Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. november 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 58Csr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216891703
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1216891703.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Michalom Dzurdzíkom, PhD. v spore žalobcu: L.

G., F.. XX.XX.XXXX, T. R. Č.. XX, T., zast. spoločnosťou Weis & Partners, s.r.o., AK so sídlom Ivánska
cesta č. 30/B, Bratislava, IČO: 47 234 776, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova č. 25, Bratislava IČO: 35 792 752, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho č. 16, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje rozsudok rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, so sídlom Framborská 3605, Žilina zo dňa
20.11.2015 číslo RK-PC-1496/14-EK.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania.

Žalovaný je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 331,50 €, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 25.02.2016 sa žalobca domáhal zrušenia rozsudku č. RK-PC-1496/14-
EK zo dňa 20.11.2015, ktorý vydal rozhodcovský súd Victoria Arbiter, so sídlom Framborská 3605, Žilina,
zriadený záujmovým združením právnických osôb Združenie zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského
súdu Victoria Arbiter, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793P21, Žilina IČO: 45745757.

2. Odôvodnil ju predovšetkým tým, že vecná príslušnosť rozhodcovského súdu nebola vôbec
založená, pretože rozhodcovská zmluva Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 12.07.2013 je absolútne neplatná.
Rozhodcovský súd nepostupoval v súlade s ustanoveniami zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní, kedy sa dopustil závažných pochybení tým, že rozhodol v rozpore s
ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto
porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu. Rozhodcovský rozsudok pritom zaväzuje účastníka

spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné,
právom nedovolené a odporuje dobrým mravom. Tento rozsudok vychádzal aj z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Za najzásadnejší bod žaloby považoval žalobca tú skutočnosť, že rozhodcovská
zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu na právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a teda je absolútne neplatná. Rozhodcovská
zmluva nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a hoci je jej obsah na samostatnej listine,
ide o typovú zmluvu, ktorá sa používa vo viacerých prípadoch a za ktorú treba považovať nielen

všeobecné obchodné podmienky, ale aj pred - formulované znenia rôznych variant zmlúv, resp.
zmluvných ustanovení. Rozhodcovská doložka bola vyhotovená vopred v štandardnej formulárovej
zmluve a žalobca nemal reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka predstavuje rozhodcovská doložka neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá vyžaduje odspotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu. O takúto rozhodcovskú doložku ide aj pri
možnosti výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, pretože z pohľadu spotrebiteľa
nemá vplyv, či mu rozhodcovské konanie vnúti rozhodcovská zmluva, alebo veriteľ svojím konaním.

Je takmer pravidlom, že arbitráž vyvolávajú veritelia zo spotrebiteľských zmlúv. Rozhodcovský súd
sa ďalej nezaoberal ani ďalšími neprijateľnými podmienkami v zmluve, pri uvážení ktorých by bolo
nutné zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Zmluva neobsahuje
splátkový kalendár podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. Žalovaný pri jej uzatváraní
postupoval v rozpore s § 4 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z., keď spoločne previazal predaj dvoch

produktov. Uzatvorenie služby spočívajúcej v odklade troch splátok úveru je treba považovať za účelové,
pretože zjavne smerovalo k zvyšovaniu zisku veriteľa. Odmena za poskytnutú službu bola neadekvátna
a smeruje tak k obchádzaniu ustanovení o najvyššej prípustnej výške odplaty veriteľa. Poplatok bol
zahrnutý do výšky úveru a žalobcovi bol poskytnutý úver len vo výške 1.027,21 €. Tento postup odporuje
právnej úprave úverov, ktorých základným princípom je úročenie poskytnutých peňažných prostriedkov.

3. Žalovaný sa písomne k žalobnému návrhu nevyjadril.

4. Dokazovanie súd vykonal oboznámením sa s rozsudkom rozhodcovského súdu spis. zn. RK-
PC-1496/14-EK zo dňa 20.11.2015, Rozhodcovskou zmluvou zo dňa 12.07.2013, Zmluvou o
revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX, zmluvnými dojednaniami zo dňa 12.07.2013, splátkovým

kalendárom, oznámením veriteľa o schválení úveru, žiadosťou o odloženie splátok, poštovým podacím
lístkom, ako aj s ďalšími listinami založenými v spise.

5. Súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného, ktorý bol riadne predvolaný na pojednávania. Svoju
neprítomnosť ospravedlnil prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaniami zo dňa 26.09.2016 a

dňa 16.11.2016.

6. Právna zástupkyňa žalobcu pred súdom uviedla, že rozhodcovská zmluva Č.. XXXXXXXXXX je
absolútne neplatná. Na jej základe nemohla byť založená vecná príslušnosť rozhodcovského súdu,
ktorý rozhodol v rozpore so všeobecne záväznými predpismi na ochranu spotrebiteľa. Toto porušenie

mohlo mať vplyv na výsledok sporu. Ďalším dôvodom žaloby je to, že rozhodcovské rozhodnutie
zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právne nedovolené a
odporuje dobrým mravom. Rozsudok rozhodcovského súdu vychádza aj z nesprávneho posúdenia veci.
Rozhodcovská zmluva nebola medzi stranami sporu dojednaná individuálne. Žalobca nebol pred jej
uzatvorením zo stany zástupcu žalovaného informovaný o tom, že podpisuje rozhodcovskú zmluvu,

čo je rozhodcovské konanie a už vôbec o skutočnosti, že túto zmluvu podpísať nemusí a môže ju
odmietnuť. Žalobca je v postavení slabšej zmluvnej strany, podpísal všetky dokumenty predložené
žalovaným, nakoľko mu bolo povedané, že ak ich nepodpíše, tak mu úver nebude poskytnutý. Žalobca
pritom potreboval finančné prostriedky na zubára. Z uvedeného vyplýva, že ani nemal vôľu podpísať
rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola vopred žalovaným pripravená ako tzv. typová alebo formulárová

zmluva. Žalobca nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť jej obsah. Zmluva rovnako neobsahuje všetky
obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f zákona č. 129/2010 Z. z. Konkrétny termín splatenia
úveru musí byť vyjadrený konkrétnym dátumom, kedy nestačí iba uvedenie, že je 42 splátok. Zmluva
neobsahuje percentuálnu ročnú mieru nákladov a táto bola v zmluve uvedená nesprávne z dôvodu,
že žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.027,21 €. Pokiaľ sa teda znížila samotná istina

poskytnutého úveru, musela sa zmeniť aj percentuálna miera nákladov, ako aj celková suma, ktorú mal
žalobca zaplatiť. Zmluva neobsahuje výšku, termíny a počet splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
neobsahuje ani samotný splátkový kalendár, ktorý bol klientovi doručený dodatočne. Spotrebiteľský úver
sa má preto považovať za bezúročný a bez poplatkov. Plnenie považovala za rozpor s dobrými mravmi
kvôli tomu, že ročná úroková sadzba je v zmluve uvedená vo výške 70 %, pričom komerčné banky

dávali úrok 11,27 %. Rovnako zmluvné pokuty neboli individuálne dojednané, kedy podľa § 544 ods. 2
Občianskeho zákonníka dohoda o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu. Nebola však dodržaná a
tieto dojednania by sa mali považovať za absolútne neplatné podľa § 40 ods. 1 cit. zákona. Žalovaný
previazalpredajdvochproduktovatoúveruadohodyoposkytovaníslužbyvoformeodkladu3splátokza
odplatu 182,79 €. Žalobca odmietol podpísať túto dohodu o poskytnutí služby, ale žalovaný mu povedal,

že pokiaľ to neprijme ako celok, úver mu nebude poskytnutý. Ide o sumu, ktorá bola odpočítaná od sumy
1.200 € a to znamená, že žalobca dostal 1.027,21 €. Žalovaný týmto spôsobom neprimerane zvyšoval
svoj zisk a žalobcovi tak odmietol poskytnúť celú sumu. Žalobcovi boli poskytnuté 2 úvery s dvoma
zmluvami, kedy musel zaplatiť 2 poplatky.7.Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

8. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

9. Podľa § 53 ods. 4 písm. a/ OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred

uzavretím zmluvy.

10. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom
konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.

11. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné zmluvné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

12. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.

13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere

vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

14. Podľa § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ

zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom.

15. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o

spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

16. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi
na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej
databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

17. Podľa § 9 ods. 2, písm. f/, j/, k/ a l/ Zákona č. 129/2010 Z. z. , o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
- dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru;

- odplatu podľa osobitných predpisov
- ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov;
- výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia;

18. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú

formu podľa § 9 ods. 1 , b) zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l) ,
s) , z) a a)
, c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného
prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti

podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom
úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ
spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

19. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z., o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, účastník

spotrebiteľskéhorozhodcovskéhokonaniasamôžežaloboupodanouprotidruhémuúčastníkovinasúde
domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
e/spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy,

g/v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a
toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
i/stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov
na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,

j/rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
l/rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci;

20. Z predložených listín mal súd za preukázané, že strany uzatvorili dňa 12.07.2013 Zmluvu o úvere Č..

XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 1.200 €. Rozhodcovský súd
Victoria Arbiter, so sídlom Framborská 3605, Žilina, zriadený záujmovým združením právnických osôb
Združenie zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, so sídlom Vojtecha Tvrdého
793P21, Žilina IČO: 45745757 vydal dňa 20.11.2015 rozhodcovský rozsudok č. RK-PC-1496/14-EK,
ktorý bol žalobcovi doručený dňa 26.11.20105. Výrokom predmetného rozsudku bola žalovanému

(žalobca v tomto konaní) uložená povinnosť zaplatiť spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. do
troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia sumu 1.298,70 €, zmluvnú pokutu a príslušenstvo
pohľadávky.

21.Za podstatné v tomto spore považoval súd posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy Č..

XXXXXXXXXX zo dňa 12.07.2013, ktorou mala byť založená vecná príslušnosť rozhodcovského
súdu. Pojmom „neprijateľná podmienka“ treba rozumieť neprijateľné dojednanie, ktoré tvorí obsah
zmluvy. V zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľnú podmienku uvedenú v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami
riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom. Pri

právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej
strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľa ako tzv. silnej zmluvnej strany.
Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ nemá možnosť individuálne
ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. V tomto spore zo skutkových tvrdení žalobcuvyplývalo,ževpostaveníslabšejstranypodpísalvšetkydokumentytýkajúcesaúveru,ktorémužalovaná
strana predložila, pričom o možnosti odmietnuť podpísať rozhodcovskú zmluvu nebol žalovaným
upovedomený. Žalobca rovnako tvrdil, že rozhodcovská zmluva mu bola účelovo podložená a nemal

vedomosť čo podpisuje s tým, že žalovaný mu oznámil, že ak všetky dokumenty nepodpíše, úver mu
nebude poskytnutý. Tieto tvrdenia žalovaná strana žiadnym spôsobom nevyvrátila. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská zmluva bola žalovaným
pripravená ako tzv. typová zmluva, ktorú opakovane používa pri uzatváraní rozhodcovských zmlúv.

Išlo teda o štandardnú formulárovú zmluvu, a teda žalobca nemal možnosť nijako ovplyvniť jej obsah.
Neprijateľné zmluvné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú v zmysle zákona neplatné
(§ 53 ods. 5 OZ). Vzhľadom na neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy Č.. XXXXXXXXXX
nemohla byť založená vecná príslušnosť rozhodcovského súdu.

22. V tomto spore neboli vyvrátené ani ďalšie namietané skutočnosti t.j. že v úverovej zmluve Č..

XXXXXXXXXX absentovali obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/ j/ a k/ zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Konkrétne v zmluve nebol určený termín konečnej splatnosti úveru.
Zmluva neobsahovala samostatný rozpis splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, resp. poradie, v ktorom
by sa splátky priraďovali k jednotlivým nesplateným zostatkom. Prísne formalistické znenie § 9 ods. 2,
písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. totiž vyžaduje, aby boli jednotlivé splátky rozčlenené na jednotlivé

čiastky, ktorá sa započítavajú na istinu, úroky a iné poplatky. Za nedostatočné sa považuje len samotné
uvedenie celkovej výšky splátky. Žalobca rovnako vytýkal nesprávnu výšku ročnej percentuálnej miery
nákladov (ďalej RPMN), ktorá mala byť v zmluve uvedená v nesprávnej výške, nakoľko žalovaný mu
poskytol úver v nižšej výške (t. j. 1.027,21 €) a teda automaticky sa mala zmeniť aj RPMN, táto však
bola naďalej vypočítaná zo sumy 1.200 €. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. sa zmluva

o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov, ak neobsahuje náležitosti v zmysle §
9 ods. 2 písm. f/, j/ a k/. Za ďalší podstatný argument žalobcu pre zrušenie rozhodcovského rozsudku
považoval súd tú skutočnosť, že dohodnutá ročná úroková sadzba vo výške 70% bola neprimerane
vysoká, nakoľko v čase poskytnutia úveru bola priemerná výška úrokov v komerčných bankách vo výške
11,27 %. Túto skutočnosť preukazuje aj výpis z údajov, ktoré sú publikované na internetovej stránke

NBS pri spotrebiteľských úveroch na obdobie od 1 do 5 rokov.

23. Je rovnako potrebné uviesť, že rozhodcovským rozsudkom priznaná zmluvná pokuta vo výške 0,04
% dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 14,6 % p. a.) a ktorá bola obsiahnutá v čl. 14, bode
14.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere - nebola priamo dohodnutá v spotrebiteľskej

zmluve. Zmluvná pokuta pritom predstavuje dvojstranný právny úkon a zákon pre ňu obligatórne
predpisuje písomnú formu. Na základe toho, že predstavovala súčasť tzv. všeobecných obchodných
podmienok pre poskytnutie úveru, nie je možné vyvodiť, že bola riadne uzavretá v súlade s § 544
Občianskeho zákonníka. Nedodržanie zákonom predpísanej formy dvojstranného právneho úkonu
spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť.

24. Záverom súd konštatuje, že rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne
záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto rozhodnutie neprimerane
sankcionovalo (neprimeraný úrok a zmluvná pokuta) slabšiu stranu v spore. Pre existenciu
neprijateľných zmluvných podmienok súd návrhu podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. vyhovel

a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil. a

25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého, súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní
plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému.

26. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p.
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
27. O povinnosti žalovaného zaplatiť na účet súdu súdny poplatok 331,50 € rozhodol súd podľa § 2 ods.
2 zákona č. 71/1992 Zb. v zmysle ktorého, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe

alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo
odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v
konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd takrozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom. Poplatok
bol vyrubený podľa Položky 3 písm. c/ citovaného zákona.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).