Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. január 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/175/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813203497
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8813203497.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Jozefa Škraba

a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., Politických vězňů 1272/21, Nové
Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova
4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: C. B., P.. XX.XX.XXXX, Y. J. L. P. X., E. Š. XXX/XX, o
zaplatenie 984,13 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou
č.k. 4C/453/2013-94 zo dňa 10.3.2015, takto

r o z h o d o l :

Pripúšťa čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 %
denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, v tejto časti ruší rozsudok súdu

prvej inštancie a konanie v tomto rozsahu zastavuje.

V prevyšujúcej časti potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalovanej vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanej náhradu trov konania
nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach

s nízkou hodnotou sporu domáhal zaplatenia istiny 984,13 eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo
sumy 1.152,13 eur od 10.3.2010 do 21.7.2010, čo predstavuje sumu 385,96 eur, zo sumy 1.074,13
eur od 22.7.2010 do 26.8.2010, čo predstavuje sumu 96,67 eur, zo sumy 1.044,13 eur od 27.8.2010
do 21.9.2010, čo predstavuje sumu 67,87 eur, zo sumy 1.024,13 eur od 22.9.2010 do 20.10.2010,
čo predstavuje sumu 74,25 eur, zo sumy 1.004,13 eur od 21.10.2010 do 23.1.2011, čo predstavuje
sumu 238,48 eur, zo sumy 984,13 eur od 24.1.2011 do dňa zaplatenia. Okrem toho žiadal priznať
6 %-ný úrok zo zmenkovej sumy 1.152,13 eur od 14.6.2010 do 21.7.2010, čo predstavuje sumu

7,22 eur, zo sumy 1.074,13 eur od 22.7.2010 do 26.8.2010, čo predstavuje sumu 6,37 eur, zo sumy
1.044,13 eur od 27.8.2010 do 21.9.2010, čo predstavuje sumu 4,47 eur, zo sumy 1.024,13 eur od
22.9.2010 do 20.10.2010, čo predstavuje sumu 4,90 eur, zo sumy 1.004,13 eur od 21.10.2010 do
23.1.2011, čo predstavuje sumu 15,72 eur, zo sumy 984,13 eur od 24.1.2011 do dňa zaplatenia, ako aj
zmenkovú odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy 3,84 eur. V návrh uviedol, že ako indosatár
je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 25.9.2009 na zmenkovú
sumu 1.152,13 eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od

10.3.2010. V texte bol uvedený záväzok žalovanej, že zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad
zmenkovému veriteľovi. Indosovaná zmenka je podľa žalobcu vista zmenkou a je opatrená doložkou „na
platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Žalobca uviedol, že indosant predložil zmenku
k zaplateniu, pričom vystaviteľ do podania žaloby zaplatil 168,- eur, a to na zmenkovú sumu, na úrokyneuhradil nič. Keďže zmenková istina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie
uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

2. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého žalovaná vystavila dňa
25.9.2009vprospechspoločnostiPOHOTOVOSŤ,s.r.o.zmenku,obsahomktorejboljejzáväzokzaplatiť
za túto zmenku pri predložení na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, sumu 1.152,13
eur so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 10.3.2010. Predmetná zmenka bola žalovanou vystavená
ako vista zmenka a bola opatrená doložkami „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov

od vystavenia“. Zmenka bola prevedená indosamentom (rubopisom) na žalobcu.

3. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, ktoré sa uvádza na zmenke na na jednej strane medzi dlžníkom
- žalovanou a na druhej strane veriteľom - POHOTOVOSŤ, s.r.o. vyplýva, že veriteľ zaviazal poskytnúť
dlžníkovi úver v sume 500,- eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný
poplatok vo výške 436,- eur t. j. celkove sumu 936,- eur, a to v 12-tich mesačných splátkach po

78,- eur začínajúc dňom 24.10.2009 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru. Zmluva je datovaná dňom 25.9.2009 a je opatrená podpismi mandatára ako aj
podpisom žalovanej. Peniaze mala prevziať toho istého dňa.

4. Zmenka, ktorú žalobca pripojil k návrhu, bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok z

poskytnutého úveru, ktorý má povahu spotrebiteľského úveru. Pôvodne bola zmenka vystavená
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá ju následne indosovala na žalobcu. Základný právny vzťah
medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovanou má teda spotrebiteľskú povahu. Na posúdenie
spotrebiteľskej zmluvy súd v zmysle článku 19 Nariadenia č. 861/2007/ES aplikoval slovenské procesné
právo. Ďalej súd v dôvodoch rozhodnutia citoval čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a

šekový, ďalej čl. I § 11 uvedeného zákona, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3 a 5, ustanovenie § 54 ods. 1,
2, ustanovenie § 54 ods. 1, 2, ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, ďalej ustanovenie § 2, § 4 ods.
6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a na základe vyššie uvedeného mal za to, že dňa
25.9.2009 uzavrela žalovaná ako dlžník so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľom zmluvu o
úvere v písomnej forme, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 500,- eur. V ten istý deň bola

vystavená a podpísaná zmenka na sumu 1.152,13 eur. Žalobou si žalobca uplatnil právo na zaplatenie
sumy 984,13 eur. Súd mal za preukázané, že žalobcom predložená zmenka zabezpečovala hlavný
záväzkový vzťah, ktorým bola zmluva o úvere uzavretá medzi žalovanou ako dlžníkom a spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava ako veriteľom. Zmluvu o úvere uzatvárala žalovaná ako fyzická osoba.
Zmluva bola uzavretá na formulári veriteľa, mala predtlačený text a do zmluvy sa dopisovali len údaje,

ktoré vzhľadom na charakter nemohli byť vopred dané, a to osobné údaje dlžníka, výška poskytnutého
úveru, výška poplatku a spôsob splatnosti. Do zmluvy sa dopisovala suma úveru, suma poplatku a výška
splátok, ako aj začínajúci deň splatnosti, v ktorej bol obsiahnutý aj text, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť
veriteľovisumuúveruzvýšenúopríslušnýpoplatok.Súčasťouzmluvyoúverebolivšeobecnépodmienky
poskytnutia úveru, dohoda o vyplnení zmenky. Taktiež sa strany dohodli na tom, že v zmysle § 262 ods.

1 Obchodného zákonníka sa ich právne vzťahy budú spravovať Obchodným zákonníkom. V danom
prípade žalovaná spĺňala definíciu spotrebiteľa a spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava na strane
veriteľa konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti pri uzatváraní zmluvy o úvere, keďže aj
v predmete podnikania zapísaného v Obchodnom registri mala uvedenú činnosť poskytovanie úverov
z vlastných zdrojov. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava spĺňala definíciu dodávateľa. Zmluva

medzi veriteľom a žalovanou bola uzatvorená na formulári veriteľa, pričom súd mal za preukázané, že
veriteľ tieto zmluvy uzatváral s viacerými osobami, pričom bolo obvyklé, že ktorákoľvek druhá strana
ako spotrebiteľ obsah tejto zmluvy podstatným spôsobom ovplyvniť nemohla. Súd dospel k záveru, že
zmluva o úvere zo dňa 25.9.2009 uzavretá medzi veriteľom a žalovanou bola spotrebiteľskou zmluvou,
a preto aj uvedený právny vzťah súd považoval za vzťah spotrebiteľský. Povaha uvedeného právneho

vzťahu sa nezmenila ani postúpením zmenky. Súd potom v danom prípade mal za to, že zmenka slúžila
ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu. Napriek tomu, že žalovaná v konaní
vyslovene nenamietala neplatnosť zmenky, súd skúmal jej platnosť, a to so zreteľom na judikatúru
Najvyššieho súdu SR i Európskeho Súdneho dvora, ktorý v rozsudku sp. zn. C-419/2011 pri uplatnení
práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie odporcu ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto

rozhodnutia napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako
abstraktného cenného papiera, bolo povinnosťou súdu skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa.
K obdobnému záveru o prelomení zásady zmenky ako abstraktného cenného papiera vo vzťahu ku
spotrebiteľovi došlo aj rozhodnutím Nemeckého najvyššieho súdu z 25.2.1965. Súd ďalej poukázal narozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo 16.11.2010 práve vo veci POHOTOVOSŤ, s.r.o. C-76/10,
ktorým bolo rozhodnuté, že vnútroštátny súd má v každom štádiu konania vrátane výkonu rozhodnutia
povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcií obsiahnuté v zmluve o úvere, ak má súd k

tomutoúčelukdispozíciinevyhnutnéinformácieoprávnomaskutkovomstave.Odčleneniezmenkového
abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože práve v spotrebiteľských
vzťahoch bolo použitie zmenky regulované a obmedzené v § 4 ods. 6 zákona číslo 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v rôznom znení do 31.12.2007 a od 1.1.2008. Posledná platná právna úprava
v § 17 ods. 3 zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch dokonca zmenku v spotrebiteľských

úveroch úplne zakázala. Čo sa týka prípustnosti zmenky v spotrebiteľskom vzťahu demonštratívny
výpočet nekalých podmienok uvedených Občianskym zákonníkom bolo potrebné doplniť ustanovením
§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného v čase uzavretia zmluvy o
úvere, podľa ktorého v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje
splniť dlh zmenkou alebo šekom. Aby veriteľ mohol prijať zmenku od spotrebiteľa, museli byť splnené
dve podmienky:

1. že išlo o zabezpečovaciu zmenku;
2. zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že uvedené podmienky neboli splnené. Istina poskytnutého

úveru bola 500,- eur, pričom zmenka bola vystavená na sumu 1.152,13 eur, teda zmenková suma
predstavovala až 230,426 % z istiny úveru. S poukazom na tieto skutočnosti súd potom považoval
zmluvné dojednanie, a to dohodu o vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá ako
zmluvné dojednanie vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa a sleduje cieľ obísť právne predpisy
týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky je v rozpore s § 52 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Vzhľadom na zistený skutkový stav súd
dospel k záveru, že zmenka, titulom ktorej žalobca uplatnil žalovanú sumu, je neplatná, nakoľko bola

vystavená v rozpore so zákonom. Súd považoval dohodu o vyplňovacom práve blankozmenky, a tým
aj samotnú zmenku za neplatnú aj pre obchádzanie zákona. V danom prípade vystavením zmenky sa
právny predchodca žalobcu snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácii Zákona o
spotrebiteľských úveroch, a takýto postup žalobcu nemôže požívať právnu ochranu. Keďže žalobca v
konaní uplatnil právo z neplatnej zmenky, súd dospel k názoru, že je treba žalobu zamietnuť, bez toho,

aby skúmal výšku žalovanej sumy. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie a navrhol tento zmeniť a jeho návrhu vyhovieť.
Odvolaniepodalzdôvodu,žekonaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 220 ods. 1 O.s.p., a to, že účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a ďalej, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. a/, b/, f/ O.s.p.). Žalobca
tvrdil, že v prejednávanej veci došlo zo strany súdu jeho konaním, ako aj napadnutým rozhodnutím k
porušeniu práva Európskej únie, konkrétne k porušeniu čl. 4, 5 a 7 Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady ES č. 861/2007 z 11.7.2007, a to tým, že súd nemohol nariadiť pojednávanie, pretože

na rozhodnutie o nariadení pojednávania neboli splnené podmienky. Výnimočná možnosť ústneho
pojednávania zabezpečuje hospodárnosť a rýchlosť konania s nízkou hodnotou sporu a pojednávanie
možno nariadiť podľa Nariadenia len vo veciach rozporných tvrdení účastníkov konania, kde nebude
možné potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia účastníkov len na základe predložených listinných alebo iných
dôkazov. Pojednávanie nemožno uskutočniť za účelom zisťovania doplňujúcich informácií od účastníkov

konania, za účelom doplnenia skutkových tvrdení a doplnenia dôkazov, pretože na tento účel slúži súdu
procesný prostriedok upravený v čl. 7 ods. 1 písm. a/ Nariadenia. Pojednávania nie je možné nariadiť
podľa Nariadenia vtedy, ak súd hodlá vykonávať iné právne posúdenia, alebo ak súd neschvaľuje
materiálne vyjadrenie práva Európskej únie prejavujúce sa v zostavení prílohy č. III. Nariadenia. V
podmienkach Slovenskej republiky rozhoduje súd o nariadení pojednávania formou uznesenia. Súd

žiadne rozhodnutie o nariadení pojednávania nevydal a nedoručil ho stranám v súlade s ust. § 45 a
nasl. O.s.p.. Ak súd o nariadení pojednávania nerozhodol platne uznesením, toto sa nemohlo uskutočniť
a ak sa uskutočnilo, jeho výsledky nemohli byť použité pre meritórne rozhodnutie súdu. Konanie je
postihnuté závažnou vadou, pretože bolo porušené ust. § 167 a nasl. O.s.p., čo vyvolalo v konanízásadné právne následky a ovplyvnilo meritórne rozhodnutie súdu v tom smere, že následkom bolo
nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením ust. § 5 ods.
1 O.s.p., súd porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol

na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní
vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie okrem iného oboznámením sa s úverovou zmluvou a ďalšími
listinnými dôkazmi, avšak žalobca a podľa dostupných informácií ani žalovaná dokazovanie úverovou
zmluvou, či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Podľa ust. § 120 O.s.p. dokazovanie v sporovom

konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených
účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o
svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti
predpokladané zákonom č. 191/1950 Zb., dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej žiadnych
námietok nebolo, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov

nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Ust. § 120 ods. 1 O.s.p. in fine síce súdu umožňuje, aby v
sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy, ako tie, ktoré navrhli účastníci konania, avšak tento postup je
možné využiť len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo
veci a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť. V danej veci
súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej

zmenky. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky.
Zmenka je listinný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Žalovaná mohla na
základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobila, musia
byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej
Nariadením. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovanej a bez legitímneho podnetu na ťarchu

žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná
sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolávala. Súd prvej inštancie navyše pri vydávaní rozhodnutia
vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Súd za nesporné považoval to, že žalovaná so
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. uzatvorila zmluvu o úvere, ďalej, že zmenka, ktorá je predmetom
tohto konania, je zabezpečovacou zmenkou a že žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere ako spotrebiteľ.

Uvedené údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Súd tieto
údajnenespornéfaktyvyabstrahovalzdokazovania,ktorésisámnavrhol.Takéskutočnostijednoznačne
nemožno považovať za nesporné. Žalovaná ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili,
preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Súd prvej
inštancie dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej

interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Súd v odôvodnení rozsudku
uvádza, že je názoru, že pre rozpor so zákonom spočívajúci v jeho obchádzaní je v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka neplatná dohoda o vyplnení zmenky, na základe ktorej spotrebiteľ podpísal v
prospech podnikateľa zmenku, a preto aj z tohto dôvodu návrh zamietol. Žalobca uviedol, že súd pri
svojom odôvodnení vychádza len zo zaužitej praxe súdu v iných právne a skutkovo obdobných veciach.

Týmto konaním nepochybne došlo k porušeniu základného práva na spravodlivý súdny proces, ako aj
odňatiu možnosti konať pred súdom. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je
účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju robili neplatnou, teda
ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je
možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa

aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal
a ignoroval predmet sporu. Súd prvej inštancie predovšetkým ignoroval ust. § 17 Zákona o zmenkách
a šekoch. Žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi
zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní
nemôže robiť žalovaná, tým menej tak môže robiť sám súd. Kauzálne námietky sú po indosovaní v

zásadeneprípustné.Zmluvnývzťahmedzižalovanouaremitentomjepoindosovaníirelevantný.Navyše
žalobcovi nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia
súd poukazuje na rozhodnutie Nemeckého najvyššieho súdu z 25.2.1965, z ktorého má údajne vyplývať
prelomenie zásady zmenky ako abstraktného cenného papiera. Akékoľvek rozhodnutie Nemeckého
najvyššiehosúdunemôženegovaťaplikáciuplatnejprávnejúpravy,ktorájesúčasťouprávnehoporiadku

Slovenskej republiky. Záveru súdu o prelomení abstraktnosti zmenky, ktorý vyplýva z takmer 50-ročného
rozhodnutia Nemeckého najvyššieho súdu, priamo odporuje záver Najvyššieho súdu SR vyjadrený v
rozhodnutí sp. zn. 5Obo/3/2008, v ktorom sa konštatuje zmenka ako abstraktný a nesporný záväzok.
V tejto súvislosti ďalej žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1839/2000,v zmysle ktorého zmenkový záväzok je celkom samostatný a oddelený od prípadného záväzku, ktorý
by bol pôvodom jeho vzniku. Ďalej sa žalobca vyjadril k záveru o tom, že dohoda o vyplňovacom práve
blankozmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných

úverov a v tejto súvislosti poukázal na samotný Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.,
ktorý pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka.
Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka
preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. V ďalších dôvodoch odvolania sa
odvolateľ zaoberal prípustnosťou dohodnutého zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne. Tu však

treba povedať, že súd prvého stupňa jeho neprípustnosťou neargumentoval v napadnutom rozsudku.

6. V priebehu odvolacieho konania žalobca podaním zo dňa 21.12.2015 zobral čiastočne svoj návrh
späť, a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne, a tak urobil v dôsledku názoru Najvyššieho súdu SR, ktorý vyjadril v
zjednocujúcom stanovisku zo dňa 21.10.2015 č. 93.

7. V súvislosti s týmto čiastočným späťvzatím na výzvu odvolacieho súdu sa žalovaná vyjadrila tak, že
voči tejto požiadavke vyslovuje námietku.

8. Odvolací súd odvolanie žalobcu prejednal podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku, a to v dôsledku ust. § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Civilnýsporovýporiadok
nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalobcu bolo podané pred týmto dátumom, preto s ohľadom
na princíp legitímneho očakávania a princíp právnej istoty odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu
podľa právnej úpravy účinnej v čase, kedy toto bolo podané. Ďalej odvolací súd zdôrazňuje, že v

podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti.
Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípu právneho štátu zaručeného v čl.
I. ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj
zákaz retroaktivity, t. j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval
na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný

spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis
nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho
predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt
práva už nemôže ovplyvniť svoje práva nadobudnuté v minulosti. Procesné pravidlá očakávania, s akými
účastníci do konania vstupujú, by zásadne nemali byť v jeho priebehu menené a pokiaľ sa tak stane,

musí súd dbať na ochranu práv dotknutých osôb (účastníkov konania), a to v takom prípade, keď takáto
nepredvídateľná zmena nastavených pravidiel sa prejaví (viď Nález Ústavného súdu ČR zo 7.6.2016
sp. zn. IV. ÚS 3559/15).

9. So zreteľom na tieto skutočnosti odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa § 212 ods. 1

O.s.p., pričom dospel k záveru, že je nedôvodné. Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav
a vyvodil z neho aj správny právny záver. V súvislosti s odvolacími námietkami považuje odvolací
súd za potrebné zdôrazniť, že v zmysle § 212 ods. 3 O.s.p. na vady konania pred súdom prvého
stupňa prihliada len, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd konštatuje,
že v konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytli také vady konania, ktoré by mali za následok

nesprávne rozhodnutie. K ďalším odvolacím námietkam je treba zdôrazniť, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza zo spoločného stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR a
obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 20.10.2015, v zmysle ktorého, ak žalobca ako
dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja,
ktorý žalobca použil, že 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu

súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku je tento ex offo povinný
zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok
základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť, či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi
k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu pri rešpektovaní povinností posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonov, ak to z vykonaného

dokazovaniavyplynie.Akjevystaviteľomzmenkyspotrebiteľ,jemožnétútoskúmaťažpoúroveňdohody
o vyplňovacom práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Aj
v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky, ktorý je na strane žalovaného,
je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený úrok zo zmenky ako nárokuplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces
dosahuje. V danom prípade žalobca uplatnil svoj nárok a podal návrh v zmysle Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s

nízkou hodnotou sporu s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k spotrebiteľovi. Pre toto konanie je z
hľadiska právnej úpravy spoločné to, že návrh bol uplatnený podľa Nariadenia a v návrhu bol z hľadiska
hmotného práva uplatnený nárok zo zmenky podľa zákona č. 191/1950 Zb., pričom žalovanou je fyzická
osoba - spotrebiteľ, na ktorého sa vzťahuje ochrana podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, ako aj zákona č. 40/1964 Zb., do ktorých boli transponované Smernice č. 93/13/EHS z

5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách na č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o
aproximácii zákonov iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú
spotrebiteľského úveru. Relevantná je aj príslušná judikatúra Európskeho súdneho dvora týkajúca
sa ochrany práv spotrebiteľov. Z pohľadu procesného práva je relevantným to, že na prebiehajúce
konanie sa aplikuje Nariadenie, ktoré je právnym predpisom Európskej únie s priamym účinkom.
Cieľom Nariadenia je zjednodušenie, urýchlenie cezhraničných konaní vo veciach s nízkou hodnotou

sporu, zníženie nákladov a zaručenie rovnakých podmienok pre veriteľov a dlžníkov. Pri postupe podľa
Nariadenia sú povinní rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho konania,
a to najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania a o spôsobe a rozsahu dokazovania,
ktoré je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia. Uplatňuje sa v občianskych a obchodných veciach v
cezhraničných prípadoch bez ohľadu na povahu súdu, ak celková hodnota nároku bez navýšenia o

úroky, náklady a výdavky nepresahuje sumu 2.000,- eur v čase doručenia žalobného formulára na
súd. Nariadenie nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory, v ktorých spotrebiteľ môže byť
účastníkom na strane žalobcu alebo žalovaného. Konanie je v zásade písomné, ide o tzv. formulárové
konanie, podstatou ktorého je komunikácia žalobcu a žalovaného so súdom prostredníctvom vzorových
tlačív. Z čl. 19 Nariadenia vyplýva, že pokiaľ Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach

s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Vo
vzťahu k aplikácii Nariadenia tak možno konštatovať, že toto nekladie žiadne prekážky v možnosti
preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné
v slovenskom právnom poriadku. Predovšetkým aplikáciu znalostí určitých okolností súdu z jeho
činnosti (notoriety) a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých mravov. Z Nariadenia

nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť. Aj v prípade absencie aktivity žalovanej v
konaní, pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také skutočnosti, ktoré ho povedú k záveru o neprípustnosti
návrhu,návrhzamietne,čovyplývapriamozčl.4bod4Nariadenia.Zprocesnéhohľadiskatedaknávrhu
môže súd pristupovať s rovnakou mierou ingerencie ako k akémukoľvek inému návrhu uplatnenému v
konaní pred súdom riadiac sa len osobitnými pravidlami týkajúcimi sa určitej časovej náročnosti v zmysle

uložených lehôt podľa Nariadenia. Súd môže konať aj formou nariadeného pojednávania, nemusí to
byť vždy len na základe návrhu účastníka, ale aj keď to sám považuje za potrebné. Nariadenie je tak len
alternatívnym nástrojom pri rešpektovaní procesných pravidiel príslušného členského štátu. Nariadenie
je procesný prostriedok, ktorý konanie urýchľuje, ale nebráni postupovať s rešpektovaním vyššej súdnej
ochrany spotrebiteľa vykonaním potrebného dokazovania. Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného

nároku s oporou doloženej zmenky nemôže byť ovplyvnená povahou použitého procesného nástroja.
Skúmanie prípadnej absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej pristupuje súd ex offo nie je Nariadením
nijako vylúčená.

10. Súd prvej inštancie náležite vyhodnotil aj dohodu o vyplňovacom práve, keď túto považoval

za neplatnú. Zo zmluvy o úvere uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. a
žalovanou vyplýva, že táto bola uzavretá 25.4.2009 a číslo zmluvy je XXXXXXXXX, ktoré zodpovedá
číslu zmluvy uvedenému na zmenke, ktorú žalovaná vystavila v ten istý deň. Z úverovej zmluvy vyplýva,
že veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 500,- eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi
túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 436,- eur, t. j. celkom zaplatiť sumu 936,- eur v 12-

tich mesačných splátkach po 78,- eur. Zo zmenky však vyplýva, že žalovaná sa zaviazala z tejto zaplatiť
sumu 1.152,13 eur so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 10.3.2010. Z uvedeného teda vyplýva, že
došlo k porušeniu ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého platí,
že v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo

spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálnevovýškeaktuálnejvýškynesplatenéhospotrebiteľskéhoúveruapríslušenstvavovýškemax.
30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore spredchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

11. Určujúcim pri hľadaní práva má byť, že v každej veci je treba vychádzať z individuálnych okolností
každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení súdu. Je povinnosťou súdu
zohľadniť všetky relevantné okolnosti veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže
nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosťou súdu posúdiť uplatnený nárok aj
z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne

namieta. Musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume
ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré mravy pôsobia
ako korektív najmä v takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej
nerovnováhe. Všeobecne je treba rešpektovať základnú zmenkovo-právnu doktrínu, že zo zmenky
samotnej ako abstraktného cenného papiera nie je možné bez ďalšieho určiť, či ide o spotrebiteľa.
Vzhľadom na abstraktnosť cenného papiera žalovaná pokiaľ je spotrebiteľom mala by túto skutočnosť

namietať. Pokiaľ však súd spoľahlivo zistí na základe skutočností vyplývajúcich zo žalobného návrhu,
že na strane žalovanej ide o spotrebiteľa, poskytne mu ochranu prostredníctvom právnej úpravy o
ochrane spotrebiteľa. Ako judikoval aj Ústavný súd ČR v Náleze sp. zn. PL. ÚS 16/12 zo dňa 16.10.2012
súčasné napätie spojené so zmenkami je spôsobené ich nevhodným používaním (zneužívaním) najmä
voči subjektom vo vzťahu, ku ktorým nemožno znalosť špecifickej a značne rigidnej zmenkovej úpravy

spravodlivo požadovať. Tiež v Náleze sp. zn. IV. ÚS 457/10 zo dňa 18.7.2013 Ústavný súd ČR sa
nestotožnil so záverom všeobecného súdu, že nie je možné o indosácii zmenky vznášať námietky, ak nie
sú splnené podmienky § 17 Zákona o zmenkách a šekoch. Konštatoval, že v prípade spotrebiteľov nie je
možné odhliadnuť od špecifických záujmov a postavenia. Označil za výkladovú svojvôľu, ak súd zobral
za základ pre svoje rozhodnutie záver, že v prípade nesplnenia dispozície § 17 Zákona o zmenkách a

šekoch nie je možné ku kauzálnym námietkam prihliadať. Ústavný súd ČR vo svojom rozhodnutí sp.
zn. I. ÚS 290/15 zo dňa 16.9.2015 vychádzajúc z obsahovo totožnej zmenkovo-právnej úpravy ako v
Slovenskej republike konštatoval, že všeobecné súdy sú aj pri rešpektovaní špecifickej prísne formálnej
povahe inštitútu zmenky a jeho historickým koreňom povinné vždy prihliadať aj k okolnostiam konkrétnej
veci.Vprípadespotrebiteľov,oktorýchsajednalovprípadedotknutiaprávvprejednávanejvecikonaním

remitenta zmenky, potom všeobecné súdy nesmú odhliadnuť od ich špecifických záujmov a postavenia.
Pri svojej rozhodovacej činnosti musia hľadať také interpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia
zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov neprimerane v neprospech niektorého z
účastníkov zmenkového vzťahu. Je potrebné tiež akcentovať už v citovanom českom Ústavnom Náleze
sp. zn. IV. ÚS 457/10 vyslovené pravidlo, že zákaz zneužitia práva je silnejší než dovolenie dané právom

a pokiaľ právna norma určité správanie aprobuje a iné za predpokladu, že je zneužívané ho zakazuje,
takéto konanie v skutočnosti nie je výkonom práva ale protiprávnym úkonom. Výkonu práva, ktoré je jeho
zneužitím súdy nesmú poskytnúť ochranu, keďže takýto postup by bol v rozpore s ústavou chránenými
právami. Napokon pre prípad, že v konaní nebudú žalovanou vznesené kauzálne námietky nepôjde o
zmenku, tzv. spotrebiteľskú, ani nebude zo skutkového stavu zjavné, že zo strany žalobcu ide o zneužitie

práva, je možné samotnou aktivitou súdu prieskumom ex officio podľa okolnosti prípadu posúdiť nároky
na úrok vo výške 0,25 %, t. j. cca 91,25 % ročne ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi. Na
tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že žalobca v tejto časti zobral svoj návrh späť vo výške 0,19
% denne z uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne.

12. Súd prvej inštancie správne posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu, a to napriek
vyznačeniu, že úver sa poskytuje na účel povolania, keďže z ďalších okolností, najmä z výpovede
žalovanej, nevyplýva táto vyznačená skutočnosť.

13. Na základe týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, že napadnutý rozsudok v zmysle § 219 O.s.p.
v prevyšujúcej zamietavej časti potvrdil a súčasne o čiastočnom späťvzatí návrhu rozhodol podľa § 208
O.s.p..

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

15. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).