Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/266/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715215315
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715215315.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a

členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu K.. K. Y., nar.
XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom J. F. XXXX/XX, XXX XX A., právne zastúpeného JUDr. Michalom
Vlkolinským, advokátom, so sídlom Nám. SNP 17/29, 960 01 Zvolen, proti žalovanému C. S., nar. XX.
XX. XXXX, s trvalým pobytom L. XXXX/X, XXX XX A., o zaplatenie 1.370,77 Eur, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 12C/392/2015-32 zo dňa 22. 04. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)
odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 22. 04. 2016 žalobu v celom rozsahu zamietol (prvý výrok);
žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal (druhý výrok).
V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal náhrady škody vo výške
1.370,77 Eur z dôvodu, že ho žalovaný dňa 26.10.2014 napadol päsťou v oblasti tváre a čela a podľa
lekárskej správy mu spôsobil zranenia s dobou práceneschopnosti od 27. 10. 2014 do 05. 11. 2014,
celkomvtrvaní10dní.Uplatnilsináhraduzabolestnévovýške741,60Eur,náhraduzastratunazárobku

vo výške 229,17 Eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 400,- Eur.
Prvoinštantný súd mal preukázané, že Okresný úrad Zvolen, odbor všeobecnej vnútornej správy
rozhodnutím OU-ZV-OVVS-2014/013433 dňa 18. 12. 2014 odložil priestupkové konanie. Z oznámení
o priestupku vyplýva, že žalovaný mal dňa 26. 10. 2014 okolo 01.00 hod. vo A. na L. ulici, podnik L.
fyzicky napadnúť žalobcu so zraneniami a s následnou práceneschopnosťou 8 dní. Žalobca i žalovaný
požívali alkoholické nápoje, obidvaja sa rozprávali o bitkách. Správny orgán nedospel k záveru, že
by sa žalovaný svojím konaním dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu iným hrubým

správaním a drobným ublížením na zdraví v súlade s § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch z toho
dôvodu, že nedošlo k naplneniu zákonných znakov skutkovej podstaty priestupku.
Podľa názoru okresného súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalobcom popísaný konflikt medzi
ním a žalovaným bol predmetom priestupkového konania, avšak v priestupkovom konaní sa zistilo, že
priestupok nebol spáchaný a vec bola odložená. Okresný súd ustálil absenciu základnej podmienky
nároku na náhradu škody, a to porušenie právnej povinnosti. Vzhľadom na uvedené prvoinštančný súd
neskúmal existenciu škody, príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosť a škodou a zavinenie.

Z uvedených dôvodov prvoinštančný súd žalobu zamietol.
O trovách prvoinštančného konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej aj ,,O.s.p.“).Žalovaný bol úspešný, preto mu vzniklo právo na náhradu trov
konania. Žiadne trovy si žalovaný neuplatnil, ani mu nevznikli, preto mu ich prvoinštančný súd nepriznal.2. Proti rozsudku okresného súdu žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd

rozsudok okresného súdu zmenil a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu náhradu škody vo výške
1 370,77 Eur a nahradiť mu trovy konania, vrátane trov odvolacieho konania. V odvolaní uviedol, že
žalobou sa domáhal náhrady škody pozostávajúcej z jednorazového odškodnenia bolesti v sume 741,60
Eur, náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti v sume 229,17 Eur a nemajetkovej
ujmy vo výške 400,- Eur. Uviedol, že ho žalovaný inzultoval dňa 26. 10. 2014 v nočných hodinách

päsťou do oblasti a čela. Podľa lekárskej správy mu spôsobil supkutánny hematom a opuch v oblasti
čela a tváre vľavo bez tržnej rany, ľavá ruka bola s opuchom MTC IV a V, hematom stredného člávku
IV prsta s obmedzenou hybnosťou s diagnózou S60.0 pomliaždenie prsta (prstov) ruky bez poškodenia
nechta a S62.33 zlomenina inej záprstnej kosti, krčok, a to s predbežnou dobou práceneschopnosti
sedem dní. V dôsledku zranení bol práceneschopný v období od 27. 10. 2014 do 05. 11. 2014 t.j. celkom
10 dní. Žalovaný bol vypočutý a jeho výpoveď bola zaznamenaná v Zázname o podaní vysvetlenia

dňa 02. 11. 2014 na Obvodnom oddelení PZ vo Zvolene, kde potvrdil, že ku fyzickému kontaktu medzi
nimi došlo dňa 26. 10. 2014, avšak začiatok fyzického konfliktu opisuje rozdielne od neho, t.j. že ho
začal udierať reflexívne rukami, aby sa „vyslobodil“. Aj keď podľa tvrdenia žalovaného aj žalovaný utrpel
zranenia ako napr. tržnú ranu na koreni nosa, dve tržné rany na čele, oškretú hlavu nad krkom vzadu
a pod., tieto zranenia objektívne preukázané neboli a tieto podľa opisu fyzického konfliktu žalovaným

ani nezodpovedajú zraneniam strán tomuto priebehu. Podľa jeho názoru fyzický konflikt medzi nimi
prebehol skôr tak, ako ho opísal on a to s prihliadnutím na vekové (XX rokov - XX rokov), výškové
(žalovaný je najmenej o hlavu vyšší od neho) a fyzické rozdiely oboch strán. Poukázal na to, že žalovaný
je bývalým T. U.. Podľa jeho názoru žalovaný konal v rozpore so zákonnou preventívnou povinnosťou,
a to počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, preto je za škodu, ktorú mu spôsobil plne

objektívne zodpovedný. Na tomto tvrdení nič nemení ani skutočnosť, že podľa rozhodnutia povereného
príslušníka Obvodného oddelenia PZ vo Zvolene a Okresného úradu vo Zvolene odbor všeobecnej
vnútornej správy, konanie žalovaného nebolo možné kvalifikovať ani ako trestný čin, ani ako priestupok
a priestupkové konanie bolo odložené. Skutočnosť, že konanie žalovaného nedosahovalo stupeň
spoločenskej nebezpečnosti trestného činu, resp. priestupku nevylučuje zodpovednosť žalovaného

podľa ustanovení o zodpovednosti za škodu podľa § 415 a nasl. OZ. Podľa jeho názoru prvoinštančný
súd pochybil pri zistení skutkového stavu veci, okresný súd ignoroval skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov vyplynuli a teda reálny stav vyhodnotil v rozpore s platným právom.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Odvolanie žalobcu bolo podané dňa 07. 06. 2016, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 30. 06. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015
Z.z. Civilným sporovým poriadkom (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový
procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1

uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia
jehoúčinnosti.“PretožeodvolaciekonanieprebiehaužvdobeúčinnostiCSP,bolopotrebnénaodvolacie
konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá
CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti CSP zachované.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a
contrario a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí
porušením právnej povinnosti.

7. V ustanovení § 420 Občianskeho zákonníka je zakotvená tzv. všeobecná zodpovednosť fyzických a
právnických osôb sa škodu. V odseku 1 tohto ustanovenia je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická

osoba, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na
tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú
priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobeapríčinnásúvislosťmedziprotiprávnymkonaním(porušenímpovinnosti)avzniknutouškodousúďalšími
podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia, ktoré je potrebné v
konaní preukázať.

8. Odvolací súd po oboznámení sa s posudzovanou vecou zistil, že okresný súd napadnutým rozsudkom
žalobu žalobcu zamietol, pretože dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom jeho
tvrdenia, že žalovaný ho fyzicky napadol, teda, že sa skutočne dopustil skutku, ktorý by bol skutkovým

základom zodpovednosti za uplatňovanú škodu, a teda nepreukázal, že by mu konaním žalovaného
vznikla škoda, resp. nemajetková ujma. Žalobca svoje odvolanie formuloval tak, že okresný súd
prejednávanú vec zle skutkovo zhodnotil, pretože najmä z lekárskej správy vyplýva, že utrpel zranenie
hlavy, ruky. Z úradného záznamu Obvodného oddelenia PZ Zvolen ORPZ-ZV-OPP3-1347/2014-P zo
dňa 26. 10. 2014 vyplýva, že žalobca útok žalovaného hneď po čine nahlásil a toto jeho oznámenie
časovo a vecne korešponduje so skutkom uvedeným v priestupkovom spise polície a aj s tvrdeniami

žalobcu.

9. Povinnosť strán tvrdiť potrebné skutočnosti v civilnom procese sa nazýva povinnosť tvrdenia a
vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť uvádzanú stranami. V prípade, že ju strana splnila, platí,
že uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti však podmieňuje existenciu dôkaznej

povinnosti, teda povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nedodržanie
povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti nie je procesne sankcionované, zväčša sa však prejaví v
rozhodnutí vo veci, vo forme neúspechu strany v spore. Pri hodnotení dôkazov Civilný sporový poriadok
vychádza zo zásady ich voľného hodnotenia, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov
(§ 191 ods. 1 CSP). Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z

hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho
logického myšlienkového postupu. Hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej
logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a musí byť preskúmateľná v inštančnom
postupe. V priebehu dokazovania súd po vytriedení nepodstatných a nezákonných dôkazov ďalej
hodnotílendôkazyzostávajúce,tedadôkazydôležitéaprávnerelevantné,ktorétrebaposúdiťzhľadiska

ich pravdivosti. Posudzovanie pravdivosti konkrétneho dôkazu predpokladá, že sudca takýto dôkaz
posudzuje najskôr izolovane z hľadiska vierohodnosti toho, kto ho podáva, a či získané informácie sú
svojim obsahom pravdepodobné alebo nie. Následne súd pristúpi k posudzovaniu jednotlivých dôkazov
v ich vzájomných súvislostiach tak, aby informácie vyplývajúce z dôkazov, ktoré považuje za pravdivé,
tvorili ucelenú a logicky usporiadanú reťaz.

10. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanom spore existujú dve základné verzie priebehu udalostí
dňa 26. 10. 2014. Prvá, prezentovaná žalobcom, vychádza z toho, že zo strany žalovaného došlo k ničím
nevyprovokovanému fyzickému útoku, následkom ktorého žalobca utrpel zranenie čela - subkutánny
hematom a opuch v oblasti čela a tvári vľavo, bez tržnej rany, pravá ruka MTC IV a V, hematom

stredného článku IV prsta s obmedzenou hybnosťou (viď lekárska správa Y.. M. U., Nemocnica Zvolen
a.s., Kuzmányho nábrežie č. 28, Zvolen - č.l. 5 súdneho spisu). Druhá verzia, prezentovaná žalovaným,
kategoricky vylučuje popis použitia fyzického násilia spôsobom uvedeným žalobcom. Spoločnými črtami
oboch verzií prezentovaných stranami je skutočnosť, že k vzájomnému konfliktu došlo a pri incidente
boli prítomní len žalobca a žalovaný.

11. Zo záznamu o odložení veci Okresného úradu Zvolen, odbor všeobecnej vnútornej správy, Námestie
SNP 35/49, Zvolen OU-ZV-OVVS-2014/013433 zo dňa 18. 12. 2014 vyplýva, že práve žalovaný bol
fyzicky napadnutý žalobcom, pričom sa bránil z obavy o svoje zdravie. Žalovaný nemal žiadny úmysel
sa biť. Ako vyšli z podniku von, tak sa chvíľu rozprávali a zrazu žalobca odpredu zaútočil na žalovaného,

zvalil ho na zem, pričom si žalovaný chránil hlavu. Pretože žalobca ho držal tak pevne, že sa nemohol
nadýchnuť, začal sa brániť a začal žalobcu udierať reflexívne rukami tak, aby sa vyslobodil. Prítomným
tohto incidentu nebol žiadny iný svedok, ktorý by potvrdil opak tvrdenia žalovaného. Podľa názoru
správneho orgánu v tomto prípade išlo o nutnú obranu žalovaného, kedy ide o čin, ktorým odvraciame
iný priamo hroziaci útok (iným človekom).

12. Odvolací súd konštatuje, že napriek existencii škodovej udalosti na zdraví žalobcu sa nepodarilo
preukázať existenciu protiprávneho konania žalovaného, a teda ani existenciu príčinnej súvislosti medzi
príčinou a následkom v podobe poškodenia zdravia, eventuálne vzniku nemajetkovej ujmy. Zároveň sažalobcovi nepodarilo preukázať, že by žalovaný konal v rozpore s generálnou prevenciou vyplývajúcou
z ustanovenia § 415 OZ, keďže zo strany žalovaného išlo o nutnú obranu.

13. Z tohto dôvodu je potrebné súhlasiť so záverom formulovaným v napadnutom rozsudku, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, čoho nevyhnutným následkom bolo zamietnutie žaloby.

14.Vzhľadomnauvedenéodvolacísúdrozsudokokresnéhosúduakovecnesprávnypodľaustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania (druhý výrok), pretože

okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. (§ 255
ods. 1 CSP)

15.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1
CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný
bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vzniklo mu proti žalobcovi právo na náhradu trov

odvolaciehokonania.Keďžesivšakžiadnetrovyodvolaciehokonanianeuplatnilazobsahuspisužiadne
trovy odvolacieho konania na strane žalovaného nevyplývajú, odvolací súd mu ich nepriznal.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).