Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. január 2017

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 6C/224/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512210496
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbara Plaskurová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2017:3512210496.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Novom Meste nad Váhom, pred sudcom JUDr. Barbarou Plaskurovou, v právnej veci

žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne
zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o so sídlom Gröslingova 4, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská
republika, v ktorej mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podaným návrhom (č. NP-3835-7580) doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012,

domáhal aby súd uložil žalovanému zaplatiť z titulu majetkovej škody sumu 125,- Eur a z titulu
nemajetkovej ujmy sumu 330,- Eur, z dôvodu nečinnosti súdu v exekučnej veci na podklade zákona č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobu dôvodil tým, že
vo veci E. P., L.. XX.XX.XXXX podal návrh na vykonanie exekúcie na majetok povinného pre vymoženie
peňažnej pohľadávky, ktorá vznikla nesplnením záväzku povinného vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere
č. 3370110. Exekučný súd po prijatí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie je povinný sa danou žiadosťou zaoberať a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a

to v zákonom stanovenej lehote, v danej súvislosti poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok) v znení platnom
od 01.06.2010 do 31.05.2011 a v znení platnom od 01.02.2001 do 31.05.2010. V exekučnom konaní
je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia
na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia tejto žiadosti, aj v prípade, že je exekučným titulom
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o udelenia poverenia na
vykonanie exekúcie spĺňali všetky materiálne a formálne náležitosti predpokladané zákonom. Žalobca

nedisponuje návrhom na vykonanie exekúcie spísaným formou zápisnice u súdneho exekútora, ale ten
bol postupom podľa § 44 ods.1 Exekučného poriadku predložený súdnym exekútorom exekučnému
súdu, a preto ako dôkaz označil príslušný spis exekučného súdu. Postup
exekučného súdu žalobca hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne s ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Žalobcovi vznikla majetková škoda

vo výške 125,- Eur predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi
zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úver. Z uvedeného dôvodu nemôže nastať
akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu. Zároveň sižalobca uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia
právanarozhodnutieožiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcievzákonomstanovenejdobe
v spojení s porušením na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy

Slovenskejrepublikyaprávanaprejednanievecivprimeranomčasezaručenéhočl.6ods.1Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom
na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu
exekučného súdu v zákonom stanovenej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov
smerujúcich k zvýšeniu úspechu k mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky, pretože

by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Postup exekučného súdu zamedzil
žalobcovi správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára. Žalobca žiada o náhradu nemajetkovej
ujmy najmä pre neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého
reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu
v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolávajúc u žalobcu, resp. u členov
riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj majiteľov pocity frustrácie, právnej neistoty a pod.. Nezákonným

postupom exekučného súdu bola vyvolaná situácia, ktorá ovplyvnila podnikateľské postupy ako aj
zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má
svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy
a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca si tak
uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie

podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
vecí a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky sumu 330,- Eur. Žalobca uvádza,
že postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného
o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný do podania tohto žalobného

návrhu na žiadosť pozitívne nereagoval. Žalobca s poukazom na vyššie uvedené tvrdil, že je nutné
deklarovať porušenie práv žalobcu na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením jeho práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie
veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských prác a

základných slobôd, ďalej deklarovať porušenie princípov právneho štátu, konkrétne princípov legality
a tak nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu, ktorá mu bola spôsobená v príčinnej
súvislosti porušením práv vyššie uvedených. Ďalej žalobca žiadal, aby súd medzitýmnym rozsudkom
rozhodol o základe veci tak, že vydá nasledovné rozhodnutie: ,,Žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá
vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, pretože

tento nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky žalobcu, ktorá vznikla nesplnením záväzku
vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 3370110 dlžníkovi (povinnému) Viliamovi Toráčovi, nar. 05.12.1955

v zákonom stanovenej lehote.

2.Žalovaný sa k predmetnému návrhu vyjadril podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.10.2013, tak
že žiada súd aby žalobný návrh zamietol v celom rozsahu a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania,
z dôvodu, že žalobca nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre

priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.. Uviedol, že žalobca označil len časť
dôkazov a preto neuniesol dôkazné bremeno a z jeho podania je zrejmé, že celú dôkaznú povinnosť
prenáša na súd. Z podania taktiež nie je jasný titul nároku na náhradu, nakoľko žalobca tento presne
nešpecifikoval. Žalovaný poukazuje ďalej na to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde, pretože
prvé žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012 boli

žalovanému doručené dňa 23.04.2012, avšak žalobca doručil okresnému súdu predmetnú žalobu už
v mesiaci september 2012 a teda žalobca ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty podľa § 16 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z. z.. Zároveň uvádza, že žalobca neposkytol žalovanému žiadnu súčinnosť
na predbežné prerokovanie podaných žiadosti, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať
nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. K tvrdeným prieťahom v konaní má

žalovaný za to, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody môže súd vychádzať z existencie prieťahov
v konaní len v prípade, že tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti
o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom
konaní, v ktorom sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má zanásledok prieťahy v súdnom konaní, právoplatným rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva,
ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v
právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný

súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Ďalej poukázal, že ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom pred
01.06.2011 znelo ,,vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených",
pričom však dôvodová správa, k jej novelizovanému ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného
poriadku je uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako

exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky ako
zákonodarný zbor SR. K žalobcom vyčíslenej majetkovej škody má žalovaný za to, že žalovaný v
zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné
považovať za hypotetické. S poukazom na pocity frustrácie a úzkosti žalobcu, žalovaný poukazuje, že
vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb sa odlišuje od vzniku nemajetkovej ujmy o fyzických osôb.
Zánik podnikateľských aktivít a plánov žalobca podľa žalovaného súdu nekonkretizoval. Požadovaná

náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20 % z istiny a príslušenstva nie je podložená akýmikoľvek
reálnymi skutočnosťami a či rozumnou úvahou. Žalovaný nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej
ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Na doplnenie poukázal na list
Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010) 1360
adresovaný stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia

poukázala, že žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne z hľadiska porušovania práv
spotrebiteľa. Záverom žalovaný uviedol, že je toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou
súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku
skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy.

3.Súd sa oboznámil s podaniami účastníkov konania spolu s prílohami, spisovým materiálom tunajšieho
súdu sp. zn. 1Er/355/2009, 11C/416/2012, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

4.Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 8Cb/73/2008-42 zo dňa 04.06.2008
bolo uložené E. P., L.. XX.XX.XXXX zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. sumu 144,39 € Eur s

príslušenstvom.

5.Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal dňa 17.07.2009 na tunajší súd žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - Rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom č.k. 8Cb/73/2008-42 zo dňa 04.06.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k.

16Cob/136/2008-56 zo dňa 07.11.2008.

6.Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vydal dňa 21.07.2009 poverenie č. 5304 007135. Na podnet
súdneho exekútora, Okresný súd Nové Mesto nad Váhom exekúciu zastavil, z dôvodu úmrtia povinného
a zistenia jeho nemajetnosti, pričom oprávneného zaviazal k povinnosti nahradiť súdnemu exekútorovi

trovy exekúcie vo výške 39,83 €. Uznesenie o zastavení konania č.k. 1Er/355/2009-24 zo dňa
08.10.2014 nadobudlo právoplatnosť dňa 31.10.2014.

7.Žalobca v žalobnom návrhu tvrdil, že písomnou žiadosťou požiadal o predbežné prerokovanie svojho
nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci, pričom svoje tvrdenie nepodložil žiadnymi dôkazmi.

8.Podľa § 3 ods. 1 písm. a) a d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným

rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom.

9.Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. cit. zák. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym

úradným postupom súdu.

10.Podľa § 5 ods. 1 cit. zák. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník
konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.11.Podľa § 6 ods. 1 cit. zák. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda

spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

12.Podľa ods. 3 cit. zák. ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez
ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie

bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné
rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť
aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

13.Podľa § 9 ods. 1 cit. zák. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo

vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

14.Podľa ods. 2 cit. zák. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,

komu bola takým postupom spôsobená škoda.

15.Podľa § 17 ods. 1 cit. zák. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

16.Podľa ods. 2 cit. zák. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

17.Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal svoj nárok. V
konaní neboli preukázané základné predpoklady pre skúmanie úradného postupu súdu, resp. vydania

nezákonného rozhodnutia súdom v konaní vo veci udelenia poverenia pre vykonanie exekúcie na
podklade rozsudku okresného súdu, ktorá bola vedená na tunajšom súde pod sp.zn.: 1Er/355/2009.
Z priloženého spisu súd zistil, že súd na základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vyhovel a dňa 21.7.2009 vydal poverenie č. 5304 007135. Žalobca do skončenia
dokazovania nepredložil žiaden relevantný doklad, že si svoj nárok riadne uplatnil u žalovaného, hoci

ho súd na to v rámci predvolania na pojednávania riadne vyzýval, keď ho žiadal, aby predložil všetky
originály dokumentov súvisiacich s prejednávanou vecou. Znalecký posudok vypracovaný ústavom
Ekonomickej Univerzity v Bratislave, ktorý je obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11C/416/2012
nie je v predmetnom konaní relevantným. Prenášanie dôkazného bremena na žalovaného, aby jeho
súd vyzval na predloženie predmetného spisu, nemá žiadnu oporu v zákone. Z týchto dôvodov súd sa

podrobnejšie nezaoberal meritom veci, ale návrh v celom rozsahu zamietol pre neunesenie dôkazného
bremena žalobcom.

18.Podľa § 255 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19.Na základe vyššie uvedeného by patrila náhrada trov prvostupňového konania úspešnému
žalovanému vo výške, ktorú v konaní účelne vynaložil na uplatňovanie alebo bránenie svojho práva,
avšak nakoľko žalovanému žiadne trovy prvostupňového konania nevznikli, súd žalovanému náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré je potrebné podať v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Podanie

urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).