Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. január 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 16C/62/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716203512
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Katarína Muráriková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5716203512.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Ing. Katarínou Murárikovou, v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a

Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, IČ: 247 85
199, zastúpeného: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., so sídlom Eliščino nábřeží 280/23, 500 03 Hradec
Králové, IČ: 01435400, subjekt konajúci prostredníctvom ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná
zložka, so sídlom Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava, IČO: 47 255 773, proti žalovanému: T. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, V., o zaplatenie 13.111,45 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 9.364,39 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 8.713,23 eur od 03.10.2014 do zaplatenia.

Súd povoľuje žalovanému splácať sumu 9.364,39 eur s úrokom z omeškania v mesačných splátkach
v minimálnej výške 100 eur, splatných vždy k 25. dňu v kalendárnom mesiaci, s termínom konečnej
splatnosti 31.12.2025, počnúc 25. dňom mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku, s tým, že
pri nezaplatení čo i len jednej splátky sa stane splatný celý dlh.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta .

Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 47 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 01.04.2016 domáhal zaplatenia sumy 13.111,45 eur s
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 8.713,23 eur od 03.10.2014 do zaplatenia. V
žalobe uviedol skutkové tvrdenia, podľa obsahu ktorých Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému
na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.01.2009 bezúčelový úver vo výške 10.000 eur.
Žalovaný sa zaviazal úver uhradiť formou 120 mesačných splátok vo výške 173,75 eur, vždy k 20. dňu v
mesiaci. Úrok bol dohodnutý vo výške 16,6 % p.a. Celkové náklady spojené s úverom boli 11.066,64 eur,

konečná splatnosť úveru bola 20.01.2019. Žalovaný sa zaviazal celkovo uhradiť 21.066,64 eur. Úver
bol čerpaný v plnej výške. Dodatkom k zmluve zo dňa 19.01.2012 došlo k zmene výšky mesačných
splátok. Žalovaný sa dodatkom zaviazal úver hradiť formou mesačných splátok, v dobe od 20.01.2012
do 20.06.2012 vo výške 45 eur a od 20.07.2012 vo výške 173,75 eur. Žalovaný úver neuhradil tak, ako sa
zmluvne zaviazal, dostal sa do omeškania, preto Slovenská sporiteľňa, a.s. výzvou zo dňa 08.09.2014
vyzvala žalovaného k úhrade, upozornila ho na možnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru, no keďže
žalovaný napriek tomu neplnil, úver bol dňa 03.10.2014 zosplatnený. Zmluvou o postúpení pohľadávok,

uzavretou dňa 29.10.2014, bola pohľadávka voči žalovanému postúpená na žalobcu. Ku dňu postúpenia
pozostávala pohľadávka z istiny vo výške 8.713,23 eur, zmluvného úroku 3.977,77 eur, zmluvného
úroku z omeškania 314,81 eur, zákonného úroku odo dňa zosplatnenia do postúpenia 144,5 eur apôvodných poplatkov 105,64 eur. Zmena veriteľa bola žalovanému oznámená listom zo dňa 11.11.2014.
Žalovanému bola žalobcom pred podaním žaloby zaslaná výzva na úhradu dlhu v sume 13.824,96 eur.

2. Skutkové tvrdenia preukazoval žalobca zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 26.01.2009, Dodatkom č.
1 k zmluve o úvere zo dňa 19.01.2012, všeobecnými obchodnými podmienkami, výpisom z úverového
účtu, výzvou na úhradu pohľadávky zo dňa 08.09.2014, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
s doručenkou, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2014 s prílohou č. 1 k tejto zmluve,
oznámením o postúpení pohľadávky, adresovaným žalovanému, výzvou pred podaním žaloby zo dňa

23.02.2016, listom - predžalobná upomienka zo dňa 04.10.2013 a výzvou zo dňa 19.12.2012 na úhradu
pohľadávky.

3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 16C/62/2016-65 zo dňa 16.05.2016, ktorý sa nepodarilo
žalovanému doručiť do vlastných rúk, a preto bol v celom rozsahu zrušený.

4. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

5. Na pojednávaní dňa 09.01.2017 poukázal na to, že úver prestal riadne splácať z dôvodu straty
zamestnania. Nevedel sa vyjadriť k tomu, akú sumu pohľadávky celkovo uhradil ani či mu boli doručené
nejaké výzvy na úhradu zameškaných splátok. Uviedol, že by uvítal možnosť splácania dlhu formou

splátok, po 50 eur mesačne.

6. Súd rozhodol vo veci samej na pojednávaní dňa 27.01.2017, ktoré sa konalo v neprítomnosti
žalovaného, ktorý bol o termíne pojednávania upovedomený na pojednávaní dňa 09.01.2017. Svoju
neúčasť na pojednávaní žalovaný neospravedlnil a nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie

pojednávania, pričom súd mal za to, že skutočnosti, ktoré bolo potrebné zistiť zo strany žalovaného, boli
zistené na pojednávaní dňa 09.01.2017.

7. Súd zo skutkových tvrdení a listinných dôkazov zistil, že nárok uplatnený žalobcom má právny základ
v predloženej zmluve o splátkovom úvere zo dňa 26.01.2009 v znení dodatku č. 1 zo dňa 19.01.2012, na

základektorejprávnypredchodcažalobcu-Slovenskásporiteľňa,a.s., poskytolžalovanémubezúčelový
spotrebný úver vo výške 10.000 eur, s úrokovou sadzbou 16,60 % ročne, s poplatkom za poskytnutie
úveru vo výške 189,17 eur, s poplatkom za správu úveru vo výške 1,99 eur mesačne, so splátkami úveru
173,75 eur, splatných k 20. dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky dňa 20.02.2009 a poslednej
splátky dňa 20.01.2019. RPMN bola 19,19 %, priemerná hodnota RPMN 12,81 %, celkové náklady

spojené s úverom 11.066,6 eur. Dodatkom č. 1 zo dňa 19.01.2012 sa právny predchodca žalobcu a
žalovaný dohodli na zmene splácania pohľadávky, a to tak, že v dobe od 20.01.2012 do 20.06.2012
bol dlžník povinný splácať pohľadávku splátkami vo výške 45 eur. Od 20.07.2012 bol povinný opätovne
splácať splátky vo výške stanovenej v úverovej zmluve, pričom konečná splatnosť úveru sa nezmenila.

8. Z výpisu z úverového účtu žalovaného mal súd preukázané, že poslednú úhradu realizoval žalovaný
dňa 20.07.2012 v sume 2,25 eur.

9. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

10. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy

o splátkovom úvere (ďalej ako „Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 502 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je

dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky
požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiťúroky v najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa
týka ročného obdobia.

13. Podľa § 503 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia
ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok
poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné
prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

14. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

15. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.4.2015,

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

17. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

18. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v znení platnom a účinnom v čase podpísania zmluvy o splátkovom úvere (ďalej ako „zákon č. 258/2001

Z.z.“), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

19. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským

úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

20. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

21. Podľa § 4 ods. 4. zákona č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

22. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
o postúpení pohľadávok, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený
sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

23. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebozákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

24. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

25.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

26. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

27. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

28. Súd dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená
zmluva o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Na jednej strane vystupovala fyzická osoba
- spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania
alebo zamestnania (žalovaný). Na strane druhej bola právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní
zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (právny predchodca žalobcu). Záväzkový

vzťah, ktorý vznikol na základe tejto zmluvy, vyhodnotil súd ako vzťah občianskoprávny, založený
zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorá sa spravuje príslušnými ustanoveniami zákona č. 258/2001
Z.z.. Aj keď predmetná zmluva je zmluvou, ktorá sa radí medzi absolútne obchody a posudzuje sa
podľa Obchodného zákonníka, je zároveň zmluvou spotrebiteľskou. Normy obchodného práva sú preto
použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka

a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka,
príp. keď sú pre spotrebiteľa výhodnejšie, a to napriek tomu, že sa jedná o zmluvu, ktorá bola
podpísaná ešte pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka, vykonanú zákonom č. 102/2014 Z.
z., ktorá definitívne expressis verbis vyriešila výkladové rozdiely (doplnením ustanovenia § 52 ods.
2 Občianskeho zákonníka) tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa

vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Cieľom prijatia uvedenej právnej normy bolo odstránenie výkladových problémov v
otázke použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy a vzťahy s nimi
súvisiace.

29. V tejto súvislosti poukazuje súd aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/130/2011 zo dňa
06.03.2012, v ktorom bolo skonštatované, že právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o úvere
je nevyhnutné posudzovať podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods.
3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom uvedené je nevyhnutné spotrebiteľský právny vzťah

medzi účastníkmi posudzovať vždy podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení
zákona o spotrebiteľských úveroch a nie podľa všeobecnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom
zákonníku. S poukazom na uvedené súd v danom spore aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka
aj na otázku premlčania.

30. Žalobu považoval súd za dôvodnú len v časti.

31. Súd v súlade s citovaným ustanovením zákona č. 250/2007 Z.z. z úradnej povinnosti skúmal, či
záväzokžalovaného, vyplývajúcizozmluvyosplátkovomúvere,niejepremlčaný.Podstatoupremlčania
je to, že ak sa právo v zákonom stanovenej dobe neuplatní na súde, nemôže už byť veriteľovi v

spotrebiteľských konaniach po jej uplynutí priznané. Z predloženej zmluvy o splátkovom úvere v znení
dodatku č. 1 vyplýva, že žalovaný bol od 20.07.2012 povinný uhrádzať splátky vo výške 173,75 eur
mesačne,vždydo20.dňapríslušnéhomesiaca.Právnypredchodcažalobcuúverjednorazovozosplatnil
ku dňu 03.10.2014. Žaloba bola podaná na súde dňa 01.04.2016. To znamená, že všetky splátky, ktorésa stali splatnými do 01.04.2013, sú premlčané. Žalobcovi preto možno priznať nárok na splátky splatné
od 20.04.2013. S prihliadnutím na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, účinné v mesiaci október
2014, jedná sa o splátky splatné od 20.04.2013 do 20.09.2014 v počte 18, v celkovej sume 3.127,50

eur. Do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti mal žalobca nárok na plnú sumu dohodnutých mesačných
splátok, t.j. splátok vrátane dohodnutého úroku z úveru. Povinnosť platiť úrok z úveru, ak bol dohodnutý,
má dlžník od poskytnutia peňažných prostriedkov až do ich vrátenia. Pokiaľ však dôjde k zosplatneniu
úveru, pričom dlžník dlžnú sumu riadne a včas nevráti, má veriteľ nárok na dohodnuté úroky z úveru
len do dňa mimoriadnej splatnosti úveru. Po mimoriadnej splatnosti úveru (pokiaľ sa dostane dlžník

s vrátením finančných prostriedkov do omeškania), má veriteľ právo od dlžníka požadovať za dobu
omeškania úroky z omeškania. Úrok z omeškania má sankčnú povahu a zmluvný úrok (dohodnutý
úrok) predstavuje odplatu za používanie požičaných finančných prostriedkov. Jedná sa o dva odlišné
inštitúty, ktoré nemožno zamieňať. Vzhľadom na to, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, prípadná dohoda
medzi zmluvnými stranami, ktorá by uvedené popierala, by bola neplatná. Preto súd konštatuje, že od
októbra 2014 má žalobca nárok na zaplatenie len nesplatenej istiny úveru bez zmluvných úrokov. Súd

za pomoci úverovej kalkulačky dostupnej na internete vykonal prepočet a zistil, že nesplatená istina
úveru s obdobnými podmienkami ako úver, ktorý bol povinný splácať žalovaný, činila podľa splátkového
kalendára sumu cca 6.236,89 eur (žalobca inú sumu istiny nepreukázal, pričom splátkový kalendár,
ktorý si súd vyžiadal, nepredložil). Celkovo súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 9.364,39 eur
(súčet sumy 3.127,50 eur a 6.236,89 eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy

8.713,23eurod03.10.2014,t.j.súrokomzomeškaniatak,akosihožalobcavtejtočastiuplatnil,nakoľko
súd je žalobným návrhom viazaný a nemôže priznať viac. Vo zvyšku súd žalobu zamietol, a to jednak z
dôvodu premlčania časti uplatneného nároku a jednak z dôvodu nepreskúmateľnosti časti žaloby, pričom
je povinnosťou žalobcu jednoznačne definovať predmet konania a zrozumiteľne a určito vymedziť, čoho
konkrétne sa domáha. Čo sa týka zamietnutia vyčíslených zmluvných úrokov z omeškania, zo žaloby

nebolo zrejmé, o aké úroky z omeškania sa jedná a aká bola sadzba týchto úrokov z omeškania a doba
omeškania. Nepreskúmateľný bol aj uplatnený nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania odo
dňa zosplatnenia do postúpenia, a to z dôvodu absencie sadzby tohto úroku z omeškania. Nárok žalobcu
na poplatky za upomienky nebol preukázaný, pričom tieto poplatky zároveň neboli uvedené v zmluve
o splátkovom úvere, a preto veriteľ na ne nárok nemal. Vzhľadom na to, že poplatky za správu úveru

bolo možné účtovať len do júna 2013, nárok na tento poplatok súd žalobcovi nemohol priznať. Rovnako
tak súd považoval za nedôvodné aj ďalšie sankcie, ktorých výpočet vyplýva z výpisu z úverového účtu
žalovaného.

32. S poukazom na pomery žalovaného, za súhlasu žalobcu, určil súd v zmysle § 228 ods. 3 CSP,

že peňažné plnenie, na zaplatenie ktorého žalovaného zaviazal, sa môže vykonať v pravidelných
mesačných splátkach v minimálnej výške 100 eur, splatných vždy k 25. dňu v príslušnom kalendárnom
mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom sa stane tento rozsudok právoplatný, pod
následkom straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky. Konečnú splatnosť pohľadávky
stanovil súd na základe žiadosti žalobcu na 31.12.2025, a to z dôvodu, aby sa dlh splatil v primeranej

dobe. Pri stanovení výšky splátok zohľadnil súd výšku nesplateného dlhu ku dňu vyhlásenia rozsudku.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

36. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa zásady úspechu v konaní. Žalobca bol v konaní
úspešný v časti o zaplatenie sumy 9.364,39 eur a úroku z omeškania vyčísleného ku dňu vyhlásenia
rozsudku, t.j. k 27.01.2017 na 1.022,29 eur. Celkovo tak v peňažnom vyjadrení úspech žalobcu ku dňu

vyhlásenia tohto rozsudku zodpovedal sume 10.386,68 eur. Žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia
sumy 13.111,45 eur spolu s úrokmi z omeškania vyčíslenými ku dňu vyhlásenia rozsudku na 1.022,29
eur, t.j. spolu 14.133,74 eur. Vykonaním prepočtu súd zistil, že žalobca mal v konaní úspech 73,49 %
a neúspech, rovnajúci sa úspechu žalovaného, mal 26,51 %. Žalobcovi tak vzniklo právo na náhradutrov konania potrebných na účelné uplatnenie práva v rozsahu 46,98 %, čo zodpovedá percentuálnemu
vyjadreniu čistého úspechu žalobcu v konaní, vyčísleného ako rozdiel úspechu žalobcu a úspechu
žalovaného. V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania žalobcu voči

žalovanému rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, prostredníctvom Okresného súdu Martin ku Krajskému súdu v Žiline (§ 357 písm. d/ CSP).

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).