Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. august 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/115/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315208471
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4315208471.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a členiek
senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej v exekučnej veci oprávnenej: PRO CIVITAS,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, zastúpenej JUDr. Veronikou Kubrikovou,
PhD., advokátkou, so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 42 174 713, proti povinnej: S. N., nar.
XX. XX. XXXX, naposledy bytom E. K. XXX, t. č. na neznámom mieste, o vymoženie 3.257,05 eura

s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Nitra z 27. júla 2015 č. k.
10Er/853/2015-24, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávnenej o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, zamietol súd prvej inštancie žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie

odôvodnil poukazom na ust. § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2, zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (ďalej aj „EP“), § 45 ods. 1 až 3 zák. č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 25 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 1ods. 1 a 2, § 2 písm. a/ a b/, § 3 ods. 1 a 2 zák. č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 1, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 4 písm.
r/ a ods. 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), ako aj zisteným skutkovým

stavom. Argumentoval, že právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávnenej, K. bankou, a.
s. a povinnou vznikol na základe Zmluvy o úvere zo dňa 31. 08. 2007, ktorú zmluvu vyhodnotil
ako spotrebiteľskú zmluvu. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a. s., Bratislava sp. zn.
WH-B/0411/0298 zo dňa 15. 05. 2012. Preskúmaním obchodných podmienok oprávnenej zistil, že
v obchodných podmienkach, ktoré tvoria súčasť zmluvy, v článku 11. označeného ako "Prechodné

a záverečné ustanovenia" je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení "Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek
spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody Klient
prijíma návrh Banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich
s ZoÚ a OP vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ alebo OP, v rozhodcovskom konaní
pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a

MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882, zapísané v OR SR OS Bratislava I., odd. Sa, vl. 3157/B[RAM]
podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že
toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava".
Dôvodil, že zo samotnej zmluvy a jej súčasti - obchodných podmienok - je zrejmé, že boli už vopred
pripravené dodávateľkou - veriteľkou pre veľký počet spotrebiteľov - dlžníkov a preto povinná dlžníčka
ani nemohla ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania (§ 53, odsek 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka).

Rozhodcovskú doložku uvedenú v podmienkach pre úver, ktoré tvoria súčasť Zmluvy o úvere, považoval
za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože spôsobuje značnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľky,týmžeznemožňuje
spotrebiteľke zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľky.
Rozhodcovskú doložkou si spotrebiteľka osobne nevyjednala a nemala na výber, vzhľadom na jej

splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mala len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť,
alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, a teda aj tomu, že prípadný spor sa bude riešiť
v rozhodcovskom konaní. Uzavrel, že neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom
a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané
rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré

je v rozpore s dobrými mravmi. Svoj názor o neprimeranej povahe rozhodcovskej doložky oprel aj o
judikatúru Európskeho súdneho dvora (C-240/98, C-168/2005, C-243-2008), pričom súd taktiež dal
do pozornosti rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/2008 Asturcom Telecomunicaciones
SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, v ktorom bola riešená otázka, ktorá sa týkala smernice 93/13/
EHS zo dňa 5.4.1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom zmysle, že
súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného

bez účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v
zmluve. Zo záveru tohto rozsudku vyplýva povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na
neprijateľné podmienky upravené v rozhodcovskej doložke. Na základe vyššie uvedených skutočností
dospel k záveru, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia je potrebné v zmysle § 44 ods.
2 Exekučného poriadku zamietnuť.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená z dôvodov podľa § 205 ods.
2 písm. a/, d/, e/ a f/ OSP a § 221 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ OSP a žiadala, napadnuté uznesenie
zmeniť a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť, alternatívne
zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Tvrdila, že súd prekročil zákonné limity

pre skúmanie žiadosti o udelenie poverenia a v tejto súvislosti poukázala na ust. § 44 ods. 2 EP.
Mala za to, že ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo exekúciu, nie je vecne príslušný vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd,
alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda
nebolo možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v

prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody,
ale aj premenné historického výkladu. Uvedené podľa neho potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky
v uznesení zo dňa 16. júna 2009 sp. zn. 4Cdo/159/2009. V ďalšej časti odvolania namietala prekročenie
zákonných limitov pre skúmanie exekučného titulu § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní
a prekážku rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky. S poukazom na ustanovenie §

45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní mala za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. Okrem toho bola toho
názoru, že o platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej
vecibránitomu,abybolaopätovneposúdená.Vzhľadomnato,žetubolaprekážkaresiudicata,konaním
súdu došlo k porušeniu článku 2 odsek 2 Ústavy SR, pretože súd svojím konaním išiel nad rámec

zákona. V tejto súvislosti poukázala aj na nález Ústavného súdu SR ÚS 2/2000 a v celom rozsahu
sa stotožnila s odôvodnením nálezu Ústavného súdu II.ÚS 499/2012 a nálezu sp. zn. PL. ÚS 21/08 z
23. septembra 2009. Ďalej namietala, že oprávnená ako právny nástupca K. banky, a. s., bola povinná
postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona. Dala pritom do pozornosti, že v zmysle
ustanovenia II., bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok, K. banka, a.s., postupovala v súlade s

§ 93b Zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s
tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Mala
za to, že exekučný súd nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a to najmä porušením
zákazu retroaktivity vychádzajúcej z čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Vytýkajúc nesprávnu aplikáciu § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka a porušenie § 153 ods. 1 OSP sa opätovne stotožnila s nálezom Ústavného

súdu II.ÚS 499/2012, ako aj poukázala na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 242/207 z 3. júla
2008 a rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 29. 06. 2010 sp. zn. N23/Cdo/1201/2009,
uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 28. 04. 2010 sp. zn. 23Cdo 4895/2009. Zároveň bola toho názoru,
že Občiansky súdny poriadok, ani Exekučný poriadok, ani Zákon o rozhodcovskom konaní neposkytujú
absolútne žiadnu oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku

rozhodovať ako súd, konajúci vo veci samej, a teda napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie
alebo rozsudok zrušiť či zmeniť jeho výrok. Ohľadom aplikácie sekundárneho práva Európskej únie
uviedla, že smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok,
ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Pokiaľby aj súd zvažoval rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nebolo možné záver
o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS. Taktiež pokiaľ by súd
uvažoval o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, nebolo možné brať do úvahy judikatúru ESD, nakoľko

judikatúra ESD vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky všeobecne, alebo rozhodcovské doložky v
spotrebiteľských zmluvách, nebola voči jednotlivcom - a teda ani voči účastníkom tohto konania -
bezprostredne záväzná. V neposlednom rade vytkla porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní,
pričom poukázala na rozhodnutia iných súdov v obdobných veciach, ako aj namietala neprimerané
zvýhodňovanie povinnej pred exekučným súdom na základe jej postavenia, pričom poukázala na

uznesenie Ústavného súdu SR III.ÚS 23/2013-8. S poukazom na uvedené dospela k záveru, že
exekučný súd svojim postupom znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky
sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

3.Odvolacísúdprv,nežbyvecpreskúmalpodľa§379a§380zák.č.160/2015Z.z.Civilnéhosporového
poriadku (ďalej aj ako „CSP“), sa zaoberal tým, či odvolanie bolo podané v zákonnej lehote.

4. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Podľa § 362 ods. 1 prvej vety CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia
na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

7. Podľa § 386 ods. 1 písm. a/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

8. Podľa § 121 ods. 1 až 5 CSP lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov,
mesiacov a rokov. Do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť

určujúca začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho
dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho
v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného
pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v
posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho

doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo
pracovného času.

9. Pri posudzovaní včasnosti odvolania, odvolací súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia
skúmal, či napadnuté rozhodnutie bolo stranou konania doručené zákonným spôsobom a či oprávnená

podala odvolanie v zákonnej 15-dňovej lehote.

10. V prejednávanej veci z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa bol právnemu zástupcovi oprávnenej doručený dňa 19. 08. 2015. Odvolanie proti rozsudku
podala oprávnená na pošte dňa 09. 09. 2015.

11. Plynutie lehoty na podanie odvolania začína odo dňa nasledujúceho po doručení rozhodnutia.
Lehota na podanie odvolania uplynie 15. dňom od doručenia rozhodnutia. Vzhľadom na vyššie uvedené
odvolacia lehota začala oprávnenej plynúť dňom 20. 08. 2012 a uplynula dňom 03. 09. 2015 (ktorý
pripadol na štvrtok). Ak teda právny zástupca oprávnenej podal v predmetnej veci odvolanie na pošte

dňa 09. 09. 2015, urobil tak po márnom uplynutí 15-dňovej odvolacej lehoty.
12. Odvolací súd rozhodujúc v tomto prípade bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP z uvedených dôvodov odvolanie oprávnenej podľa § 386 ods. 1 písm. a/ CSP ako oneskorene
podané odmietol.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).