Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 26, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/205/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814200335
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5814200335.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a
členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: E. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX V., štátny občan SR, pôvodne (do 30.06.2016) za účasti

vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu spotrebiteľa BSO Čadca, so sídlom
Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 42 388 911, zastúpeného spoločnosťou: STEHURA & Partners,
v.o.s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246 863, o zaplatenie sumy 213,83 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní Združenia na ochranu spotrebiteľa BSO, so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022
01 Čadca, IČO: 42 388 911, proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 2C/91/2014-60 zo dňa
24. júna 2015 v spojení s uznesením Okresného súdu Námestovo č. k. 2C/91/2014-76 zo dňa 02. júna

2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Námestovo č. k. 2C/91/2014-60 zo dňa 24. júna 2015 v spojení s
uznesením Okresného súdu Námestovo č. k. 2C/91/2014-76 zo dňa 02. júna 2016 vo výroku, ktorým
súd pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane žalovaného nepriznal náhradu trov
konania, p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti z o s t á v a uznesenie Okresného súdu Námestovo č. k. 2C/91/2014-60 zo dňa 24.
júna 2015 v spojení s uznesením Okresného súdu Námestovo č. k. 2C/91/2014-76 zo dňa 02. júna 2016
n e d o t k n u t é .

Žalobca a žalovaný m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením č. k. 2C/91/2014-60 zo dňa 24. júna 2015 okresný súd konanie zastavil.
Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Dopĺňacím uznesením
Okresného súdu Námestovo č. k. 2C/91/2014-76 zo dňa 02. júna 2016 okresný súd vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania nepriznal.
2.Zastaveniekonaniaodôvodniltým,žežalobca(označenýakonavrhovateľ)pozačatíkonaniapodaním
zo dňa 16.06.2015 zobral žalobný návrh späť a žiadal konanie zastaviť, a to pri aplikácii ust. § 96 ods.

1 O.s.p., keď k späťvzatiu návrhu došlo pred začatím pojednávania.
3. Pri rozhodovaní o trovách konania sa prvoinštančný súd zaoberal v zmysle ust. § 146 ods. 2 vety
prvej O.s.p. procesným zavinením strán na zastavení konania. Konštatoval, že tým, že žalobca zobral
žalobný návrh späť, zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, a preto bol povinný nahradiť žalovanému
(označenému ako odporca) trovy, ktoré mu v súvislosti s týmto konaním vznikli. Nakoľko však žalovaný
si doposiaľ nepodal návrh na rozhodnutie o trovách (§ 151 ods. 1 O.s.p.), súd mu ich náhradu nepriznal.

Vedľajší účastník na strane žalovaného si uplatnil náhradu trov konania, pričom tieto pozostávali z
trov právneho zastúpenia advokáta (obchodnej spoločnosti), ktorý ho zastupuje v tomto konaní. Prirozhodovaní o trovách vedľajšieho účastníka na strane žalovaného prvoinštančný súd vychádzal z
toho, že žalobca doručil súdu žalobu dňa 16.01.2014. Podaním zo dňa 16.12.2014, ktoré došlo na súd
dňa 17.12.2014, oznámil vedľajší účastník v zmysle ust. § 93 ods. 2 O.s.p. svoj vstup do konania a

požiadal o doručenie žaloby a jeho príloh. Dňa 11.02.2015 vedľajší účastník doručil súdu vyjadrenie k
návrhu na začatie konania, v ktorom vzniesol námietku premlčania proti nároku uplatnenému žalobou.
Súd podrobil priznanie trov konania vedľajšiemu účastníkovi skúmaniu z hľadiska ich účelnosti podľa
§ 150 O.s.p. konštatoval, že účelnosť sa v zásade dá stotožniť s
nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom

na právnu pomoc. Podľa článku 47 Ústavy SR má každý právo na právnu pomoc pred súdmi, a preto
žalovanému nič nebráni dať sa zastúpiť advokátom, ktorého si sám zvolí. Nie je účelné ani nevyhnutné,
aby robil vedľajší účastník v tomto procese „prostredníka“ vzhľadom na skutočnosť, že evidentne sám
žalovanému pomôcť nevie, i keď bol za týmto účelom založený. Trovy potrebné na účelné vynaloženie
alebo ochranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok a aj v prípade, ak má strana nárok na náhradu
trov konania, každý úkon a každé platenie trov treba posudzovať samostatne. Trovy vynaložené stranou

v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením
sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto
tvrdeniu. Základným poslaním vedľajšieho účastníka je realizácia združovacieho práva občanov za
účelom aktívnej ochrany spotrebiteľov v najširšom spektre možnosti a záujmov.
Združenia sa vytvárajú za účelom ochrany spotrebiteľa, a preto by mali byť spôsobilé chrániť práva a

záujmy spotrebiteľa bez ďalšej pomoci zo strany advokátov. Okresný súd pritom akcentoval, že neupiera
vedľajšiemu účastníkovi právo na zastúpenie advokátom, no konštatoval, že tieto finančné prostriedky
nepovažuje za účelne vynaložené na uplatňovanie a bránenie práva. Ak sa vedľajší účastník
aj napriek uvedeným skutočnostiam dá v konaní zastúpiť advokátom, je to jeho voľba, ale bez práva na
náhradu trov konania. Takéto zastúpenie združenia na ochranu spotrebiteľa je v rozpore so základnými

princípmi,prektorébolizdruženiavytvorenéazástupcomvyúčtovanétrovykonaniajemožnépovažovať
za neetické, keď zástupca vedľajšieho účastníka si účtoval trovy konania za dva úkony právnej pomoci.
Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že vedľajší účastník pri vstupe do konania o danom spore nemal
žiadnu vedomosť a o jeho vstupe do konania nemal vedomosť ani žalovaný, na strane ktorého vedľajší
účastník vystupuje. Je nutné prihliadnuť na skutočnosť, že vedľajší účastník vstúpil do konania bez

ohľadu na vôľu žalovaného, ktorého záujmy mal hájiť v danom spore, a bez toho, aby mal náležitú
vedomosť, odhliadnuc od spisovej značky a mena strany sporu, o skutkovom stave danej veci, z čoho
možno vyvodiť záver, že uvedený vstup do konania je paušálny a vedľajší účastník tak postupuje aj v
stovke ďalších prípadov. Uplatňovanie si náhrady trov konania skôr navodzuje dojem, že jeho účelom
nebola ochrana samotného spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe

náhrady trov právneho zastúpenia. Prvoinštančný súd tiež poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu
ČR I.ÚS 3698/10 zo 14.09.2011, v ktorom sa ústavný súd zaoberal aplikáciou § 150 O.s.p. Uviedol, že
náhrada trov konania by mala byť vždy primeraná hodnote predmetu sporu a trovy konania by ju nemali
prevyšovať, pričom je na zamyslenie, ak sa pre procesnú stranu otázka náhrady trov konania stáva
dôležitejšou ako vec sama. Sú situácie, kedy súdne konania vedú nie pre úspech vo veci samej, ale

predovšetkýmkvôlináhradetrovkonania.Vdanomprípadedokonaniavstúpilospotrebiteľskézdruženie
ako vedľajší účastník, pričom v samotnej veci, ako bolo vyššie uvedené, okrem spisovej značky nemali
žiadnu vedomosť. Súd tiež akcentoval, že žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo
spotrebiteľskej zmluvy a v zmysle § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa bol súd povinný prihliadnuť na
premlčanie ex offo aj bez toho, aby sa žalovaný, jeho opatrovník, resp. vedľajší účastník premlčania

dovolával v zmysle Občianskeho zákonníka, a to aj pokiaľ ide o existenciu neprijateľných
podmienok. Z uvedených dôvodov okresný súd vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu
trov konania nepriznal.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie v tom čase vedľajší účastník na

strane žalovaného Združenie na ochranu spotrebiteľa BSO Čadca, so sídlom Fraňa Kráľa 2080,
022 01 Čadca, IČO: 42 388 911 (ďalej aj „Združenie“), a to proti jeho výroku o trovách konania, ktorý sa
domáhal jeho zrušenia v napadnutej časti a vrátenia veci mu okresnému súdu na ďalšie konanie.
5. Uviedol, že nesúhlasí s obsahom napadnutého rozhodnutia vo výroku o trovách konania, ktoré
považuje za nesprávne. Procesná aktivita vedľajšieho účastníka súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej

sa priznáva význam pri zvyšovaní kvality života spotrebiteľov. Poukázal pritom na rozsudok súdneho
dvora Mostaza Claro C - 168/05, bod 37, z ktorého vyplýva, že okrem toho, smernica, ktorá smeruje k
posilneniu ochrany spotrebiteľa, predstavuje podľa článku 3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné
na splnenie poslania zverenému spoločenstvu, najmä na zvýšenie životnej úrovne a kvality života vcelom spoločenstve. Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania, v rámci
ktorého nemožno poprieť aj jeho sankčnú povahu. V tejto súvislosti Združenie poukázalo na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7MCdo/4/2010 zo dňa 14.09.2011 i uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. II.

ÚS 281/2011 zo dňa 16.06.2011. Odvolateľ ďalej zdôraznil, že ako vedľajší účastník konania - občianske
združenie, ktorého účelom je ochrana spotrebiteľa, vstúpil do konania za účelom ochrany spotrebiteľa,
čo je jeho hlavným cieľom. Keďže predmetný spor bol pomerne komplikovaný, považoval za nevyhnutné
v konaní nechať sa zastúpiť advokátom za účelom účinnej ochrany práv spotrebiteľa. Z tohto dôvodu
odvolateľ zdôraznil, že jeho vystupovanie v konaní bolo účelné, nakoľko predložil vecné vyjadrenie, v

ktorom poukázal na konkrétne porušenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých sa dopustil žalobca,
a poukázal aj na zákonnú bezúročnosť a bezodplatnosť zmluvy o úvere a tiež vzniesol proti nároku
uplatnenému žalobou námietku premlčania. Akcentoval, že spotrebiteľ je v prípade týchto súdnych
sporov vždy slabšou stranou vo vzťahu k žalobcovi ako dodávateľovi. Žalobca disponuje širokými
technickými a personálnymi možnosťami, ktoré sú ďaleko nad možnosti samotného spotrebiteľa, a to od
počiatku, prípadne ešte pred vznikom samotného zmluvného vzťahu. Občianske združenie nedisponuje

ničím takým, nemá ani dostatočné finančné prostriedky na základné zabezpečenie svojho chodu (tlač,
poštovné a podobne). Samotní členovia Združenia vykonávajú posúdenia, podávajú vyjadrenia v rámci
svojho voľného času s cieľom ochrániť práva spotrebiteľa, keďže sami okúsili nekalé praktiky niektorých
dodávateľov a zjavnú nevyváženosť spotrebiteľských zmlúv. Odvolateľ v tomto smere poukázal aj
na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 5Co/193/2015 zo dňa 19.05.2015, keď zdôraznil, že

súčasťou princípu rovnosti strany je aj právo nechať sa zastúpiť advokátom ako odborne spôsobilou
osobou. Samotný predmet činnosti Združenia pritom automaticky nezakladá aj odbornosť a skúsenosť
Združenia. Navyše, advokát je za výkon a kvalitu poskytovaných služieb zodpovedný a túto musí aj
garantovať. Samotné osoby práva znalé majú právo, aby boli zastúpené v konaní advokátom. V prípade,
že sa nájde efektívny spôsob pre činnosť Združenia s pomocou advokátskych kancelárií, vynárajú sa

úvahy o nehospodárnosti, nadbytočnosti a účelovosti právneho zastúpenia. Práve o to ide nečestným
dodávateľom (s nemorálnymi úrokmi, s neprijateľnými, a teda neplatnými zmluvnými podmienkami),
aby sa neoplatilo uplatňovať na súdoch nároky spoliehajúce na to, že neinformovaní a rezignovaní
spotrebitelia sa brániť nebudú a súd spotrebiteľom ochranu ex offo neposkytne. Vedľajší
účastník ako každý iný účastník sporového konania má garantované základné právo podľa článku

47 Ústavy SR, a teda aj právo na právnu pomoc. Takéto právo teda nepochybne patrí žalobcovi ako
účastníkovi konania, vedľajšiemu účastníkovi podľa § 93 ods. 4 O.s.p. a taktiež žalovanému. Občiansky
súdny poriadok túto možnosť upravuje v § 24 a nasl. Podľa odvolateľa v danom prípade bola služba
odbornej osoby - advokáta nevyhnutná, pochopiteľná a logická, pretože úspech v súdnom konaní je
determinovaný nielen tým, kto a aké právo má (hmotno-právny aspekt), ale aj schopnosťou toto právo

náležite uplatniť (procesno-právny aspekt), a to úspešne dosiahol najmä vďaka odbornému zastúpeniu
advokátom. Zároveň odvolateľ poukázal aj na najnovší nález Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 84/2014
zo dňa 23.05.2014, ktorý sa vyslovil v tom smere, že trovy konania vzniknuté v súvislosti so zastúpením
účastníka advokátom je potrebné zásadne považovať za vynaložené účelne na riadne uplatňovanie,
resp. bránenie práva na súde. Ustanovenie § 94 ods. 4 O.s.p. výslovne upravuje,

že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len
jeden záver, a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýchkoľvek hlavný účastník) právo na právnu
pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy SR), ktoré v rámci civilného
súdneho konania realizuje možnosť zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným
právnym zástupcom - advokátom a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa § 137

ods. 1 O.s.p. patrí bez akýchkoľvek pochybností aj náhrada trov právneho zastúpenia. Občiansky súdny
poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v
konaní pred súdom sa mohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná
náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním (citované z uznesenia Krajského súdu v
Žiline sp.zn. 7Co/279/2015 zo dňa 30.06.2015). Odvolateľ ďalej zdôraznil, že žalobca späťvzatím žaloby

zavinil zastavenie konania, a preto je povinný znášať i dôsledky späťvzatia a znášať trovy konania a
trovy právneho zastúpenia. Žalobca si totiž musel byť vedomý, že si uplatňuje nárok, ktorý je nedôvodný
a navyše premlčaný, a preto je povinný znášať riziko z toho plynúce.

6. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v sume 22,02 Eur s DPH.
7. Trovy uplatnené vedľajším účastníkom považoval za neúčelné. Nevidel význam zastúpenia
vedľajšieho účastníka, keď samotnou úlohou spotrebiteľského združenia je ochrana spotrebiteľa v
spotrebiteľských sporoch. Z aktívnej činnosti Združenia je zrejmé, že disponuje rozsiahlymi znalosťamia vedomosťami v prejednávanej problematike. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je nadbytočné,
účelové a nehospodárne. Na podporu svojho názoru žalobca citoval viaceré stanoviská slovenských
súdov. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7MCdo 15/2014 zo dňa 24.03.2015,

ktorý konštatoval, že odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania vôbec neskúmal otázku tzv.
hromadného podávania podaní zo strany vedľajšieho účastníka na strane odporcu v spotrebiteľských
veciach,neskúmalvôbecúčelnosťvynaloženýchtrovpotrebnýchnaúčelnéuplatňovaniealebobránenie
práva. Zároveň z oznámenia, ktorým oznámil vstup do predmetného konania vyplýva, že v tom čase
nemohlo dôjsť k prevzatiu a príprave zastúpenia, lebo vedľajší účastník a tým aj splnomocnený právny

zástupca nemali vedomosť, do akého konania vstupujú. Inak by nežiadali súd, aby im zaslal žalobný
návrh a jeho prílohy. Následne ďalšia plná moc pre právneho zástupcu udelená nebola. Taktiež bolo
potrebné súhlasiť, pokiaľ ide o vyjadrenie vedľajšieho účastníka k žalobnému návrhu, že toto konanie je
všeobecné. Vznesená námietka premlčania nie je konkretizovaná a ďalej podanie obsahuje všeobecné
vyjadrenia,prípadnečasťodôvodneniarozhodnutí,naktorésaodvolávavedľajšíúčastník,akoajjetreba
súhlasiť s námietkou Generálneho prokurátora, že podanie je totožné, ak ho podal vedľajší účastník aj

v iných konaniach (tzv. zastupovanie v hromadných veciach), z ktorých hľadísk priznanie trov právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka vôbec neskúmal. Obdobný názor vyslovil Najvyšší súd SR v uznesení
sp.zn. 6MCdo 5/2013 zo dňa 19.03.2014, v zmysle ktorého trovy konania vzniknuté zastupovaním
advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-
ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v SR nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na

riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý
sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Treba súhlasiť s názorom,
že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak
nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania totiž závisí od iných predpokladov než možnosť
nechať sa zastupovať advokátom. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi,

keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší
účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v
tejto súvislosti, nemožno považovať za účelné. Združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samé z
podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských
veciach,keďžejehoúčelomjeokreminéhokolektívnaochranaspotrebiteľov,zastupovaniespotrebiteľov

v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho
účastníka. Združenie na ochranu spotrebiteľa ako vedľajší účastník vstupuje do množstva konaní bez
ohľadu na stav konania a vôľu žalovaného, a to oznámením o vstupe Združenia do konania, ktoré
obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Je zrejmé, že pred zaslaním
oznámenia o vstupe do konania Združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade, a len

z označenia účastníkov (teraz strán) usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Paušálny vstup združenia
zastúpenémuadvokátomdokonaní,vktorýchprevstupnebolžiadnydôvod,ibazbytočnenavyšujetrovy
konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných
prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Zneužívanie priebehu civilného konania na
získanie náhrady trov konania je v rozpore s účelom civilného procesu, ktorým je poskytovanie ochrany

porušením alebo ohrozeným subjektívnym hmotným právam a právom chránených záujmov. Úmyslom
zákonodarcu pri umožnení vstupu právnickej osoby ako vedľajšieho účastníka do konania, bolo umožniť
kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé
poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne aj personálne
vybavené a odborne kompetentné. Nepriznaním náhrady trov konania súdom nedochádza k porušeniu

základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa článku 47 ods. 2 a 3 Ústavy
SR, najmä keď trovy konania nie sú účelne vynaložené a nie sú ani v príčinnej súvislosti s procesným
postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania (napr. nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS
78/03).Okresnýsúdtedasprávnerozhodolkeďvedľajšiemuúčastníkovináhradutrovkonanianepriznal.

8. Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.

9. Primárne odvolací súd dáva do pozornosti, že účinnosťou zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, t.j. od 01.07.2016, zanikol inštitút vedľajšieho účastníctva upraveného v § 93 O.s.p. Keďže
v prechodných ustanoveniach CSP nie je otázka ďalšieho trvania vedľajšieho účastníctva výslovne

uvedená, nemôže vedľajší účastník plynulo pokračovať v konaní aj po 01.07.2016, t.j. za účinnosti CSP.
10. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že združenie na ochranu práv spotrebiteľa nie je intervenient podľa
§ 81 a nasl. CSP, môže však v konaní pokračovať ako osobitný subjekt podľa § 95 CSP, ale iba za
splnenia predpokladov uvádzaných v citovanom zákonnom ustanovení, t.j. a) súhlas strany udelenýpo 01.07.2016 a b) následné pribratie osobitného subjektu uznesením súdu do konania. Iniciatíva v
tomto smere musí vo vzťahu k súdu smerovať od združenia na ochranu práv spotrebiteľa. Okrem
toho združenie na ochranu práv spotrebiteľa môže od 01.07.2016 vystupovať v konaní na základe

plnomocenstva,ktorémuudelístranasporu.Doterajšívedľajšíúčastníkpodľa§93O.s.p.saautomaticky
od 01.07.2016 nepretransformoval na osobitný subjekt podľa § 95 CSP. Ak teda združenie na
ochranu práv spotrebiteľa nepredložilo súdu súhlas strany (v súdenej veci žalovaného) udelený po
01.07.2016,keďtakýtojehosúhlasabsentovalajdouvedenéhodátumu,aktuálneužnemôževystupovať
v konaní pre absenciu podmienok upravených v ust. § 95 CSP.

11. Rovnako s účinnosťou Civilného sporového poriadku zanikol inštitút opatrovníka fyzickej osoby, ktorá
sa zdržiava na neznámom mieste (§ 29 ods. 2 O.s.p.). Z uvedených dôvodov súd ďalej pokračoval
v konaní so žalovaným, a nie s pôvodne súdom ustanoveným opatrovníkom žalovaného - Elenou
Šavolovou, nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, XXX XX V..

12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný
odvolacími dôvodmi v zmysle ust. § 380 CSP a toto rozhodnutie v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správne potvrdil.

13. Vzhľadom na to, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti nového
procesného kódexu (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok), odvolací súd bol povinný pri
svojom postupe aplikovať novú úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu
prvej inštancie i strán ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Zároveň v ďalšej časti odôvodnenia krajský
súd prispôsobil terminológiu novej úprave, ktorá reguluje civilné sporové konanie.

14. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o trovách
vedľajšieho účastníka, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157

ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O.s p. (účinných v čase rozhodnutia okresného súdu, aktuálne sú
kritériá odôvodnenia uznesenia predmetom úpravy § 236 CSP). Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

14. Odvolacie námietky Združenia na ochranu spotrebiteľa BSO Čadca odvolací súd nepovažoval za
dôvodné.

15. Odvolací v zásade nespochybňuje právo vedľajšieho účastníka na právne zastúpenie advokátom,

avšak zhodne s názorom okresného súdu nepovažuje trovy, ktoré odvolateľ v súvislosti s právnym
zastúpenímvynaložilzaúčelnevynaložené.PaušálnyvstupZdruženiavpozíciivedľajšiehoúčastníkado
nespočetnýchkonaní,vktorýchvystupujeakožalobcaobchodnáspoločnosťEOSKSI Slovensko,s.r.o.,
bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa/-ov a bez vedomostí o predmete konkrétneho sporu,
navodzuje dojem, že účelom vstupu Združenia nebola ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa/-ov, ale

získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Skutočnosti, že odvolateľ
vstúpil do predmetného konania ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O.s.p. bez bližšej znalosti
veci, nasvedčuje jeho oznámenie o jeho vstupe do konania zo dňa 16.12.2014, v ktorom uviedol len
označenie pôvodného žalobcu, meno a priezvisko žalovaného, predmet konania a jeho spisovú značku,
pod ktorým je vedené na Okresnom súde Námestovo, so žiadosťou o doručenie návrhu na začatie

konania (žaloby) s prílohami a kópie rozhodnutia súdu v predmetnej veci. Z uvedeného možno vyvodiť
záver, že vedľajší účastník na strane žalovaného vstupoval do konania bez znalosti veci, bez vedomostí
o predmete konania a vedomostí o strane, ktorej záujmy mal podporovať. Takmer absolútne totožné
vyjadrenie vo veci samej tento vedľajší účastník predložil/predkladá v niekoľkých ďalších stovkách
súdnych sporov. Vo vzťahu k podaniu právneho zástupcu Združenia (vyjadrenie k návrhu navrhovateľa

o zaplatenie 213,83 Eur s príslušenstvom zo dňa 11.02.2015, ktoré došlo na Okresný súd Námestovo
daň 11.02.2015) treba zdôrazniť, že do svojho podania len „vpisuje“ údaje napr. o označení veci,
strany, čísla a dátumu uzavretia zmluvy a pod. do vopred pripraveného textu. Takmer absolútne totožné
vyjadreniekžalobetotoZdruženiaakovedľajšíúčastníkpredložilvniekoľkýchďalšíchstovkáchsúdnychsporov. Takúto činnosť rozhodne nemožno považovať za tak odborne náročnú, ktorá by bola vyžadovala
úplné právnické vysokoškolské vzdelanie, vrátane príslušnej advokátskej praxe. Jedná sa totiž o bežné
administratívne úkony, ktoré vedľajší účastník - ako občianske združenie kreované práve na ochranu

práv spotrebiteľa - je spôsobilé vykonať samostatne a bez akýchkoľvek zásadnejších problémov.

16. Vo vzťahu k širším súvislostiam, na ktoré v podstate poukazuje odvolateľ vo svojom opravnom
prostriedku i samotný žalobca vo vyjadrení k nemu, krajský súd dodáva, že hľadisko účelnosti trov
právneho zastúpenia v prípade zastupovania vo väčšom množstve totožných prípadov (relevantným

je už počet dosahujúci niekoľko desiatok) uplatňuje štandardne vo svojej rozhodovacej činnosti. To
znamená, že rovnako posudzuje účelnosť trov právneho zastúpenia (okrem iného) u dodávateľov i u
spotrebiteľov, pričom základom je vedomosť, predovšetkým z vlastnej rozhodovacej činnosti (§ 186
CSP), o početnosti argumentačne totožných úkonov právnej služby, v rámci ktorých sa iba obmieňajú
údaje o jednotlivých účastníkov, o spisových značkách súdneho konania, o označení zmlúv, o
časových údajoch a pod.

17. Pokiaľ ide o rozhodnutia iných súdov, aj z príloh predložených v súdenej veci je zrejmé, že
rozhodovacia prax súdov bola najmä v minulosti (v značnej miere) rozdielna. Zároveň je potrebné
doplniť, že viaceré z pripojených rozhodnutí boli vydané v skutkovo/procesne
odlišných situáciách, pričom (ako už bolo vyššie uvedené) otázka účelnosti je posudzovaná vo vzťahu

ku konkrétnostiam každej jednotlivej veci.

18. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6M Cdo 5/2013 zo dňa 19.03.2014 (týkajúce sa skutkovo totožnej veci, kde ako žalobca
vystupuje obchodná spoločnosť EOS KSI Česká republika, s.r.o.), v ktorom Najvyšší súd SR rozhodoval

o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Uvedené rozhodnutie riešilo
práve otázku rozhodovania o trovách konania vedľajšieho účastníka a hodnotenie účelnosti vynaloženia
takýchto trov. Dovolací súd vyslovil záver, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv.
hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej - ktorej veci a jej
individualizáciu na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené

na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu,
ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Zdôraznil, že právo
na právnu pomoc náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú
neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti so zastupovaním
advokátom) totiž závisí od iných predpokladov, než možnosť nechať sa zastupovať advokátom.

Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa účastníkom
náhrada trov konania nepriznáva (napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania a ďalšími) a účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom konaní
zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru,
že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa preto mohol

dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti, nemožno
považovať za trovy účelné.

19. Obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 2Sži/6/2014 zo dňa 16.04.2014
konštatoval, že súdne konanie nemôže popierať svoje skutočné spoločenské poslanie a nemôže sa

stať len nástrojom, slúžiacim na vytváranie ľahkého a neodôvodneného zisku na úkor protistrany,
spočívajúceho v zaplatení nákladov na zastúpenie advokátom. Porušením práva na spravodlivý proces
podľa čl. 46 Ústavy SR a práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi podľa jej čl. 47 preto nie je také
rozhodnutie súdu, ktorým súd neprizná účastníkovi náhradu nákladov na zastupovanie advokátom, lebo
ich nevyhodnotí ako účelne vynaložené. Pritom pravidlo, podľa ktorého možno úspešnému účastníkovi

priznať lennáhraduúčelnevynaloženýchnákladov,savzťahujenaakékoľveknákladykonania,
teda aj náklady spojené so zastupovaním advokátov (na odmenu za zastupovanie, paušálnu náhradu
hotových výdavkov a náhradu za daň z pridanej hodnoty). Za účelne vynaložené náklady podľa § 142
ods. 1 O.s.p. (teraz § 251 CSP - poznámka odvolacieho súdu) možno považovať len také náklady, ktoré
muselúčastníknevyhnutnevynaložiť,abymoholriadnehájiťsvojeporušenéaleboohrozenésubjektívne

právo na súde. Náklady spojené so zastúpením advokátom tomuto vymedzeniu spravidla
zodpovedajú. Tomuto pravidlu však nemožno prisudzovať absolútnu, bezvýnimočnú povahu; môžu sa
vyskytovať i situácie, za ktorých náklady spojené so zastúpením advokátom nemožno
považovať za nevyhnutné pre riadne uplatňovanie alebo bránenie práva na súde. O taký prípad pôjdenajmä zneužitia práva na zastúpenie advokátom (pozri aj nález Ústavného súdu Českej republiky z 25.
07. 2012 sp. zn. I. ÚS 988/12).

20. Odvolací súd len pre úplnosť dodáva, že dňom 01.05.2014 nadobudlo účinnosť ustanovenie
§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo do nášho právneho poriadku
zavedené z dôvodu potreby ochrany spotrebiteľských práv, ktoré často nebývajú efektívne uplatňované
(predovšetkým z dôvodu nedostatku vedomostí), a tiež s ohľadom na pretrvávajúci stav žalovania
premlčaných nárokov zo strany dodávateľov. Na jeho základe orgán rozhodujúci o

nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (vrátane súdu) prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Spotrebiteľ
ako slabšia strana v spore má tak v dostatočnej miere garantovanú ochranu svojich práv v spore s
dodávateľom vzniknutom zo spotrebiteľskej zmluvy.

21. V ostatných vetách výroku, nenapadnutých odvolaním, zostalo uznesenie okresného súdu v spojení
s jeho dopĺňacím uznesením nedotknuté týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP

v spojení s § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej
strane nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. Rovnako priznal žalovanému nárok na náhradu týchto
trov v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto
rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP). Prihliadne pritom na účelnosť
vynaložených trov uvedených strán sporu. Vo vzťahu k úkonom žalobcu však v plnom rozsahu platí

vyššie rozoberaná argumentácia o neúčelnosti trov právneho zastúpenia pri vykonaní úkonu strany,
ktorý je takmer identický v stovkách vecí a menené sú len údaje o konajúcom súde, o spisových
značkách súdneho konania, o protistrane a podobne, ktorý záver vyplýva z rozhodovacej činnosti súdov
v identických veciach.

23. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)