Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/320/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716202756
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5716202756.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcov v rade
1/ Ing. L. X. P.., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., T. XX/XX, v rade 2/ U. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z.
P. XX, M. O. Z. proti žalovanému Z. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., V. K. XXXX/XX, zastúpenému
JUDr. Vladimírom Kašubom, advokátom so sídlom U., B. XX, o zaplatenie 380,- eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 5C/81/2016-46 zo dňa 10. 08. 2016,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobcovia v 1/ a 2/ rade m a j ú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin rozsudkom č.k. 5C/81/2016-46 zo dňa 10. 08. 2016 zaviazal žalovaného k
povinnosti zaplatiť žalobcom v 1/ a 2/ rade sumu 380,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 380,- eur od 01. 01. 2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcom v 1/ a 2/ rade priznal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobcovia v 1/ a 2/ rade podanou žalobou sa domáhali od

žalovaného zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom na tom skutkovom a právnom základe, že s
ním dňa 21. 10. 2015 uzavreli nájomnú zmluvu. Po jej uzavretí uhradili na účet žalovaného mesačné
nájomné za daný mesiac a depozit (zábezpeku) vo výške 380,- eur, ktorý mal byť podľa nájomnej zmluvy
vrátený pri odchode z nájmu. Dňa 30. 10. 2015 z vážnych dôvodov, ktoré špecifikovali, ukončili nájomnú
zmluvu dohodou bez výpovednej lehoty ku dňu 31. 10. 2015, keď prvým dôvodom skončenia nájmu
bolo, že dňa 29. 10. 2015 pri prechádzke na stráňach žalobkyňu v 1/ rade napadla žena, ktorá jej chcela
uniesť dieťa vytrhnutím kočíka, ktorý sa skoro prevrátil a tak spôsobila jej, aj dieťaťu psychickú ujmu na

zdraví. Prípad bol riešený aj na kriminálnej polícii. Žalovaný o tejto žene vedel, pretože im to povedal,
keď sa daný prípad stal, že v okolí býva psychiatricky narušená žena, ktorá je zaťažená na matky s
deťmi s kočíkmi, no aj napriek tomu ich vopred na to neupozornil, pričom vedel, že budú bývať v nájme s
mesačným synom. Druhým dôvodom boli skryté závady, keď po dvoch dňoch bývania sa v spálni v rohu
objavila vlhká stena. Vzhľadom k tomu, že v danom dome žil s nimi aj novonarodený syn, nebolo vhodné
bývať vo vlhkom priestore, aby nedošlo k poškodeniu zdravotného stavu dieťaťa dýchaním vlhkosti a
následných plesní. V bytovej jednotke sa varilo jeden krát, pralo jedenkrát za päť dní, ktoré tam boli,

pričom celé dni od rána do večera trávili mimo bytovej jednotky. Aj napriek krátkemu času sa prejavila v
bytovej jednotke vlhká plesnivá stena. Po ukončení nájomnej zmluvy dňa 30. 10. 2015 žalovaný depozit
nevrátil, tvrdil, že je momentálne v zlej finančnej situácii a prisľúbil, že depozit vo výške 380,- eur imvráti do 31. 12. 2015, no po dohodnutom termíne depozit nevrátil a ani na telefonické a písomné výzvy
nereagoval.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa pri posúdení obsahu výpovede z nájomnej zmluvy zo
dňa 30. 10. 2015 dospel k záveru, že strany sporu mali v úmysle ukončiť nájomnú zmluvu dohodou s tým,
že nájom sa skončil 31. 10. 2015 a dohodnuté bolo, že zábezpeka vo výške 380,- eur bude žalovaným
vrátená žalobcom 31. 12. 2015. Uvedenému korešponduje aj následná aktivita žalobcov, ktorí písomne,
aj telefonicky žiadali žalovaného o vrátenie depozitu, ktorý im prisľúbil vrátiť po novom roku, následne

po telefonických kontaktoch konkrétny termín nedohodli, avšak tieto skutočnosti žiadnym spôsobom
žalovanýnepoprel,ažvodporeprotiplatobnémurozkazusavyjadrilkjednomesačnejvýpovednejlehote,
za ktorú mal byť zaplatený nájom a cestou právneho zástupcu na pojednávaní vzniesol hmotnoprávnu
námietku vo výške žalovanej istiny. Keďže dôvodom skončenia nájmu bola skutočnosť, že v okolí
prenajatého bytu býva psychiatricky narušená žena zaťažená na matky s deťmi v kočíkoch, by nebol
zákonným výpovedným dôvodom, ale môže byť jednoznačne dôvodom na skončenie nájmu dohodou,

pričom skutočnosť, že v okolí žije takáto narušená žena, bola žalovanému známa. Bez ohľadu na to, či
svojich nájomcov na to upozornil alebo nie, pre žalobcov to bol rozhodne dôvod na ukončenie nájmu
v danom byte. Pokiaľ išlo o užívanie bytu žalobcami, tak v októbri 2015 si odsťahovali všetky svoje
veci, v prenajatom byte zostala len vstavaná skriňa, ktorú bolo potrebné odmontovať a odviesť. Túto
odtiaľ odviezli po dohode so žalovaným približne do 5 dní. Ani tieto skutočnosti zo strany žalovaného

neboli popreté. Preto súd vyhodnotil výpoveď z nájomnej zmluvy ako ukončenie nájmu dohodou a na
základe toho posúdil návrh žalobcov dôvodným a návrhu v celom rozsahu vyhovel. Po rozhodnutí vo
veci samej súd na kompenzačnú námietku žalovaného neprihliadol, pretože táto bola nedôvodná a v
danom spore bola len obranou, keď nepresahovala výšku žalovanej sumy. Okrem istiny potom priznal
žalobcom aj úrok z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády

SR č. 87/1995 Z. z. vo výške 5 percentuálnych bodov zvýšených o základnú úrokovú sadzbu Európskej
centrálnej banky platenej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Úrok z omeškania bol
priznaný od 01. 01. 2016, teda odo dňa nasledujúceho po tom, ako v dohode bol dojednaný termín
vrátenia zábezpeky, t.j. k 31. 12. 2015. V súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP súd rozhodol o nároku na
náhradu trov konania a vyslovil, že žalobcovia v 1/ a 2/ rade majú právo na náhradu účelne vynaložených

trov konania v plnom rozsahu, pretože v konaní boli plne úspešní.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Vytýkal
prvostupňovému súdu, že dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa odvolateľa je nesporné,
že dôvod výpovede žalobcovia nemali. Nepreukázali údajnú existenciu dvoch výpovedných dôvodov.

Je nesporné, že v jeho priestore mali svoje veci aj po 31. 10. 2015, t.z. že užívali prenajatý byt aj po
tomto dátume, hoci tvrdia, že sa dohodli na ukončení nájmu. Ale predsa takéto užívanie bytu aj po 31.
10. 2015 svedčí tiež o tom, že dohoda o skončení k 31. 10. 2015 nemohla byť uzavretá. Tým, že si
žalovaný ponechal zábezpeku za výpovednú lehotu 1 mesiac, dal nespochybniteľne najavo, aký má
postoj k argumentácii žalobcov. Pre istotu však aj tak pripája svoju odpoveď k upomienke č. 1 spolu s

podacím lístkom, preto nie je mu zrejmé, prečo žalobcovia existenciu tejto jeho odpovede v návrhu na
vydanie platobného rozkazu zatajili. Ako uviedol v odpore, jeho jediným ústupkom voči žalobcom bolo
to, že ak sa mu podarí nájsť nového nájomcu už v mesiaci november, vráti zábezpeku, no to sa mu
nepodarilo. Súd prvej inštancie dospel k skutkovému zisteniu, že žalobcovia si sami niečo napísali, to
niečo bolo prejavom výlučne ich vôle. On to s nimi nespísal, len to prevzal, lebo odopretie prijatia je aj

tak doručením prejavu vôle. Nevyplatil zábezpeku, pretože pred uplynutím výpovednej lehoty nezohnal
nového nájomcu. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a žalobu zamietol
a žalovanému priznal náhradu trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania.

5. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili žalobcovia, ktorí uviedli, že tvrdenie žalovaného, že byt

užívali aj po 31. 10. 2015, nie je pravdivé. Oni byt od incidentu, t.j. od 29. 10. 2015 neužívali, hneď v
ten deň z neho odišli a boli si v byte len zbaliť ich veci. Ihneď v dňoch 30. až 31. 10. 2015, t.j. piatok
- sobotu si všetky veci zbalili a odviezli okrem vstavanej skrine, ktorú odviezli až po víkende, pretože
cez víkend nezohnali odvoz. Po 31. 10. 2015 mali u žalovaného v byte len jednu vstavanú skriňu, ktorá
bola vyprázdnená. So žalovaným sa dohodli, že hneď ako vybavia odvoz, tak pre ňu prídu a zároveň mu

vrátia aj kľúče. Žalovaný s tým súhlasil a nemal k tomu žiadne výhrady. Dňa 06. 11. 2015 prišli po skriňu
a vtedy žalovanému vrátili kľúče. Žalovaný im prisľúbil, že do konca roka 2015 im depozit vráti. Pokiaľ
žalovaný uvádza, že zábezpeku si nechal ako ďalšie mesačné nájomné, tak uvedené im nepovedal, keď
odchádzali z nájmu, ale povedal im, že im peniaze vráti a žiadal ich, aby výpoveď prepísali s vrátenímdepozitu do konca roka. Je to neseriózne z jeho strany, pretože nájomné slúži na úhradu nákladov
spojených s bývaním ako sú náklady na vodu a energie. Tým, že mali v bytovej časti jeho rodinného
domu prázdnu skriňu 6 dní, žiadne náklady na spotrebu energií ani vodu neminuli. V rodinnom dome

sa neplatí mesačné nájomné ako v panelákoch, ide tam len o spotrebu vody a energií. Poukázali ďalej
na to, že chceli žalovanému vyhovieť v tom, keď im tvrdil, že im peniaze vráti do dvoch mesiacov, že
má veľa rôznych finančných výdavkov, pričom aj oni ako mladá rodina s malým dieťaťom majú tiež dosť
výdavkov.

6. Krajský súd, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote podľa § 362 ods. 1 CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP a contrario a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil
z dôvodu jeho vecnej správnosti.

7. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

9. Krajský súd ako súd odvolací - súd druhej inštancie preskúmaním napadnutého rozsudku,
prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli účastníci v rámci odvolacieho
konania, konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre
posúdenie danej veci a vecne správne rozhodol, keď svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. §
220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho

viedlo k vydaniu rozhodnutia, keď sa vyporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami. V odôvodnení svojho
rozhodnutiapresvedčivo,zrozumiteľneavyčerpávajúcouviedolrozhodujúcipriebehkonania,stanoviská
procesných strán k prejednávanej veci, citoval správne právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávanú
vec, prijaté právne závery zrozumiteľne vysvetlil, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil.
Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými sa okresný súd nevysporiadal

a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijať iný právny záver. Preto
odvolací súd odvolanie žalovaného považoval vyslovene za účelové a nedôvodné. S poukazom na
uvedené potom odvolací súd nemohol prisvedčiť účelovým argumentom, na ktorých odvolateľ založil
svoje odvolanie, keď rozsudok okresného súdu považoval za vecne správny, pričom v jednotlivostiach
naň poukazuje.

10. Žalovaný v odvolacom konaní nebol úspešný, úspešní boli žalobcovia v 1/ a 2/ rade, ktorým vznikol
nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktorý nárok im odvolací súd v plnom rozsahu priznal a o
jeho výške rozhodne súd prvého stupňa.

11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)