Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. máj 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/752/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712201945
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5712201945.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov 1/ A. F., nar. XX.X.XXXX, bytom
Y., M. R. U. XXXX/XX, 2/ A. J., nar. X.X.XXXX, bytom Y., A. XX/X, 3/ V. V., nar. XX.X.XXXX, bytom Y.,
N. XXXXX/XX, 4/ C. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., E. X/X, 5/ M. A., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., M.
XXX/XX, 6/ U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, 7/ X. V., nar. X.XX.XXXX, bytom A., A. Q. XXXX/X,
8/ R. V., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX, 9/ R. Q., nar. X.X.XXXX, bytom N. Y., X. Y. XXXX/XXX, 10/

Ing. Y. L., nar. XX.X.XXXX, bytom W. F., L.. S. XXX, Česká republika, 11/ Ing. R. C., nar. X.X.XXXX,
bytom C. pod C., U. XXX, Česká republika, 12/ L. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., A. L. XX/XX, 13/ M.
F., nar. X.X.XXXX, bytom U., M. R. U. XXXX/XX, všetci zastúpení JUDr. Jánom Repáňom, advokátom
so sídlom Y., M. R. U. XX, proti odporcom 1/ U. U., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., M. XXX, 2/ R. T., nar.
XX.X.XXXX, bytom Y., M. XXX, obaja v zastúpení JUDr. Vladimírom, Zvarom, advokátom so sídlom U.
V., L. X/A, o zaplatenie 20.957,70 eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľov 1/ až 13/

proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 5C/35/12-380 zo dňa 9.7.2014 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov 1/ až 13/.
Vychádzalzozáveru,ženároknavrhovateľovjepremlčaný,keďvyhovelnámietkepremlčaniauplatnenej
odporcami. Navrhovatelia sa domáhali svojho nároku na základe toho, že sú právnymi nástupcami

dedičov po poručiteľke X. K., zomr. XX.X.XXXX. Dedičstvo po menovanej bolo vyporiadané tak, že
pozemky v bezplatnom užívaní socialistickej organizácie nadobudla dedička X. J. ako jedna z piatich
dedičov - dcér poručiteľky, vzhľadom na požiadavku v ust. § 23 ods. 1 zákona č. 49/1959 o jednotných
roľníckych družstvách, aby sa pri vyporiadavaní dedičstva stal výlučným vlastníkom všetkej pôdy len
jeden z dedičov, a to z dôvodu zamedzenia drobenia poľnohospodárskej a lesnej pôdy. Táto požiadavka
bola dedičmi, resp. orgánom prejednávajúcim dedičstvo rešpektovaná, s tým, že dedičské rozhodnutie

zároveň obsahovalo dojednanie, že dedič, ktorý pozemky nadobudol, je povinný, v prípade vypustenia
pôdy z bezplatného užívania, alebo z iného speňaženia, z utŕženej hodnoty vyplatiť po 1/5-ine ostatných
spoludedičov.
Súd I. stupňa vyhodnotil okolnosti prejedávanej veci tak, že spoludedičia X. J., ako nadobúdateľky
dotknutých pozemkov, mali možnosť uplatňovať si nárok v prípade vypustenia pôdy z bezplatného
užívania ako jednej možnosti alebo iného speňaženia ako druhej možnosti (vzhľadom na spojku „alebo“

zakladajúcu alternatívnosť jedného alebo druhého postupu, resp. možnosti). Na základe vykonaného
dokazovania považoval za preukázané, že po vydaní osvedčenia o dedičstve zo dňa 22.5.2007
(17D 620/2006) v spojení s § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. o pôde došlo k vzniku nájomného
vzťahu medzi odporkyňami a Poľnohospodárskym družstvom v Dražkovciach; od tohto okamihu pôda
nespochybniteľne nebola užívaná bezplatne, ale na základe nájomnej zmluvy za odplatu. Od tohto
okamihu, podľa okresného súdu, v súlade s dedičským rozhodnutím z roku 1977, nastala skutočnosť -

vypustenie pôdy z bezplatného užívania, kedy navrhovateľom vznikol nárok na vyporiadanie dedičského
podielu. Prvostupňový súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľov, že si mohli uplatniť nárok až pospeňaženídotknutýchnehnuteľností,pretoichnárokuplatnený9.2.2012boluplatnenývčas.Odporcovia
uplatnili námietku premlčania, ktorú súd prvého stupňa posudzoval, resp. začiatok plynutia premlčanej
dobyurčilk22.5.2007,vdôsledkučohodospelkukončenémuzáveruopremlčanínárokunavrhovateľov.

Vzhľadom na to neskúmal, či uplatnené právo existovalo, prípadne v akom rozsahu.

O trovách konania rozhodol tak, že navrhovatelia 1/ až 13/ sú povinní zaplatiť odporcom 1/ a 2/
spoločne s nerozdielne ich titulom 5.097,16 eur na účet právneho zástupcu odporcov 1/ a 2/ do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Vychádzal z úspechu odporcov 1/ a 2/ v konaní (§ 142 ods. 2 O.s.p., správne 142 ods. 1 O.s.p.). Trovy
konania predstavujú trovy právneho zastúpenia, ktoré súd prvého stupňa jednotlivo špecifikoval.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie navrhovatelia a domáhali sa zrušenia napadnutého rozhodnutia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Namietali, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam

a vec nesprávne právne posúdil. Zdôraznili, že dojednanie zachytené v dedičskom rozhodnutí po
poručiteľke X. K., v zmysle ktorého pre prípad vypustenia pôdy z bezplatného užívania, alebo iného
speňaženia, je povinná dedička, ktorá nehnuteľnosti dostala, vyplatiť ostatných dedičov z utŕženej
hodnoty po 1/5, nemožno interpretovať tak, ako to urobil súd prvého stupňa, t.j. že naplnením
jedného z nich zaniká celý nárok ostatných dedičov, hoci nastane v dedičstve uvedený ďalší nárok v

neporovnateľne vyššej výške. Je totiž zrejmé, že povinnosť nadobúdateľky pozemkov má vzniknúť v
prípade vypustenia pôdy z bezplatného užívania, iného speňaženia a podobne, nakoľko spojka „alebo“
nemôže byť vykladaná ako odporovacia, a ani ako spojka, ktorá by znamenala prvoradosť niektorého
spôsobu pred druhým spôsobom, prípadne vylúčenie niektorého spôsobu dispozície po uplatnení sa
prvého spôsobu; naopak, z obidvoch týchto v dedičstve vymedzených dispozícií s majetkom vznikajú

nároky ostatným spoludedičom. Ak by boli chceli ustáliť prioritu jedného spôsobu pred druhým, prípadne
zánik ďalšieho spôsobu, ak nastane prvý spôsob dispozície, urobili by tak výslovne. Preto nemohla
lehota na premlčanie začať plynúť podľa súdom prvého stupňa prijatého záveru.
Ďalej odvolatelia uviedli, že pokiaľ bola pôda od uzavretia nájomnej zmluvy v užívaní za odplatu,
nespôsobuje to zánik nároku na plnenie z iného dôvodu stanoveného v dojednaní a tento nárok nie je

premlčaný. Preto odôvodnenie o zániku nároku z dôvodu premlčania môže platiť nanajvýš na doterajšie
plnenie nájmu pre odporcov, a to za obdobie viac ako dva roky dozadu od podania návrhu na súd,
ale nárok z titulu speňaženia nie je premlčaný. Pokiaľ by odstupujúci spoludedičia mohli uplatňovať len
jednu z možností, boli by maximálne znevýhodnení voči dedičovi preberateľovi, ktorý by mohol pôdu
vyňať z bezplatného užívania napríklad uzavretím pre neho nevýhodnej nájomnej zmluvy s nepatrným

nájomným, čím by bola zablokovaná druhá možnosť, ktorou je výplata utŕženej hodnoty pri inom
speňažení, čo je, samozrejme, finančne atraktívnejšie. Navrhovatelia si vybrali druhú možnosť, ktorá
nastala po odpredaji časti poľnohospodárskej pôdy vo výmere 5.484 m2 spoločnosti Meribo s.r.o. za
kúpnu cenu 63.669,24 eur, pričom ak kúpna zmluva bola uzavretá dňa 28.5.2010, tak nárok nemôže
byť premlčaný. Odvolatelia tiež namietali nesprávnosť priznania náhrady trov právneho zastúpenia za

viaceré vyjadrenia odporcov v zásade rovnakého charakteru.

Odporcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov žiadali napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
Uviedli, že naďalej trvajú na tom, že nárok navrhovateľov nie je daný a len z dôvodu opatrnosti poukazujú
na to, že ak by mal súd rešpektovať nepriame dojednanie v dedičskom rozhodnutí, ktoré urobili právni

predchodcovia účastníkov konania, treba vychádzať zo stavu, keď sa dedičstvo vyporiadavalo. V
obdobnej veci také stanovisko zaujal aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 1 Cdo 2/95. V skutočnosti
nejde o dohodu, ale podľa vtedy platného práva o autoritatívne rozhodnutie notára. V predmetnej veci
možno naďalej uvažovať nad aplikáciou § 13 zákona č. 293/1992 Zb. s tým, že konanie o vyrovnanie
dedičských podielov nie je obnovením dedičského konania, ani jeho pokračovaním, nenahradzuje ho,

a vychádza z osobitného právneho predpisu, ktorý bolo možné aplikovať do 30.6.1993. Pokiaľ ide o
formuláciu dotknutého dojednania v notárskom rozhodnutí, spojka „alebo“ má logicky v danom prípade
vylučovací význam, teda platí jedna alebo druhá verzia, teda nemožno súhlasiť s výkladom odvolateľov.
Súd prvého stupňa vychádzal správne zo súdnej praxe, že pokiaľ sa nárok javí ako premlčaný, nemusí
sa zaoberať ďalšími právnymi aspektmi uplatneného práva. Ďalej vo všeobecnosti uviedli, že dedičia by

si mali dať prejednať tvrdenú pohľadávku v dedičskom konaní po veriteľovi, alebo žalobou proti dedičom
poručiteľa dlžníka dosiahnuť určenie, že táto pohľadávka patrí do dedičstva po poručiteľovi - veriteľovi;
následne žiadať jej splnenie.Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§
201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)

napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu I. stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f/, a
h/, ods. 2 O.s.p.

Primárne je nevyhnutné súdu prvého stupňa vytknúť nesprávnosť postupu spočívajúcu v tom, že skúmal
premlčanie tohto nároku, ktorý nárok nebol zo strany navrhovateľov uplatňovaný. Navrhovatelia totiž

svoj nárok skutkovo odôvodnili tak, že ide o výplatu časti kúpnej ceny za scudzenú časť nehnuteľností
nadobudnutých odporcami, a to na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej odporcami so spoločnosťou
Meribo s.r.o. Okresný súd sa však zaoberal otázkou premlčania (eventuálneho) nároku na výplatu
pomernej časti nájomného za nájom dotknutých pozemkov, ktorá ale nie je vôbec podstatná z hľadiska
posúdenia dôvodnosti navrhovateľmi skutočne uplatneného nároku (o výplatu časti kúpnej ceny). Inými
slovami, pokiaľ navrhovatelia skutkovo vymedzili svoj nárok tak, že ide o výplatu časti kúpnej ceny za

odporcami scudzenú (predanú) časť pozemku, potom ne/premlčanie nároku na výplatu časti nájomného
utŕženého odporcami za prenajaté pozemky ako skutkovo úplne odlišného nároku nemôže mať nijaký
vplyv na uplatnený nárok (o výplatu časti kúpnej ceny). Možno v tejto spojitosti uzavrieť, že bez ohľadu
na to, či by právo navrhovateľov na vyplatenie časti nájomného za odporcami prenajaté pozemky bolo
premlčané, súd by takýto nemohol navrhovateľom priznať, nakoľko nikdy nebol (nárok), vzhľadom na

skutkové vymedzenie v návrhu na začatie konania, uplatnený.
Inak, vychádzajúc z právneho názoru prvostupňového súdu o alternatívnom nároku vyplývajúcom z
dojednania spoludedičov, vyjadreného v napadnutom rozhodnutí (ktorý však nie je správny, ako odvolací
súd ďalej rozoberie), bolo možné zamietnuť návrh navrhovateľov už na základe toho, že navrhovatelia
uplatnili z časového hľadiska až v poradí druhý nárok (výplata kúpnej ceny, keď k predaju pozemkov

došlo neskôr, než k ich prenájmu), pričom mohli uplatniť z časového hľadiska len v poradí prvý nárok
(výplata nájomného, keďže nájomná zmluva bola uzatvorená pred kúpnou zmluvou); teda nebolo vôbec
potrebné zaoberať sa otázkou premlčania nároku na výplatu nájomného.

Rozhodnutie súdu I. stupňa však v jeho základe vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Nesprávne právne posúdenie veci spočíva v tom, že súd použije nesprávnu právnu normu, alebo síce
aplikuje správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretuje, a napokon právnu normu síce správne
vyloží, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikuje. V prejednávanom prípade ide o v poradí druhú
alternatívu.
Podľa rozhodnutia Štátneho notárstva v Martine sp.zn. D 335/77 zo dňa 26.5.1977 vydaného v

dedičskom konaní po poručiteľke X. K., naposledy bytom M. XX, zomr. XX.X.XXXX, poľnohospodársku a
lesnúpôdupatriacuporučiteľke,ktorápôdasanachádzavbezplatnomužívanísocialistickejorganizácie,
nadobúda do vlastníctva X. J., ktorá pre prípad vypustenia tejto pôdy z bezplatného užívania alebo
iného speňaženia je povinná z utŕženej hodnoty vyplatiť po 1/5-ine ostatným spoludedičom. Okresný
súd vyvodil právny záver, že spoludedičia, ktorí pôdu nenadobudli, resp. ich právni nástupcovia, si

mohli uplatňovať nárok na výplatu buď v prípade vypustenia pôdy z bezplatného užívania, alebo iného
speňaženia pôdy, teda alternatívne (buď - alebo). Zároveň, aj keď to výslovne nekonštatoval, ale vyplýva
to z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, vyvodil, že z ich strany bolo možné uplatňovať si právo len
nazákladetejprávnejskutočnosti-alternatívy,ktoránastalaskôr(keďževprejednávanomprípadedošlo
skôr ku vzniku nájmu pôdy, mohli si navrhovatelia uplatňovať len výplatu časti nájomného). Vychádzal

z toho, že v texte ustanovenia je medzi oboma nárokmi spojka „alebo“, ktorá zakladá buď jeden, alebo
druhý nárok.

S uvedeným výkladom vyššie uvedeného dotknutého ustanovenia dedičského rozhodnutia sa odvolací
súd nestotožnil.

Prvostupňový súd zvolil gramatický výklad dotknutého ustanovenia, resp. spojky „alebo“, ktorá
má vylučujúci význam. Podľa názoru odvolacieho súdu však namieste bol logický výklad daného
ustanovenia za zohľadnenia historických okolností, za ktorých došlo k vydaniu dedičského rozhodnutia,
v neposlednom rade prihliadajúc na spravodlivé usporiadanie pomerov spoludedičov. Je totiž zrejmé,
že pokiaľ bolo dotknuté ustanovenie zakomponované do dedičského rozhodnutia, dedičia prejavili vôľu,

záujem,abydôsledkyzákonnejpožiadavkynadobudnutiapôdylenjednýmzdedičovbolikompenzované
pre prípad, že dôjde k realizácii dispozičného práva nadobúdateľa ohľadom získanej pôdy.
Zároveň z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe čoho dospel súd I.
stupňa k záveru, že si dedičia, ktorí nenadobudli pozemky, resp. ich právni nástupcovia, môžuuplatňovať nárok len na základe tej skutočnosti (alternatívy) z dotknutého ustanovenia dedičského
rozhodnutia, ktorá nastala skôr. Predmetný záver súdu prvého stupňa možno označiť ako arbitrárny,
keďže bol konštatovaný bez ďalšieho odôvodnenia (str. 7 hore napadnutého rozhodnutia). V dôsledku

nedostatočného odôvodnenia súdneho rozhodnutia dochádza k odňatiu možnosti účastníka konať pred
súdom, ktorá skutočnosť zakladá dôvod pre zrušenie takého rozhodnutiu (napr. § 221 ods. 1 písm. f/
O.s.p.).
Bez ohľadu na predchádzajúci odsek, možno sa stotožniť s odvolateľmi, že dedičia v dotknutom
dojednaní žiadnym spôsobom neustálili prioritu niektorej zo skutočností zakladajúcich vznik nároku

na výplatu, pred inou, ani zánik ďalších nárokov v prípade, že nastane jedna z možných skutočností
zakladajúcich vznik nároku na výplatu. Pokiaľ by dedičia mali takú vôľu, bolo potrebné ju prejaviť
v dedičskom rozhodnutí výslovne. Bez takéhoto prejavu nemožno vyvodzovať závery o akomkoľvek
obmedzení nárokov „ustupujúcich“ dedičov, resp. ich právnych nástupcov vyplývajúcich z dotknutého
dojednania. Takýto jeho výklad zodpovedá, pri uplatnení prvkov logiky a racionality, vôli dedičov, keď
zároveň jeho naplnenie bude v dôsledkoch znamenať, že každému z dedičov, resp. ich právnym

nástupcom, sa dostane toľko, koľko by zodpovedalo ich dedičským podielom, ak by v rozhodnom čase
neexistovali zákonné obmedzenia za účelom zabránenia drobeniu pozemkov. Z hľadiska rešpektovania
princípu spravodlivosti, spravodlivého usporiadania vzťahov medzi účastníkmi, nemožno nijako v
prejednávanom prípade odôvodniť, že by „ustupujúci“ dedičia, resp. ich právni nástupcovia, bez ďalšieho
mali mať nárok len na niektorý z nárokov, prípadne len na ten, ktorý mohol byť uplatnený skôr atď.

Pokiaľ odporcovia poukazovali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 Cdo 2/95 s dodatkom,
že konanie o vyrovnaní dedičských podielov nie je obnovou, pokračovaním, ani náhradou dedičského
konania, je potrebné uviesť, že predmetom aktuálneho konania nie je vyrovnanie dedičských podielov,
ale nároky v konečnom dôsledku vyplývajúce zo spôsobu vyporiadania dedičstva. Vo vzťahu k

námietke, že dotknuté dojednanie nie je dohodou dedičov, ale autoritatívne rozhodnutie notára v
zmysle vtedy platného práva, odvolací súd poznamenáva, že povinnosť uviesť v dedičskom rozhodnutí
takéto dojednanie (ustanovenie) nevyplývala zo zákona. Preto pokiaľ ju notár vo svojom rozhodnutí
uviedol, je zrejmé, že sa tak urobil v zmysle dohody/návrhu dedičov. Odvolací súd v tejto súvislosti
poukazuje na časť odôvodnenia predmetného dedičského rozhodnutia, kde sa konštatuje, že dedičstvo

bolo vyporiadané podľa návrhu dedičiek na pojednávaní prítomných. Len okrajom odvolací súd
poznamenáva, že proti predmetnému dedičskému rozhodnutiu sa mohol hociktorý z účastníkov odvolať.

Ako závislé od rozhodnutia vo veci samej odvolací súd zrušil bez ďalšieho aj rozhodnutie súdu prvého
stupňa o trovách konania a aj v tejto časti mu vrátil vec na ďalšie konanie.

V ďalšom priebehu konania súd prvého stupňa opätovne rozhodne o nároku navrhovateľov, pričom bude
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto rozhodnutí (§ 226 O.s.p.). Zároveň
rozhodne o trovách konania, včítane trov aktuálneho odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.