Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 26, 2015

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 13C/117/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615203870
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šulaj
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2015:6615203870.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Jánom Šulajom v právnej veci navrhovateľa Ľ. M., F.
XX.XX.XXXX, Q. T. P., K.. J. XXX, štátny občan SR, zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so
sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A proti odporcovi Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1,
Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpený ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom
v Bratislave, Kýčerského 7, v konaní o zaplatenie 903,28 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 890,- € spolu s 5,05 % úrokom z omeškania
od 03.04.2015 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohoto rozsudku.

Návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 13,28 € s príslušným úrokom z omeškania s a z
a m i e t a .

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 302,94 € v lehote troch

dní od právoplatnosti tohoto rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Andreja Cifru.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsanávrhomnazačatiekonaniazodňa25.03.2015,ktorýboldoručenýsúdudňa27.03.2015
domáhal zaplatenia sumy 903,28 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 25.12.2013
titulom bezdôvodného obohatenia od odporcu, pričom uviedol, že dňa 06.07.2005 navrhovateľ uzatvoril
s odporcom "Zmluvu o vydaní kreditnej karty QUATRO č. XXXXXXX", ktorej neoddeliteľnou súčasťou
sú aj obchodné podmienky), na základe čoho odporca poskytol odporca navrhovateľovi kreditnú kartu

s úverovým rámcom 6 000,- Sk (199,16 €). Odporca poskytol peňažné prostriedky prostredníctvom
kreditnej karty, a teda je nevyhnuté predmetnú zmluvu podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch s poukazom na § 1 ods. 3 cit. zákona. Predmetná zmluva o úvere, na základe
ktorej bola poskytnutá kreditná karta neobsahuje náležitosti požadované zákonom, a to v zmysle §
4 ods. 2 písm. a) a g) zákona č. 258/2001 Z.z., a to sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov a taktiež ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom. Navrhovateľ uviedol, že podľa § 4 ods. 2 písm. g) cit. zákona v znení

platnom a účinnom ku dňu podpisu spotrebiteľskej zmluvy, zmluva musí obsahovať okrem iného ročnú
percentuálnu mieru nákladov (ďalej "RPMN"), ktorá odzrkadľuje celkovú odplatu za poskytnutie úveru
a je referenčným údajom slúžiacim spotrebiteľovi pre porovnanie výhodnosti ponúkaného finančného
produktu s obdobnými finančnými produktmi na trhu. V prípade, že údaj RPMN v zmluve absentuje,
považuje sa poskytnutý úver za bezúročný a bezpoplatkový čoho si musel byť odporca ako subjekt
odborneaprávneznalýdodávateľvedomý.Navrhovateľtaktiežpoukázalnaskutočnosť,ževpredmetnej

zmluve absentuje akékoľvek dojednanie o úrokoch a poplatkoch za poskytnutie spotrebiteľského úveru,
čo má v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy za následok, že dodávateľ nemôže požadovať od
spotrebiteľa zaplatenie nedojednaných úrokov a poplatkov s poukazom na § 4 ods. 5 cit. zákona.Zákon síce explicitne neupravuje úrokovú sadzbu ako obligatórnu náležitosť, upravuje však dôsledky
neuvedenia úrokov v zmluve. Navrhovateľ má teda za to, že predmetný úver poskytnutý prostredníctvom
kreditnej karty je nevyhnuté považovať za bezúročný a bezpoplatkový, teda odporca pri jeho poskytnutí

nemal nárok na odplatu za poskytnutý úver vo forme úrokov a iných poplatkov, o ktoré mal byť úver
navýšený. Na základe predkladaného výpisu z pôžičkovej karty QUATRO, o ktorú požiadal navrhovateľ
odporcu za obdobie od 08.07.2005 do 31.12.2008 navrhovateľ čerpal prostredníctvom kreditnej karty
čiastku 11 600,- Sk (385,05 €) a uhradil sumu 14 976,- Sk (497,11 €). Na základe predkladaného
výpisu z pôžičkovej karty QUATRO, o ktorú požiadal navrhovateľ odporcu za obdobie od 01.01.2009

do 18.03.2015 navrhovateľ nečerpal finančné prostriedky prostredníctvom kreditnej karty a uhradil
odporcovi sumu 1 421,20 €. S poukazom na uvedené má navrhovateľ za to, že čerpal peňažné
prostriedky prostredníctvom kreditnej karty spolu v celkovej výške 385,05 € a doposiaľ uhradil sumu
vo výške 1 918,31 €. Vzhľadom na skutočnosť, že úver poskytnutý navrhovateľovi je nevyhnutné pre
absenciu obligatórnych náležitostí považovať za bezúročný a bezpoplatkový, má navrhovateľ za to, že
odporca sa bezdôvodne obohatil o sumu 1 533,26 € čo činí rozdiel medzi úhradami navrhovateľa vo

výške1918,31€ačerpanímúveruvovýške385,05€.Oskutočnosti,žeodporcasabezdôvodneobohatil
sa navrhovateľ dozvedel v priebehu mesiaca október 2014 od svojho právneho zástupcu. Navrhovateľ
si uplatnil návrhom právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého v období od 23.03.2012
do 24.12.2013 v celkovej výške 903,28 €, ktoré predstavuje reálne poskytnuté finančné prostriedky
uhradené navrhovateľom na účet odporcu v tomto období.

Odporca žiadal návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť. Odporca uviedol, že v súčasnosti
nie je v konaní pasívne vecne legitimovaným subjektom, t.j. žaloba trpí procesnou vadou, ktorej
jediným možným následkom je ukončenie tohto konania a zamietnutie žaloby v celom rozsahu vo
vzťahu k odporcovi. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 01.04.2015 uzatvorenou medzi odporcom

ako postupcom a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom v Bratislave ako postupníkom
došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky vrátane práva a povinností veriteľa vyplývajúcich so
zmluvného vzťahu odporcu a navrhovateľa. Dané postúpenie pohľadávok sa týkalo aj zmluvného vzťahu
navrhovateľa s odporcom vzniknutého na základe zmluvy o vydaní kreditnej platobnej karty QUATRO
zo dňa 08.07.2005.

Vo vzťahu k uzavretiu zmluvy a mechanizmu jej uzavretia uviedol odporca, že navrhovateľ nepreukázal,
že na jeho prípad by boli aplikovateľné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v platnom a účinnom znení v čase uzatvorenia zmluvy. Odporca ako veriteľ uzatvoril s
navrhovateľom zmluvu dňa 08.07.2005 o vydaní kreditnej platobnej karty QUATRO č. XXXXXXX, t.j.

Zmluvu o úvere, na základe ktorej bol poskytnutý úverový rámec vo výške 6 000,- Sk (cca 199,16 €).
V skratke a všeobecne možno celý vtedajší proces popísať tak, že potenciálny klient majúci záujem
o poskytnutie bankového produktu zo strany spoločnosti odporcu kontaktuje, najčastejšie telefonicky,
pričom podľa jeho predbežných predstáv je spísaný prvotný dokument, a to Žiadosť o vydanie kreditnej
karty QUATRO, žiadosť predstavuje akési vyzvanie potencionálneho klienta zo strany spoločnosti na

predloženie ponuky z jeho strany, ktorou sa rozumie vyplnenie nevyhnutných údajov do žiadosti, ktoré
údaje odporca postúpi a rozhodne či nakoniec úver schváli a dôjde tak k uzatvoreniu zmluvy alebo
neschváli z dôvodu, že ponúknutá bonita potencionálneho klienta nepostačuje. Zmluvnú dokumentáciu,
t.j. zmluvu o úvere v pravom právnom zmysle tak tvorí viacero samostatných dokumentov, konkrétne
vyplnená a oboma zmluvnými stranami podpísaná žiadosť, obchodné podmienky a cenník. S ohľadom

na uvedené je zrejmé, že klient zohrával v rámci kontraktácie dôležitú úlohu, pričom o povahe klienta
ako subjektu sa spoločnosť dozvedá práve ním poskytnutých informácií. V zmysle § 2 písm. b)
zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa
veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. V zmysle

§ 3 ods. 2 zákona je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania. Pokiaľ sa majú v jeho prípade aplikovať ustanovenia zákona
o spotrebiteľských úveroch, je dôkaznou povinnosťou odporcu zaťaženého dôkazným bremenom
preukázať, že každé euro a cent tohoto úveru boli z jeho strany použité na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania. Toto dôkazne bremeno zaťažuje navrhovateľa. Podľa názoru

odporcu navrhovateľ doteraz nepreukázal status spotrebiteľa a z tohto dôvodu nie je možné uplatniť
podľa jeho názoru výberovú osobitnú miestnu príslušnosť zakotvenú v § 87 písm. f) Občianskeho
zákonníka, a preto je potrebné uplatniť rozhodcovskú doložku zakotvenú v článku 11 obchodných
podmienok, čo je neodstrániteľnou prekážkou konania pre tunajší súd v zmysle § 106 OSP.Odporca ďalej uviedol, že zmluva o úvere podlieha okrem ustanovení zákona o spotrebiteľských
úveroch aj osobitnej právnej regulácii upravujúcej platobný styk a vydanie a používanie elektronického

platobného prostriedku. Navrhovateľ návrh stavia na tvrdení, že v zmluve o úvere, resp. len v žiadosti
ako fyzicky samostatnej listine nie je uvedený v zákonom o spotrebiteľských úveroch požadovaný údaj
RPMN, prípadne úrokov a poplatkov v dôsledku čoho by mal byť poskytnutý úver v zmysle § 4 ods. 2
písm. g), resp. § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch úver bezúročný a bez poplatkov. Ako však
z vyššie uvedeného je zrejmé, zmluva o úvere sa skladá s právnym putom previazaných komponentov

zmluvy o úvere, ktoré tvoria zmluvu o úvere v tom pravom právnom zmysle. Toto právne puto vychádza
okrem znenia samotnej zmluvy o úvere aj so zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení v čase podpisu zmluvy - zmluva o úvere je
totiž zároveň aj zmluvou o vydaní a používaní elektronického platobného prostriedku v zmysle tohto
zákona, ktorej právnou súčasťou sú v zmysle § 23 ods. 3 zákona o platobnom styku aj obchodné
podmienky. Pri pohľade na obchodné podmienky je zrejmé, že sa v nich údaj o RPMN nachádza, t.j.

údaj o RPMN je v zmluve o úvere prítomný, rovnako tak informácie o poplatkoch či úrokoch prítomné či v
obchodných podmienkach alebo cenníku, t.j. v komponentoch zmluvy o úvere. Zmluva o úvere tvorená
komponentmi zmluvy o úvere (žiadosť, cenník, obchodné podmienky) tak obsahuje všetky náležitosti v
zmysle príslušných právnych predpisov.

Údaj o RPMN je v zmluve o úvere prítomný vo forme indikatívneho výpočtu. Ako je uvedené vyššie,
žiadosť (ako chronologicky prvý dokument zmluvy o úvere) obsahuje údaje adresované navrhovateľovi,
v ktorom sú uvedené len predbežné, základné a hlavné informatívne údaje, nie je v tomto štádiu
kontraktácie totiž zrejmé, či vôbec a aké údaje potenciálny klient za účelom posúdenia jeho bonity,
ďalej aké sa podarí získať spoločnosti odporcu od potenciálnom klientovi z iných zdrojov (napr.

Sociálna poisťovňa) a ako nakoniec dopadne samotné, odbornou starostlivosťou vykonané posúdenie
bonity potencionálneho klienta. Z uvedeného dôvodu obchodné podmienky ako súčasť a komponent
zmluvy o úvere tvoriaci zmluvu o úvere v pravom slova zmysle, ktorá je zároveň zmluvou o vydaní
a používaní elektronického platobného prostriedku v zmysle zákona o platobnom styku, obsahuje
len "indikatívny", no zato detailný a prehľadný výpočet RPMN pri vzorových vstupných údajoch. Pre

povahu revolvingu je zrejmé, že konkrétny výpočet RPMN nie je možné vykonať v čase kontraktácie
zmluvného vzťahu, nakoľko je závislý od premenných, ktoré v čase kontraktácie spoločnosť nepoznala.
Z uvedeného dôvodu odporca ako ktorýkoľvek iných obchodník poskytujúci revolvingový úver mohla
navrhovateľovi poskytnúť len takýto indikatívny výpočet RPMN. Dané je v súčasnosti už potvrdené v
prípade revolvingových údajov úverov aj konštantnou rozhodovacou praxou slovenských súdov, podľa

ktorej nie je potrebné a ani dosť možné uvádzať RPMN ako konkrétny údaj. Skutočnú výšku RPMN
poskytne klientovi odporca kedykoľvek v priebehu úverového vzťahu na základe jeho žiadosti a údajov
k dátumu takej žiadosti v zmysle článku 6, bod 37 obchodných podmienok. Z uvedeného je zrejmé,
že námietka o absencii RPMN pramení jedine v nepoznaní a nepochopení osobitosti a zložitosti tohto
zmluvného vzťahu.

Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. rozpoznáva indikatívny výpočet RPMN pri ponuke
a presný výpočet v zmluve, no neupravuje situáciu, ak presný výpočet nie je možné vykonať do
zmluvy, nakoľko nie sú známe údaje pre výpočet RPMN do zmluvy, typickým príkladom je práve
prípad vydania kreditnej karty, kedy dochádza ešte aj ku korešpondenčnému uzatvoreniu zmluvy -

revolvingovému úveru, ako v takom prípade realizovať a preklenúť právne vákuum, keď zákon akoby
počítal len s eventualitou, že všetky údaje sú známe v čase podpisu zmluvy, odpoveďou je práve použitie
indikatívneho výpočtu ponechaním nároku klienta banky žiadať kedykoľvek počas úverového vzťahu o
dodatočný výpočet z reálnych údajov za uplynulé obdobie - naproti tomu neskoršie znenie zákona, než
to, ktoré sa vzťahovalo na predmetný prípad už počíta s eventualitou objektívnej nemožnosti poznania

hodnôt vstupných premenných pre výpočet RPMN pri revolvingových kreditných kartách s poukazom na
vyhlášku MS SR č. 620/2009, ktorou sa ustanovuje vzor formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo vysvetlivkách v položke 3c, kde je uvedené, že sa hodnota RPMN uvádza pre
ponúkaný spotrebiteľský úver, vyčíslená na základe ponuky veriteľa alebo požiadaviek spotrebiteľa. Pri
spotrebiteľskom úvere poskytovanom prostredníctvom kreditnej karty (revolvingového úveru), pri ktorom

nie je možné RPMN určiť sa riadok nevyplňuje. Odporca taktiež záverom vzniesol námietku premlčania
vo vzťahu k nárokom uplatneným navrhovateľom, nakoľko žaloba bola podaná dňa 27.03.2013 a
premlčaniu podliehajú všetky nároky navrhovateľa datované pred dátumom 27.03.2012.Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa, v zmysle § 129 ods. 1 OSP, keďže
listinné dôkazy boli účastníkom konania doručené a účastníci konania voči obsahu listinných dôkazov
nenamietali, súd vykonal dokazovanie prečítaním podstatného obsahu listinných dôkazov, a to výpisov

pôžičkovej karty QUATRO, zmluvy o postúpení pohľadávok s prílohami, žiadosti o vydanie pôžičkovej
karty,všeobecnýchobchodnýchpodmienok,výpisuzoživnostenskéhoregistranavrhovateľa,schválenia
žiadosti o vydanie pôžičkovej karty a zistil tento skutkový stav:

Dňa 08.07.2005 navrhovateľ, ako klient, uzatvoril s odporcom, ako bankou, na predtlačenom formulári

označenom ako "Žiadosť / zmluva o vydaní kreditnej platobnej karty" zmluvu o revolvingovom úvere, v
zmysle ktorej bola kreditná karta navrhovateľovi vydaná. Navrhovateľa žiadosť podpísal dňa 20.05.2005
a táto bola akceptovaná dňa 08.07.2005 odporcom, teda došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy.
Zmluva uvádza v časti II. postavenie klienta ako podnikateľa v súkromnom sektore, pričom v časti
I. je navrhovateľ označený menom, priezviskom, dátumom narodenia, rodným číslom a číslom
občianskeho preukazu. Zároveň sú uvedené údaje o zamestnaní totožné s údajmi navrhovateľa, keďže

mal postavenie podnikateľa.

Údaje v časti IV. zmluvy navrhovateľ žiadal poskytnutie úverového rámca 30 000,- Sk bezhotovostným
prevodom pri mesačnej splátke 1 000,- Sk a počte 30-tich splátok. V časti V. po akceptácii zo strany
odporcu došlo k schváleniu úverového rámca vo výške 6 000,- Sk pri mesačnej splátke 200,- Sk.

V zmysle článku VII., bod 4 klient vyhlasuje, že a oboznámil s obchodnými podmienkami pre vydanie a
používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci s
SKK, ktoré tvoria prílohu tejto žiadosti a súhlasí s nimi a zároveň sa ich zaväzuje dodržiavať.

V zmysle článku VII., bod 7, veta druhá zmluvy, prijatím a schválením žiadosti zo strany VÚB, a.s. sa
táto žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty vydávanej v spolupráci s SKK
uzatvorenou medzi VÚB na strane jednej a klientom na strane druhej podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Obchodné podmienky pre vydanie a používanie
kreditných kariet VÚB vydávaných v spolupráci s SKK sú súčasťou tejto žiadosti.

Z výpisu pôžičkovej karty QUATRO vyplýva, že v období od 19.03.2013 do dňa 28.02.2015 uhradil
navrhovateľ odporcovi celkovo sumu 903,28 €. Uvedené nebolo medzi účastníkmi konania sporné.

Podľa § 1 ods. 2 písm. d) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu 08.07.2005,

zákon sa nevzťahuje na zmluvy
d) o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20
000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere, súhrn všetkých zmlúv
o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu 08.07.2005, zákon
sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako
na kreditné karty.

Podľa § 4 ods. 2 písm. a), g) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu

08.07.2005, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu 08.07.2005,
od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") v znení ku dňu
08.07.2005, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Napremlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") v znení ku dňu
08.07.2005, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté
ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 100 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") v znení ku dňu

08.07.2005, nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách
vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") v znení ku dňu 08.07.2005,
pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") v znení ku dňu
08.07.2005, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď
sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") v znení ku dňu
08.07.2005, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a
ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len "ObZ") v znení ku dňu

08.07.2005, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť úroky.

Podľa § 451 ods. 1 OZ v znení ku dňu 08.07.2005, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 OZ v znení ku dňu 08.07.2005, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 517 ods. 1 OZ v znení ku dňu 08.07.2005, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 OZ v znení ku dňu 08.07.2005, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa § 4 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení ku dňu 08.07.2005, poplatok z omeškania je za každý
deň omeškania 2,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 25 Sk za každý i začatý mesiac omeškania.

K postaveniu navrhovateľa, ako spotrebiteľa a aplikácii zákona č. 258/2001 Z.z.:

Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či navrhovateľ v predmetnom konaní pri uzatvorení zmluvy o
vydaní kreditnej karty a následnom poskytnutí revolvingového úveru vystupuje ako spotrebiteľ. Pokiaľ
odporca namieta, že zo strany navrhovateľa nedošlo k preukázaniu postavenia spotrebiteľa, mal
súd za to, že prioritne uvedené postavenie bolo deklarované zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského

úveru obsahujúcou vyhlásenie navrhovateľa o pravdivosti poskytnutých údajov a následnej deklarácie
predmetného vzťahu v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z., a to obsiahnuté v časti VII., bod 7 uzatvorenej
zmluvy spolu s označením navrhovateľa ako fyzickej osoby v časti klient, z ktorého nevyplýva, že by
predmetnú úverovú zmluvu uzatváral ako subjekt podnikateľský. Skutočnosť, že v predmetnom období,keď bola zmluva podpísaná, bol zároveň živnostníkom bez ďalšieho nemôže znamenať uzatvorenie tejto
zmluvy ako podnikateľským subjektom, naviac pri výsluchu navrhovateľa bolo zistené, že predmetný
úver bol používaný pre jeho osobnú potrebu. Počas trvania zmluvného vzťahu cca 10 rokov preto podľa

názoru súdu fakticky nie je možné preukázať tú skutočnosť tak, ako to navrhoval odporca, a to použitie
všetkých čerpaných finančných prostriedkov na účely spotrebné, naviac navrhovateľ živnosť zrušil s
účinnosťou k 03.07.2007, avšak revolvingový úver ďalej čerpal nepochybne na spotrebiteľské účely.

Odporca namietal s poukazom na § 1 ods. 2 písm. d) zákona č. 258/2001 Z.z. aplikovateľnosť

predmetného zákona na prejednávanú vec, nakoľko poskytnutý úver v slovenských korunách, t.j. 6
000,- Sk je nižší ako zákonom stanovená výška úveru do 200,- €. Tvrdenie odporcu v tomto smere
je síce pravdivé, pretože úverový rámec bol poskytnutý prvotne do výšky 6 000,- Sk, čo je menej
po prepočítaní ako 200,- €, avšak od pojmu úverový rámec je potreba odlíšiť pojem úver, ktorý bol
poskytnutý, keďže navrhovateľ čerpal v súlade s úverovým rámcom opakovane spotrebný úver v súčte
prevyšujúcom sumu 200,- €. Z výpisu čerpania, ktorý nespochybnil tak navrhovateľ, ako ani odporca

vyplýva, že celkovo čerpal navrhovateľ od odporcu sumu 11 600,- Sk, t.j. 385,05 €. Keby súd pripustil
argumentáciu o neaplikovateľnosti predmetného zákona na revolvingové zmluvy s úverovým rámcom
do 200,- € umožňujúce svojou podstatou opakované čerpanie úveru, týmto spôsobom by nepochybne
mohlo dôjsť k obchádzaniu zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže opakovaným poskytnutím úveru
síce do 200,- € na základe tej istej zmluvy, by bolo možné úverovú sumu navýšiť v konečnom dôsledku

pri vylúčení aplikovateľnosti postavenia spotrebiteľa v predmetnom vzťahu.

Vyššie uvedené súd dáva do pozornosti aj vo vzťahu k námietke miestnej nepríslušnosti konajúceho
súdu,akoajspoukazomnaobchodnépodmienky,vzmyslektorýchspormalbyťriešenýrozhodcovským
súdom. Súd zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že všetky zmluvné práva boli postúpené na

subjekt EOS KSI, čo sa týka uplatnenia práva zo zmluvného vzťahu, a to aj vo vzťahu k konaniu
rozhodcovskému. Rozhodcovská doložka bola zakotvená v Článku IX., bod 59 Obchodných podmienok
pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet s tým, že v zmysle rozhodcovskej doložky sa
riešia zmluvné vzťahy medzi klientom a bankou. Rozhodcovská doložka sa však nevzťahuje na spory,
ktoré nesúvisia so zmluvným plnením ako je to v tomto prípade, pretože navrhovateľ sa domáha plnenia

nie titulom zmluvného vzťahu s odporcom, ale bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením bez
právneho dôvodu s poukazom na bezpoplatkovosť a bezúročnosť zmluvy.

Vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu a námietke pasívnej vecnej legitimácie odporcu:

Navrhovateľsadomáhaprávatitulomvydaniabezdôvodnéhoobohatenia.Pasívnevecnelegitimovaným
v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia je subjekt na strane ktorého k bezdôvodnému obohateniu
došlo, t.j. ten subjekt, ktorý získal plnenie bez právneho titulu. Z vykonaného dokazovania je zrejmé
a odporca to nikdy nespochybnil, že úhrady v zmysle zmluvy boli poskytované odporcovi zo strany
navrhovateľa na jeho účet. Skutočnosť, že došlo k zmluvnému postúpeniu práv vyplývajúcich zo zmluvy

o úvere podľa názoru súdu nespôsobuje stratu pasívnej vecnej legitimácie zo strany odporcu, nakoľko
toto plnenie je uplatnené z iného právneho titulu ako na základe uzatvorenej zmluvy práve s poukazom
na skutočnosť, že predmetné platby boli uskutočňované mimo zmluvne dojednaných ustanovení. Z
uvedeného dôvodu súd preto považoval odporcu za pasívne vecne legitimovaného v spore.

Vo vzťahu k náležitostiam úverovej zmluvy:

Z obsahu uzatvorenej úverovej zmluvy vyplýva, že jej súčasťou sú obchodné podmienky, ktoré
odkazujú na cenník, avšak nie cenník sám o sebe. Cenník zo strany odporcu predložený nebol,
pričom pri preskúmaní všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvorili súčasť tejto zmluvy, nakoľko

boli zakomponované na druhej strane zmluvy, síce je uvedené, že poplatky súvisiace so správou a
používaním karty sú uvedené v cenníku, ktorý sa považuje za súčasť zmluvy, banka je oprávnená
jednostranne meniť cenník, výšku úrokových sadzieb, a poplatkov. Zároveň klient berie na vedomie, že
vzhľadom na povahu úveru nie je možné vopred vypočítať úrokovú mieru nákladov RPMN spojenú s
revolvingovým úverom. Cenník obsahuje príkladný výpočet RPMN na základe určitých predpokladov o

čerpaní a splácaní revolvingového úveru klientom, skutočnú RPMN je možné vypočítať spätne podľa
skutočného čerpania revolvingového úveru a uskutočnených splátok. Správca oznámi klientovi RPMN
za obdobie uplynulých 12 mesiacov na základe písomnej žiadosti klienta. Náklady s tým spojené sa
zaúčtujú na ťarchu kartového účtu (Článok VI., bod 35, 36, 37 všeobecných podmienok).Zákon striktne uvádza ako podstatnú náležitosť spotrebiteľskej zmluvy uvedenie ročnej percentuálnej
miery nákladov bez ohľadu na charakter poskytnutého úveru. Ročná percentuálna miera nákladov

v zmluve o revolvingovom úvere uvedená nie je, je tu len odkaz v zmysle Článku VI., bod 37, na
základe ktorého klient berie na vedomie, že vzhľadom na povahu úveru nie je možné vopred vypočítať
ročnú úrokovú mieru nákladov (RPMN) spojenú s revolvingovým úverom s tým, že cenník obsahuje
príkladný výpočet RPMN na základe určitých predpokladov o čerpaní a splácaní revolvingového úveru
klientom. Zo strany odporcu však žiadny cenník predložený nebol, napriek tomu, že v zmysle Článku

VI., bod 36 sa tento má považovať za súčasť zmluvy. Podľa názoru súdu však ani príkladné uvedenie
spôsobu výpočtu RPMN nemôže nahradiť jeho zákonom požadované uvedenie v zmysle § 4 ods. 2
písm. g) zákona, a teda pre absenciu tohto zákonného ustanovenia sa úver považuje za bezúročný
a bezpoplatkový. Keďže navrhovateľ uhradil celkovo sumu 1 948,31 €, pri čerpaní 385,05 €, t.j. o 1
533,26 € zaplatil viac, je dôvodné, aby bezdôvodne prijaté platby po 22.03.2012 v celkovej výške 903,28
€ boli navrhovateľovi priznané pri zohľadnení nižšie uvedenej námietky premlčania platieb, ktoré boli

uskutočnené pred 27.03.2012.

K otázke premlčania:

Návrh na začatie konania bol podaný dňa 27.03.2015, a teda uplynutie trojročnej premlčacej lehoty sa

týka platieb uskutočnených pred 27.03.2012. Vo vzťahu k dvojročnej premlčacej lehote subjektívnej
súd poukazuje na tú skutočnosť, že navrhovateľ pravidelne poskytoval splátky odporcovi až do dátumu
19.12.2013, od tohto dátumu už ďalšie splátky neposkytoval. Z uvedeného je možné dôvodiť, že v rámci
plynutia trojročnej objektívnej premlčacej lehoty od tohto dátumu (19.12.2013) navrhovateľ nadobudol
subjektívny pocit o tom, že predmetné splátky už poskytovať nemusí, domnieval sa, že úver už zaplatil,

a teda na strane odporcu vo vzťahu k navrhovateľovi došlo k bezdôvodnému obohateniu, keďže z
jeho strany je úver už uhradený vo väčšom rozsahu tak, ako to navrhovateľ aj vo svojej výpovedi na
pojednávaní uviedol. Z uvedeného dôvodu preto v rámci plynutia trojročnej objektívnej premlčacej lehoty
podľa názoru súdu došlo k uplatneniu práva aj v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty, keďže
návrh bol podaný 27.03.2015. Platby pred 27.03.2012 je potrebné považovať za premlčané, súd preto

v časti o zaplatenie 13,28 € návrh zamietol, keďže sa jednalo o platbu pred týmto dátumom.

Súd priznal navrhovateľovi taktiež úrok z omeškania, keďže sa jednalo o právo uplatnené titulom
bezdôvodného obohatenia, úrok z omeškania bol priznaný vo výške a od dátumu, kedy bol odporca
vyzvaný na plnenie, t.j. na vydanie bezdôvodného obohatenia navrhovateľovi, t.j. doručením návrhu na

začatie konania, keďže zo strany navrhovateľa nebolo preukázané, že by tak bol učinil skôr.

Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 149 OSP, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je
ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Navrhovateľ bol v konaní čiastočne úspešný, rovnako ako odporca, miera úspechu navrhovateľa
predstavuje 98,5 % oproti miere úspechu odporcu 1,5 %, čistý úspech navrhovateľa predstavuje 97

% (koeficient 0,97). Právnemu zástupcovi navrhovateľa náleží náhrada za štyri úkony právnej služby
(prevzatie a príprava zastúpenia, podanie vo veci samej, 1x účasť na meritórnom prejedaní veci,
vyjadrenievovecisamej)4xpo51,45€,jedenúkon(účasťnapojednávanísnemeritórnymprejednaním)
veci vo výške 1/4-iny odmeny čo predstavuje 1x 12,86 €, t.j. spolu 218,66 € spolu s režijným paušálom
4x 8,39 € a 1x 8,04 €, t.j. 41,60 € a 20 % DPH spolu 312,32 €. Po prenásobení koeficientom úspešnosti

náleží náhrada vo výške 302,94 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984
37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v troch vyhotoveniach.Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.