Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 14, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/142/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513240282
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1513240282.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov

senátuJUDr.BlankyMalichovejaMgr.AdelyUnčovskej,vprávnejvecižalobcu:D.O.X.,nar.X.X.XXXX,
bytom D.. I., P. XXX, D. W., zastúpenom: JUDr. Peter Schmidl, advokát, so sídlom Záhorácka 11/
A, Malacky proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 13.10.2014, č.k. 10C/402/2013-51, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči
žalovanej náhrady škody vo výške 6 000 eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 25 000 eur titulom
zodpovednosti za škodu spôsobenej rozhodnutím o väzbe.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 1 ods. 1, § 4 ods. 1, § 5 ods. 1, § 18 ods. 1, § 22
ods. 1 a § 23 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“), § 8 ods. 5, § 27 ods. 1,

2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“) a vecne tým, že námietka premlčania vznesená
žalovanou pri aplikácii ustanovení zákona č. 58/1969 Zb. je dôvodná, čo bráni priznaniu nároku žalobcu.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
len „O.s.p.“) a plne úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov konania s ohľadom na to, že náhradu trov
konania si neuplatnila a žiadne trovy jej v konaní nevznikli.

3. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.,
t.j. z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Namietal, že jeho nárok bolo potrebné posudzovať podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z.,
nakoľko protiprávny stav trval do doby po nadobudnutí účinnosti tohto zákona s poukazom na to,
že protiprávnym stavom je samotný výkon väzby, ktorý trval do 16.11.2004. Podporne poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/107/2009. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie svoj
záver o potrebe aplikácie ustanovení zákona č. 58/1969 Zb. nijakým spôsobom nezdôvodnil. Podľa jeho

názoru bolo zároveň potrebné pri rozhodovaní o jeho nároku prihliadať aj na právny inštitút dobrých
mravov, a to v súvislosti so vznesením námietky premlčania, ktoré možno v určitých špecifických
prípadoch posudzovať ako výkon práva odporujúci dobrým mravom. Na základe uvedeného žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 3.2.2015, v
ktorom uviedla, že k otázke použitia právneho predpisu, pod ktorý je potrebné subsumovať žalobcom

prednesené skutkové okolnosti, ktorými odôvodňuje vznik nároku na náhradu škody, sa podrobne
vyjadrila v priebehu prvoinštančného konania a záver súdu prvej inštancie o posúdení veci podľa
ustanovení zákona č. 58/1969 Zb. považuje za správny. Poukázala tiež na to, že aj v prípade posúdenia
nároku žalobcu podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z., by sa jednalo o premlčaný nárok. V súvislosti
s namietaným rozporom rozhodnutia o zamietnutí žaloby s dobrými mravmi zdôraznila, že premlčanie

nároku je všeobecný občianskoprávny inštitút, ktorý sa uplatňuje pri všetkých subjektívnych občianskych
právach (okrem tých, ktoré sa nepremlčujú vôbec alebo sa prekludujú v zákonom stanovených
prípadoch, prípadne zanikajú uplynutím doby). Vznesenie námietky premlčania podľa jej názoru je
potrebné považovať za celkom bežné uplatnenie práva vyplývajúceho zo zákona, pričom podľa platného
právneho stavu súd nemá možnosť premlčanie práva odpustiť, naopak, premlčané právo veriteľovi
nemôže priznať. Na podporu svojich tvrdení odkázala na rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Cdo/148/2014

a uznesenie ÚS SR zo dňa 20.4.2011, sp.zn. III. ÚS 176/2011. V tejto súvislosti uviedla, že žalobca
bol spod obžaloby oslobodený rozsudkom zo dňa 18.5.2005, svoj nárok si však na súde uplatnil až
dňa 30.10.2013, pričom v konaní pred súdom prvej inštancie, ako i v samotnom odvolaní nepoukázal
na žiadne závažné okolnosti, ktoré by mu bránili domáhať sa svojho práva pred uplynutím premlčacej
doby; žalovaná zároveň nevidí žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by mala byť vznesená námietka

premlčania ako aj samotné rozhodnutie súdu založené na premlčaní nároku považovaná za v rozpore
s dobrými mravmi. Ďalej poukázala na to, že čl. 46 ods. 3 Ústavy SR priznáva právo domáhať sa
náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej
správy alebo nesprávnym postupom, je však potrebné vnímať ho v spojení s čl. 51 Ústavy SR, ktorý
stanovuje, že domáhať sa práva podľa čl. 46 ústavy SR možno len v medziach zákonov, ktoré toto

ustanovenievykonávajú.Totoprávotedaniejeabsolútne,alevzáujmeprávnejistotypodliehazákonným
obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jeho uplatnenie. Keďže zákon č. 58/1969 Zb. obsahuje
okrem iného i ustanovenia osobitne upravujúce začiatok, dĺžku a trvanie premlčacej doby pre uplatnenie
nároku na náhradu škody, nie je uplatnenie námietky premlčania vznesené v konaní o náhradu škody ani
v rozpore s Ústavou SR. Na základe uvedeného považovala žalovaná odvolanie žalobcu za nedôvodné,

s napadnutým rozsudkom sa plne stotožnila, považovala ho za vecne správny a navrhla odvolaciemu
súdu, aby ho v celom rozsahu potvrdil.

5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez

nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom
by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani
dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd prvej
inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku

na uloženie povinnosti žalovanej nahradiť žalobcovi škodu a nemajetkovú ujmu, výsledky vykonaného
dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým
a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).

6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v

postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok ( § 380 ods.2 C.s.p.),
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne (387 ods. 1 C.s.p.).

7. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s
odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.

8. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie
dňa 30.10.2013 sa žalobca domáhal voči žalovanej náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej
rozhodnutím o väzbe. Rozhodnutiu o väzbe predchádzalo uznesenie Okresného riaditeľstva PZ
v BA 5, Odboru skráteného vyšetrovania, Oddelenia skráteného vyšetrovania Petržalka - stred zo

dňa 12.2.2014, č. ČVS:ORP-647/3-OSV-B5-2004, ktorým bolo začaté trestné stíhanie žalobcu ako
obvineného vo veci trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a
ods. 1 Trestného zákona. Sťažnosť obvineného proti tomuto rozhodnutiu bola uznesením Okresnej
prokuratúry Bratislava V zo dňa 20.2.2004, č. 1Pv/240/04-15 zamietnutá. V danom prípade bol žalobcavzatý do väzby uznesením Okresného súdu Bratislava V, sp.zn. Tp/60/04-67 zo dňa 14.2.2004, a to
podľa § 67 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného poriadku. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo
dňa 9.9.2004, sp.zn. 2T/109/2004 bol žalobca spod obžaloby oslobodený a uznesením zo dňa 9.9.2004,

č.k. 2T/109/04-72 bolo rozhodnuté o prepustení žalobcu z väzby. Sťažnosť okresného prokurátora
proti uzneseniu, ktorým bol žalobca z väzby prepustený, bola zamietnutá uznesením Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 16.11.2004, č.k. 8To/326/04-88, týmto dňom bol vydaný aj príkaz predsedu senátu
na prepustenie žalobcu z väzby. O odvolaní prokurátora proti rozsudku, ktorým bol žalobca oslobodený
spod obžaloby rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 18.5.2005, sp.zn. 10To/363/04 tak,

že odvolanie zamietol. Oslobodzujúci rozsudok tak nadobudol právoplatnosť dňa 18.5.2005. Žalobou
si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 6 000 eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
25 000 eur.

9. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v
konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do

30.6.2016. O odvolaní žalovaného rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok, viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383
C.s.p.).

10. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom
konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde
o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny
orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej

organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. Zodpovednosti
podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 2 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú
tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má
voči štátu ten, na kom bola väzba vykonaná, ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené alebo ak
bol spod obžaloby oslobodený.

Podľa § 23 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody podľa prvej časti druhej hlavy sa premlčí za
rok odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť oslobodzujúce rozhodnutie alebo rozhodnutie odsudzujúce
na miernejší trest alebo rozhodnutie, ktorým bolo trestné konanie zastavené.

Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré

boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie postupoval správne, keď na daný prípad
aplikoval ustanovenia zákona č. 58/1969 Zb., a to podľa prechodného ustanovenia zákona č. 514/2003

Z.z. V danom prípade si žalobca výslovne uplatnil nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy
spôsobenej rozhodnutím o väzbe. Odvolací súd dáva do pozornosti, že pri rozhodnutí o väzbe (či už
podľa zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona č. 514/2003 Z.z.) ide o špecifický spôsob vzniku škody;
nejde ani o typické nezákonné rozhodnutie ani nesprávny úradný postup, ale je to rozhodnutie, ktorým
bola spôsobená škoda pri splnení zákonom stanovených podmienok; zároveň zákon osobitne upravuje

podmienky vzniku zodpovednosti za škodu v súvislosti s takýmto rozhodnutím. V danom prípade
rozhodnutie, ktorým bol žalobca vzatý do väzby, bolo vydané za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb.
(14.2.2004). V zmysle prechodných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. (§ 27 ods. 2) sa zodpovednosť
za škodu spravuje právnym predpisom, za účinnosti ktorého bolo rozhodnutie vydané. V prechodnýchustanoveniach sa používa pojem „rozhodnutie, ktoré spôsobilo škodu“, teda nepochybne patrí do tejto
kategórie aj rozhodnutie o väzbe, ktorým mala byť spôsobená škoda. Je nesprávny názor žalobcu, že ak
protiprávny stav vzniknutý v dôsledku nezákonného rozhodnutia (resp. rozhodnutia o väzbe, ktorým bola

spôsobená škoda), trvá aj za účinnosti neskoršieho právneho predpisu (upravujúceho zodpovednosť za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánom verejnej
moci), je potrebné na daný nárok na náhradu škody aplikovať ustanovenia tohto neskoršieho právneho
predpisu. Uvedený záver vylučuje práve prechodné ustanovenie § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z.z., na základe ktorého je podstatné a určujúce to, kedy bolo rozhodnutie (ktoré spôsobilo škodu)

vydané, a nie trvanie protiprávneho stavu vzniknutého v dôsledku takéhoto rozhodnutia. Žalobca sa
odvolával na rozhodnutie NS SR, ktoré sa však týkalo nároku na náhradu škody spôsobenej prieťahmi
v súdnom konaní, a teda v tomto prípade išlo nepochybne o zodpovednosť za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup pritom možno v niektorých prípadoch
považovať za trvajúci protiprávny stav (napr. prieťahy v konaní), a teda nesprávny úradný postup môže
trvať za účinnosti viacerých právnych predpisov, pričom do úvahy prichádza aplikácia neskoršieho

právneho predpisu pre posúdenie nároku vzniknutého z tohto nesprávneho úradného postupu. V danom
prípade však nárok žalobcu vychádza z rozhodnutia o väzbe, ktoré pochopiteľne nemožno považovať
za nesprávny úradný postup. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, týkajúcu sa námietky premlčania,
vznesenie ktorej by bolo možné považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, odvolací
súd konštatuje, že žalobca nijakým spôsobom neuviedol v prvoinštančnom ani odvolacom konaní, na

základe akých skutočností by bol oprávnený takýto záver, či už s ohľadom na konanie žalovaného alebo
s ohľadom na skutočnosti ovplyvňujúce včasné uplatnenie nároku žalobcom. Odvolací súd sa stotožňuje
s názorom žalovaného obsiahnutom vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu, podľa ktorého je vznesenie
námietky premlčania legitímnym úkonom žalovanej strany v spore. Aj s pripustením záveru o možnosti
posudzovania vznesenia námietky premlčania ako výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi (iba) vo

výnimočných prípadoch, nepostačuje pre posúdenie veci iba všeobecný odkaz žalobcu na výkon práva
v rozpore s dobrými mravmi, ale musí ísť podľa názoru odvolacieho súdu zo strany žalobcu vždy o
riadne odôvodnený a preukázaný výkon práva odporujúci dobrým mravom, čo však v danom prípade
absentuje. Pri (správnej) aplikácii právneho predpisu potom prvoinštančný súd aj správne vyhodnotil
námietku premlčania vznesenú žalovanou. Premlčacia doba pre uplatnenie nároku žalobcovi v danom

prípade uplynula 19.5.2006, pričom žalobu podal na súd dňa 30.10.2013. Priznaniu nároku žalobcovi
teda bránila úspešne vznesená námietka premlčania zo strany žalovanej, preto súd prvej inštancie
správne žalobu zamietol.

12. So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci,

keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil.

13. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane správneho výroku o
trovách konania) podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1
a § 396 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal proti neúspešnému žalobcovi
plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).