Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. február 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/47/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610215967
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7610215967.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci Ž.X. Y.. M. A., bytom v O., Š. Č.. XX, proti žalovaným: X. X. A.,
bytomvO.D.,H.Č..XX,2.B.U.S.,S.A.O.C.A.,D.Č..X,ozaplatenie19.916,35eurasprísl.,oodvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 7.10.2014 č.k. 13C 32/2010-208 takto

r o z h o d o l :

Z a s t a v u j e odvolacie konanie vo veci samej.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu a zároveň ho zaviazal zaplatiť
žalovaným na trovách konania sumu 5.418,60 eura.

Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobcu titulom poskytnutej pôžičky.

Dôvodom pre ktorý súd prvého stupňa žalobu zamietol bola skutočnosť, že nárok žalobcu považoval za
premlčaný. Súd bol teda toho názoru, že žalobca ako veriteľ mohol svoje právo objektívne vykonať po

prvý raz, teda požiadať o vrátenie dlhu hneď ako dlh vznikol a teda začiatok plynutia premlčacej doby
nastal nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu z údajnej zmluvy o pôžičke. Keďže posledná splátka
bola vykonaná dňa 9.10.2006 došlo vtedy aj k vzniku dlhu od nasledujúceho dňa t.j. od 10.10.2006
žalobca mohol objektívne svoje právo vykonať a začala mu odvtedy plynúť aj 3-ročná premlčacia lehota,
ktorá tak skončila plynúť dňa 10.10.2009. Keďže žalobca podal návrh na súde dňa 22.10.2010, podal ho
po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty. Súd bol teda toho názoru, že nárok žalobcu uplatnený žalobou

je premlčaný, preto ho v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešným žalovaným priznal náhradu trov
konania spočívajúcu jednak v zaplatenom súdnom poplatku a trov v sume 1.194,50 eura a trov právneho
zastúpenia v sume 2.112,60 eura.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil a žalobe vyhovel, prípadne ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V
odvolaní uviedol, že nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že nárok je premlčaný. Za rozhodujúcu
skutočnosť pre začatie plynutia premlčacej lehoty považoval deň, ktorý nasleduje po dni keď o plnenie

požiadal. Preukázateľne adresoval žalovanému výzvu zo dňa 11.10.2008, ktorú na pošte podal dňa
15.10.2008. Žaloba bola podaná 22.10.2010 a teda bola podaná ešte pred uplynutím premlčacej lehoty.Vo vzťahu k výroku o trovách konania uviedol, že ak by sa súd nestotožnil s odvolacími dôvodmi ktoré
smerujú voči rozhodnutiu vo veci samej má za to, že čo sa týka výroku o trovách konania, súd mal
ak bol presvedčený o dôvodoch pre zamietnutie žaloby postupovať podľa § 150 O.s.p. pričom dôvody

hodné osobitného zreteľa možno vzhliadať v charaktere sporu medzi blízkymi rodinnými príslušníkmi
- bratmi. Aj keby bola žaloba zamietnutá, lebo nepreukázal existenciu pôžičky, len preto, že veril
bratovi a netrval na písomnej forme pôžičky, pričom jednoznačne poskytol žalovanú sumu, avšak
späť túto sumu by nevymohol teraz, ak by mal platiť trovy konania ako neúspešný účastník, je takýto
postup jednoznačne proti dobrým mravom. Súd sa však s takouto možnosťou v dôvodoch hodných

osobitného zreteľa v uvedenej veci nezaoberal. Počas odvolacieho konania písomným podaním zo
dňa 16.11.2015 vzal odvolanie späť, čo do výroku, ktorým súd rozhodol o zamietnutí jeho žaloby - vo
veci samej. Zotrval na odvolaní len čo do výroku o trovách konania. Žiadal, aby odvolací súd zmenil
pôvodné rozhodnutie o jeho povinnosti zaplatiť žalovanej náhradu trov konania a vyslovil, že náhradu
im nepriznáva s poukazom na ust. § 150 O.s.p.. Dôvody hodné osobitného zreteľa podľa jeho názoru
vyplývajú z vyššie uvedeného a teda predovšetkým zo skutočností, že v prípade účastníkov konania ide

o blízkych rodinných príslušníkov.

Žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil ako vecne správny a priznal im náhradu trov odvolacieho konania.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že vo vzťahu k veci samej je potrebné odvolacie konanie zastaviť

a vo vzťahu k trovám konania nie sú splnené podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu rozhodnutia.

Podľa § 207 ods. 2 O.s.p. dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal
odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 207 ods. 3 O.s.p. ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté vzalo späť, odvolací súd
odvolacie konanie zastaví.

V prejednávanej veci žalobca vzal odvolanie späť proti rozsudku vo veci samej o ktorom doposiaľ nebolo
rozhodnuté, preto odvolací súd postupom podľa citovaného § 207 ods. 3 O.s.p. konanie vo veci samej
zastavil.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patrí; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Z ust. § 150 O.s.p. vyplýva, že ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Výnimočnosť použitia tohto ustanovenia, ako aj to, v
čom súd vidí, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa, musí súd náležite odôvodniť.

V sporovom konaní (ako je tomu nepochybne aj v prejednávanej veci) sa povinnosť nahradiť trovy
konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému
účastníkovi priznať náhradu trov konania. Môže tak urobiť podľa ust. § 150, podľa ktorého ak sú tu

dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Zo
slovného znenia uvedeného v zákonnom ustanovení vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má
súduumožniť,abyprirozhodovaníonáhradetrovkonaniamoholprihliadnuťkzvláštnostiamjednotlivých
konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania neposúdil

vec z hľadiska aplikácie ust. § 150 O.s.p. a teda nezaoberal sa ani okolnosťami, významnými z
hľadiska rozhodovania podľa tohto ustanovenia, ktorými sú najmä osobné, majetkové, sociálne pomery
účastníkovkonania.Vďalšomkonaníbudepretoúlohousúduprvéhostupňaposúdiť,čivdanomprípade
ide o výnimočný prípad a prípadne aké sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa z hľadiska § 150
O.s.p..

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania je
predčasné, ak súd pri rozhodovaní o trovách konania neposúdil nárok žalobcu na trovy konania aj z
hľadiska aplikácie ust. § 150 O.s.p. teda neskúmal okolností, ktoré viedli žalobcu k uplatneniu nároku
(práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd

rozsudok vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne posúdiť nárok žalovaných na náhradu trov
konania aj z hľadiska aplikácie ust. § 150 O.s.p. a následne o trovách konania rozhodne.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O.s.p.).

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.