Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. marec 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/457/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614204422
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2614204422.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Daniela

Ilavského a JUDr. Zlatice Javorovej v právnej veci žalobcu: X. B., nar. XX. F. XXXX, bytom B., Q. XXXX/
XA, zast. splnomocnenkyňou: Alegal & Partners s.r.o., Bratislava, Galvaniho 17/C, IČO: 47 238 615,
proti žalovaným: 1/ T. A., nar. XX. F. XXXX, bytom B. X. O., K.. E. XXX, Česká republika, 2/ Ing. M. B.,
nar. XX. T. XXXX, bytom B., E. Y. XXX, 3/ Ing. U. B., nar. XX. G. XXXX, bytom B., E. Y. XXX, obaja
žalovaní 2/ a 3/ zastúpení splnomocnenkyňou: Kotrus - Benčík s.r.o., Nitra, Štefánikova 57, IČO: 47 237
252, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, na odvolanie žalovaných 2/ a 3/ proti rozsudku Okresného
súdu Senica č. k. 6C/91/2014-134 zo dňa 13. februára 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaným 1/, 2/ a 3/ p r i z n á v a nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania voči
žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 15. augusta
2013 medzi T. A., K. E. XXX, XXX XX B. X. O., Česká republika ako predávajúcim a Ing. M. B., E.
Y. XXX, B. a Ing. U. B., E. Y. XXX, B., ako kupujúcimi, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom
Senica, katastrálnym odborom dňa 22.10.2013 pod číslom vkladu V 2030/13, je neplatná a žalovaným

uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 121,82 eur na účet
zástupcu žalobcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil
aplikáciou § 40a, § 116 ods. 1, § 136 ods. 2, § 137 ods. 1 a § 140 O. z. (Občiansky zákonník) ako
aj ustanovením § 80 písm. c) O.s.p. (Občianskeho súdneho poriadku). Vecne argumentoval tým, že v
konaní bolo na základe predložených dôkazov a výsluchov účastníkov konania preukázané, že žalovaný
1/ ako predávajúci a žalovaní 2/ a 3/ ako kupujúci uzatvorili dňa 15. augusta 2013 kúpnu zmluvu týkajúcu
sa prevodu spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/, zapísaného na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č.

XXXX. Vkladom do katastra nehnuteľností dňa 22. októbra 2013 sa títo stali spoluvlastníkmi, žalovaný
1/ ako scudziteľ ponúkol svoj podiel ostatným spoluvlastníkom tak, ako to ustanovuje § 140 O.z.. V
zmysle predmetného ustanovenia ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné
právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, § 117). Nerešpektovanie predkupného práva je
sankcionované relatívnou neplatnosťou v zmysle § 40a O.z.. Pri relatívnej neplatnosti sa na urobený
právny úkon hľadí ako na platný, pokiaľ ten, kto bol takýmto úkonom dotknutý, sa neplatnosti nedovolá.
Súd však mal v konaní zreteľne preukázané, že žalobca sa listom zo dňa 11. marca 2014 dovolal

neplatnosti vyššie uvedenej kúpnej zmluvy, keď vyzval žalovaných, aby sa zdržali akýchkoľvek právnych
aktov k daným nehnuteľnostiam. Táto skutočnosť mala za následok, že žalovaní 2/ a 3/ nie sú vlastníkmi
týchto nehnuteľností, pričom vlastnícke vzťahy nadobúdajú svoj pôvodný právny stav pred uzatvorením
neplatnej kúpnej zmluvy. Z vyjadrenia a výpovedí účastníkov nebolo sporné nerešpektovanie zákonnéhopredkupného práva podľa § 140 O.z.. Podľa vyjadrenia žalovaných žalovaný 1/ predkupné právo vôbec
nerealizoval a to nie len vo vzťahu k žalobcovi, ale aj vo vzťahu k ostatným podielovým spoluvlastníkom.
Žalovaní si tak boli vedomí právnych následkov vyplývajúcich z porušenia predkupného práva, čiže

možnosti dovolania sa relatívnej neplatnosti podľa § 40a O.z., ku ktorej aj skutočne došlo. Predpokladom
na podanie určovacej žaloby je preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p., ktorého preukázanie zaťažuje žalobcu, t.j. dôkazné bremeno spočíva
v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má
naliehavý právny záujem. Poukazujúc na právoplatnú judikatúru, naliehavý právny záujem podľa § 80

písm. c) O.s.p. je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom
a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym
prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce ako táto neistota vznikla (Rozsudok NS SR sp.
zn. 5 Cdo 36/1999). V danom prípade nemožno dosiahnuť odstránenie stavu právnej neistoty inak
ako určovacou žalobou podanou žalobcom a bez rozhodnutia vo veci výrokom určujúcim neplatnosť
predmetného právneho úkonu, by takýto neplatný právny úkon mohol spôsobiť vznik ďalších neplatných

právnych úkonov, napríklad prevodom spoluvlastníckych podielov odporcov na ďalšie osoby, čo je v
rozpore s princípom právnej istoty.

2. Proti rozsudku podali v celom rozsahu odvolanie žalovaní 2/ a 3/ prostredníctvom splnomocnenkyne,
domáhali sa jeho zmeny a to zamietnutím žaloby a priznaním im náhrady trov konania, alternatívne

zrušením rozsudku súdu prvej inštancie a vrátením mu veci na ďalšie konanie. Ako odvolací dôvod
označili dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. b), c), d) a f) O.s.p.. Namietali, že výrok rozsudku súdu
prvej inštancie je v rozpore s hmotným právom, pretože v zmysle § 28 ods. 1 zákona č. 162/1995
Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny
zákon v znení neskorších predpisov) práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa

zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedeného znenia jednoznačne
vyplýva, že predmetom vkladu je právo (v prípade kúpnej zmluvy vlastnícke právo) a nie právny úkon. Z
uvedenéhodôvodupredmetomvkladovéhokonaniapodč.V203/13nebolvkladkúpnejzmluvy,alevklad
vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom prevádzaným na základe kúpnej zmluvy do katastra
nehnuteľností. Nie je preto možné vyhlásiť za neplatnú kúpnu zmluvu, ktorej vklad povolil Okresný úrad

Senica, katastrálny odbor, pretože štátny orgán na úseku správy katastra nemôže povoliť vklad kúpnej
zmluvy, ale len vklad vlastníckeho práva, preto takto formulovaný určovací výrok rozsudku súdu prvej
inštancie je v rozpore s hmotným právom a takýto postup predstavuje inú vadu konania, ktorú zakladá
odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.. Taktiež namietali aj to, že súd prvej inštancie v
napadnutom rozsudku rozhodoval o inom znení žalobného petitu, než aký formuloval žalobca v podanej

žalobe. Ako vyplýva zo žaloby žalobca sa domáhal vydania rozsudku v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. v
znení: „Súd určuje, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovanými
2/ a 3/ ako kupujúcimi uzavretou dňa 15. augusta 2013, ktorá je evidovaná pod č. konania vkladu
V-2030/2013 a ktorá bola právoplatne povolená dňa 22. októbra 2013 príslušným Okresným úradom,
odborom katastra v Senici, predmetom ktorej bol aj prevod spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/

k pozemkom nachádzajúcim sa na LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX v katastrálnom území F. Q. P. je
neplatná“. V napadnutom rozsudku však bol vyhlásený výrok: „Súd určuje, že kúpna zmluva uzatvorená
dňa 15. augusta 2013 medzi T. A., K. E. XXX, XXX XX B. X. O., Česká republika ako predávajúcim
a Ing. M. B., E. Y. XXX, B. a Ing. U. B., E. Y. XXX, B., ako kupujúcimi, ktorej vklad bol povolený
Okresným úradom Senica, katastrálnym odborom dňa 22. októbra 2013 pod číslom vkladu V 2030/13

je neplatná“. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by žalobný petit bol býval niekedy
žalobca preformuloval, pretože takáto zmena žalobného petitu by musela byť pripustená uznesením
súdu postupom podľa § 95 O.s.p., pretože na strane 2 napadnutého rozsudku sa výslovne spomína len
uznesenie zo dňa 7. novembra 2014 sp. zn. 6C/91/2014-85. Keďže súd prvej inštancie nepripustil zmenu
žalobného petitu bol v plnom rozsahu viazaný pôvodným žalobným petitom, pričom táto povinnosť súdu

vyplýva aj z doktrinálneho výkladu k § 79 O.s.p.. Súd prvej inštancie nie je viazaný návrhom obsiahnutým
v žalobcom petite len v 3 prípadoch (§ 153 O.s.p.) a okrem týchto výnimiek je petit pre súd záväzný,
nielen čo do rozsudočného výroku, ale i čo do predmetu dokazovania - preto musí byť žalobný petit
jasný, stručný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný. Z ustanovenia § 153 O.s.p. vyplýva, že žalobný petit
musí byť buď bez zvyšku pojatý do enunciátu (výrokovej časti rozsudku), alebo priznaný len v časti

(keď súd určitému nároku vyhovie a vo zvyšku návrh zamietne) alebo v celom rozsahu zamietnutý. Aj
vyššie uvedená vada predstavuje vadu konania, ktorá zakladá odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2
písm. d) O.s.p.. V ďalšom vytýkali súdu prvej inštancie, že tento neúplne a nesprávne zistil skutkový
stav veci, keď sa oboznámil s kúpnou zmluvou zo dňa 15.8.2013, ktorá bola predložená žalobcomspolu so žalobou, keďže v rámci sumarizácie dokazovania sa neuvádza, že by si dal pripojiť vkladový
spis č. V-2030/13, kde sa nachádza kúpna zmluva v plnom znení. Z kópie kúpnej zmluvy predloženej
žalobcom, žalobca v nej úmyselne vybielil údaje o predmete kúpy, ktorý bol omnoho väčšieho rozsahu,

ako len spoluvlastnícky podiel žalovaného 1/ k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX, XXXX a
XXXX. Nie je zrejmé, prečo k takémuto kroku pristúpil, keďže údaje o prevádzaných spoluvlastníckych
podieloch nemožno považovať za také, ktoré by boli medzi zmluvnými stranami dôverné a naopak, majú
podstatný význam pre úplné zistenie skutkového stavu veci. Ako vyplýva z napádaného rozsudku súd
prvej inštancie za predmet zmluvy považoval výlučne spoluvlastnícke podiely žalovaného 1/ vedené na

LV č. XXXX, XXXX a XXXX hoci zmluva v tomto článku pokračuje vo výpočte ďalších pozemkov a v
prekrytej pol strane dokumentu sa nachádza ďalších 21 pozemkov zapísaných na 9 listoch vlastníctva
- č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX (všetky ... v k. ú. F. Q. P.).
Výmera pripadajúca na spoluvlastnícky podiel žalobcu z nehnuteľnosti (LV č. XXXX, XXXX a XXXX)
predstavovala len 4,42% výmery pripadajúcej na všetky spoluvlastnícke podiely prevádzané na základe
predmetnejkúpnejzmluvy.Uvedenýpostuppretopredstavujetaktiežodvolacídôvodvzmysle§205ods.

2 písm. c) a d) O.s.p.. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku taktiež vyplýva, že mal súd prvej inštancie
preukázané, že žalobca sa voči žalovaným dovolal relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy nasledovným
spôsobom: „Pri relatívnej neplatnosti sa na urobený právny úkon hľadí ako na platný, pokiaľ ten, kto
bol takýmto úkonom dotknutý, sa neplatnosti dovoláva. Súd však mal v konaní zreteľne preukázané, že
žalobca sa listom zo dňa 11. marca 2014 dovolal neplatnosti vyššie uvedenej kúpnej zmluvy, keď vyzval

žalovaných, aby sa zdržali akýchkoľvek právnych aktov k daným nehnuteľnostiam. Táto skutočnosť
mala za následok, že žalovaní 2/ a 3/ nie sú vlastníkmi týchto nehnuteľností, pričom vlastnícke vzťahy
nadobúdajú svoj pôvodný právny stav pred uzatvorením neplatnej kúpnej zmluvy“. V tomto prípade
odkázal súd prvej inštancie na list zaslaný žalovaným 2/ a 3/ X. B. (pozn. jedná sa o terajšieho žalobcu,
keďže uznesením došlo k zmene pôvodného žalobcu) a nie V. B., ktorý bol v čase odoslania výzvy

spoluvlastníkom. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetný list neodoslala osoba, ktorá by bola v čase
uzatvorenia napadnutej kúpnej zmluvy podielovým spoluvlastníkom k dotknutým nehnuteľnostiam a
teda nebola predmetným prevodom dotknutá na jej spoluvlastníckych právach, nedošlo odoslaním
predmetnej výzvy zo dňa 11.3.2014 k právne relevantnému dovolania sa neplatnosti kúpnej zmluvy, a
preto právny záver o tom, že sa žalobca listom zo dňa 11.3.2014 dovolal neplatnosti právneho úkonu,

vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu, pretože tento právny úkon neuskutočnil pôvodný
žalobca V. B. ako podielový spoluvlastník k dotknutým nehnuteľnostiam v danom čase a preto súd prvej
inštancie na základe vykonaného dôkazu oboznámil sa s obsahom výzvy zo dňa 11. marca 2014 dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď sa domnieval, že výzvu odoslal pôvodný žalobca, čo však
nebola pravda a v dôsledku tohto nesprávneho skutkového zistenia mal za preukázané, že sú naplnené

predpoklady pre vyhovenie žalobe, preto takýto postup súdu prvej inštancie zakladá odvolací dôvod v
zmysle § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.. Odvolatelia taktiež namietali tú skutočnosť, že predmetom kúpnej
zmluvy neboli len spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX, XXXX a XXXX,
ale aj ďalších 21 pozemkov zapísaných na 9 listoch vlastníctva. Ak odvolatelia mali záujem nakúpiť
spoluvlastnícke podiely k pozemkom nachádzajúcim sa v k. ú. F. Q. P. v čo najväčšom množstve a za tým

účelom oslovili realitnú maklérku, ktorá oslovovala vlastníkov spoluvlastníckych podielov s ponukou na
odkúpenie podielov. Spoluvlastnícke podiely nakupovali ako generickú vec, teda za jednotne stanovenú
cenu za m2 výmery pripadajúcej na prevádzaný spoluvlastnícky podiel v závislosti od kategórie
pozemku. Ako kupujúci netrvali na kúpe podielov v konkrétnom pozemku, ani osobitne neohodnocovali
jednotlivé podiely, ale kupovali všetky podiely, ktoré mal konkrétny predávajúci k dispozícii na predaj.

Predmetné podiely ako uviedol aj žalovaný 2/ boli skupované za účelom obnovenia poľovného revíru pre
poľovníckezdruženie,ktoréhoježalovaný2/členom.Prevodnehnuteľnostínazákladekúpnejzmluvyzo
dňa 15.8.2013 predstavuje deliteľný právny úkon, pretože je možné určiť podmienky kúpnej zmluvy vo
vzťahu každému jednotlivému spoluvlastníckemu podielu - výšku kúpnej ceny podľa jednotkovej ceny
vynásobenú výmerov pripadajúcou na jednotlivý spoluvlastnícky podiel, pričom aj ostatné podmienky

kúpnej zmluvy je možné samostatne aplikovať na čas právneho úkonu nedotknutého jeho reaktívnou
neplatnosťou. Ak je neplatnosťou zasiahnutá časť právneho úkonu, súkromné právo vychádza zo
zásady, že ostatná časť právneho úkonu nie je touto neplatnosťou dotknutá. Podľa zásady favor negoci
je potom nevyhnutné dávať prednosť prístupu, ktorý inak zachováva platnosť ostatných častí zmluvy.
Judikatúra súdov zdôrazňuje, že pri posudzovaní otázky, či časť právneho úkonu postihnutého dôvodom

neplatnosti možno oddeliť od ostatného obsahu úkonu, je potrebné dbať, aby bola rešpektovaná vôľa
účastníkov právneho úkonu, s prihliadnutím na účel, dosiahnutie ktorého strany konajúce právny úkon
sledovali. Uvedeným sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal, čo súvisí s tým, že nedostatočne zistil
skutkový stav veci, keď súd prvej inštancie si pravdepodobne nebol vedomý rozsahu prevádzanýchspoluvlastníckych podielov, preto aj uvedené zakladá odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f)
O.s.p.. Žalobca, resp. jej pôvodný žalobca sa domáhal vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa
15.8.2013 z dôvodu, že bol ukrátený na predkupnom práve vyplývajúcom mu z jeho spoluvlastníckeho

podielu k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX, XXXX a XXXX. Zo sumarizácie vyplýva, že výmera
pripadajúca na prevádzané spoluvlastnícke podiely ako bolo uvádzané predstavuje len 4,42% z celkovej
výmery na všetky spoluvlastnícke podiely prevádzané na základe predmetnej kúpnej zmluvy. Kúpna
cenazadotknutéspoluvlastníckepodielypredstavujesumu10eurvporovnaníscelkovoukúpnoucenou
za všetky spoluvlastnícke podiely vo výške 192 eur, t. j. 5,2% z celkovej kúpnej ceny. Ak by žalobca

riadne uplatnil svoje predkupné právo, mal by právo nadobudnúť podiely k nehnuteľnostiam zapísaným
na LV č. XXXX v rozsahu výmery 0,68m2, na LV č. XXXX v rozsahu 0,10 m2 a na LV č. XXXX v rozsahu
výmery 0,36 m2. Z uvedeného je jednoznačne zrejmé, o akú majetkovú hodnotu porušeného práva sa
v tomto prípade jedná, pričom žalobca zatiahol účastníkov konania do súdneho sporu bez toho, aby
sa pokúsil predísť vzniku nákladov súdneho konania na strane všetkých účastníkov konania. Snaží
sa dosiahnuť zrušenie zmluvy s ekonomickou hodnotou predstavujúcou takmer 20-násobok hodnoty

spoluvlastníckych podielov dotknutých neplatnosťou, ktorých hodnota predstavuje 10 eur. V súdnom
konaní si uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 1.218,20 eur, ktoré mu mali vzniknúť pri
obrane jeho práva v hodnote 41 centov, ktorá suma predstavuje hodnotu spoluvlastníckeho podielu k
nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX, XXXX a XXXX, ku ktorým prevádzaným spoluvlastníckym
podielom má predkupné právo v podiele 1/24 (10 eur vynásobených pomerom 1/24). Žalobca svoju

podobu mimosúdneho urovnania veci predniesol na pojednávaní 4. februára 2015, keď prostredníctvom
svojej zástupkyne uviedol: „Pre prípad, že nám žalovaní predajú nehnuteľnosti za 1 euro, konkrétne
27m2pozemku,zoberiemenávrhspäťstým,žesinebudemeuplatňovaťžiadnetrovykonania“. Žalobca
teda žiadal od odporcov, aby mu odpredali celé spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam na LV č.
XXXX, XXXX a XXXX tak, ako i kúpnou zmluvou zo dňa 15. augusta 2013 nadobudli, hoci predkupné

právo žalobcu k týmto podielom je len časti o veľkosti 1/24-tina. Z uvedeného vyplýva, že žalovaných
navádzal na to, aby porušili predkupné právo všetkých ostatných podielových spoluvlastníkov a previedli
naňho viac práv, než ktoré mu priznáva § 140 O. z. a to navyše za cenu, ktorá je 10-násobne nižšia, než
hodnota podielov určená v kúpnej zmluve zo dňa 15.8.2013. Rozpor postupu žalobcu s dobrými mravmi
uznal aj konajúci súd v napadnutom rozsudku, keď pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania

uviedol: „Napriek tomu, že žalobca bol v konaní úspešný a súd určil neplatnosť kúpnej zmluvy, bolo by
v rozpore s dobrými mravmi, aby súd priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania. Právny predchodca
žalobcu si uplatnil právo na súde v rozpore s výzvou zo dňa 11.3.2014, ktorej žalovaným oznámil, že
do 60 dní bude žalovaných kontaktovať ohľadom nápravy protiprávneho stavu. Žalovaný podľa výzvy
právneho predchodcu žalobcu s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom sporu nenakladali a čakali na

mimosúdne vyriešenie sporu. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že umožniť spoluvlastníkom uplatniť
riadne predkupné právo pri tak rozsiahlom spoluvlastníckom režime (v podstate 10 spoluvlastníkov,
časť vlastníctva je vedená na zosnulé osoby) je v praxi značne komplikované a zdĺhavé. Právny
predchodca žalobcu napriek výzve bez ďalšieho podal návrh na súd. V priebehu súdneho konania bol
ochotný pristúpiť na mimosúdne riešenie sporu iba uzatvorením zmluvy, v ktorej by nebolo rešpektované

predkupné právo ostatných spoluvlastníkov, čo je opätovné obchádzanie zákona. Je zrejmé, že by
uzatvorenie takejto zmluvy nemohlo vyústiť opakovanie predmetnej situácie, preto žalovaní s takýmto
návrhom nesúhlasili. Za takýchto okolností neprichádzalo do úvahy ani schválenie súdneho zmieru.
Žalobca a jeho právny zástupca sa správali v konaní nehospodárne a umelo navyšovali trovy konania.
Ak prvoinštančný súd posúdil konanie žalobcov ako konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3

O.s.p., mal na túto skutočnosť prihliadať pri rozhodovaní o všetkých nárokoch žalobcu, pretože opačný
postup predstavuje nesprávne právne posúdenie veci a zakladá odvolací dôvod v zmysle § 205 ods.
2 písm. f) O.s.p..

3. K odvolaniu žalovaných 2/ a 3/ sa vyjadril prostredníctvom splnomocnenkyne žalobca, ktorý navrhol

jeho potvrdenie v celom rozsahu, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Žalobca
má za to, že výrok rozsudku súdu prvej inštancie nie je v rozpore s hmotným právom a naviac z praxe
a odôvodnení rozhodnutí iných súdov je nesporné, že ide o bežne používaný pojem, ktorý nespôsobuje
neurčitosť a nevykonateľnosť súdneho rozhodnutia. V rámci konania súd prvej inštancie vyzval žalobcu
na upresnenie žalobného petitu, ktoré bolo vykonané priamo na pojednávaní za prítomnosti žalovaných.

Preto uvedená námietka taktiež neobstojí. Žalobca predložil v konaní kópiu kúpnej zmluvy v takom
znení, ako mu ju sprístupnil príslušný okresný úrad, katastrálny odbor. Úplné znenie kúpnej zmluvy
mohli žalovaní ako aj priami účastníci predložiť súdu kedykoľvek počas konania. Kúpna cena bola
v predmetnej kúpnej zmluve určená ako cena celková za všetky predávané spoluvlastnícke podiely,preto z uvedeného určenia kúpnej ceny nie je možné určiť výšku kúpnej ceny za prevod jednotlivých
spoluvlastníckych podielov, keďže kúpna cena bola určená ako výsledná pre všetky prevádzané podiely.
Z obsahu právneho úkonu - kúpnej zmluvy nevyplýva, že by bolo možné oddeliť časť zmluvy na časť

spočívajúcu v prevode spoluvlastníckych podielov, ktorými bolo porušené predkupné právo a druhá
časť spočívajúcu v prevode spoluvlastníckych podielov, ktorými nebolo porušené predkupné právo.
Predloženú kúpnu zmluvu preto žalobca považuje z hľadiska obsahu za nedeliteľnú a je potrebné
posudzovať platnosť zmluvy vcelku a voči všetkým jej účastníkom. V tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutie NS ČR v rozhodnutí z 12.9.2002 sp. zn. 22Cdo/2127/2000, z ktorého vyplýva, že ak

v kúpnej zmluve, ktorou sa prevádza viacero nehnuteľností je dohodnutá cena jednou sumou tak,
že v zmluve nie je cena jednotlivých nehnuteľností nejako špecifikovaná, napr. znalecký posudok a
z povahy prevádzaných nehnuteľností je zrejmé, že nemôže ísť o rovnaké ceny, potom je zmluva
neplatná ohľadom prevodu jednej z týchto nehnuteľností, je neplatná i v časti týkajúcich sa ostatných
nehnuteľností. V prípade porušenia predkupného práva je nevyhnutné v zmysle zákonných ustanovení
dovolať sa relatívnej neplatnosti výzvou, prípadne podaním samotnej žaloby (Rozsudok NS SR z

31.8.2010 sp. zn. 5Cdo/211/2009). Žalobca upozornil žalovaných na porušenie predkupného práva a
poskytol im dostatočný priestor a to aj počas súdneho konania na možnosť vyriešenia veci mimosúdne.
Žalobca sa taktiež nemôže stotožniť s tvrdením súdu prvej inštancie, resp. žalovaných, že svojim
postupom spôsobili zvýšenie trov konania. Sám žalobca v konaní nabádal účastníkov na uzavretie
mimosúdnej dohody, z toho dôvodu boli pojednávania opakovane odročené a žalovaní sa na úvodných

pojednávaniach osobne nezúčastňovali. Ochrana spoluvlastníka a možnosť domáhania sa neplatnosti
právneho úkonu pre porušenie predkupného práva nezávisí od rozsahu prevádzaných podielov a
celková výmera nehnuteľností, ktoré boli predmetom zmluvy, nemá vplyv na práva spoluvlastníka
domáhať sa jednotlivých nárokov z porušenia predkupného práva. Je preto bez právneho významu, že
predmetom napádajúcej kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti s výmerou jeden m2 alebo tisíc m2, preto

tvrdenie žalovaných, že postup žalobcu je šikanózny nie je dôvodné.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené

inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenými osobami (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané

náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1
C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367
ods. 3 C.s.p.), postupom na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a
dospel k záveru, že odvolaniu žalovaných 2/ a 3/ treba priznať vecný úspech.

6. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom názore, že žalobca má v zmysle §
80 písm. c/ O.s.p. naliehavý právny záujem na požadovanom určení, lebo vyhovením žalobe sa stane
vlastníkom spoluvlastníckych podielov nehnuteľnostiach žalovaný 1/ a žalobcovi tak zostane zachované
prednostné právo kúpy a bez rozhodnutia vo veci výrokom určujúceho neplatnosť predmetného
právneho úkonu, by takýto neplatný právny úkon mohol spôsobiť vznik ďalších neplatných právnych

úkonov, napríklad prevodom spoluvlastníckych podielov žalovaných (ktorých ?) na ďalšie osoby, čo je
v rozpore s princípom právnej istoty.

7. Podľa § 137 písm. c/ C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

8. Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

9. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je z hľadiska procesného základným
predpokladom úspešnosti žaloby o určenie skutočnosť, že žalobca má na požadovanom určení
naliehavý právny záujem, pričom existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať
a naliehavý právny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v čase začatia konania, ale aj včase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený (§ 217 ods. 1 C.s.p., predtým § 154 ods. 1 O.s.p.). Nedostatok
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby
sa súd zaoberal vecou v jej merite (tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti

uplatneného nároku).

10. Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto
určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu
neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie

povinnosti (§ 137 písm. c/ C.s.p., predtým § 80 písm. b/ O.s.p.). Existencia naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho
vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu voči
žalovanému. Toto priaznivé (nepriaznivé) ovplyvnenie môže spočívať nielen v odstránení spornosti, či
neistoty žalobcovho právneho postavenia voči žalovanému (samozrejme vo vzťahu k predmetu sporu),
aleajvzaloženímožnostiuplatnenia(vočižalovanému)vlastného(zozákona,prípadnezozáväzkového

vzťahu) vynútiteľného práva k predmetu určenia.

11. Za určovaciu žalobu v zmysle (§ 137 písm. c/ C.s.p., predtým § 80 písm. b/ O.s.p.) považuje súdna
prax aj (žalobcom v prejednávanej veci podanú) žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu. Odvolací
súd preto v danej veci v prvom rade skúmal naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení v

úzkej súvislosti s prednostným právom kúpy (s jeho porušením) - zákonným predkupným právom.

12. Je pravdou, ako konštatoval aj súd prvej inštancie, v prípade vyhovenia žalobe by došlo k obnoveniu
právneho stavu pred porušením predkupného práva žalovaného 1/ (vlastnícke právo k spoluvlastníckym
podielom na nehnuteľnostiam by mu naďalej svedčilo a to aj vtedy ak právo k nehnuteľnosti bolo

dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna
zmena týka § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam /katastrálny zákon/), avšak žalobcovo právne postavenie z hľadiska
zachovania predkupného práva by sa v prípade vyhovenia žalobe oproti stavu, ak by žalobe vyhovené
nebolo nezmenilo, zostalo by v podstate rovnaké (zmenil by sa len subjekt, proti ktorému predkupné

právo pôsobí). Vyhovením žalobe by sa neodstránil ani stav právnej neistoty žalobcu vo vzťahu k
žalovanému 1/. Žalobca by naďalej zostal v postavení, v akom je doteraz a žalovaný 1/ v pozícii vlastníka
spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach, ktorých spoluvlastníkom je aj žalobca, preto je už úplne
vylúčené, aby sa žalobca dovolával neplatnosti aj tej časti právneho úkonu - predmetnej kúpnej zmluvy
- ktorou došlo k prevodu spoluvlastníckych podielov zo žalovaného 1/ na žalovaných 2/ a 3/ vo vzťahu

k tým nehnuteľnostiam, ktorých nebol žalobca spoluvlastníkom. Odvolací súd má za to, že v danej
veci, ak už sa žalobca chcel domáhať, v dôsledku porušenia zákonného predkupného práva zo strany
žalovaného 1/ vo vzťahu k spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach, ktorých je spoluvlastníkom
aj on, mal sa domáhať určenia existencie vlastníckeho práva žalovaného 1/ na spoluvlastníckych
podieloch k nehnuteľnostiam, v ktorých má spoluvlastnícky podiel aj on, keďže v konaní ani neistotu v

jeho právnom postavení, ktorú by bolo potrebné v tomto smere určením neplatnosti predmetnej kúpnej
zmluvy odstrániť netvrdil, pretože jeho požiadavka reprezentovaná žalobou nesmerovala v konaní k
odstráneniu spornosti, či neistoty jeho právneho postavenia voči žalovaným.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu, ak povinná osoba z predkupného práva (v danej veci žalovaný

1/) neponúkne vec oprávnenej osobe (žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi) ku kúpe, hoci
to bolo jej zákonnou povinnosťou a vec predá tretej osobe, nemá to za následok neplatnosť kúpnej
zmluvy uzavretej medzi povinnou osobou (žalovaným 1/) a treťou osobou (žalovanými 2/ a 3/), ktorej
predmetom nebol len predaj spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach, kde má spoluvlastnícky
podiel oprávnená osoba len preto, že nebolo rešpektované predkupné právo. Napokon vyhovujúci

rozsudok by priaznivo neovplyvnil právne postavenie žalobcu ani v tom smere, že by mu založil voči
žalovanému 1/ nárok na uplatnenie vlastného (zo zákona) vynútiteľného práva k predmetu určenia.

14. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).15. Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Odvolaciemu súdu vzhľadom k vyššie uvedenému

neostávalo iné, než napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 388 C.s.p. zmeniť spôsobom
vyplývajúcim z výroku rozsudku.

16. Podľa § 396 ods. 1, 2 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov

konania na súde prvej inštancie.

17. V predmetnom konaní boli žalovaní 1/, 2/ a 3/ úspešní v celom rozsahu, preto im odvolací súd
priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu (§
396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.), keďže tu neboli dané žiadne dôvody hodné osobitného
zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne im náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške

náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9
posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení; § 393 ods. 2 veta druhá

C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania (§434C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

C.s.p.).