Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 22, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 3T/12/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215010047
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ivan

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4215010047.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno konajúci samosudcom JUDr. Martinom Ivanom v trestnej veci obžalovaného E.

N. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní
konanom v Komárne dňa 22.9.2016, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
E. N., nar. XX.X.XXXX v X., trvale bytom X., bez prihlásenia X., E. č. XX/XX, t. č. vo výkone väzby
v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra v inej trestnej veci,

je vinný, že

dňa16.februára2014včaseokolo17.45hod.vX.nauliciO.radč.Xneoprávnenevošielcezneuzavreté
dvere do bytu č. XX obývaného poškodeným M. Y., nar. XX.X.XXXX, ktorého tam približne štyrikrát udrel
päsťou do tvárovej časti hlavy čím mu takto spôsobil pomliaždeniny hlavy v oblasti čela, tváre, oka a
zlomeninu nosa s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní najmenej 10 dní,

teda

- inému úmyselne ublížil na zdraví,

- neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval,

čím spáchal

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona,

- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona.

Za to ho súd
odsudzuje

podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, za zistenia
priťažujúcich okolností podľa § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného zákona a podľa § 41 odsek 1
Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon tohto trestu zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Súd prejednal trestnú vec obžalovaného E. N. na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry
Komárno pod číslom 2 Pv 270/14 zo dňa 3.2.2015. Na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného E.

N., svedka - poškodeného M. Y., svedkov N. U., X. F., G. F., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia,
chirurgia a traumatológia MUDr. E. T., prečítal a oboznámil aj obsah ďalších listinných dôkazov.

ObžalovanýE.N.nahlavnompojednávaníspáchaniečinupoprel.Uviedol,ževtomčasebolspriateľkou
F. a odprevádzal ju domov okolo 20.00 hod. večer. Poškodeného nepozná, len párkrát mu robil počítač.
Na polícii pri výpovedi nehovoril o priateľke, lebo ešte nebola plnoletá a nechcel ju do toho ťahať.

Poškodený ho usvedčuje, lebo jeho priateľka je bývalou priateľkou poškodeného a svedok N. U. je
kamarát s poškodeným, preto drží s ním. Na polícii pri výsluchu policajt do zápisnice napísal čo chcel
a obžalovaný to podpísal, lebo už viac nechcel chodiť na políciu. V prípravnom konaní obžalovaný
uviedol, že prišiel pred byt poškodeného, nakoľko boli dvere otvorené, vošiel dnu a dal poškodenému
dve facky, nakoľko sa na neho hneval, boli pohádaní, mal s poškodeným problémy ohľadom nejakej

dievčiny, päsťou ho však neudrel.

Svedok - poškodený M. Y. uviedol, že dňa 16.2.2014 okolo 17.45 hod. nechal otvorené vchodové dvere
a dvere do bytu, nakoľko očakával jedného známeho, bol v byte v izbe pri počítači, keď namiesto neho sa
v byte zjavil obžalovaný, ktorý ho opakovane asi štyrikrát udrel päsťou do tváre, po čom odišiel. Potom

prišiel do bytu jeho kamarát N. U., ktorý ho zobral na ošetrenie do nemocnice, tiež mu povedal, že videl
ako obžalovaný vchádza do jeho vchodu a vychádza z bytu poškodeného.

Svedok N. U. uviedol, že v predmetom čase prechádzal s autom k obytnému bloku, v ktorom býva
poškodený, kedy videl, že tam vchádza obžalovaný. Išiel tam preto, lebo tam mal byť sestra jeho

priateľky. Vošiel do vchodu tiež a počul zabuchnutie vchodových dverí na byte poškodeného, vyšiel o
poschodie vyššie, pretože si myslel, že sa tí dvaja budú hádať. Z bytu bolo počuť nejaké buchnutie, krik,
po čom obžalovaný z bytu odišiel a svedok našiel poškodeného ako sedí v kresle a začína mu krvácať
nos, mal ho nakrivo. Poškodený mu povedal, že mal otvorené dvere na byte, že čakal známeho a zrazu
sa tam objavil obžalovaný. Obžalovaného pozná dlhšiu dobu, pretože on vtedy chodil s X. a jej sestra G.

bola priateľkou obžalovaného a X. mu povedala, že sa zastavia u poškodeného, že by tam mala byť G..

Svedkyňa X. F. uviedla, že o veci vie len z počutia a to od poškodeného, že ho mal zbiť obžalovaný. Išla
spolu s N. U., jej vtedajším priateľom pred dom poškodeného po tom ako sa to stalo, ktorý vyšiel z domu
a spolu išli na políciu. Zároveň uviedla, že si nepamätá presne ako to všetko v ten deň bolo, či niekam

N. U. odišiel sám, na druhej strane uviedla, že N. U. bol celý deň s ňou.

Svedkyňa G. F. uviedla, že obžalovaný je jej partnerom niekedy od novembra 2014. Pozná ho od roku
2013. Nevie čo obžalovaný vo februári 2014 robil, vtedy sa často schádzali a rozchádzali, ale obžalovaný
nemohol napadnúť poškodeného lebo vo februári 2014 bol s ňou a o tejto veci jej telefonovala sestra,

že sú s poškodeným u lekára. Poškodený podal trestné oznámenie na obžalovaného preto, že žiarlil,
vo februári 2014 sa s ním rozišla. S obžalovaným sú stále partneri a aj počas jeho väzby si dopisujú
každý deň. Keď jej telefonovala sestra, že obžalovaný mal zbiť poškodeného ona jej povedala, že je s
obžalovaným u neho.

Znalec z odboru chirurgia a traumatológia MUDr. E. T. dospel k zisteniam, že poškodený dňa 16.2.2014
utrpel viaceré pomliaždeniny hlavy v oblasti čela a tváre s podkožným krvným výronom okolo pravého
oka, trnú ranu okolo pravého oka 1,5 cm a ľavého ucha 0,5 cm, zlomeninu nosa, kde sa jedná o stredne
ťažkézraneniasdobouliečbydesaťdní,ktorébolispôsobenéopakovanýmiúdermipäsťoustrednesilnej
intenzity. Znalec tiež uviedol, že zranenia jednoznačne zodpovedajú tomu, čo vypovedal poškodený.

Vyhodnotením všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich súhrne súd dospel k záveru, že
sa skutok stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a že ho spáchal obžalovaný
E. N., ktorý svojim protiprávnym konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona a prečinu porušovania domovej slobody podľa

§ 194 odsek 1 Trestného zákona a to spôsobom popísaným vo výrokovej časti tohto rozsudku, keďdňa 16.2.2014 okolo 17.45 hod. bez akéhokoľvek právneho dôvodu, či súhlasu poškodeného Zsolta
Szabóa vošiel do jeho obydlia a následne ho fyzicky napadol a spôsobil následky popísané znaleckým
posudkom znalca MUDr. E. T.. Uvedené okolnosti bez závažných pochybností preukazujú vo veci

vykonané dôkazy a to sčasti aj výpoveď obžalovaného, ktorý v prípravnom konaní pripustil, že vošiel
bez privolania poškodeného do jeho bytu a dal mu dve facky, kvôli sporu ohľadom dievčaťa, ktorú verziu
potvrdzujú aj ďalšie dôkazy a to najmä výpovede svedka - poškodeného M. Y. a N. U., ktorú priamo
vnímali okolnosti skutku, pričom výpoveď poškodeného, že sa jednalo o opakované údery päsťou,
nie fackovanie, potvrdili aj závery znaleckého posudku. Vinu obžalovaného nepriamo preukazuje aj

výpoveď svedkyne X. F., ktorá o veci mala vedomosti z počutia bezprostredne po čine. Čo sa týka
výpovede priateľky obžalovaného, svedkyne G. F., ktorá bola k veci vypočutá prvýkrát až dňa 16.6.2016
na hlavnom pojednávaní, jej výpoveď vyznieva nejednoznačne a nepresvedčivo, ktorá na jednej strane
uvádzala, že nevie čo v tom čase robil obžalovaný, že žijú spolu od novembra 2014 a hneď na to
uvádzala, že obžalovaný je určite nevinný lebo v čase skutku bol s ňou, k čomu pristupuje aj okolnosť,
že asi posledné dva roky je obžalovaný jej partnerom, sú v stálom kontakte, kde nie je vylúčené, že jej

výpoveď bola ovplyvnená týmito okolnosťami a zrejme snahou pomôcť obžalovanému. Z dôkazov tiež
vyplýva, že vyššie popísaného protiprávneho konania sa obžalovaný dopustil úmyselne (§ 15 písmeno
a) Trestného zákona), keď chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem
chránený týmto zákonom, v danom prípade záujem na ochrane ľudského zdravia a domovej slobody
toho, kto užíva dom či byt na svoje bývanie. Vykonanými dôkazmi bola jednoznačne vyvrátená aj obrana

obžalovaného, keď v prípravnom konaní tvrdil, že poškodenému dal dve facky po čom z bytu odišiel a na
hlavnom pojednávaní uviedol, že tam vôbec nebol a to čo je uvedené v zápisnici z prípravného konania
si vymyslel vypočúvajúci policajt a on to len podpísal.

Priprávnomposúdenížalovanéhoskutkuakoprečinuublíženianazdravípodľa§156odsek1Trestného

zákona a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona súd vychádzal z
trestnej sadzby vzťahujúcej sa na trestný čin najprísnejšie trestný (§ 41 odsek 1 Trestného zákona) teda
z § 156 odsek 1 Trestného zákona v rozpätí 6 mesiacov až 2 roky, pričom u obžalovaného boli zistené
dve priťažujúce okolnosti a to, že spáchal dva trestné činy (§ 37 písmeno h) Trestného zákona) a že
už bol za trestný čin odsúdený (§ 37 písmeno m) Trestného zákona) v troch prípadoch z toho v jednom

prípade sa na neho hľadí akoby odsúdený nebol, v jednom prípade sa jedná o odsúdenie trestným
súdomvMaďarskuanaposledybolodsúdenýrozsudkomOkresnéhosúduKomárnosp.zn.11T/55/2013
zo dňa 27.6.2013. Vzhľadom na uvedené okolnosti súd trestnú sadzbu (6 mesiacov až 2 roky) upravil
podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona, keďže na druhej strane nebola zistená žiadna poľahčujúca
okolnosť, čo následne predstavuje sadzbu v rozpätí 1 rok až 2 roky trestu odňatia slobody. Pri určení

druhu a konkrétnej výmery trestu súd vychádzal zo zásad uvedených v § 34 Trestného zákona, keď
mu uložil trest odňatia slobody v trvaní 1 rok a 4 mesiace za zistenia, že obžalovaný sa navyše trestnej
činnosti dopustil v čase skúšobnej doby podmienečného odsúdenia vo veci vedenej na Okresnom
súde Komárno pod sp. zn. 11T/55/2013, od roku 2010 sa opakovane dopúšťal aj priestupkov, v dvoch
prípadoch aj proti občianskemu spolunažívaniu, kde fyzicky a verbálne napadol iné osoby v postavení

svedkov. Pri prihliadnutí na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a
poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy súd považuje uložený
trest za spôsobilý na dosiahnutie účelu trestu teda, že zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným
tak, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov a zároveň vyjadrí aj morálne

odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

Obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 11T/55/2013 zo dňa 27.6.2013 uznaný
vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona za čo

mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.6.2013.

Keďže sa obžalovaný dopustil prejednávanej trestnej činnosti v čase podmienečného vyššie uvedeného
odsúdenia za inú trestnú činnosť, uloženie iného trestu odňatia slobody ako nepodmienečného tu

neprichádzalo do úvahy (§ 49 odsek 2 Trestného zákona). Zároveň súd rozhodol, že obžalovaný tento
trest vykoná v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keď v posledných desiatich
rokoch nebol pred spáchaním predmetných trestných činov vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by
mu bol uložený za úmyselný trestný čin (§ 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona.Záverom súd konštatuje, že odmietol ďalšie dôkazné návrhy obžalovaného a to vypočuť v postavení
svedka npor. W. T. z OR PZ Komárno, ktorý vypočúval obžalovaného v prípravnom konaní na okolnosť,

že tento policajt si sám napísal výpoveď obžalovaného a nie to čo vypovedal. Zo spisového materiálu
vyplýva, že poverený policajt W. T. vyšetroval predmetnú trestnú vec a aj vypočul obžalovaného,
vzhľadom na túto okolnosť nie je možné ho v tejto trestnej veci zároveň vypočuť ako svedka, nakoľko
postavenie orgánu činného v trestnom konaní (aj poverený príslušník PZ) je nezlučiteľné s procesným
postavením svedka v tej istej veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia.
Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Komárno a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré za obžalovaného podáva jeho obhajca,
ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec musí

byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú
rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Z odvolania prokurátora musí byť zrejmé, či
odvolanie smeruje v prospech alebo neprospech obžalovaného.