Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. júl 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/70/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512010110
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2512010110.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Daniely Šramelovej a JUDr. Vladimíra Tencera, v trestnej veci odsúdeného G. C., v konaní
o premene trestu povinnej práce, prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu
Piešťany zo dňa 08. júna 2016, sp. zn. 2T/18/2012, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28. júla
2016 v Trnave, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného G. C., nar. XX.XX.XXXX v
F., z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 55 ods. 4 Trestného zákona vyslovil, že odsúdený G. C. v
čase výkonu trestu povinnej práce zavinene nevykonal prácu v určenom rozsahu a trest povinnej práce
vo výmere 23,5 ( dvadsaťtri a pol ) hodiny sa mu premieňa na nepodmienečný trest odňatia slobody vo

výmere 11 ( jedenásť) dní a 18 ( osemnásť) hodín.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona odsúdeného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že prístup odsúdeného k trestu povinnej práce bol

nezodpovedný, a to s poukazom na skutočnosť, že priestor pre vykonanie tohto trestu mal dostatočný.
Trest mu bol právoplatne uložený už 28. apríla 2012. S odsúdeným nebolo možné sa dlhšiu dobu
skontaktovať, tento nepreberal súdne zásielky a v mieste bydliska sa nezdržiaval. S mediačnou a
probačnou úradníčkou nespolupracoval, subjektívnu vedomosť o tom, že mu bol uložený trest povinnej
práce a že sa má dostaviť k mediačnej a probačnej úradníčke mal. Výkon trestu povinnej práce mu z
týchto dôvodov bol nariadený až 22. decembra 2014, teda dva a pol roka po právoplatnosti trestného

rozkazu. Po nariadení výkonu trestu povinnej práce odsúdený, vzhľadom na svoju sezónnu prácu,
výslovne požiadal o možnosť vykonať trest v zimných mesiacoch. Celkovo odsúdený mal vykonať
do jedného roka trest povinnej práce od jeho nariadenia, teda do 22. decembra 2015, čo neurobil.
Odsúdený mal svoje aktivity zariadiť tak, aby trest povinnej práce v určenom čase riadne vykonal,
nakoľko výkon tohto trestu bolo jeho povinnosťou a nie právom. Vzhľadom k uvedenému okresný súd
premenil odsúdenému zvyšok trestu povinnej práce na trest odňatia slobody, a to tak, že za každé

dve hodiny nevykonanej práce nariadil jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody a zároveň
rozhodol o spôsobe výkonu tohto trestu. Odsúdeného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote z č. l. 104 spisu sťažnosť odsúdený G.

C., pričom pri vyhlásení uznesenia prítomný prokurátor sa výslovne vzdal práva proti uzneseniu podať
sťažnosť.Odsúdený do konania neverejného zasadnutia krajského súdu sťažnosť neodôvodnil.

Krajský súd v Trnave na základe včas podanej sťažnosti odsúdeného podľa § 192 ods. 1 písmeno
a/, písmeno b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia,
proti ktorým podal sťažnosť sťažovateľ, ako i konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého
uznesenia, a tak dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného G. C. nie je dôvodná.

Z obsahu pripojeného spisu okresného súdu, sťažnostný súd zistil:

G. C. bol trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany z 08. februára 2012, sp. zn. 2T/18/2012,
právoplatným dňa 28. apríla 2012, odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1
Trestného zákona a bol mu uložený trest povinnej práce vo výmere 100 hodín
z úradného záznamu probačnej a mediačnej úradníčky Okresného súdu Piešťany bolo zistené, že

odsúdenému nebolo možné doručiť na adresu trvalého bydliska výzvy súdu, preto boli o doručenie
požiadaní príslušníci OO PZ Piešťany. Dňa 16.07.2014 sa odsúdený telefonicky skontaktoval s
probačnou a mediačnou úradníčkou a požiadal o termín probačného stretnutia, počas stretnutia bol
odsúdený riadne poučený o podmienkach výkonu trestu povinnej práce a zároveň žiadal o možnosť
vykonať si ho počas zimných mesiacov. Prisľúbil, že bude komunikovať elektronickou formou

dňa 22. decembra 2014 okresný súd nariadil výkon trestu povinnej práce s tým, že poskytovateľom
práce bolo Občianske združenie Dráp.
podľa nariadenia mal odsúdený nastúpiť trest povinnej práce 10. januára 2015 a mal ho vykonať v
osobnom voľne, najneskôr do jedného roka od vydania nariadenia s povinnosťou odpracovať minimálne
20 hodín mesačne. Nariadenie a výkon trestu povinnej práce bolo odsúdenému riadne doručené dňa

31.12.2014
zo správy predsedu Občianskeho združenia Dráp bolo zistené, že odsúdený podľa evidencie
odpracovanýchhodínpracovalnaposledy10.marca2015acelkovoodpracoval76apolhodiny.Vdňoch
30. januára, 10. februára a 19. februára 2016 sa dostavil na výkon trestu povinnej práce ráno, avšak
svojvoľne po krátkom čase odišiel. Za tieto dni mu nebola zarátaná ani jedna odpracovaná hodina.

vzhľadom na ľahostajný prístup k výkonu trestu povinnej práce od mesiaca marec 2015 až do termínu
skončenia výkonu trestu povinnej práce podľa nariadenia sa už na výkon povinnej práce nedostavil a
ani sa nesnažil s poskytovateľom práce, alebo s probačnou a mediačnou úradníčkou skontaktovať

Podľa § 55 odsek 4 Trestného zákona, ak odsúdený v čase výkonu trestu povinnej práce neviedol riadny
život alebo zavinene nevykonal práce v určenom rozsahu, alebo nesplnil uložené obmedzenia alebo
povinnosti, súd premení trest povinnej práce alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody tak, že za každé
dve hodiny nevykonanej práce nariadi jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody a zároveň
rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu.

Súd I. stupňa správne procesne postupoval, keď vo veci nariadil termín verejného zasadnutia, na ktorom
mal možnosť odsúdený, ako aj prokurátor v konaní pred súdom sa vyjadriť k dôvodom, pre ktoré bolo
potrebné rozhodnúť o premene trestu povinnej práce na nepodmienečný trest odňatia slobody.

Sťažnostný súd konštatuje, že okresný súd rozhodol v súlade so zisteným skutkovým stavom a správne
o premene trestu povinnej práce na nepodmienečný trest odňatia slobody, a to vzhľadom na správanie
odsúdeného, ktorý svojim nezodpovedným prístupom nevykonal trest povinnej práce, ktorý mu bol
uložený okresným súdom vo výmere 100 hodín. Odsúdený celkovo odpracoval 76 a pol hodiny a v dňoch
30. januára, 10. februára a 19. februára 2016, svojvoľne z práce odišiel a od uvedenej doby sa neprihlásil

u probačného a mediačného úradníka a ani sa nesnažil skontaktovať s poskytovateľom práce. Súd I.
stupňa správne zvyšok trestu povinnej práce premenil na trest odňatia slobody tak, že za každé dve
hodiny nevykonanej práce nariadi jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Všetky prezentované závery okresného súdu si sťažnostný súd v rámci postupu svojho konania plne

osvojuje, pričom na ne ako na správne iba odkazuje, a to bez potreby opakovania týchto dôvodov vo
svojom sťažnostnom uznesení.Podľa§48odsek2písmenoa)Trestnéhozákona:Súdzaradípáchateľanavýkontrestuodňatiaslobody
spravidla do ústavu na výkon trestu

a) s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Súd I. stupňa správne postupoval, keď odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože z registra trestov odsúdeného vyplýva, že v

posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody,
ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Nezistiac podmienky na zmenu napadnutého I. stupňového uznesenia, senát Krajského súdu v Trnave
podľa § 193 ods. 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného G. C. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.