Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. november 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 9C/153/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711210679
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5711210679.16

Rozhodnutie

Okresný súd v Martine samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci navrhovateľa: CBA
Slovakia, a.s., so sídlom Dukelských hrdinov 2, 984 01 Lučenec, IČO: 36 620 319, právne zastúpeného
JUDr. Alexandrom Filom, advokátom, so sídlom v Lučenci, Ul. P.Radayho 14/A; proti odporcom: v rade
1) X. E., K.. XX.XX.XXXX, O. S. V. G.; T.. U.. Q. X, B. Y. X) R.F. P., K.. XX.XX.XXXX, O. Q., W. XXX/
XX, B. Y. X) Q. U., K.. XX.XX.XXXX, O. I. I., Ž. Č.. XX; B. Y. X) O. Z., K.. XX.XX.XXXX, O. J. Z.Á., O.

XXX/X; B. Y. X) G. Z., K.. XX.XX.XXXX, O. Q., X.. U. X/X; B. Y. X) G. O., K.. XX.XX.XXXX, O. Q., S.
XX, odporkyňa v rade 4/, 5/, 6/ zastúpené JUDr. Miroslavom Salínim, advokátom, so sídlom v Martine,
Priehradka č.20; v rade 7) Q. Z., K.. XX.X.XXXX, O. I. Š. , T.. X.Q.Á. Č..XXX/XX, B. Y. X) P. Y., K..
XX.X.XXXX, K. O. Q., G. Č..XXXX/XX, zastúpená opatrovníkom Mesto Martin, v konaní o zaplatenie z
titulu náhrady schodku (manka) , takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa voči odporcom v rade 1/ až 8/ z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľnávrhompodanýmdňa22.8.2011žiadalzaviazaťodporkynevrade1/až9/zaplatiťfinančnú
čiastku titulom náhrady schodku (manka). U odporkyne v rade 2/ došlo k úplnému späťvzatiu návrhu s
tým, že odporkyňa v rade 2/ žalovanú sumu zaplatila. Súd uznesením zo dňa 7.11.2011 konanie zastavil.

Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že odporkyne v rade 1/ až 9/ boli v pracovnom pomere so
spoločnosťou CBA Slovakia s.r.o. na základe pracovných zmlúv, ktoré uzavreli s navrhovateľom ako
predavačky - pokladníčky. Všetky pracovali v predajni CBA Slovakia s.r.o., Q..Y..Š., Q., W. Č..XXXX.
Vzhľadom na skutočnosť, že pri výkone dojednanej práce boli všetkým žalovaným zverené hodnoty,
ktoré boli povinné vyúčtovať, navrhovateľ dojednal s nimi v zmysle Zákonníka práce dohodu o spoločnej

hmotnej zodpovednosti. Okrem žalovaných v uvedenej predajni pracovali aj ďalší hmotne zodpovední
zamestnanci, celkove sedemnásť ďalších zamestnancov, medzi nimi aj vedúca predajne, zástupkyňa
vedúcej predajne.

Dňa 14.10.2009 bola za obdobie od poslednej inventarizácie, t.j. od 20.11.2008, t.j. za inventúrne
obdobie 20.11.2008 do 14.10.2009 vykonaná inventarizácia hodnôt, zverených všetkým odporkyniam

na vyúčtovanie. Inventarizáciou bolo na všetkých hodnotách zverených na vyúčtovanie - tovare,
nachádzajúcom sa v predajni potravín v Martine, Q..Y..Š., W. Č..XXXX zistený tzv. „hrubý schodok“ vo
výške 16 246,06 eura (celkový rozdiel medzi účtovným stavom tovaru, zvereného na vyúčtovanie a
zisteným fyzickým stavom). Zistený rozdiel navrhovateľ upravil v zmysle vnútropodnikového predpisu
koeficientmi normovaných strán, ako aj koeficientom nákupných cien, čím sa schodok upravil na sumu
6 625,09 eura, po zaokrúhlení 6 625 eura.

Nazistenýschodoknavrhovateľupozornilzamestnancovvuvedenejpredajniazároveňvšetkýmhmotne
zodpovedným zamestnancom v predajni vyčíslil ich podiel na vzniknutom schodku podľa Zákonníkapráce. Podiely jednotlivých hmotne zodpovedných zamestnancov boli uvedené pri podanom návrhu .
Navrhovateľ ponúkol možnosť uhradiť podiely na schodku formou dohody o uznaní dlhu a jeho splácaní.
Oznámenie výšky podielu na schodku jednotlivým odporkyniam žalobca vykonal predložením návrhu

dohôd o uznaní dlhu. Návrhy na uznanie dlhu a splátky zo dňa 8.2.2010 navrhovateľ jednotlivým
zamestnankyniam predložil na ich pracovisku, resp. ich zaslal poštou. Ostatní hmotne zodpovední
zamestnanci, ktorí pracovali v uvedenej predajni svoje podiely na schodku uznali a tieto aj splatili, preto
voči týmto zamestnancom už nárok uplatnený nebol.
Jednotlivým odporkyniam boli oznámené ich podiely na schodku najneskôr predložením dohôd o uznaní

dlhu zo dňa 8.2.2010 a zaslané poštou a prevzaté odporkyňou v rade 3/ 15.2.2010, odporkyňou v rade
2/ 17.2.2010, v rade 5/ 15.2.2010, v rade 6/ 16.2.2010, v rade 7/ 16.2.2010. Odporkyne v rade 1/, 4/,
8/, 9/ predmetnú dohodu o uznaní dlhu v odbernej lehote neprevzali, pričom zásielka od odporkyne v
rade 1/ bola vrátená navrhovateľovi 25.2.2010, u odporkyne v rade 4/ 26.2.2010, v rade 8/ 25.2.2010
a v rade 9/ 18.2.2010. Menovaným bola poskytnutá lehote siedmych dní na dobrovoľné plnenie a po
uplynutí uplatnený nárok na úroky z omeškania v tejto časti boli odporkyne uvádzané v počte 1/ až 9/

tak, ako to bolo v podanom návrhu. Návrh voči odporkyni v rade 2/ bol až následne vzatý späť.

Odporkyne sa k návrhu navrhovateľa písomne nevyjadrili.

Po zastavení konania voči odporkyni v rade 2/ súd konal s ďalšími odporkyňami v rade 1/ až 8/ (t.j. bez

pôvodne označenej odporkyne v rade 2/).

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov S. S., Q. O., H.. Q.
Č., O.Á. K., Z. S., U. F., listinnými dokladmi - pracovnými zmluvami odporkýň, dohodami o hmotnej
zodpovednosti s doložkami o spoločnej hmotnej zodpovednosti, záznamom o inventarizácií vykonanej

u navrhovateľa ku dňu 14.10.2009, kópiou výpočtu spoločnosti ohľadne podielov odporkýň na schodku,
mzdovými listami odporkýň s výpočtom mzdy ako podkladu pre výpočet schodku, záznamom o
vykonaných inventúrach, pracovnými náplňami odporkýň, správou OO PZ Martin - Východ zo dňa
14.5.2015, odpoveďou z Mestskej polície Martin zo dňa 15.5.2015 ako aj ostatnými listinnými dokladmi,
trvale pripojenými do spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

V predajni potravín CBA Slovakia s.r.o. v Martine na T. Q..Y..Š. (W. Č..XXXX) pracovali odporkyne ako
predavačky - pokladníčky na základe riadne uzavretých pracovných zmlúv s tým, že s každou z nich
bola pri nástupe do práce uzavretá dohoda o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Za inventúrne obdobie
od 20.11.2008 do 14.10.2009 bola vykonaná inventarizácia hodnôt, zverených všetkým zamestnancom,

vrátane odporkýň. Inventarizácia bola robená ku dňu 14.10.2009 a zistený „hrubý schodok“ vo
výške 16 246,06 eura (celkový rozdiel medzi účtovným stavom tovaru, zvereného na vyúčtovanie a
zisteným fyzickým stavom). Zistený rozdiel upravil navrhovateľ v zmysle vnútropodnikového predpisu
koeficientami normovaných strán a koeficientami nakupovaných cien, čím sa schodok upravil na sumu 6
625,09 eur, po zaokrúhlení 6 625 euro. Následne schodok bol rozpočítaný medzi hmotne zodpovedných

zamestnancov predajne podľa jednotlivých podielov s tým, že celkove išlo o 17 zamestnancov. Časť
zamestnancov uzavrela dohodu o uznaní dlhu a splátkach, odporkyne, ktoré boli žalované v návrhu
na začatie konanie v rade 1/ až 9/ takúto dohodu neuzavreli, preto navrhovateľ podal návrh na začatie
konania, v ktorom žiadal zaviazať odporkyne zaplatiť na nich pripadajúci schodok, ktorý bol vypočítaný
podľa príjmu na strane odporkýň a z toho určeného podielu k celkovej náhrade. V tejto časti, pokiaľ išlo o

stanovenie schodku a jeho rozpočítanie na jednotlivých hmotne zodpovedných zamestnancov, námietky
zo strany odporkýň žiadne neboli.

Voči odporkyni v rade 2/ bolo konanie zastavené potom, ako odporkyňa zaplatila navrhovateľovi
žalovanú sumu.

V priebehu konania došlo k prerušeniu konania z dôvodu konania v trestnej veci, konanie bolo vedené
Obvodným oddelením PZ Martin - Východ pod ČVS: ORP-61/OV.MT-2013. V trestnom konaní bolo
začaté trestné stíhanie proti A. S., ktorá pracovala v predajni tak, ako odporkyne v rade 1/ až 9/ s tým,
že inventúrne obdobie od 14.6.2010 do 9.9.2010 sa mala ako predavačka v pokladni dopustiť prečinu

podvodu. V trestnej veci bolo právoplatne rozhodnuté Okresným súdom v Martine sp.zn. 23T 43/2014,
obžalovaná A. S. bola odsúdená za prečin podvodu.
Následne súd vyzval navrhovateľa, aby oznámil, či trvá na podanom návrhu v celom rozsahu tak, ako bol
podaný na začiatku konania. Podaním zo dňa 19.2.2015 právny zástupca navrhovateľa oznámil súdu,že na podanom návrhu trvá. Poukázal na to, že A. S. bola odsúdená za prečin podvodu, ktorý sa týkal
inventúrneho obdobia od 14.6.2010 do 9.9.2010 a predmetom tohto konania je inventúrne obdobie od
20.11.2008 do 14.10.2009. Z uvedeného bolo zrejmé, že došlo k prerušeniu konania z dôvodu konania

v inej veci, avšak nesúvisiacej s predmetom sporu.

Odporkyne vo svojich výpovediach, urobených pred súdom sa na svoju obranu uviedli, že pracovali
v predajni, kde dochádzalo opakovane po inventúrach k zisteniu schodku nie v malej sume. Na
uvedené skutočnosti upozorňovali vedúcu, zástupcov, alebo nadriadených, predovšetkým sa domáhali

lepšieho zabezpečenia ochrany tovaru. Zhodne poukázali na tú skutočnosť, že v predajni nepôsobila
bezpečnostná služba, neboli tu bezpečnostné kamery, zrkadlá boli umiestnené v nedostatočnom počte
a pracovníci, ktorí na danej predajni pracovali v jednotlivých zmenách boli v takom počte, že nebolo v
ich možnostiach zabezpečiť náležitú ochranu tovaru. Poukázali ďalej na tú skutočnosť, že v predajni
dochádzalo ku krádežiam, čo bolo súdu aj nesporne preukázané Mestskou políciou Martin , pokiaľ išlo
o štátnu políciu, tu už záznamy boli skartované. Jednotlivé odporkyne na svoju obranu ďalej uvádzali

skutočnosť,ževpredajnidošlokukrádežiamobčanmirómskehopôvoduapokiaľboliprikrádežichytení,
vyhrážali sa im. Z vyhrážok mali dôvodnú obavu, preto po odchode z poobedňajšej zmeny ich často
čakali vo večerných hodinách rodinní príslušníci.
Právny zástupca navrhovateľa poukázal na tú skutočnosť, že A. S., ktorá bola právoplatne odsúdená
pre prečin podvodu v súvislosti s realizáciou tzv. odložených nákupov, ktoré realizovala v danej predajni

za inventúrne obdobie, ktoré je predmetom tohto konania (od 20.11.2008 do 14.10.2009) pracovala len
približne tri týždne, pretože do práce nastúpila 22.9.2009. Trestné konania, ktoré sú vedené voči A. S.
sa týkajú iných inventúrnych období.

Zásadnou skutočnosťou, ktorá by bola vo veci potrebná zistiť a preukázať bolo konanie vedúceho

predajne v danej dobe a to p. X. O.S.. Menovaný podiel na tovarovom schodku, ktorý bol predajni
zistený inventúrou ku dňu 14.10.2009 v sume 715,41 eura vyrovnal, preto vo veci žalovaný ani nebol.
Za brezprostredne nadväzujúce inventúrne obdobie po tejto inventúre, t.j. za obdobie od 15.10.2009 do
14.6.2010 bolo na predajni zistené peňažné manko, t.j. neodvedená tržba (hotovosť, stravné lístky a
podobne) v sume 16 580,73 eura. V súvislosti s týmto navrhovateľ ukončil pracovný pomer s X. O. ku

dňu 14.6.2010 a podal žalobu na zaplatenie manka, vyplývajúceho z tejto inventúry. X. O. bol žalovaný
na úhradu celého manka 16 580,73 eura. Vo veci bolo rozhodnuté platobným rozkazom a pretože
dobrovoľne túto sumu neplnil, navrhovateľ realizoval výkon svojich práv cestou exekútora. Trestné
stíhanie voči X. O. vedené nebolo. Napriek opakovaným predvolávaniam X. O. na konanie v tejto veci
ako svedka, menovaný sa na súd nedostavil a v priebehu konania zomrel, čím došlo k situácií, kedy ním

žiadne skutočnosti objasnené nemohli byť.

Odporkyne vo svojich výpovediach poukázali aj na činnosť X. O. ako vedúceho predajne počas
rozhodného obdobia, za ktorú bola vykonaná inventarizácia. Išlo o konanie, spočívajúce v tom, že si
mal odnášať tovar z predajne bez zaplatenia s tým, že si ho naložil do vozíka, odviezol buď k sebe do

kancelárie, alebo do zadnej časti predajne. Zhodne o tejto skutočnosti vypovedali odporkyne v rade 4/,
5/, 6/, 7/ aj 8/. Odporkyne vypovedali, že O. odnášal tovar predovšetkým alkohol, jogurty, a podobne.

Súdom boli vypočutí k rozhodným skutočnostiam svedkovia.
Svedkyňa S. S. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že pracovala v predajni ako predavačka. Tovar,

ktorý bol v regáloch bol uložený tak, že regály boli husto, bol problém sledovať zákazníkov, ktorí sa
pohybovali po predajni. Pracovala ako pokladníčka, zároveň počas pracovnej doby aj dokladala tovar
do regálov. V predajni dochádzalo ku krádežiam tovaru, pričom na túto skutočnosť upozorňovali vedenie
ústne aj písomne. Podľa svedkyne G. O. išla do kancelárie zástupkyne vedúcej a povedala aké sú
problémy, že určite by bol potrebný kamerový systém. Mala vedomosť, že následne menovaná dostala

výpoveď z práce. Svedkyňa od navrhovateľa odišla z dôvodu, že každé tri mesiace boli manká od
300 do 400 euro na jednu predavačku. Pokiaľ išlo o vedúceho, ona konkrétne, keď bola na oddelení
mäsa, bežná prax bola, že vedúci prišiel za ňou, požiadal tovar bez toho, aby zaplatil. Takto to
praktizoval, avšak pracovníčky sa na neho nesťažovali, pretože obávali sa, že im bude daná výpoveď.
Svedkyňa v doplňujúcej svedeckej výpovedi uviedla, že v predmetnej predajni pracovala od 1.11.2006

do 31.5.2011, teda v trvaní takmer šesť rokov. Spočiatku mávali manká, ale nie veľké. Postupne sa
situácia zhoršovala a zlá bola hlavne potom, ako vedúcim bol p. O., ktorý si bral tovar z predajne bez
platenia. Svedkyňa videla problém v predajni v tom, že išlo o veľkú predajňu, kde bolo málo predavačiek,
v predajni nebol kamerový systém. Samé predavačky nemohli všetko ustriehnuť. Poukázala na to,že predajňa sa nachádza v blízkosti obydlia rómov. Pokiaľ týchto prichytili pri krádeži, následne sa
im vyhrážali. Zo spoločnosti CBA inšpektorovi, ktorý chodil do predajne oznamovali problémy, hlavne
týkajúce sa nedostatku bezpečnostných kamier. Opatrenia zo strany spoločnosti urobené neboli žiadne.

Ako pracovníčky mali dávať pozor na tovar a poctivo si robiť svoju robotu. Svedkyňa potvrdila, že
kolegyňa X. J. písomne požiadala o kamerový systém do predajne. Odpoveď prišla v tom zmysle, že
kamery sa nezavedú. Ako pracovníčky si sťažovali v podstate každému inšpektorovi spoločnosti na
podmienky práce a ochranu tovaru, ale vyhovené im nebolo.

Svedkyňa O. K. vo svojej výpovedi uviedla, že v predajni CBA pracovala v roku 2009. Spočiatku bola
predavačkou, neskôr zástupkyňou. Začínala v období, keď vedúcim bol p. O.. Ako predavačka nemohla
a nezasahovala do chodu predajne. Potom ako zástupkyňa sa snažila riešiť problémy s inšpektorom J..
Poukázala na rovnaké problémy ako odporkyne a iní svedkovia, teda to, že sa predajňa nachádzala v
blízkosti obydlia rómov, ktorí sa im vyhrážali pokiaľ ich prichytili pri krádeži. Navrhovala, aby pri dverách
boli snímače. Z predajne sa vychádzalo dvomi dvermi, chceli, aby bol východ len cez jedny dvere, žiadali

kamerovýsystém.Žiadnemuznavrhovanýchopatrenízospoločnosti podľasvedkynevyhovenénebolo.

Súdom bola vypočutá svedkyňa U. F., pracovníčka spoločnosti CBA a to na návrh odporkýň. Svedkyňa
vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že pracovala u navrhovateľa už v roku 2008 v pozícií analytika
výsledkov inventúr spoločnosti. Jej práca spočívala v tom, že si pokiaľ došli z terénu údaje o inventúre,

tieto spracovávala čo sa týka účtovníctva, teda fyzického stavu. Podmienky jednotlivých predajní
nespadali do výkonu jej práce.

Ďalší svedok, ktorý bol vypočutý na návrh odporkýň bol Z. S., ktorý v spoločnosti pracoval ako inventúrny
pracovník už aj v roku 2008. Inventúry, ktoré vykonávali boli do mesiaca asi v počte 20. Jeho práca

spočívala len v nahratí tovaru, zistení účtovného a fyzického stavu, rozdielu. Náplňou jeho práce nebolo
riešiť otázky podmienok predajne.

Ďalším vypočutým svedkom bol H.. Q. Č., ktorý pracoval ako inšpektor maloobchodnej jednotky. V roku
2009 pracoval v regióne, kde sa nachádzala predajňa navrhovateľa, ktorej manko bolo predmetom

konania. Ku žiadnym konkrétnym skutočnostiam sa vo svojej výpovedi vyjadriť nevedel.

Pri vyhodnotení výpovede vypočutých svedkov bolo možné konštatovať, že svedkovia, pokiaľ sa vedeli
vyjadriť ku konkrétnym skutočnostiam, resp. s odstupom času si pamätali konkrétne skutočnosti,
uviedli zhodné tvrdenia ako odporkyne, že predajňa nebola dostatočne zabezpečená, teda nebola tam

bezpečnostná služba, nebol tam kamerový systém, tovar bol chránený v podstate len pozornosťou
zamestnancov, ktorí nemohli popri inej práci, napríklad práci v pokladni sledovať tovar uložený v
regáloch, na ktoré z pokladne mnohokrát ani nevideli (zrkadlá v predajni boli v nedostatočnom počte).
To, že bolo preukázané konanie jednotlivých pracovníkov, ako konanie, spočívajúce v realizácii tzv.
odložených nákupov, resp. neuhradenia tovaru, boli podmienky, ktoré jednotlivé odporkyne nemohli

ovplyvniť. Vedúceho predajne p. O. súd vypočuť nemohol, pretože na výsluchy sa nedostavil a následne
zomrel. Čas inventúrneho obdobia bola zamestnaná v predajni aj A. S., ktorá v súvislosti s inými
inventúrnymi obdobiami bola odsúdená pre prečin podvodu. Vo vzťahu k predmetnému inventúrnemu
obdobiu nebolo možné špecifikovať ani ustáliť rozsah jej konania, pretože v čase trestného konania
už takéto listinné doklady ako dôkazy, navrhovateľ predložiť nevedel, to znamená dôkazy z počítača o

záznamoch odložených nákupov.

Na návrh účastníkov konania súd žiadal z Mestskej polície v Martine, a Obvodného oddelenia PZ v
Martineinformáciu,čizainventúrneobdobie,ktoréjevpredmetnomkonaní,bolihlásenézamestnancami
prípady krádeže tovaru zákazníkmi. Uvedené súd žiadal 11.5.2015.

Listom zo dňa 14.5.2015 OO PZ Martin - Východ oznámilo súdu, že lehota na archivovanie
priestupkového spisu je päť rokov a písomnosti, ktoré boli u nich v tejto súvislosti archivované, boli
skartované. Zo systému denníka vyšetrovacích spisov bolo zistené, že zamestnanci neohlásili krádež
v zmysle Trestného zákona.
MestskápolíciavMartinenadotazsúduoznámila,ževinventúrnomobdobíboloprijatýchšesťoznámení

o krádeži tovaru zákazníkmi a to v dňoch 22.12.2008, 10.1.2009, 27.1.2009, 28.1.2009, 5.5.2009,
6.5.2009.Podľa ustanovenia § 182 ods.3 Zákonníka práce, zamestnanec sa zbaví hmotnej zodpovednosti celkom
alebo sčasti ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Podľa ustanovenia § 187 ods.1 a 2 Zákonníka práce, ak škodu spôsobil porušením povinností
aj zamestnávateľ, zamestnanec uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia. Ak
zamestnávateľovizodpovedázaškoduniekoľkozamestnancov,každýznichuhradípomernúčasťškody
podľa miery svojho zavinenia.

Vychádzajúc z predpokladu, že ak sa má zamestnanec celkom alebo sčasti zbaviť zodpovednosti za
schodok na zverených hodnotách, musí preukázať nie len existenciu skutočností, nasvedčujúcich tomu,
že schodok mohol vzniknúť celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia, ale ja príčinnú súvislosť medzi
jednotlivými skutočnosťami a vznikom schodku. V danej veci súd dospel k záveru, že tieto predpoklady
sú naplnené. Odporkyne, ktoré v rozhodnom období pracovali u navrhovateľa, preukázali súdu, že
pracovisko nemalo dostatočné bezpečnostné zabezpečenie na ochranu tovaru a majetku navrhovateľa,

v predajni dochádzalo ku krádežiam, žiadosti, ktoré odporkyne adresovali ústne alebo aj písomne
zamestnávateľovi, v danom konaní navrhovateľovi na zlepšenie bezpečnostnej situácie na pracovisku
akceptované neboli. Preukázala sa aj tá skutočnosť, že pracovníčka A. S. odcudzovala tovar z predajne,
i keď v tomto konaní odcudzovala tovar, resp. zobrala si finančné prostriedky v súvislosti s realizáciou
tzv. odložených nákupov, aj keď v tomto období pracovala len krátku dobu, za nasledovné obdobie bola

nesporne za takéto konanie odsúdená. Vedúci X. O., ktorý v inventúrnom období bol vedúcim predajne,
nebolvkonaníakosvedokvypočutý,pričomsámpodielnaschodkuuhradil,zaďalšieobdobie,kedybola
vykonaná inventúra s ním navrhovateľ ukončil pracovný pomer, pretože bol zistený veľký schodok, ktorý
bol pripísaný k úhrade len jemu samému (v tomto smere vyjadrenie navrhovateľa). Súd uveril zhodným
vyjadreniam odporkýň, že vedúci predajne X. O. si tovar bral bez zaplatenia, pretože uviedli rovnaké

skutočnosti ako aj vypočutí svedkovia v tomto konaní, ktorí vypovedali o činnosti X. O..
Z rozhodovacej činnosti súdu bolo nesporné, že navrhovateľ opakovane podával návrhy na úhradu
zisteného schodku v jednotlivých predajniach v okrese Martin (v okrese sa nachádzajú tri predajne a
v každej z nich bol zisťovaný opakovaný schodok). Dôvody, ktorými sa bránili zamestnanci a ktoré boli
súdompreukazovanévovšetkýchprípadochspočívalizostranyzamestnancovvtvrdeniach,žepredajne

nie sú dostatočne zabezpečené, teda nemajú bezpečnostnú službu, bezpečnostné kamery, dostatok
pracovníkov, dochádza tu ku krádežiam a podobne. Aj v tomto konaní bolo zrejmé, že po inventúre,
v ktorej vznikol schodok, a ktorá bola podkladom pre podanie návrhu v tomto konaní nasledovala
ďalšia inventúra, kde opakovane vznikol schodok. Navrhovateľ nepreukázal nijakým spôsobom, že
zistený stav riešil, vytvoril predpoklady pre to, aby neopakovali problémy v jednotlivých predajniach.

Tento stav pretrvával vo všetkých jeho predajniach, kde problémy boli súdu známe, bez akéhokoľvek
ďalšieho riešenia, jediným spôsobom bol zistenie schodkov a uplatnenie nároku voči pracovníkom.
Zistiť mieru porušenia povinností zo strany zamestnancov a zamestnávateľa v danom prípade nebolo
možné ustáliť tak, aby to bolo percentuálne vyjadrené pre nedostatok dôkazov, ktorými bol výsluch
vedúcehopredajnevčaseinventúry.Ajnapriekuvedenémusúddospelkzáveru,žeodporkynesazbavili

svojej hmotnej zodpovednosti na schodok predovšetkým tým, že podmienky, v ktorých pracovali neboli v
predajni také, aby mohli niesť hmotnú zodpovednosť za vzniknutý schodok bez ďalších opatrení, ktoré v
predajni boli nevyhnutné. Súd mal preukázané, že odporkyne poukazovali na nedostatky zabezpečenia
tovaru písomne, ústne. Ich žiadosti nebolo vyhovené ani minimálne, teda žiadne opatrenie navrhovateľ
neprijal na odstránenie problémov, ktoré v predajni boli. Pokiaľ zamestnankyne podpisovali v súvislosti

so vznikom pracovného pomeru aj dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti, išlo o podmienku na
výkon práce, aby mohli byť vôbec zamestnané v predajni. Podľa názoru súdu však je povinnosťou aj
zamestnávateľa vytvoriť podmienky na to, aby mohol zamestnanec zodpovedať za prípadný schodok
objektívne, preukázateľne v podmienkach, ktoré môže zamestnanec ovplyvniť.
Zo strany navrhovateľa boli predložené pracovné náplne jednotlivých zamestnancov, resp. odporkýň v

konaní, z ktorých vyplývalo, že povinnosťou je zabezpečiť ochranu majetkových hodnôt pred zneužitím,
odcudzením, poškodením najmä tovaru, tržieb, zariadenia predajne a samotného objektu predajne,
všetky podozrenia na zlé hospodárenie bezodkladne oznámiť inšpektorovi, prípadne vedeniu obchodnej
spoločnosti. Bolo preukázané, že odporkyne podmienky zlého hospodárenia, ktoré zistili, hlásili vedeniu
obchodnej spoločnosti a k žiadnej náprave nedošlo. Pracovníčky podľa pracovnej náplne mali funkciu

predavačka- pokladníčka, teda ich práca bola zaraďovaná na pokladňu a v prípade ďalšie aj na
pracovníčku v predajni, kde doplňovala tovar do regálov. Na realizáciu ochrany tovaru pred krádežou
zo strany zamestnancov neboli vytvorené žiadne podmienky, pretože pri práci v pokladni pracovníčka
nemohla sledovať regále, kde dokladala tovar a za ktoré mala byť zodpovedná.Po zistení skutkového a právneho stavu vo veci samej, súd návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti vo veci samej v súlade
s ustanovením § 151 ods.3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí

byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.