Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. máj 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoE/77/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615206274
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615206274.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s. r. o., so
sídlom Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou,
PhD., advokátkou so sídlom v Bratislave, Martinčekova 13, IČO: 42174716, proti povinnému: H. Q.,
r.č. XXXXXX/XXX, U..F.. L. W. XXXX/XX, XXX XX J., zastúpeného opatrovníkom: Eva Pivarčová,
zamestnankyňa Okresného súdu Zvolen, v konaní o vymoženie 909,31 Eur s príslušenstvom, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 5Er/337/2015-34 zo dňa 28. 08. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením prvostupňový exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod sp. zn. EX 1617/15.

Súdrozhodolpodľaustanovenia§44ods.2zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnej
činnosti (Exekučného poriadku), v nadväznosti na ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v
znení účinnom v čase podpísania zmluvy o úvere. Súd zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným
zo zmluvy o úvere posúdil ako spotrebiteľský vzťah a aplikoval okrem vnútroštátnej právnej úpravy
aj Smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
pričom súd prezentoval v odôvodnení uznesenia právny názor vyplývajúci z výkladu danej smernice

obsiahnutého v rozsudkoch Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 - 244/98 a vo veci C- 473/00. Súd
zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom oprávneným a povinným zo zmluvy o úvere posúdil ako
spotrebiteľský vzťah a konštatoval, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v Zmluve o úvere, nebola
osobitne dojednaná, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do všeobecných obchodných podmienok
ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Súd mal za zrejmé, že veriteľ od počiatku sledoval takýmto
koncipovaním doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na súde, ktorý

sa nachádza v mieste jeho sídla, za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia
práv spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka,
reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu, pričom rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ
osobitne nevyjednal, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým podmienkam
poskytovania úveru, teda aj rozhodcovskému konaniu. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej

doložkynemôžebyťnapodkladetakejtodoložkyvydanýrozhodcovskýrozsudokspôsobilýmexekučným
titulom. Z uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa,
okresný súd v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom zamietol.

Proti uzneseniu odvolanie podal oprávnený. Podané odvolanie zdôvodňoval podľa:

- ust. § 205 ods. 2 písm. a) OSP tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,- ust. § 205 ods. 2 písm. d) OSP tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
- ust. § 205 ods. 2 písm. f) OSP tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci
- ust. § 205 ods. 2 písm. e) OSP tým, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol
riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP, ich účastník bez svojej viny neohol označiť alebo predložiť do

rozhodnutia súdu prvého stupňa,
- ust. § 221 ods. 1 písm. d) OSP s tým, že v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo,
- ust. § 221 ods. 1 písm. f) OSP tým, že oprávnenému súdom prvého stupňa bola odňatá možnosť konať
pred súdom,
- ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP tým, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

V ďalšom odvolateľ namieta, že súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia
a to skúmaním iných listín ako to pripúšťa výslovné znenie zákona § 44 ods. 2 EP. Exekučným titulom je
rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu nie je vecne príslušný vo
veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku.

V podstate odvolateľ tvrdí, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný
titul len v zákonom určených medziach. V zmysle § 21 ods. 1 rozhodcovského zákona je to v prvom rade
rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený posudzovať platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) a tým aj
svoju vlastnú právomoc. Z okolností preskúmavanej veci je zrejmé, že rozhodcovský súd po preskúmaní

okolností konkrétnej veci svoju právomoc uznal, čím uznal aj platnosť rozhodcovskej doložky, ktorá
túto právomoc zakladá. Zákonodarca jasne vyjadril svoju vôľu pri konštruovaní vzťahu medzi súdnym
a rozhodcovským konaním.

Odvolateľ dospel k záveru, že súd konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného, odňatím

možnosti vyjadriť sa k dôkazom. Z rozsiahleho odôvodnenia vyplýva záver oprávneného, že OSP a ani
exekučný poriadok ani ZORK neposkytuje žiadnu oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu
k rozhodcovskému súdu rozhodovať ako súd konajúci vo veci samej, a teda napr. vykonať vo veci samej
dokazovanie alebo napr. rozsudok zrušiť či zmeniť jeho výrok.

Záverom oprávnený dôvodil, že exekučný súd svojím postupom znemožnil oprávnenému uplatniť svoje
práva priznané mu exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného
rozsudku.

Odvolateľ žiadal, aby uznesenie okresného súdu bolo zmenené a žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie vyhovené, alternatívne, aby okresný súd napadnuté uznesenie v
celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 písm. c) OSP a uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods.

1 OSP ako vo výroku vecne správne.

V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť uznesenia súdu
prvého stupňa. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne postupoval, keď zamietol návrh a
rozhodol v znení enunciátu svojho rozhodnutia. Dôvody, pre ktoré tak urobil, okresný súd správne a

podrobne rozobral v odôvodnení svojho uznesenia. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj
odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 OSP).

Na doplnenie správnosti a k dôvodom podaného odvolania krajský súd uvádza.

Rozsiahle odvolanie sa v skutočnosti nezaoberá podstatou veci a prezentuje iba odlišný právny názor,
než zaujal okresný súd k rozhodcovskej doložke. Prezentácia iného právneho názoru než toho, ktorý
prijal okresný súd, nie je dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia najmä vtedy, ak
rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne.K rozsiahlej argumentácii oprávneného možno poznamenať, že judikatúra ESLP nevyžaduje, aby na
každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Iba v tom prípade, ak ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci a vyžaduje si špecifickú odpoveď práve na tento
argument.

Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny, je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a
obranou proti takémuto uplatneniu“ a že „takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok opravného
(odvolacieho) súdu“.

Znamená to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia.

Jednoducho povedané, odvolací súd nemusí reagovať na všetky tvrdenia odvolateľa, ale postačí keď
reaguje na tie, ktoré viedli súd k zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie. Jednoznačne v dôvodoch rozhodnutia procesného súdu bolo uvedené, že úprava
a znemie rozhodcovskej doložky obsahuje v sebe ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa (neprijateľnú
podmienku) a súd prijal záver, že ustanovenia zmluvy týkajúce sa rozhodcovskej doložky sú neplatné.

Odvolateľ tvrdí, že exekučný súd nemohol preskúmavať platnosť rozhodcovskej doložky. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 136/2011 zo dňa 13. 10. 2011.
Podľa tohto rozhodnutia „Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí na exekučný titul
rozsudokrozhodcovskéhosúdu,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovské
konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej doložky. Pri riešení otázky, či rozhodcovský

rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým,
ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.