Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 23, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/617/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112206760
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5112206760.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar

Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
navrhovateľov v rade: 1/ M. P., bytom O. XXX, W. A., 2/ P. P., rod. O., bytom O. XXX, W. A., proti
odporcom v rade: 1/ M. S., rod. M., bytom S. P. XXXX/XX, R., 2/ Z. S., bytom P.J.S. XXX/XX-XX, A.,
3/ O. S., S. P. XXXX/XX, R., právne zastúpení: Advokátskou kanceláriou KARMAN & PÁCHNIK, so
sídlom Mariánske námestie 29/6, Žilina, IČO: 37909835, o zaplatenie 3.000,- eur s príslušenstvom, o
odvolaní navrhovateľov v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 2C/40/2012-164 zo dňa
20.8.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovatelia v 1/ a 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcom v rade 1/ až 3/ trovy
odvolacieho konania v sume 300,89 eur právnemu zástupcovi odporcov na účet vedený v Z. Z., a.s.,
č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: 152012, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh navrhovateľov v rade 1/ a 2/ zamietol. Navrhovateľom
v 1/ a 2/ rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť odporcom v rade 1/ až 3/ trovy právneho
zastúpenia právnemu zástupcovi odporcu vo výške 2.494,07 eur na účet vedený v Z. Z., a.s., č.ú.:

XXXXXXXXXX/XXXX, VS: 152012, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania bolo nepochybne
zistené, že účastníci uzatvorili zmluvu o prevode vlastníctva dňa 23.5.2011. Predmetom zmluvy boli
nehnuteľnosti uvedené v čl. I. tejto zmluvy. Žiadne iné nehnuteľnosti predmetom uvedenej zmluvy neboli,
čo vyplýva aj z článku II. a z článku VI. citovanej zmluvy. Je zrejmé, že navrhovatelia vlastnícke právo k
predmetuprevoduriadnenadobudliatentoajdodnešnéhodňariadneanerušeneužívajú.Navrhovatelia

v článku X. bod 4 zmluvy vyhlásili, že sa s obsahom kúpnej zmluvy oboznámili, s jej obsahom súhlasia,
dôkazom čoho boli ich pripojené podpisy k tejto zmluve. V článku XI. uviedli, že sa s nehnuteľnosťami,
ktoré boli predmetom zmluvy oboznámili, a to jednak aktuálnym LV, ako aj osobnou ohliadkou.
Pokiaľ sa navrhovatelia domáhajú zaplatenia zmluvnej pokuty podľa článku IX. bod 4 je potrebné
poukázať v prvom rade na znenie tohto článku. Navrhovatelia nepreukázali na plnenie dôvodov
uvedených v tomto bode. Ak kupujúcim, t.j. navrhovateľom vznikne právo na odstúpenie od zmluvy v
dôsledku zavineného porušenia povinností spôsobených predávajúcimi, čiže odporcami, vzniká popri

práve kupujúcich od zmluvy odstúpiť, nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Z uvedeného je zrejmé, že
navrhovatelia sa môžu domáhať zmluvnej pokuty len v prípade, ak im vzniklo právo na odstúpenie od
zmluvy a zároveň k vzniku tohto práva došlo v dôsledku zavineného porušenia povinnosti spôsobených
predávajúcimi.Navrhovatelia nepreukázali splnenie ani jednu z uvedených podmienok. Z podaného návrhu ani z
priebehu konania nebolo zistené, akého zavineného porušenia povinnosti zo zmluvy sa predávajúci mali
dopustiť. Znova to súd opakuje, nesporne bolo preukázané, že navrhovatelia nadobudli vlastnícke právo

k týmto nehnuteľnostiam a tieto dodnes riadne užívajú. Dokonca, potvrdila to aj svedkyňa G., že si našli
inú prístupovú cestu ku svojej chate, jedná sa o údajne urbársku cestu.
Pokiaľ navrhovatelia v návrhu aj v konaní poukazujú na znenie článku V. zmluvy predávajúci v rade 1/
až 3/ spoločne vyhlasujú, že im patrí podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam špecifikovaných v
článku I. tejto zmluvy, je opätovne potrebné poukázať, že predmetom zmluvy boli nehnuteľnosti uvedené

v článku I. predmetnej zmluvy a z obsahu článku V. je jednoznačne zrejmé, že všetky vyhlásenia sa
vzťahovali k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom zmluvy.
Zo samotného dokazovania nie je zrejmé, ktoré z uvedených vyhlásení článku V. predmetnej zmluvy
by mali byť nepravdivé. Navrhovatelia v konaní dokazovali, že údajne neboli odporcami upozornení na
skutočnosť, že prístupová cesta k stavbe nie je zabezpečená, resp. že nie je užívaná oprávnene, pretože
sa chodí po cudzom.

Súd dáva do pozornosti, že predmet zmluvy bol špecifikovaný v článku I. predmetnej zmluvy a
navrhovatelia ako kupujúci vedeli a museli vedieť (viď aj znenie článku V. bod 2) čo je predmetom zmluvy
a čo teda kupujú. Ak teda predmetom kúpnej zmluvy boli len nehnuteľnosti uvedené v článku I., nie aj
príjazdová cesta, bolo zrejmé, že príjazdová cesta nie je predmetom prevodu.

Navrhovatelia tvrdili, že boli v časovej tiesni pri podpisovaní kúpnej zmluvy. Toto ich tvrdenie považoval
súd za účelové. Je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že samotní navrhovatelia pripojili k svojmu
návrhu aj rezervačnú zmluvu zo dňa 18.4.2011, ktorej predmet bol vymedzený v článku I. bod 1,2. Táto
rezervačná zmluva bola uzatvorená viac ako mesiac pred uzatvorením zmluvy o prevode vlastníctva,
čo samo o sebe vyvracia tvrdenie navrhovateľov o údajnej časovej tiesni pri uzatváraní kúpnej zmluvy.

Už z rezervačnej zmluvy bol predmet prevodu jednoznačne daný a bol známy zmluvným stranám viac
ako mesiac pred uzatvorením zmluvy o prevode vlastníctva.
Ďalej z dokazovania vyplynulo, že navrhovatelia boli jednak sprostredkujúcou realitnou kanceláriou,
samotnými predávajúcimi (viď ich výsluch), ako aj svedkom U. upozorňovaní a informovaní, že prístup
k predmetu prevodu vedie cez cudzie pozemky.

Navrhovatelia tvrdili, že odporcami boli ubezpečovaní o existencii zdedeného vecného bremena
prechodu cez pozemky k predmetu prevodu. Tieto ich tvrdenia tiež považoval súd za účelové, pretože
boli vyvrátené vykonanými dôkazmi. Znova súd poukazuje, že navrhovatelia v kúpnej zmluve uviedli,
že sa oboznámili aj so samotným LV, pričom z tohto je zrejmé, že žiadne vecné bremeno zriadené k
predmetným nehnuteľnostiam neexistuje.

Napokon treba zdôrazniť, že navrhovatelia nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, do
dnešného dňa užívajú a je teda nepochybné, že majú k nim aj prístup. Túto skutočnosť potvrdili aj
samotní navrhovatelia a predovšetkým aj svedkyňa G. na pojednávaní uviedla, že dlhší čas nevidela
navrhovateľov prechádzať cez pozemky.
Súd ešte poukazuje aj na ďalšiu možnosť a skutočnosť, že pokým by boli navrhovatelia v tej situácii, že

nemajú prístup k svojej nehnuteľnosti, čo však bolo absolútne vyvrátené vykonanými dôkazmi, môžu
sa domáhať zriadenia vecného bremena prechodu na základe § 151 o/ ods. 3 O.z., ktorý vstúpil do
účinnosti novelou Obč. zákonníka č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2008. Na základe tejto novely
sa právne bezvýznamnou stáva aj argumentácia navrhovateľov o existencii rozsudku Okresného súdu
Žilina 12C/234/2005, pretože tento bol vydaný v čase pred uvedenou novelou Obč. zákonníka, t.z. v

čase, kedy právna úprava nepoznala možnosť zriadenia vecného bremena v zmysle ust. § 151 o/ ods. 3/
O.z.Súdmázato,ženavrhovatelianeunieslidôkaznébremeno,čosatýkasvojichtvrdení,nepreukázali,
že im vzniklo právo na odstúpenie od zmluvy (nehnuteľnosť stále užívajú, stále obývajú), nepreukázali,
že im vzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Vzhľadom na uvedené súd ich návrh na zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 3.000,- Eur zamietol.

O trovách konania rozhodoval súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., t.z. účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi,ktorývoveciúspechnemal.Jezrejmé,žetoboliodporcovia,ktorímalivkonaníplnýúspech.
Títo boli zastúpení právnym zástupcom. Odporcovia si trovy konania neuplatňovali, ale uplatnili si trovy
právneho zastúpenia. Hodnota jedného úkonu právnej služby ako tarifnej odmeny bola vypočítaná v

zmysle § 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., ako odmena za spoločné úkony pri
zastupovaní troch osôb (121,17 Eur + 60,59 Eur + 60,59 Eur = 242,35 Eur). Účtoval si nasledovné úkony:
- 25.4.2012 prevzatie a príprava zastúpenia 242,35 Eur,
- 25.4.2012 spísanie vyjadrenia k návrhu 242,35 Eur,- 12.11.2012 porada s klientmi menej ako hodina 121,17 Eur,
- 17.12.2012 zastupovanie na pojednávaní 242,35 Eur,
- 4.1.2013 zastupovanie na pojednávaní 60,59 Eur,

- 5.4.2013 rokovanie s protistranou menej ako 1 hodina 121,18 Eur,
- 22.9.2014 zastupovanie na pojednávaní 242,35 Eur,
- 1.12.2014 zastupovanie na pojednávaní 242,35 Eur,
- 7.5.2015 zastupovanie na pojednávaní 242,35 Eur,
- 20.8.2015 zastupovanie na pojednávaní 242,35 Eur.

Spolu 1.999,39 Eur.
Režijný paušál:
- 7,63 Eur za 4 úkony = 30,52 Eur,
- 7,81 Eur za 2 úkony = 15,62 Eur,
- 8,04 Eur za 2 úkony = 16,08 Eur,
- 8,39 Eur za 2 úkony = 16,78 Eur.

Spolu 79,- Eur.
K tomu si účtoval právny zástupca DPH 20 % t.j. 415,68 Eur.
Spolu trovy s DPH 2.494,07 Eur.
Súd sa oboznámil s takto vyčíslenými trovami právneho zastúpenia a zistil, že tarifná
odmena bola vyrátaná správne pri zastupovaní troch osôb, správe boli vyčíslené aj jednotlivé úkony,

dokonca právny zástupca predložil záznam o rokovaní s klientmi, doložil súdu aj osvedčenie o registrácii
pre DPH. Súd vzhľadom na uvedené potom trovy právneho zastúpenia v plnom rozsahu odporcom
priznal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podali odvolanie navrhovatelia v 1/ a

2/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť a zaviazať odporcov na náhradu trov
konania alebo rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní
poukazovali na to, že citovaným rozsudkom im súd prvého stupňa odňal možnosť konať pred súdom,
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym právnym záverom a tiež skutkovým zisteniam.

Poukázali na obsah zmluvy o prevode vlastníctva zo dňa 23.5.2011 a to na čl. V. bod 2, bod 7, čl. IX. bod
4, ust. § 499 OZ s poukazom na vadnosť plnenia. Plnenie ja vadné, ak jeho predmet nemá vlastnosti,
ktoré boli v zmluve dohodnuté. Aj v tom prípade, keď vlastnosti predmetu plnenia neboli dohodnuté, je
plnenie vadné, ak nemá vlastnosti, ktoré sú pri tomto predmete obvyklé a ktoré sa pri ňom všeobecne
predpokladajú. Zastávali jednoznačný názor, že je obvyklou vlastnosťou nehnuteľnosti možnosť sa k

nej dostať, teda že k nej existuje prístupová cesta. Súd nesprávne konštatoval, že možnosť prístupovej
cesty si mohol navrhovateľ preveriť kontrolou listu vlastníctva. Je pravdou, že im boli predložené listy
vlastníctva, avšak len na nehnuteľnosť, ktoré boli predmetom kúpy a nie na susediace nehnuteľnosti,
kde by si mohli preveriť odporcom garantovanú prístupovú cestu k nehnuteľnosti (formou vecného
bremena). Kontrolou predložených LV týkajúcich sa nehnuteľnosti, teda nemohli preveriť, či je vecné

bremeno na iné susediace pozemky zriadené alebo nie tak, ako to chybne uvádza prvostupňový súd.
Táto cesta skutočne existuje, odporcovia si ju dali zamerať a vytýčiť aj geodetom a taktiež jej existenciu
uvádzali aj v inzercií, na ktorú oni reagovali. Táto prístupová cesta je však vo vlastníctve tretej/tretích
osôb, ktoré s jej užívaním na prístup k nehnuteľnosti navrhovateľov nesúhlasia. Odporcovia nie že
neupozornili navrhovateľov na túto podstatnú skutočnosť, ale snažili sa ju prezentovať ako reálnu,

existujúcu, zmluvne dohodnutú prístupovú cestu k nehnuteľnosti. V prípade, keď scudziteľ nadobúdateľa
výslovne ubezpečil, že vec je bez akýchkoľvek vád, zodpovedá aj za také vady, ktoré nie sú zjavné.
Za vadu veci sa považuje neexistencia takej vlastnosti veci, ktorá sa u veci určitého druhu všeobecne
predpokladá a v dôsledku ktorej je možnosť využitia veci podstatne znížená. Ak takúto vlastnosť vec
- nehnuteľnosť nemá, boli odporcovia povinní navrhovateľov o tom písomne v zmluve upozorniť. V

tejto súvislosti poukázali na stanovisko k postupu realitnej kancelárie z Ministerstva nehnuteľnosti s.r.o.
Nesplnenie informačnej povinnosti predávajúceho nemá za následok neplatnosť kúpnej zmluvy, ale
vznik práva uplatňovať nároky zo zodpovednosti závady predanej veci, ktoré vyšli dodatočne najavo.
Z uvedeného vyplýva oprávnenie navrhovateľov v dôsledku konania odporcov od zmluvy odstúpiť a
vznikli im nárok na dohodnutú zmluvnú pokutu. V ďalšom poukazovali na nepreskúmateľnosť rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorý nespĺňa náležitosti v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Súd prvého stupňa sa
dopustiť aj procesného pochybenia, keďže v priebehu konania neaplikoval ustanovenie § 118 ods. 2
O.s.p. Nesprávne aplikoval ust. § 129 ods. 1 O.s.p.Ďalej poukazovali na to, že rozsudok súdu prvého stupňa je tzv. „prekvapivý“ rozsudok, tzn. že v zmysle
§ 205a ods. 1 písm. d) O.s.p. niektoré dôkazy ako účastník konania nemohli bez svojej viny označiť
alebo predložiť pred rozhodnutím súdu prvého stupňa a poukázali na dôkazy geometrický plán a inzercia

realitnej kancelárie.

K odvolaniu navrhovateľov v 1/ a 2/ rade proti rozsudku súdu prvého stupňa podali písomné vyjadrenie
odporcovia v 1/ - 3/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovali odvolaciemu súdu
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne a právne správny. Uplatnili si náhradu trov

odvolacieho konania vo výške 300,89 eur. Vo svojom vyjadrení uviedli, že okresný súd správne zistil
skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne
právne posúdil. V konaní nedošlo k vadám v zmysle ust. § 205 ods. 2 pím. a) O.s.p. v spojení s § 221
ods. 1 písm. f) O.s.p. a konanie netrpí inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Pokiaľ ide o dôkazy priložené k odvolaniu, majú za to, že uvedené dôkazy nie je možné pripustiť
a súd by na nemal prihliadať v súlade s ust. § 120 ods. 4 O.s.p. Účastníci boli v priebehu konania

poučení o tom, že dôkazy môžu navrhovať len do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd končí dokazovanie.
Na pojednávaní konanom dňa 21.8.2015 navrhovatelia na výslovnú otázku súdu uviedli, že nemajú
návrhy na doplnenie dokazovania. Pokiaľ sa jedná o kópiu údajného znenia inzerátu, ktorý navrhovatelia
priložili k odvolaniu, je potrebné upozorniť na skutočnosť, že navrhovatelia uvádzajú uvedený inzerát
už vo svojej žalobe, doručenej súdu 24.2.2012. Je teda zrejmé, že tento dôkaz mali navrhovatelia k

dispozícii už v čase podania žaloby, avšak rozhodli sa uvedený dôkaz súdu nepredložiť a to tak pri
podaní žaloby a ani neskôr. Údajné znenie predmetného inzerátu, ktoré oni odporcovia nenavrhovali,
neformulovali, jeho zverejnenie si neobjednali a o jeho obsahu nemali žiadnu vedomosť, pričom
jeho formulácia a zverejnenie bola iniciatíva realitnej kancelárie sprostredkujúcej predaj predmetnej
nehnuteľnosti, bolo predmetom pojednávania 1.12.2014, na ktorom sa jasne vyjadrili, že o existencii a

ani o znení údajného inzerátu nemajú žiadnu vedomosť. Ani po ich výsluchu a prednesených tvrdeniach
o predmetnom inzeráte navrhovatelia nevyužili možnosť znenia uvedeného inzerátu doložiť do súdneho
spisu. Nemôže sa teda v žiadnom prípade jednať o prekvapivý rozsudok. Okrem toho nie je ani jasné,
čo by znenie uvedeného inzerátu malo dokazovať vo vzťahu k predmetu konania. V texte inzerátu
predloženom navrhovateľmi v odvolaní sa uvádza príjazdová cesta: Kombinácia. Z takéhoto textu nie

je možné odvodzovať žiadne ďalšie skutočnosti najmä za situácie, kedy v predmetnom konaní bolo
jednoznačne preukázané, že k nehnuteľnosti príjazdová cesta existuje, dokonca minimálne dve cesty,
čo je zrejmé aj z toho, že od nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti túto navrhovatelia nepretržite
užívajú až do súčasnosti a to za účelom celoročného bývania. Túto skutočnosť navrhovatelia v priebehu
konania potvrdili. Rovnakú argumentáciu a postup treba aplikovať aj na geometrický plán predložený

navrhovateľmi v odvolaní. Na uvedený geometrický plán nie je možné v konaní prihliadať. Nie je síce
jasné, čo by mal geometrický plán preukazovať napriek tomu, že v konaní sa opakovane vyjadrovali ku
skutočnosti, že navrhovateľov upozorňovali na prístup k predmetnej nehnuteľnosti cez cudzie pozemky
a v žiadnom prípade navrhovateľov neubezpečovali o existencii vecného bremena prechodu. Žiadne
vecné bremeno sa v zmluve o predaji nehnuteľnosti neuvádza. Navrhovatelia mali možnosť presvedčiť

sa o existencii či neexistencii vecného bremena vyžiadaním si príslušných listov vlastníctva z katastra
nehnuteľnosti, pretože z geometrického plánu nimi predloženého v odvolacom konaní je zrejmé, ktoré
nehnuteľnosti mali byť podľa geometrického plánu vecným bremenom dotknuté a to za situácie, že
geometrický plán predložený navrhovateľmi v odvolacom konaní bol vyhotovený v roku 2005, avšak k
uzatvoreniu zmluvy o prevode vlastníctva došlo až v roku 2011. Z výsluchu svedka U. a jeho prehlásenia

bolo jednoznačne preukázané, že navrhovatelia boli upozorňovaní opakovane na skutočnosť, že prístup
k predmetu prevodu vedie cez nehnuteľnosti vo vlastníctve tretích osôb, čo sa odrazilo jednak vo
výške kúpnej ceny za predmet prevodu, ako aj v texte zmluvy, kde bol predmet prevodu jednoznačne
vymedzený. Nie je možné pripustiť ani listinu označenú stanovisko k postupu realitnej kancelárie,
vyhotovený subjektom nazvaným ako Ministerstvo nehnuteľnosti s.r.o. Jedná sa výlučne o stanovisko

a osobný názor súkromného subjektu k postupu realitnej kancelárie, ktorý však nie je predmetom tohto
konania. Obsah uvedeného stanoviska je pre toto konanie bez akéhokoľvek právneho významu.
Pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia, na ktoré poukazovali
navrhovatelia v podanom odvolaní, uviedli, že uzatvorili dňa 23.5.2011 zmluvu o prevode vlastníctva,
ktorej predmetom boli nehnuteľnosti uvedené v čl. I. zmluvy. Žiadne iné nehnuteľnosti predmetom

zmluvy neboli. Z predmetného konania bolo preukázané a opak ani nebol tvrdený navrhovateľmi, že
navrhovatelia vlastnícke právo k predmetu prevodu riadne nadobudli a tento aj do dnešného dňa
riadne a nerušene užívajú. Na celoročné bývanie, a teda je nepochybné, že majú k ním aj prístupovú
cestu, cez ktorú prístup k svojim nehnuteľnostiam realizujú. Skutočnosť, či navrhovatelia prechádzajúk svojim nehnuteľnostiam cez cudzie pozemky, je pre toto konanie právne bezvýznamná, pretože na
túto skutočnosť boli od začiatku a to ešte pred uzatvorením kúpnej zmluvy, informovaní. Nie je pravdivé
ani preukázané tvrdenie navrhovateľov, že údajne osoby, v ktorých vlastníctve je prístupová cesta, s jej

užívaním na prístup nesúhlasia. K tomuto tvrdeniu nebol produkovaný jediný dôkaz (pričom svedkyňa G.
výslovne uviedla, že nie je vlastníčkou prístupovej cesty) a jednak je priamo toto tvrdenie navrhovateľovi
vrátené skutočnosťou, že navrhovatelia od roku 2011 až do dnes, t.j. viac ako štyri roky, predmetné
nehnuteľnostivyužívajúnaceloročnébývanie.Predmetomkúpnejzmluvybolilennehnuteľnostiuvedené
v čl. I. a nie aj prístupová cesta, z čoho muselo byť zrejmé, že príjazdová cesta nie je predmetom

prevodu. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že navrhovatelia boli tak sprostredkujúcou
realitnou kanceláriou, ako aj predávajúcimi, t.j. odporcami, informovaní o tom, že prístup k predmetu
prevodu vedie cez cudzie pozemky. Tvrdenie navrhovateľov o tom, že boli ubezpečovaní o existencii
vecnéhobremenaprechoducezpozemkykpredmetuprevodu,niejepravdivé,súvyvrátenévykonanými
dôkazmi. Tvrdenia o tom, že boli navrhovatelia odporcami ubezpečovaní o zriadení vecného bremena,
navrhovatelia žiadnym spôsobom nepreukázali a je zrejmé, že neuniesli dôkazné bremeno.

Pokiaľ navrhovatelia v odvolaní argumentujú ustanoveniami o zodpovednosti za vady, toto nie je a
nikdy nebolo predmetom súdneho konania. Predmetom konania je zaplatenie zmluvnej pokuty podľa
čl. IX. bod 4 predmetnej zmluvy. Navrhovatelia sa môžu domáhať zaplatenia zmluvnej pokuty len v
prípade, ak im vzniklo právo na odstúpenie od zmluvy a zároveň vzniku tohto práva došlo v dôsledku
zavineného porušenia povinnosti spôsobených predávajúcimi. Navrhovatelia nepreukázali splnenie ani

jednej z uvedených podmienok. Z podanej žaloby ani z vykonaných dôkazov a v priebehu konania z
podaného odvolania nebolo preukázané, akého zavineného porušenia povinnosti zo zmluvy sa mali
dopustiť. Bolo nesporne preukázané, že navrhovatelia nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a
predmetné nehnuteľnosti užívajú.
Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľov v podanom odvolaní, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný,

tak sa s uvedeným názorom nestotožňujú. Rozsudok okresného súdu obsahuje všetky náležitosti
uvedené v § 157 O.s.p. Nestotožňujú sa s tvrdením navrhovateľom v podanom odvolaní, že súd
nepostupoval v súlade s § 118 ods. 2 O.s.p. Navrhovatelia boli v predmetnom konaní zastúpení
advokátom, ktorý v priebehu konania túto skutočnosť nenamietal. Na každom pojednávaní upriamoval
pozornosť účastníkov na sporné otázky. Z obsahu zápisníc z pojednávaní je zrejmé, že účastníci sa k

jednotlivým sporným otázkam na pojednávaniach vyjadrovali, k sporným otázkam navrhovali dôkazy,
ktoré súd vykonal. K poukazovanej nesprávnej aplikácii ust. § 129 ods. 1 O.s.p. uviedli, že zo zápisnice
z pojednávania je úplne jednoznačné, že súd postupoval v súlade s týmto ustanovením, kedy oboznámil
jednotlivé listiny prečítaním, k čomu dal možnosť súd sa účastníkom vyjadriť.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods. 1
O.s.p. a postupom v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia
ústneho pojednávania rozsudok okresného súdu potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania účastníci konania ako aj vo svojich
vyjadreniach k odvolaniam konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p.

a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto
s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie
prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.
Okresnýsúdvodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobom

opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného
dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje
právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.S rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. na tento poukazuje.

Odvolatelia k veci samotnej neuviedli žiadne skutočnosti, s ktorými by sa prvostupňový súd
nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následné prijaté právne závery.
Keďže prvostupňový súd sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené aj v podanom
odvolaníanaktorépoukazovalinavrhovateliav1/radeajvpriebehuprvostupňovéhokonania,odvolanie
nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

Pokiaľ ide o dôvody odvolania týkajúce sa predloženia ďalších dôkazov, ktoré neboli predložené pred
súdom prvého stupňa, na uvedené dôkazy odvolací súd nemohol prihliadať, keďže navrhovatelia v 1/
a 2/ rade uvedené dôkazy mali k dispozícii už v konaní pred súdom prvého stupňa a ich predloženie
súdu nevyužili.
Navrhovatelia v 1/ a 2/ rade vo svojom odvolaní poukazujú na ustanovenia o zodpovednosti za vady.

Na uvedenú argumentáciu odvolací súd nemohol taktiež prihliadať, keďže navrhovatelia v 1/ a 2/
rade uvedenú argumentáciu o zodpovednosti za vady nepoužili pred súdom prvého stupňa a uvedené
ustanovenia o zodpovednosti za vady neboli predmetnom súdneho konania pred súdom prvého stupňa.

Súd prvého stupňa v konaní neporušil žiadne ustanovenie právneho predpisu a rozhodnutie súdu prvého

stupňa je preskúmateľné v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľov,
na ktorých založili svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako
vecne správny.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 224 ods. 4 O.s.p. v
spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Odporcovia v 1/ a 3/ rade ako úspešní účastníci v odvolacom konaní
majú právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré boli vyčíslené v sume 300,89 eur v súlade s
vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

(jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu: 242,35 eur, režijný paušál 8,39 eur, 20 % DPH - §
10 ods. 1 v spojení s ust. § 13 ods. 1 cit. vyhlášky).

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.