných účtoch, súd posúdil ako nedôvodný. Vychádzajúc z ust. § 42, § 442 OZ súd konštatoval,
že neplatnosť právneho úkonu môže okrem zmarenia právnych účinkov, ktoré účastníci právneho úkonu
sledovali, vyvolať aj ďalšie nepriaznivé právne následky okrem vzniku bezdôvodného obohatenia, a to
vznik zodpovednosti za škodu. Ak z neplatného právneho úkonu vznikne škoda, vznikne konajúcemu

okrem zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie aj zodpovednosť za škodu. Zodpovednosť za škodu
pri neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 42 OZ nie je osobitným prípadom tejto zodpovednosti, ale
spravuje sa ustanoveniami o všeobecnej zodpovednosti za škodu. Nejde o zodpovednosť zmluvnú
(plynúcu z porušenia zmluvných povinností), ale o predzmluvnú zodpovednosť (culpa in contrahendo).
Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je protiprávne spôsobenie neplatnosti právneho úkonu,
vznik škody, príčinná súvislosť medzi konaním zodpovedného subjektu a vznikom neplatnosti, ako

aj príčinná súvislosť medzi neplatnosťou právneho úkonu a vznikom škody, a existencia zavinenia.
Škodou sa tu rozumie majetková ujma, ktorá vznikla ako dôsledok neplatnosti právneho úkonu. Sú to
najmä náklady, ktoré zmluvná strana vynaložila na neplatný právny úkon, ako aj významná majetková
ujma, ktorá vznikla tým, že zmluvná strana nemohla uzavrieť zmluvu s treťou osobou. O spôsobe a
rozsahu škody platí ust. § 442 Občianskeho zákonníka. Zodpovedným subjektom je ten, komu možno

pričítať zavinenie na spôsobení neplatnosti právneho úkonu. Ušlý zisk je v podstate ušlým majetkovým
prospechom (prírastkom na majetku) a spočíva v nenastalom zväčšení teda rozmnožení majetku,
ktoré nebyť škodovej udalosti, by vzhľadom na priebeh vecí bolo možné odôvodnene očakávať. Po
vykonanom dokazovaní súd dospel k záver o nedôvodnosti nároku, keďže žalobca nepreukázal, že
v čase uzatvorenie zmluvy so žalovanou mal finančné prostriedky na účte, z ktorého by ich vybral.

Ak by tomu tak bolo, zaplatením poistného žalovanej by mu mohla vzniknúť škoda vo forme ušlých
úrokov, ktoré by nadobudol, ak by tieto finančné prostriedky mal na termínovanom vklade v banke,
kde by sa mu zhodnocovali. Žalobca však nezdokladoval ani vierohodným spôsobom nepreukázal
reálnosť očakávaného zisku a jeho nároky sa tak dostali len do hypotetickej roviny. Nebola preukázaná
zodpovednosť žalovanej za škodu, vznik ušlého zisku, ktorý mal nastať v majetkovej sfére žalobcu

a vzniknúť porušením právnej povinnosti žalovanou, pretože tvrdenie žalobcu o zamýšľanom zámere
dať na terminovaný vklad finančné prostriedky (ktoré podľa vlastných tvrdení zozbieral od rodinných
príslušníkov, a teda neboli výlučne jeho vlastníctvom) k vyhoveniu jeho nárokom nepostačovalo. Výška
ušlého zisku v podobe straty príjmu sa totiž vždy viaže k stavu, aký tu bol pred vznikom škody a
pochopiteľne ku vlastníctvu finančných prostriedkov, ktoré by žalobca nemohol užívať. Vzhľadom na to,

žesúdnemalsplnenú(preukázanú)aniďalšiuzozákonnýchpodmienokvznikuzodpovednostizaškodu,
a to príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovanej a ušlým ziskom, súd v tejto časti
žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na
čiastočný úspech účastníkov náhradu trov konania pomerne rozdelil. Vzal pritom do úvahy, že žalobcovi
nebolo vyhovené v plnom rozsahu, keď súd vyhovel v I. výroku nároku o určenie, že poistná zmluva je

neplatná a tiež II. výroku o zaplatenie sumy 6.685.98 €, avšak žalobca bol neúspešný pokiaľ ide o III.
výrok a tiež v časti úrokov z omeškania, ktoré súd priznal žalobcovi zo žalovanej sumy 6.685,98 € až
počnúc od 23.10.2013 do zaplatenia. Vychádzajúc zo zásady, že v prípade rozhodovania o náhrade trov
konania je potrebné prihliadnuť k všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať vplyv na stanovenie povinnosti
prináhradetrovkonania,vyslovilnázor,ževýrokotrováchmusíbyťvsúladespriebehomceléhokonania

a úvaha vedúca k ich uloženiu musí byť odôvodnená, pričom poukázal aj na správanie žalovanej, ktorá
v plnom rozsahu zapríčinila, že žalobca si musel svoje nároky uplatňovať súdnou cestou, a doposiaľ
neuhradila žalobcovi ani časť právoplatne priznanej sumy. So zreteľom na uvedené okolnosti súd priznal
žalobcovi, ktorý z troch výrokov bol neúspešný len v jednom výroku, teda bol úspešný v rozsahu 2/3
- 66,66 % oproti žalovanej, ktorá bola úspešná len v rozsahu 1/3 - 33,33 % , náhradu trov konania v

pomere 33,33 % z vyčíslených trov právneho zastúpenia vo výške 6.007,40 € za 17 úkonov právnej
služby podľa § 14 písm. a/, b/, c/, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, t.j. v sume 2.002,46 € a uložil
žalovanej povinnosť prisúdenú náhradu trov konania zaplatiť na účet právnej zást. žalobcu, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

3. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Uviedol, že v konaní uplatnil o.i. nárok na vrátenie sumy 6.685,98
€ s 9 % ročným úrokom z omeškania od 15.9.2009 do zaplatenia, avšak súd prvej inštancie mu úrokz omeškania priznal len vo výške 5,5 % ročne od 23.10.2013 do zaplatenia s odôvodnením, že až
právoplatnosťou rozsudku sa žalovaná dostala do omeškania. S týmto názorom súdu prvej inštancie
nesúhlasil a poukázal na to, že požiadal žalovanú o zrušenie zmluvy listom z 11.9.2009 a zároveň žiadal

aj vrátenie vložených peňazí v plnej výške. Aj v prípade zrušenia zmluvy sa vložené peniaze majú
vrátiť z titulu bezdôvodného obohatenia, a preto bol toho názoru, že žalovaná sa dostala do omeškania
doručením listu, teda podľa zákonnej domnienky tretí deň po jeho odoslaní. Mal za to, že obsah listu z
11.9.2009 by súdy mali vyhodnotiť aj s prihliadnutím na to, že žalobca nemá právne vzdelanie, a preto sa
v liste nevyjadril právne správne. Z listu však jasne vyplýva, že stratil dôveru k poistnej zmluve, nechce

pokračovať v zmluvnom vzťahu a požaduje vrátenie vložených peňazí. Ak by súd dospel k záveru, že
dňom omeškania žalovanej je deň nasledujúci po dni, keď bola požiadaná o vrátenie bezdôvodného
obohatenia z titulu neplatnej zmluvy, v takom prípade za deň omeškania treba považovať deň, kedy bola
žalovanej doručená žaloba zo dňa 19.4.2010, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti poistnej zmluvy
a zaplatenia sumy 6.685,98 € titulom bezdôvodného obohatenia. Ako vyplýva z vyjadrenia žalovanej k
žalobnému návrhu, tento jej bol doručený 7.5.2010. Najneskôr týmto právnym úkonom sa žalobca voči

žalovanej dovolal neplatnosti poistnej zmluvy v zmysle § 40a OZ. Podľa názoru žalobcu, žalovaná sa
dostala do omeškania najneskôr doručením žaloby, t.j. dovolaním sa neplatnosti poistnej zmluvy, a preto
najneskôr od 7.5.2010 má nárok na úroky z omeškania, ktorých zákonná výška bola v tom čase 9 %
ročne. Za nesprávne pokladal rozhodnutie súdu tiež vo výroku o zamietnutí nároku na náhradu škody vo
forme ušlého zisku, ktorý požadoval vo výške 3 % zo súm vložených žalovanej z titulu uzavretej poistnej

zmluvy za dobu od ich vloženia do ich vrátenia. Podľa žalobcu v konaní preukázal, že bežne svoje
voľné peňažné prostriedky ukladal na bankové termínované účty, kde sa mu zhodnocovali o príslušné
úroky. Teda, ak by svoje voľné prostriedky (ktoré vložil žalovanej z titulu neplatnej poistnej zmluvy)
vložil na termínovaný účet, bol by získal príslušné úroky. Požadoval úroky vo výške 3 %, považujúc ich
za primerané s prihliadnutím na vývoj úrokových sadzieb na termínovaných účtoch. Súdu predložil aj

príslušné dôkazy - zmluvy o termínovaných účtoch, ktoré mal zriadené a prehľad o úrokových sadzbách.
Žalobca nesúhlasil ani s rozhodnutím súdu o výške trov konania, lebo podľa jeho názoru pomer úspechu
a neúspechu nebol vyhodnotený správne a jeho úspech v pomere k hodnote sporu v jednotlivých
výrokoch a k úspechu žalovanej bol vyšší ako súd uviedol vo svojom rozhodnutí, resp. žalovaná bola
úspešná len v nepatrnom rozsahu. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

zmenil tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9 % zo sumy 6.685,98
€ za dobu omeškania od 15.9.2009 do zaplatenia, a zaviaže žalovanú nahradiť žalobcovi škodu - ušlý
zisk vo výške 3 % zo sumy 6.638,78 € od 1.1.2002 do 31.12.2002, zo sumy 7.302,66 € od 1.1.2003
do 31.12.2003, zo sumy 7.966,54 € od 1.1.2004 do 15.9.2009, zo sumy 6.685,98 € od 16.9.2009 do
zaplatenia, ako aj nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške uplatnenej podaním z 28.11.2014. Zároveň

žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 413,59 €.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„CSP“), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP). Podľa § 470 ods.
2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia tohto zákona,
zostávajú zachované.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2
CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (podľa § 205 ods. 2 písm. f/ Občianskeho súdneho
poriadku účinného do 30.6.2016, t.j. v čase rozhodnutia súdu a podania odvolania, v spojení s § 470

ods. 2 prvej vety CSP) a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby o
náhradu škody je vecne správny, preto ho v tomto výroku odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2
CSP. Súd správne rozhodol aj o trovách konania pri správnej aplikácii ust. § 142 ods. 2 O.s.p. účinného
v čase rozhodnutia súdu, a žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné
rozhodnutie o trovách konania pred súdom prvej inštancie, preto bol rozsudok potvrdený § 387 ods. 1,

2 CSP aj vo výroku o trovách konania.

7. Odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodne podané, pokiaľ smeruje proti rozhodnutiu súdu v časti
zamietnutého nároku na zaplatenie úrokov z omeškania, a žalobca opodstatnene namieta nesprávneprávne posúdenie otázky omeškania žalovanej s plnením peňažného dlhu v napadnutom rozsudku,
preto odvolací súd zmenil rozsudok v tejto časti výroku o zamietnutí žaloby tak, že žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi 6 % úroky z omeškania ročne zo sumy 6.685,98 € od 11.5.2010 do

zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania v prevyšujúcej
časti ako nedôvodnú zamietol.

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21.12.2016 o 12.10 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí
215/2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené dňa 15.12.2016

na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378
ods. 1 CSP.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Žalobca odvolanie podal dňa 22.12.2014 a v odvolaní namietal, že rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, t.j. uplatnil odvolací dôvod upravený v § 205 ods. 2 písm. f/
Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 (v CSP odvolací dôvod podľa § 389 ods. 1 písm.
c/).

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v časti rozhodnutia o zamietnutí nároku
na náhradu škody v medziach uplatneného odvolacieho dôvodu a odvolacích námietok žalobcu
obsiahnutých v odvolaní, sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie i
právnym posúdením prejednávanej veci, ako aj s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom

rozsahu v súlade s cit. ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku
na náhradu škody na základe úplne zisteného skutkového stavu, pričom pri svojom rozhodnutí vzal
do úvahy tvrdenia účastníkov a všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, vykonané dôkazy aj úplne a správne vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 132 a
nasl.O.s.p.účinnéhovčaserozhodnutiasúdu,nazistenýskutkovýstavaplikovalsprávnehmotnoprávne

predpisy, ktoré aj správne vyložil a vyvodil zodpovedajúce právne závery o právach a povinnostiach
sporových strán.

12. Žalobca v odvolaní neuviedol skutočnosti ani relevantné argumenty, ktoré by boli spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku v časti nároku na náhradu škody a správnosť

právneho posúdenia veci ohľadne tohto nároku, ktorý súd správne zamietol z dôvodov uvedených
v rozsudku. Skutočnosti uvedené v odvolaní, žalobca tvrdil už v konaní pred súdom prvej inštancie,
ktorý sa s nimi náležite vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, a odvolací súd k správnym,
výstižným a presvedčivým dôvodom rozhodnutia a argumentácii súdu prvej inštancie uvedenej v
rozsudku nepovažuje za potrebné nič podstatné dodať.

13. Súd prvej inštancie však nesprávne rozhodol, pokiaľ priznal žalobcovi úroky z omeškania z dlžnej
sumy 6.685,98 € od 23.10.2013 a vo výške určenej k tomuto dňu omeškania, lebo pri svojom rozhodnutí
vychádzal z nesprávneho názoru, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením peňažnej
sumy (vydaním bezdôvodného obohatenia) žalobcovi dňom právoplatnosti rozsudku 6C 237/2009-173

z 11.11.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 11Co/279/2012-219 z 25.9.2013.
Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaná je v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy 6.685,98 € odo dňa
nasledujúceho po doručení žaloby (10.5.2010), ktorou sa žalobca voči nej dovolal relatívnej neplatnosti
poistnej zmluvy, t.j. od 11.5.2010. Od uvedeného dňa má žalobca nárok na zaplatenie úrokov z
omeškania z dlžnej sumy v súlade s ust. § 563, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a to vo

výške určenej k tomuto (prvému) dňu omeškania podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (o päť percentuálnych bodov vyššej
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu), preto z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozsudok v tejto
časti,t.j.okremvýrokuozamietnutížalobyonáhraduškodytak,žežalovanájepovinnázaplatiťžalobcovi

6 % úroky z omeškania ročne zo sumy 6.685,98 € od 11.5.2010 do zaplatenia a žalobu v prevyšujúcej
časti úrokov z omeškania ako nedôvodnú zamietol.14. Strany sporu mali v odvolacom konaní čiastočný úspech, preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo
strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (§ 255 ods. 2 v spojení s § 396 ods. 1 CSP).

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len

v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).