Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. január 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/177/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815204246
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815204246.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr.

Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v zastúpení TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5,
Bratislava, proti žalovanému :1/ L. S., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XX/XX, E. a 2/ O. S., nar. XX.X.XXXX,
bytom L. XX/X, E. , o zaplatenie 4.012,61 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 7. decembra 2015, č.k. 16C/110/2015-96 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie, návrh zamietol .

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil v zmysle ust. § 1 ods.1,2, § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, § 23a ods. 1,2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa , § 39
Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 z.č. 483/2001 Z.z. o bankách.

3. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu 23.3.2015 domáhal voči žalovaným

v 1/ a 2/ rade zaplatenia sumy vo výške 4012,61 eur so zákonným úrokom z omeškania z jednotlivých
dlžných súm, a to mesačne po 81,99 eur za obdobie od 21.3.2011 až do zaplatenia. Na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2012 uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. so
sídlom Bratislava ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, mu bola postúpená pohľadávka voči
žalovaným . Postupca a žalovaní v 1/ a 2/ rade uzavreli dňa 8.4.2005 zmluvu o splátkovom úvere
č. 0372374716, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovaným v 1/ a 2/ rade úver
vo výške 158.000,- Sk, ktorý sa zaviazali vrátiť v pravidelných mesačných splátkach vrátane úrokov

a poplatkov dohodnutých v zmluve. Dňa 20.8.2007 uzavrel postupca so žalovanými v 1/ a 2/ rade
dodatok č. 1, na základe ktorého dohodli odklad splátok po dobu od 20.8.2007 do 19.10.2007 a po
uplynutí odkladu splátok od 20.10.2007 boli žalovaní povinní splácať postupcovi splátky úveru v
zmysle podmienok dohodnutých v úverovej zmluve. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej
pohľadávky predstavovala 6571,38 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 5404,50 eur, riadnych úrokov
vsume709,51eur,úrokov zomeškaniavovýške415,51eurapoplatkovvovýške41,86eur.Mimoriadna
splatnosť úveru nastala v zmysle výzvy k úhrade a oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z

16.10.2012.Žalobca si vtomtokonaníuplatnilsplátkyúverusplatnévobdobíod20.3.2011do20.3.2015
v počte 49 a celkovej výške 4012,61 eur, zároveň žiadal priznať úroky z omeškania v zmysle § 3 ods. 1
Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v spojení s § 517 ods. 2 Obč. zákonníka.4. V napadnutom rozhodnutí vychádzal okresný súd zo skutkových zistení, keď na základe Zmluvy
o splátkovom úvere č. 0372374716, zo dňa 20.8.2007 uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s.
ako pôvodným veriteľom a žalovanými v 1/ a 2/ rade ako dlžníkmi poskytla Slovenská sporiteľňa

žalovaným v 1/ a 2/ rade spotrebný úver vo výške 158.000,- Sk, ktorý úver sa zaviazali splácať vždy
k 20. dňu v mesiaci, v splátkach po 2270,- Sk mesačne s tým, že splatnosť prvej splátky je 20.5.2005
a konečná splatnosť úveru 20.3.2015, výška úrokovej sadzby 11,10% ročne. V článku II. bod 3 zmluvy
sa žalovaní ako dlžníci zaviazali splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť
úroky,poplatkydohodnutévzmluve,ďalšiepoplatkyanákladyspojenésúveromadodržiavaťdohodnuté

podmienky. V článku V. bod 2 žalovaný ako dlžník vyhlásil, že sa oboznámil so všeobecnými obch.
podmienkami veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlásil, že sa oboznámil
so sadzobníkom a súhlasí s ním, pričom pre účely zmluvy sa všeobecnými obchodnými podmienkami
rozumejú podmienky vydané veriteľom s účinnosťou od 1.8.2002. V článku V. bod 4 sa zmluvné strany
dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 Obch. zákonníka spravovať ustanoveniami
Obch. zákonníka.

5. Z dodatku č. 1 k uvedenej zmluve o splátkovom úvere z 20.8.2007 mal súd za preukázané, že v
uvedený deň Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavrela so žalovanými v 1/ a 2/ rade uvedený dodatok, v
ktorom, a to v článku II bod 2 , bola dohodnutá výška mesačných splátok vo výške 2467,- Sk. V zmysle
článku II bod 2 sa dohodli na odklade splácania pohľadávky po dobu od 20.8.2007 do 19.10.2007.

V článku II bod 2.2. sa dlžníci zaviazali po uplynutí odkladu splátok pohľadávku banky splácať od
20.10.2007 spôsobom dohodnutým v úverovej zmluve tak, aby končená splatnosť úveru bola dodržaná.
Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1175/2012/ CE z 27.9.2012 mal súd preukázané, že uvedenou
zmluvouSlovenskásporiteľňa,a.s.akopostupcapostúpilEOSKSISlovensko,t.j.žalobcovi pohľadávky,
ktoré sú špecifikované v prílohe č. 1 k tejto zmluve, a to v zmysle článku IV. v spojení s článkom II.

bod 2.1, pričom z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok z 27.9.2012, /č.l. 45,46 spisu/ súd
zistil, že na žalobcu bola postúpená pohľadávka voči žalovaným v 1/ a 2/ rade na základe uzavretej
úverovej zmluvy z 8.4.2005 s tým, že zostatok pohľadávky ku dňu postúpenia predstavoval 6571,38 eur,
z toho istina do splatnosti 0,- eur, istina po splatnosti 5404,50 eur, úroky celkom 1125,02 eur, počet dní
omeškania 1164, výška omeškaných splátok 6564,54 eur.

6. V konaní bolo medzi účastníkmi nesporné, že na základe uzavretej zmluvy o splátkovom úvere
zo dňa 8.4.2005 bol poskytnutý žalovaným v 1/ a 2/ rade spotrebný úver vo výške 158.000,- Sk, na
základe čoho sa predmetná zmluva v zmysle § 1 ods. 2 písm. a/ Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch považuje za spotrebiteľský úver.

7. V súvislosti s uzavretou vyššie uvedenou zmluvou o postúpení pohľadávky sa ako prvoradou otázkou
súd zaoberal otázkou, či žalobca je aktívne vecne legitimovaný na uplatňovanie predmetného nároku
v súdnom konaní. V súvislosti s riešením otázky, či v danom prípade došlo k platnému postúpeniu
pohľadávky je potrebné uviesť, že na postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti je potrebné aplikovať ust.

§ 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, avšak pri bankových úveroch je potrebné rešpektovať i ust. § 92
ods. 8 Zákona o bankách v znení platnom do 31.12.2012 v súvislosti s identifikáciou predmetu zmluvy
o postúpení pohľadávky. Ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred
zhoršením ich situácie v záväzkovo právnom vzťahu z bankového úveru, lebo vyžaduje písomnú výzvu
banky klientovi pred postúpením pohľadávky inému subjektu. Žalobca v tomto konaní nepreukázal, že

žalovaným 1/ a 2/ bola zo strany banky skutočne doručená písomná výzva a napriek doručeniu tejto
výzvy boli žalovaní 1/ a 2/ nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splatením čo i
len časti svojho peňažného záväzku. Citované ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách umožňuje banke
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, za predpokladu doručenia
písomnej výzvy klientovi banky a po tom, čo je dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením

čo len časti svojho peňažného záväzku, pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku. Súd
dospel tiež k záveru, že v zmysle citovaného ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť spôsobilým
predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už
splatnými, ako to vyplýva z citovaného ustanovenia zákona, na ktoré poukázal. I z dôvodovej správy
k Zákonu o bankách (§ 92 ods. 8) vyplýva, že sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej

pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Podľa názoru súdu,
zákonodarcamalnamyslioprávneniebankypostúpiťčasťpeňažnéhozáväzku,ktorýmjedlžníkaktuálne
po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Tento záver vyplýva z gramatického,
ale aj logického výkladu znenia citovaného ustanovenia, pretože zákonodarca umožňuje peňažnýzáväzok klienta banky alebo časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní postúpiť. Pod
formuláciou pohľadávka zodpovedajúca tomuto peňažnému záväzku treba rozumieť nesplácaný zročný
dlh. Pristúpením k argumentácii, že banka je oprávnená postúpiť celý úver po uplynutí 90 dní omeškania

dlžníka splácať zročné splátky, by bolo nevyhnutné dospieť k záveru, že banka takýmto spôsobom
môže postúpiť akýkoľvek živý úver po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s dobou, na ktoré sa
úverové vzťahy bežne uzatvárajú, a to na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle Zákona
o bankách pod dohľad Národnej banky Slovenska, čo by bolo v rozpore s účelom Zákona o bankách
a viedlo by k vytvoreniu právne neúnosného vzťahu, kedy by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného

vzťahu s bankou neočakávane ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Takýto postup
by taktiež mohol byť v rozpore s požiadavkou vynakladania náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je
od dodávateľa vyžadovaná v súlade so smernicou o nekalých obchodných praktikách. Súd žiadnym
spôsobom nespochybňuje právo banky postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak
pre takéto postúpenie je nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k
vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového

úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie môže banka realizovať ešte pred
postúpením pohľadávky. V predmetnej veci z oznámenia od Slovenskej sporiteľne, a.s. z 9.11.2015 /
č.l. 69 spisu/ súd zistil, že zo strany Slovenskej sporiteľne a.s. bola vyhlásená mimoriadna splatnosť
úveru k 24.9.2012, pričom výzva, ktorou si Slovenská sporiteľňa, a.s. plnila povinnosť veriteľa v zmysle
ustanovenia § 92 ods. 8 Zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách bola žalovaným zaslaná v septembri 2008.

Uvedenými výzvami už Slovenská sporiteľňa, a.s. nedisponuje. Z oznámenia o začatí výkonu mandátnej
činnosti /č.l. 75 spisu/, ktorý list je bez uvedenia dátumu, súd zistil, že uvedeným listom Slovenská
sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanej v 1/ rade, oznámenie o začatí výkonu mandátnej činnosti na základe
zmluvy z 31.1.2011 mandatárom JUDr. Romanom Kvasnicom, advokátom na vymáhanie pohľadávky
ku dňu uzavretia mandátnej zmluvy vo výške 5094,19 eur. Z písomného oznámenia od Slovenskej

sporiteľne, a.s. vyplýva, že pred postúpením uvedenej pohľadávky zmluvou z 27.9.2012 došlo zo
strany Slovenskej sporiteľne, a.s. k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celého úveru v liste z 24.9.2012,
Slovenská sporiteľňa a.s. však súdu uvedený listinný dôkaz nepredložila. Slovenská sporiteľňa a.s.
oznámila súdu, že výzva na zaplatenie bola zaslaná žalovaným v 1/ a 2/ rade ešte v roku 2008. O tom
však taktiež súdu nepredložila žiaden listinný dôkaz. Predmetom konania sú v zmysle návrhu splátky

úveru splatné za obdobie od 20.3.2011 do 20.3.2015 v počte 49 a celkovej výške 4012,61 eur, z čoho sa
dápotomvyvodiť,žepredpostúpenímpohľadávkyžalobcovi,pôvodnýveriteľ,atoSlovenskásporiteľňa,
a.s. nesplnila svoju povinnosť v zmysle§ 92 ods. 8 cit. zákona, a to zaslať písomnú výzvu dlžníkom,
ktorí by následne nepretržite boli dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti
svojho peňažného záväzku. Predchádzajúcu výzvu Slovenská sporiteľňa a.s. údajne zaslala ešte v roku

2008, tá výzva sa však nemohla týkať žalovanej pohľadávky, ktorá sa stala splatnou až v rokoch 2011 a
2012.Slovenskásporiteľňa,a.s.sisplnilatútopovinnosťčiastočne,atozaslanímoznámeniaovyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru z 24.9.2012 / čo však nebolo v konaní ničím preukázané/, od ktorej doby
však neuplynulo 90 kalendárnych dní, kedy by boli žalovaní v 1/ a 2/ rade, teda dlžníci, so zaplatením
v omeškaní, a keďže Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavrela zmluvu o postúpení vymáhanej pohľadávky

na žalobcu už zmluvou z 27.9.2012, súd konštatuje, že pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s.
postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 Zák. o bankách, na základe čoho súd konštatuje, že v časti žalovanej
istiny s prísl. nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky zo strany pôvodného veriteľa t.j. Slovenskej
sporiteľne, a.s. na žalobcu , a to v zmysle § 39 Obč. zákonníka, preto súd návrh pre nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie na strane žalobcu v celom rozsahu zamietol.

8. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.
a účastníkovi, ktorý žiadal priznať náhradu trov konania, t.j. žalobcovi , tieto v celom rozsahu nepriznal,
keďže bol v konaní v celom rozsahu neúspešný.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca . V odvolaní
namietal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav veci . Uviedol, že
podľa bodu 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok bol postupca a následne i žalobca oprávnení
predčasne ukončiť záväzkovo-právny vzťah. Na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok prešli všetky
práva súvisiace s pohľadávkou. Žalobca sa stal veriteľom pohľadávky s tým, že je oprávnený vyhlásiť

mimoriadnu splatnosť pohľadávky. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa
29.05.2015,sp.zn.8Co/163/2015,KrajskéhosúduvTrenčíne zodňa24.04.2014,sp.zn.19Co/34/2012,
Krajského súdu v Žiline zo dňa 04.11.2015, sp. zn. 7Co/540/2015. Z ust. § 92 ods. 8 zákona o
bankách nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť len splatná pohľadávka. Pokiaľ je dlžník vomeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku
zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku, nie len časť, s ktorou je dlžník v omeškaní. Ust. § 92
ods. 8 o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Rovnako

doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia nie je
podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. S nedoručením výzvy môžu byť spojené len sankcie a
to zodpovednosť banky v zmysle ust. § 50 ods. 1 Zákona o bankách. Oznámenie postupcu žalovanému
o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom preukazuje odoslanie tejto písomnosti žalovanému,
ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. V

zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.06.2003, sp. zn. 4 Obo 210/01 relevantné oznámenie
postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na
vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu
otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Uplatnil si trovy odvolacieho konania vo výške
191,56,- eur.

10. Žalovaná v 1/ rade v písomne podanom vyjadrení uviedla, že žalobca presne neuviedol, akú sumu
je povinná zaplatiť a uvádza sumu vo výške 8.000,- eur, následne sumu 4.012,61,- eur. Keď sa bola
informovať v Slovenskej sporiteľni za účelom zistenia výšky dlhu, Slovenská sporiteľňa uviedla, že sa
má obrátiť na žalobcu .

11. Žalovaný v 2/ rade nevyužil svoje zákonné právo písomne reagovať na podané odvolanie.

12. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
"CSP").

13. V zmysle intertemporálnej úpravy uvedenej v ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Vzhľadom na citovanú intertemporálnu úpravu, ktorá znamená okamžitú aplikovateľnosť predpisu,
krajský súd , ako súd odvolací, prejednal odvolanie strany sporu podľa CSP, jeho ustanovení

uvedených v § 355 a nasl..

15. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred okresným súdom , ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).
17. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd , okrem prípadov, ak
dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).

18. V zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací
súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

19. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

20. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Krajský súd , ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal podľa § 379 a 380 Civilného sporového
poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len "CSP" ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné ako vecne správne potvrdiť
podľa § 387 ods. 1 CSP.

22. V preskúmavanej veci podal žalobca odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.
O jeho odvolaní rozhodoval odvolací súd už po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku vsúlade s § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti, zostali zachované.

23. Žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom závere (§
205 ods. 2 písm. f) OSP ) ako i nedostatočne zistený skutkový stav veci (§ 205 ods. 2 písm. d) OSP).

24. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď okresný súd
aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny

právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.
25. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď okresný súd nepostupuje
pri hodnotení dôkazov podľa § 132 O.s.p.. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo.

26. Žalobca v odvolaní namietal nesprávny právny záver okresného súdu v otázke posudzovania
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu .

27. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd, ako
aj s jeho právnym posúdením, vo vzťahu k čomu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia,

v ktorom sa okresný súd vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami strán sporu prednesenými
pred okresným súdom , s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

28. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí okresného súdu a s prihliadnutím na
rozsah odvolania žalobcu, uvádza odvolací súd nasledovné skutočnosti.

29. Okresný súd žalobu na zaplatenie žalovanej sumy zamietol z dôvodu, že dospel k záveru o
nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v dôsledku nesplnenia zákonných podmienok pre platné
postúpenie pohľadávky voči žalovaným na žalobcu ( § 92 ods. 8 zákona o bankách).

30. Ako správne uvádza okresný súd , pôvodný veriteľ- Slovenská sporiteľňa, a.s., postupovala v
rozpore s § 92 ods. 8 Zákona o bankách, pričom v časti žalovanej istiny nedošlo k platnému postúpeniu
pohľadávky zo strany pôvodného veriteľa na žalobcu a to v zmysle ust. § 39 Obč. zákonníka, preto návrh
nie je dôvodný pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu.

31. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej v písomnej forme
medzi doterajším veriteľom (postupcom, cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom) postúpi
pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi (cesus) novému veriteľovi, a to buď za odplatu, alebo
bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom, nadobúda pohľadávku (s príslušenstvom a právami
s ňou spojenými). Postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami

s ňou spojenými. Nie je ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie.

32. Ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť.
Okrem toho môže byť postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne
postúpenie môže byť zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok.

33. Takýmto prípadom je ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinnom v čase
cesie (postúpenia) pohľadávky.

34. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej

časť), ak je (1.) splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.)
omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

35. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky,
ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.

6Co/119/2013). Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa
vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná
možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky.36. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525, alebo podľa špeciálnych
predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39).
Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie

podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex
tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť.

37. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva
veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy.

38. Je bez významu odvolacia námietka žalobcu, že podmienky platnosti postúpenia pohľadávky
sú uvedené v zákonom predpise, ktorý je predpisom verejného práva. Zmluva o postúpení je
súkromnoprávnou zmluvou, ktorú upravuje Občiansky zákonník. Táto charakteristika zmluvy nevylučuje
možnosť upraviť osobitné podmienky jej platnosti pre špecifický okruh pohľadávok (bankové
pohľadávky) v osobitnom zákone v zásade verejnoprávnej povahy (zákon o bankách). Pre aplikáciu
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce zistenie, že právny úkon je v rozpore so

zákonom. Ust. § 39 Občianskeho zákonníka nerozlišuje, o akú triedu právnej normy ide (normu
verejného alebo súkromného práva).

39. Písomná výzva banky klientovi (dlžníkovi alebo ručiteľovi; klientom v zmysle § 5 písm. h/ zákona
o bankách je osoba, s ktorou má banka alebo pobočka zahraničnej banky v rámci výkonu bankových

činností uzavretý obchod, ktorým je vznik, zmena alebo zánik záväzkových vzťahov medzi bankou a
klientom), je prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky, alebo jej časti na inú osobu. Žalobca
v konaní nepredložil text výzvy na úhradu dlžnej sumy (výzvu k úhrade a oznámenie o vyhlásení
mimoriadnejsplatnostiúveruzodňa16.10.2012zaslanážalobcom/.Pretojemožnéuzavrieť,žežalobca
nepreukázal prvú podmienku kogentne stanovenú v § 92 ods. 8 zákona č 483/2001 Z. z.. Písomné

oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky, na ktoré poukazuje v odvolaní, nie je výzvou,
ako má na mysli citované ustanovenie, a ani ju nenahrádza. Rovnako správne okresný súd uzavrel,
že k platnému postúpeniu je spôsobilou len splatná časť pohľadávky.

40. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonom požadovaných

predpokladov na postúpenie splatnej pohľadávky, zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná a
postupca (banka) zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na žalobcu pre neplatnosť zmluvy
neprešla.

41.Žalobcomuplatnené dôvodyodvolaniavtomtosmereprotirozsudkuokresného súdu vovecisamej,

potom nebolo možné považovať za opodstatnené. S poukazom na vecne správny záver okresného súdu
vo vzťahu k nepreukázaniu vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu, odvolací súd už nepovažoval
za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami zo strany žalobcu v prejednávanej veci.

43. V konečnom dôsledku za právne nevýznamné vzhľadom k uvedeným záverom, považoval

odvolací súd poukazy žalobcu v odvolaní na rozhodnutia iných súdov, týkajúcich sa iných, avšak
skutkovo a právne obdobných vecí, pretože rozhodovaním iných odvolacích súdov v preskúmavanej
veci Krajský súd v Trenčíne viazaný nie je.

44. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je

vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

45. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že nepriznal nárok na ich náhradu napriek jeho úspechu v odvolacom konaní žalovaným,
ktorým trovy v odvolacom konaní nevznikli.

46. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).