Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. január 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5C/130/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816208462
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3816208462.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci žalobcu: UK Profit, spol. s r.o.,

so sídlom v Nitre, Hornočermánska 797/59, IČO: 35 937 815, zastúpeného JUDr. Ivanou Zmekovou,
advokátkou v Bratislave, Zámocká 18, proti žalovaným: v 1. rade G. Y., nar. XX.X.XXXX, v 2. rade D.
Y., nar. XX.X.XXXX, obaja žalovaní trvale bytom T. C., t.č. bytom C., H. X/X, o zaplatenie 4.617,49 eur
s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n nzaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 2.703,12 eur,
s 8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 64,36 eur od 21.7.2013 do 8.9.2014, zo sumy 64,36 eur
od 21.8.2013 do 8.9.2014, zo sumy 2.574,40 eur od 3.9.2013 do 8.9.2014 a 5,15% ročným úrokom z

omeškania zo sumy 2.703,12 eur od 9.9.2014 do zaplatenia, v mesačných splátkach po 25,- eur, vždy
do posledného dňa v kalendárnom mesiaci, s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti
tohto rozsudku až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou proti žalovaným v 1. a 2. rade domáhal zaplatenia spoločne a

nerozdielne sumy 4.617,49 eur, spolu s riadnym úrokom vo výške 1.103,20 eur, s úrokom z omeškania
vo výške 26,58 eur (vyčísleným ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru), úrokom z omeškania
vo výške 269,45 eur (vyčísleným ku dňu postúpenia na žalobcu) a úrokom z omeškania 5,15% ročne
zo sumy 4.617,49 eur od 9.9.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu zdôvodnil tým, že jeho
právnypredchodca-Slovenskásporiteľňa,a.s.,ažalovaníuzatvorilidňa19.1.2007zmluvuosplátkovom
úvere, na základe ktorej žalovaným bol poskytnutý úver vo výške 130.000,- Sk (4.315,21 eur). Žalovaní
sa zaviazali úver splácať po 2.600,- Sk (86,30 eur) mesačne, vždy k 20. dňu v mesiaci, pričom konečná

splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.12.2016. Žalovaní úver čerpali, ale podmienky pre splácanie
riadnenedodržaliadlžnúsumuvplnejvýškenevrátili.Napriekvýzvekúhradežalovanísvojzáväzokvoči
banke nesplatili, preto právny predchodca žalobcu vyhlásil ku dňu 2.9.2013 mimoriadnu splatnosť úveru.
Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2013, uzavretej medzi právnym predchodcom
žalobcu a DPS financial consulting s.r.o., došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovaným v 1. a 2. rade a
následne spoločnosť DPS financial consulting s.r.o. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 8.9.2014
postúpil pohľadávku na žalobcu. Pohľadávka žalobcu ku dňu jej postúpenia predstavovala istinu vo

výške 4.617,49 eur, riadny úrok vo výške 1.103,20 eur, úroky z omeškania v sume 26,58 eur (vyčíslený
ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru), úroky z omeškania vo výške 269,45 eur (vyčíslené
od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru do dňa postúpenia pohľadávky na právneho predchodcu
žalobcu), úroky z omeškania vo výške 205,57 eur (vyčíslené od 26.9.2013 do postúpenia pohľadávky,t.j. do 8.9.2014). Žalobca si uplatnil aj 5,15% ročný úrok z omeškania zo sumy 4.617,49 eur od 9.9.2014
do zaplatenia.

2. Žalovaný v 1. rade v konaní potvrdil, že v r. 2007 uzatvorili so Slovenskou sporiteľňou, a.s., zmluvu o
úvere, na základe ktorej im bola poskytnutá suma 130.000,- Sk. Spočiatku úver aj riadne splácali, neskôr
ho už splácať nevládali a došlo im oznámenie, že splátkový kalendár bol zrušený. Následne dostali
oznámenie o postúpení pohľadávky. Potvrdil tiež, že úver splácali tak, ako uvádza žalobca. Uviedol, že
tým, že písomne uviedli, že nárok uznávajú, chceli povedať to, že sú si vedomí, že urobili chybu, keď

úver riadne nesplácali. Nevedel však uviesť, či to, čo si voči nim žalobca uplatňuje, je aj opodstatnené.
Zároveň pre prípad, že budú zaviazaní dlžnú sumu uhradiť, požiadal o možnosť splátok maximálne po
25,- eur mesačne. Uviedol, že obaja so žalovanou v 2. rade sú dôchodcovia, on poberá dôchodok vo
výške 240,- eur a žalovaná v 2. rade v sume 154,- eur. Mesačne hradia nájom vo výške 250,- eur a
sumu 13,- eur mesačne mu zrážajú z dôchodku exekučne.

3. Žalovaná v 2. rade sa pripojila k výpovedi žalovaného v 1. rade. Uviedla, že sa nevyzná v tom, čo si
voči nim žalobca uplatňuje, a nevie, či jeho nárok je správne vyčíslený. Písomným vyjadrením, v ktorom
uviedli, že nárok uznávajú, ona myslela to, že uznáva, že pôžičku riadne nesplácali. Aj ona požiadala
o možnosť splátok.

4. Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu a vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných v 1. a 2.
rade, oboznámením obsahu Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 19.1.2007, výzvy zo dňa 30.7.2013,
oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 3.9.2013, zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 27.9.2013 a zo dňa 8.9.2014, oznámení o postúpení pohľadávok zo dňa 11.10.2013 a 25.9.2014,
vyjadrenia žalovaných zo dňa 30.9.2016, vyjadrení žalobcu zo dňa 5.10.2016, 21.10.2016, 23.11.2016

a 17.1.2017, výpisu z úverového účtu žalovaných, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového
materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

5. Žalovaní uzatvorili dňa 19.1.2007 s právnym predchodcom žalobcu - Slovenskou sporiteľňou, a.s.,
zmluvu o splátkovom úvere č. 0372871974, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver v sume

130.000,- Sk, t.j. 4.315,21 eur. V zmluve si dohodli premenlivú úrokovú sadzbu 12% ročne, RPMN bola
dohodnutá vo výške 14,36%. Žalovaní sa zaviazali úver splácať v mesačných splátkach po 1.939,- Sk,
t.j. 64,36 eur, od 20.2.2007, konečná splatnosť úveru bola určená dňom 20.12.2016, splátky boli splatné
vždy k 20. dňu v mesiaci. V zmluve bol dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru vo výške 2.600,-
Sk (86,30 eur) a poplatok za správu úveru vo výške 60,- Sk (1,99 eur). Zo žaloby žalobcu, výpovede

žalovaných, ako aj z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že žalovaní neuhrádzali splátky
riadne a včas a s plnením sa dostali do omeškania. Právny predchodca žalobcu preto žalovaných výzvou
zo dňa 30.7.2013 vyzval na zaplatenie omeškanej dlžnej sumy do 15 dní s upozornením, že v opačnom
prípade pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky. Keďže k úhrade dlhu nedošlo, listom
zo dňa 3.9.2013 právny predchodca žalobcu žalovaným oznámil, že ku dňu 2.9.2013 došlo k vyhláseniu

mimoriadnej splatnosti poskytnutého úveru. Žalovaný v 1. rade oznámenie prevzal dňa 11.9.2013 a
žalovaná v 2. rade si toto oznámenie neprevzala.

6. Dňa 27.9.2013 došlo medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., a spoločnosťou DPS financial consulting
s.r.o., so sídlom v Trnave, Mikovíniho 10, k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávok. Z prílohy k tejto

zmluve vyplýva, že na uvedenú spoločnosť prešla aj pohľadávka voči žalovaným. Následne spoločnosť
DPS financial consulting s.r.o., dňa 8.9.2014, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2/2014,
postúpila pohľadávku voči žalovaným na žalobcu. O postúpení pohľadávky boli žalovaní upovedomení
oznámeniami zo dňa 11.10.2013 a 25.9.2014. Podľa údajov uvedených v prílohe k zmluve o postúpení
pohľadávok vyplýva, že pohľadávku tvorila suma vo výške 6.016,7232 eur. Táto suma pozostávala z

istiny 4.617,49 eur, zmluvných úrokov v sume 1.103,20 eur, úrokov z omeškania v sume 296,03 eur.

7. Žalobca si v konaní voči žalovaným uplatnil nárok na zaplatenie istiny vo výške 4.617,49 eur (t.j.
nesplatenú časť úveru, ktorá pozostáva zo zostatku nesplateného úveru 3.237,35 eur, riadneho úroku
vo výške 1.300,45 eur, poplatku za správu v sume 74,68 eur a poplatku za hotovostnú splátku v sume

5,- eur), riadneho úroku 1.103,20 eur (t.j. 11,75% ročný úrok zo sumy 4.617,49 eur od 20.9.2011 do
26.9.2013), zákonného úroku z omeškania vo výške 26,58 eur (t.j. 8% ročne z aktuálnej výšky dlhu do
31.1.2013 a 5% ročne do 2.9.2013), zákonného úroku z omeškania vo výške 269,45 eur (t.j. 5% ročne z
aktuálnej výšky dlhu od 3.9.2013 do 26.9.2013, čo predstavuje 63,88 eur a 5% ročne zo sumy 4.617,49eur od 27.9.2013 do 17.8.2014, čo predstavuje 205,57 eur) a zároveň úroku z omeškania 5,15% ročne
zo sumy 4.617,49 eur od 9.9.2014 do zaplatenia.

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
9. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona. Akúrokyniesútaktourčenéjedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
roky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej
prípustnej výške.
10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere),
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej

časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.
11. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

12.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

13. Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia právny vzťah medzi stranami sporu, založený
zmluvou označenou ako "Zmluva o splátkovom úvere", i keď ide o zmluvu uzavretú podľa ustanovení

Obchodného zákonníka, považoval za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 v spojení s § 879j
Občianskeho zákonníka. Súd, vzhľadom na právnu úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. účinnú v čase
uzavretia zmluvy, uvádza, že predmetnú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanými v 1. a 2. rade možno podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v
znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Zároveň je potrebné uviesť, že zákon o spotrebiteľských úveroch

patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis
(uvedený záver podporujú aj odkazy k textu zákona, aj keď nie presne v naznačených súvislostiach).
Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú
sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o
záväzkoch podľa prvej hlavy ôsmej časti Občianskeho zákonníka. Rovnako na spotrebiteľské zmluvy

podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka je potrebné, vzhľadom na ich systematické zaradenie do
Občianskeho zákonníka, aplikovať všeobecné ustanovenia o občianskoprávnych vzťahoch.

14. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je
dôvodný iba sčasti. Bolo nepochybne preukázané, že medzi žalovanými v 1. a 2. rade a právnym

predchodcom žalobcu bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá spĺňa náležitosti zmluvy o spotrebiteľských
úveroch v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z dokazovania tiež bolo zistené,
že žalovaní podmienky zmluvy nedodržali, dohodnuté splátky nesplácali riadne a včas. Z prílohy k
zmluve o postúpení pohľadávok je zrejmé, že žalovaní neuhradili právnemu predchodcovi žalobcu istinu
v celkovej výške 4.617,49 eur a táto pohľadávka spolu s príslušenstvom v dôsledku postúpenia prešla

na žalobcu. Vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd v súlade s
§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. ex offo skúmal, či nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu. Z vyčíslenia
nároku žalobcom nebolo dobre možné zistiť, či a aká časť jeho nároku je premlčaná a aká nie. Súd preto
vychádzal z toho, že splatnosť úveru bola v zmluve dohodnutá v mesačných splátkach, z ktorých každá
splátka mala svoj dátum splatnosti, od ktorého začala plynúť 3-ročná premlčacia doba na uplatnenie

nárokunajejzaplatenie.Keďžežalobcapodalžalobunasúddňa27.6.2016,ktomutodňubolipremlčané
splátky, ktorých splatnosť nastala do 20.6.2013 (celkom 77 splátok). Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že
žalovaní celkovo uhradili sumu 2.738,71 eur a táto pripadá na prvých 42 celých splátok a časť 43 splátky.
Nepremlčané tak zostali splátky splatné od 20.7.2013 (splátka č. 78) do konečnej splatnosti, t.j. do20.12.2016, čo je celkom 42 splátok po 64,36 eur. Nepremlčaný je teda nárok žalobcu v sume 2.703,12
eur. V tejto časti považoval súd žalobu za dôvodnú, pretože išlo o nepremlčané splátky splatné najneskôr
tri roky pred podaním žaloby.

15. V tejto súvislosti súd udáva, že vzhľadom na to, že táto zmluva je svojim charakterom zároveň i
spotrebiteľskou zmluvou, pričom na záväzky zo spotrebiteľskej zmluvy je potrebné použiť ustanovenia
Občianskeho zákonníka, a tým i ustanovenia o premlčaní, spravuje sa premlčanie takéhoto dlhu
občianskym právom. Súd nijako nespochybňuje, že ide o zmluvu o úvere, ktorá je absolútnym

obchodom, a že na ňu dopadá tretia časť Obchodného zákonníka. Nemožno však nevidieť, že
predmetná zmluva je zároveň aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere a je teda regulovaná osobitnou
právnou úpravou. V zásade ide o vzťah medzi bankou a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver pre osobné
potreby. Ide teda o typicky občianskoprávny vzťah, ktorý je v praxi veľmi frekventovaný. V prípade
existencie duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať
na občiansky vzťah nie podnikateľské právo, ale občianske právo. Použitie nevýhodnejšieho

podnikateľského práva a nie občianskeho práva na spotrebiteľský vzťah vrátane premlčania
predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Uvedený názor
podporil aj Ústavný súd SR v uznesení I.ÚS 402/2013 z 19.6.2013, podľa ktorého je názor krajského
súdu v tomto smere ústavne udržateľný.

16. Vzhľadom na uvedené, keďže súd považoval splátky splatné do 20.6.2013 za premlčané, v tejto
časti (vrátane úroku z omeškania) žalobu zamietol ako nedôvodnú.

17. Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania z jednotlivých splátok, ktorých splatnosť nastala do
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti týchto splátok a zo

zosplatnenej sumy odo dňa nasledujúceho po zosplatnení. Výška úroku z omeškania bola určená podľa
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nar. vlády č. 87/1995 Z.z.. Tento úrok z omeškania súd
priznal do dňa 8.9.2014 a od 9.9.2014 až do zaplatenia len vo výške 5,15% ročne z celej dlžnej sumy
2.703,- eur, nakoľko žalobca si v žalobe uplatňoval nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy od 9.9.2014
vo výške 5,15% ročne. Súd teda vo veci rozhodol tak, že žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu 2.703,12 eur, spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 64,36 eur od
21.7.2013 do 8.9.2014, zo sumy 64,36 eur od 21.8.2013 do 8.9.2014, zo sumy 2.574,40 eur od 3.9.2013
do 8.9.2014 a zo sumy 2.703,12 eur od 9.9.2014 do zaplatenia. Súčasne, s prihliadnutím na nepriaznivú
finančnúsituáciužalovaných,imsúddlžnúsumupovolilsplácaťvmesačnýchsplátkachpo25,-eur,vždy
do posledného dňa v kalendárnom mesiaci, počnúc mesiacom, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom

tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, až do zaplatenia s tým, že pokiaľ nebude uhradená čo len
jedna splátka riadne a včas, stane sa splatnou celá neuhradená časť dlžnej sumy naraz. V prevyšujúcej
časti súd považoval nárok žalobcu z vyššieuvedených dôvodov za nedôvodný, a preto ho zamietol.

18. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (CSP).

Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy celkom 6.016,72 eur, priznaná mu bola
suma 2.703,12 eur. Z uvedeného vyplýva, že úspech žalobcu v konaní predstavuje 45%, neúspech 55%.
Celkovo boli teda v konaní úspešní žalovaní a ich čistý úspech predstavuje 10% (55% - 45%). Keďže
ide len o pomerne nepatrný úspech, súd rozhodol tak, že žiadna zo sporových strán nemá nárok na
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v troch vyhotoveniach. Odvolanie
musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť
odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).