Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 29, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/116/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110238564
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1110238564.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Dariny Kriváňovej v právnej veci navrhovateľa: K. B. A.
H. U. K. H. C. X. , bytom L., J. Č.. XX, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Ivan Syrový, s.r.o.,
Bratislava, Kadnárova č. 2, IČO: 47 232 765, za ktorú koná JUDr. Ivan Syrový, PhD., proti odporcovi:
Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Bratislava, Pribinova č. 2, o náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím/nesprávnym úradným postupom, s príslušenstvom, na
odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 22. októbra 2012, č.k. 11 C
164/2010-62, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 22. októbra 2012, č.k. 11
C 164/2010-62, p o t v r d z u j e .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 166,51

€ pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa Advokátska
kancelária JUDr. Ivan Syrový, s.r.o., Bratislava, Kadnárova č. 2, IČO: 47 232 765, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 22.10.2012, č.k. 11 C 164/2010-62, uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.571,58 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 3.571,58 € od 20.9.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku; ako aj

nahradiť trovy konania v sume 443,19 € na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ sa domáha podľa zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci náhrady škody za nezákonné
rozhodnutie - uznesenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby
zo dňa 22.10.2008, ČVS:SKIS-63/IS-1-V-2008, ktorým voči nemu bolo vznesené obvinenie pre prečin
zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona; rozsudkom
Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 2.7.2009, sp. zn. 3 T 23/2009, bol spod obžaloby v celom

rozsahu oslobodený, nakoľko žalovaný skutok nie je trestným činom. Uznesením zo dňa 15.10.2009,
sp.zn. 2 To 98/2009, Krajský súd v Bratislave zamietol odvolanie vojenskej prokuratúry proti uvedenému
rozsudku, čím nadobudol oslobodzujúci rozsudok právoplatnosť. Za nezákonné rozhodnutie považoval
navrhovateľ uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 22.10.2008, proti ktorému podal
sťažnosť, ktorá ale bola zamietnutá. Škode zodpovedajú trovy trestného konania, ktoré zaplatil svojmu
advokátovi.

Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázaný nasledovný
skutkový stav veci, ktorý napokon medzi účastníkmi konania ani sporný nebol. Uznesením Ministerstvavnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby zo
dňa 22.10.2008, ČVS:SKIS-63/IS-1-V-2008, bolo proti navrhovateľovi vznesené obvinenie za prečin
zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona na tom

skutkovom základe, že dňa 20.2.2008 asi o 21.00 hod. na Z. M. Y. L. počas cestnej dopravnej kontroly
prevzal od kontrolovaného vodiča G. H. hotovosť v sume 5.000,-- Sk, ktorú mu vodič predložil na
zaplatenie uloženej blokovej pokuty za spáchaný dopravný priestupok podľa § 3 ods. 2 písm. b/ zákona
č. 315/1996 Z.z., pričom mu obvinený príslušník policajného zboru nevydal žiadny blok na pokutu, ako
potvrdenie o zaplatení blokovej pokuty, a následne si v zázname zo služby a v časti A pridelených

pokutových blokov č. 1564417, 1564418 séria I vykázal uloženie blokovej pokuty vodičovi G. H. v
sume 1.000,-- Sk. Zostávajúcu hotovosť si ponechal pre vlastnú potrebu, čím porušil čl. 8 ods. 2
nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 7/2002 v znení neskorších predpisov. Sťažnosť navrhovateľa
proti predmetnému uzneseniu bola zamietnutá. Okresný súd Bratislava IV. rozsudkom zo dňa 2.7.2009,
sp. zn. 3 T 23/2009, oslobodil navrhovateľa spod obžaloby, nakoľko žalovaný skutok nie je trestným
činom. V trestnom konaní pred súdom bolo tvrdenie poškodeného o protiprávnom konaní

navrhovateľa značne spochybnené, neboli produkované ďalšie jednoznačne usvedčujúce dôkazy voči
navrhovateľovi; Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 15.10.2009, sp. zn. 2 To 98/2009, odvolanie
vojenskej obvodnej prokuratúry proti rozsudku súdu prvého stupňa zamietol. Rovnako tak odvolací súd
mal za to, že v rámci dokazovania boli produkované také dôkazy, ktoré potvrdzujú obhajobné tvrdenia
navrhovateľa, a zároveň na druhej strane vyvolali dôvodné pochybnosti o tom, či skutok je trestným

činom. Navrhovateľovi nebola vina jednoznačne a bez pochýb preukázaná i napriek tomu, že okresný
súd vykonal na hlavnom pojednávaní rozsiahle dokazovanie. Na základe zmluvy o poskytnutí právnej
pomoci uzavretej medzi navrhovateľom a advokátom Mgr. Ing. Jaroslavom Pencom zo dňa 3.11.2008
advokát poskytoval navrhovateľovi právnu pomoc a právne zastupovanie pri uplatňovaní
jeho práv, právom chránených záujmov v konaniach:

možných trestných konaniach vedených na orgánoch inšpekčnej služby, možných konaniach vo veciach
služobného pomeru vedených na útvaroch Policajného zboru a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
v súvislosti s udalosťou zo dňa 20.2.2008 vo vzťahu k občanovi G. H. a v konaniach a úkonoch na
tieto konania nadväzujúcich alebo s týmito súvisiacich. Podľa článku IV. predmetnej zmluvy sa zmluvné
strany dohodli, že za poskytované právne služby sa stanovuje odmena pre advokáta vo forme hodinovej

odmeny dojednanej v sume 2.410,10 Sk + DPH (80,-- €) za každú začatú hodinu podľa vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Navrhovateľ v
súvislosti s vedením trestného stíhania na trovách obhajoby uhradil svojmu právnemu zástupcovi trovy
v celkovej sume 3.571,58 € na základe faktúry č. FV 76-2008 zo dňa 18.11.2008 na sumu 790,02 €,
faktúry č. FV 30-2009 zo dňa 23.2.2009 na sumu 1.190,-- €, faktúry č. FV 71-2009

zo dňa 3.9.2009 na sumu 1.347,-- € a faktúry č. FV 82-2009 zo dňa 19.10.2009 na sumu 244,57 €,
spolu v sume 3.571,58 €. K jednotlivým faktúram bol pripojený aj prehľad jednotlivých úkonov právnej
pomoci, z obsahu ktorých nepochybne vyplýva, že sa týkali úkonov predmetného trestného stíhania
navrhovateľa. Navrhovateľ požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorú
odporca odmietol uspokojiť.

Súd mal za to, že je namieste, aby ako orgán vystupujúci v mene Slovenskej republiky konalo
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o trestné konanie, zákon dáva povinnosť vystupovať
v mene Slovenskej republiky až trom ústredným orgánom štátnej správy, a to Ministerstvu spravodlivosti
Slovenskej republiky, Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúre Slovenskej

republiky. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky koná, ak v trestnom konaní škodu spôsobil
vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru. Vo všeobecnosti pri náhrade škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom v trestnom konaní štát zastupuje
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Uvedené však platí iba potiaľ, pokiaľ zákon č. 514/2003
Z.z. neustanovuje inak. V ustanovení § 4 ods. 1 písm. b/ zákon č. 514/2003 Z.z. uvádza, že v prípade,

ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru, je príslušné
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. V danej veci za nezákonné rozhodnutie, a teda rozhodnutie, od
ktorého si uplatňuje predmetný nárok, navrhovateľ označil práve rozhodnutie vyšetrovateľa OIS zo dňa
22.10.2008, ČVS: SKIS-63/IS-1-V-2008. Škoda navrhovateľovi
bolatedaspôsobenácitovanýmrozhodnutím,ktoréneskôr(poprávoplatnomoslobodeníspodobžaloby)

zostalo nezákonné. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody navrhovateľ podal na
Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, ktoré žiadosť neodstúpilo prípadnému inému orgánu štátu a
samo o nej rozhodlo tak, že ju neuznalo. Za danej situácie teda Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
založilo svoju pasívnu legitimáciu vystupovať v spore v mene štátu.Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je
predovšetkým existencia nezákonného rozhodnutia, t.j. takého rozhodnutia, ktoré je v rozpore

s objektívnym právom, ďalej existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a
príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. Zodpovednosť štátu je (až na prípady
hodné osobitného zreteľa) podmienená využitím riadnych opravných prostriedkov smerujúcich proti
nezákonnému rozhodnutiu. Vznik tejto zodpovednosti ďalej predpokladá, že sa nezákonné rozhodnutie
zrušilo, teda zbavilo právoplatnosti. V preskúmavanej veci navrhovateľ svoj nárok na náhradu škody

vyvodzoval z uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 22.10.2008, ktoré neúspešne napadol sťažnosťou
a následne vedeného trestného konania voči nemu; uznesenie považoval za nezákonné, lebo trestné
stíhanie proti nemu nemalo byť vôbec vedené. Ohľadne skutku, ktorého sa mal dopustiť, nebolo
preukázané, že by tento skutok bol trestným činom alebo priestupkom, preto bol navrhovateľ spod
obžaloby právoplatne oslobodený. Keďže toto uznesenie nebolo pre nezákonnosť zrušené, súd sa
zaoberal otázkou, či oslobodenie spod obžaloby, resp. zastavenie trestného stíhania, môže mať rovnaký

význam,akojehozrušenieprenezákonnosť.Pooslobodeníspodobžaloby,resp.pozastavenítrestného
stíhania, neprichádza do úvahy podanie opravného prostriedku proti uzneseniu o vznesení obvinenia.
Súd vyvodil, že zastavenie trestného stíhania a oslobodenie spod obžaloby majú rovnaké dôsledky, ako
zrušenie uznesenia o vznesení a to v podstate preto, že predpoklad o spáchaní trestného činu vyslovený
v uznesení o vznesení obvinenia nebol potvrdený. Dôvody, pri ktorých zastavenie trestného stíhania

a oslobodenie spod obžaloby z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu nemajú rovnaký význam ako
zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia, vyplývajú z ustanovenia § 8 ods. 6 zákona č.
514/2003 Z.z., ktoré (najmä z hľadiska systematického výkladu) treba použiť analogicky, lebo koncepcia
a zmysel všetkých ustanovení zákona by mali byť rovnaké. Tieto ustanovenia jednoznačne vymedzujú
prípady, kedy poškodený nemá právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe a o treste (ide

o negatívne vymedzenie). Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že ten, proti ktorému bolo trestné
stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných
predpokladov zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Uvedené
právo nemá ten, kto si obvinenie zavinil sám a ten, kto bol spod obžaloby oslobodený alebo bolo proti
nemu trestné stíhanie zastavené len preto, že nie je za spáchaný trestný čin zodpovedný, alebo že mu

bola udelená milosť, alebo že trestný čin bol amnestovaný (prípadne ďalšie prípady uvedené v § 8 ods.
6 zákona č. 514/2003 Z.z.). Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že uznesenie o
vznesení obvinenia zo dňa 22.10.2008 vykazuje všetky znaky nezákonného rozhodnutia.

Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk; sú majetkovou ujmou, ktorá postihla poškodeného v dôsledku

vznikuzodpovednostizaškodu,ktorúniektoinýspôsobilpoškodenému.Skutočnouškodoujemajetková
ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného, je ňou aj škoda, ktorú poškodený utrpel na iných
majetkových právach, ujma, ktorú poškodený utrpel na zdraví, resp. na živote; je ňou aj ujma, ktorá
vznikla poškodenému tým, že bol nútený vynaložiť náklady na prepravu osoby alebo nákladu, náklady
vynaložené a vzniknuté v spojitosti s uplatnením nároku v trestnom alebo občianskoprávnom

konaní. Ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody. Príčinná
súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť bezprostredný
vzťah príčiny a následku. Ďalej súd skúmal (pokiaľ ide o majetkovú škodu), či predmetné nezákonné
rozhodnutie bolo jednou z hlavných (bezprostredných) príčin vzniku majetkovej škody. Ak v súvislosti
s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, fyzická osoba

vynaložila náklady na trovy obhajoby, smerujúce k odstráneniu nežiaducich právnych
dôsledkov na obvineného, štát zodpovedá za takto vzniknutú škodu podľa ustanovenia § 1 zákona č.
514/2003 Z.z. bez ohľadu na skutočnosť, či v trestnom konaní bol obvinenému obhajca ustanovený
alebo či si ho zvolil sám (§ 38 ods. 1 Trestného poriadku). Navrhovateľovi bola uznesením o vznesení
obvinenia a následným trestným stíhaním spôsobená škoda, za ktorú podľa príslušných ustanovení

zákona č. 514/2003 Z.z. nesie zodpovednosť odporca. Stalo sa tak v príčinnej
súvislosti s vydaním predmetného uznesenia, ktorým bolo voči navrhovateľovi začaté trestné stíhanie
a vznesené obvinenie pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa. Navrhovateľ včas
požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku, avšak bez úspechu. Súd pri rozhodovaní
o nároku na náhradu škody (pokiaľ išlo o vynaložené trovy obhajoby) neposudzoval účelnosť trov

vynaložených v súvislosti s obhajobou v trestnom konaní, ale posudzoval, o čo sa majetok navrhovateľa
zmenšil v príčinnej súvislosti s vydaním nezákonného rozhodnutia. Ak navrhovateľ skutočne zo svojho
majetku uhradil v súvislosti s jeho zastupovaním v trestnom konaní svojmu advokátovi sumu 3.571,58
€, zostalo nepochybné, že sa o túto sumu reálne zmenšil jeho majetok v príčinnej súvislosti s vedenímtrestného stíhania voči jeho osobe. Nebyť nezákonne vedeného trestného stíhania voči navrhovateľovi,
navrhovateľ by nemusel vynaložiť zo svojho majetku peniaze na zaplatenie advokáta.

Podmienkou zodpovednostného vzťahu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je 1. vznesenie obvinenia
a vedenie trestného stíhania, napriek tomu, že v neskoršom konaní došlo k
oslobodeniu spod obžaloby alebo k zastaveniu trestného stíhania, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť
medzi vznesením obvinenia a vedením trestného stíhania, napriek tomu, že v
neskoršom konaní došlo k oslobodeniu spod obžaloby alebo k zastaveniu trestného stíhania a vznikom

škody, ktoré u navrhovateľa nepochybne splnené sú. Osobitne pokiaľ ide príčinnú súvislosť, súd dôvodil,
že fakt oslobodenia navrhovateľa spod obžaloby (alebo zastavenie trestného stíhania v neskoršom
konaní) spätne znamená, že nezákonné vznesenie obvinenia vyvolalo zo strany pôvodne obvineného
procesné úkony smerujúce k odstráneniu pre neho nežiaducich právnych dôsledkov, ktoré by v prípade
neexistencie uvedeného nezákonného rozhodnutia, postupu štátu, neboli potrebné. Náklady konania
vedúceho k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby sú v príčinnej súvislosti

so "vznesením obvinenia", nakoľko ním boli v podstate vyvolané. Opačný výklad by bol v rozpore so
zmyslom a účelom zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko by jeden z dôsledkov uvedeného nezákonného
postupu - vznik nákladov konania vedúceho k jeho reparácii - nebol napravený, jeden z dôsledkov
takého konania orgánov verejnej moci, a to náklady konania vedúceho k jeho reparácii, by
niesol poškodený sám. Opačný výklad by tiež vytváral prostredie nezodpovednosti štátu za opatrenia,

ktorými vznikla občanom na ich právach ujma. Ak došlo k oslobodeniu spod obžaloby alebo k zastaveniu
trestnéhostíhania,jeprimerané,abyštátchápalpredmetnénákladykonaniaosobyneprávomobvinenej,
ako náklady vynaložené v záujme právneho štátu samého.

Vo vzťahu k príslušenstvu pohľadávky v podobe úrokov z omeškania súd prvého stupňa dôvodil, že

zákon č. 514/2003 Z.z. splatnosť pohľadávky na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom alebo nezákonným rozhodnutím neustanovuje, a preto sa má použiť právna úprava splatnosti
pohľadávok podľa § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý,
ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť
dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Odporca sa dostal do omeškania so splnením

nároku na náhradu škody dňa 20.9.2010 (prvý deň po dni, keď uplynula odporcovi 6 mesačná zákonná
lehota na dobrovoľné splnenie si povinnosti po tom, čo ho navrhovateľ k tomu vyzval žiadosťou zo dňa
18.3.2010, doručenou odporcovi dňa 19.3.2010). Úroky z omeškania z priznanej náhrady škody v sume
3.571,58 € vo výške 9 % p.a. (výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako
základná úroková sadzba ECB k prvému dňu omeškania) tak navrhovateľovi priznal od 20.9.2010 do

zaplatenia. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 3 ods. l, § 4 ods. l písm. b/, ods. 4, § 5 ods. l, § 6 ods.
l, ods. 2, § 15 ods. l, ods. 2, § 17 ods. 2, ods. 3, § 27 ods. l zákona č. 514/2003 Z.z., § 442 ods. l, § 443,
§ 563, § 517 ods. 3 Občianskeho zákonníka, čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 3,
ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, § 3 ods. l nariadenia č. 87/1995 Z.z. Úspešnému navrhovateľovi
priznal náhradu trov konania v sume 443,19 €, ktorých výšku a dôvodnosť podrobne vyrátal, odôvodnil.

V tejto súvislosti dôvodil ustanovením § 142 ods. l, § 149 ods. l O.s.p., vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca dôvodiac (len) tým, že rozhodnutie súdu prvého
stupňavychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Vovecinebolipreukázanézákladnézákonné

predpoklady pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone
verejnej moci. Zdôraznil, že už v konaní pred súdom prvého stupňa vo svojom vyjadrení zo dňa
18.10.2010 poukázal na to, že navrhovateľ v súlade s § 6 ods. l zákona č. 514/2003 Z.z. nepreukázal,
že uznesenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby zo dňa
22.10.2008, ČVS: SKIS-63/IS-l-V-2008, o vznesení obvinenia voči navrhovateľovi za trestný

čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. l písm. a/ Trestného zákona bolo zrušené
alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Tiež nepreukázal príčinnú súvislosť medzi
údajným nezákonným rozhodnutím a sumou, ktorú považuje za škodu. Nesplnil, resp. nepreukázal,
tak základné zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti odporcu za škodu spôsobenú orgánom
verejnej moci výkone verejnej moci. Predpoklady, ktoré je nevyhnutné naplniť pri zodpovednosti za

škodu,ktorábolaspôsobenánezákonnýmrozhodnutímorgánuverejnejmoci,súvsúladesozákonomč.
514/2003Z.z.a/nezákonnérozhodnutie,b/škoda,c/príčinnásúvislosťmedzinezákonnýmrozhodnutím
a škodou; preukázanie týchto podmienok zaťažuje navrhovateľa. Je nevyhnutné, aby rozhodnutie bolo
zrušené pre nezákonnosť. V prejednávanej veci ale k zrušeniu rozhodnutia pre nezákonnosť nedošlo.Z príslušných zákonných ustanovení Trestného poriadku vyplýva, že iba prokurátor je oprávnený
podať obžalobu. Prokurátor je aj orgán, ktorý vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti pred
začatím trestného stíhania, ako aj v prípravnom konaní; je tiež oprávnený zrušiť nezákonné alebo

neopodstatnené rozhodnutia policajta, ktoré môže nahradiť vlastnými rozhodnutiami. Odvolaciemu súdu
navrhol preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť. Hoci
odvolanie odporcu smeruje proti rozsudku súdu prvého stupňa v celom rozsahu, v odvolaní vôbec
nenamietal vecnú a právnu správnosť rozsudku vo výroku o náhrade trov konania, čas omeškania, výšku
sankcie pre omeškanie s peňažným plnením; napokon nenamietal ani to, žeby trovy obhajoby

navrhovateľa v trestnom konaní boli v nižšej sume, a v tomto prípade v akej a na základe čoho.

Navrhovateľ odvolanie nepodal. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol odvolaciemu súdu
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. V prejednávanej veci žiada
náhradu škody v sume 3.571,58 €, ktorej zodpovedajú trovy obhajoby v trestnom konaní vedenom voči
nemu pre prečin zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. l písm. a/ Trestného zákona;

jeho nárok je dôvodný. V zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladmi úspešného uplatnenia nároku
na náhradu škody sú tri podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne: existencia nezákonného
rozhodnutia, škoda, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou.
Nezákonným rozhodnutím je uznesenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia kontroly a
inšpekčnej služby, zo dňa 22.102008, ČVS: SKIS-63/IS-l-V-2008, o vznesení obvinenia, proti ktorému

podal riadny opravný prostriedok. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 2.7.2009, sp.zn.
3 T 23/2009, bol spod obžaloby oslobodený v celom rozsahu, nakoľko žalovaný skutok nie je trestným
činom. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 15.10.2009, sp.zn. 2 To 98/2009, zamietol odvolanie
vojenskej prokuratúry proti uvedenému rozsudku, čím nadobudol oslobodzujúci rozsudok právoplatnosť.
V tejto súvislosti zdôraznil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.6.1993, sp.zn. l

Cdo 53/1993. V súvislosti s vydaním nezákonného rozhodnutia v trestnom konaní vznikla mu škoda v
sume 3.571,58 €, ktorá spočíva v uhradenej sume trov obhajoby. Odporca aj napriek splneniu zákonných
predpokladov pre priznanie náhrady škody mu neposkytol plnenie v zákonom stanovenej lehote 6
mesiacov, ktorá začala plynúť doručením žiadosti o predbežné prerokovanie nároku,
a po uplynutí tejto lehoty sa dostal do omeškania; namieste sú preto aj priznané úroky z omeškania.

Príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a vznikom škody spočíva v skutočnosti,
že bez existencie nezákonného rozhodnutia (uznesenia o vznesení obvinenia), by mu nikdy nevznikli
náklady spojené s obhajobou, úhradou ktorých sa zmenšila jeho majetková sféra. Žiadal náhradu trov
odvolacieho konania v sume 166,51 €, keď súčasne odôvodnil spôsob ich výpočtu a dôvodnosť.

Odporca sa už nevyjadril k vyjadreniu navrhovateľa k jeho odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa.

Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2015, ďalej len O.s.p.; § 355, § 372w O.s.p.), túto
prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže pre nariadenie pojednávania neboli

dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. (nebolo potrebné zopakovať
alebodoplniťdokazovanie,súdprvéhostupňanerozhodolbeznariadeniapojednávania,nejdeokonanie
vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžadoval to dôležitý verejný záujem).
Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29. apríla 2015 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne
verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, právny zástupca navrhovateľa, upovedomení zákonným

spôsobom.

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku
vecne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako správnymi, rozsudok
odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1, ods. 2 O.s.p.). Pre správnosť dôvodov

rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné.

V prejednávanej veci nie je absolútne sporné to, že uznesením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
sekcie kontroly a inšpekčnej služby zo dňa 22.10.2008, ČVS: SKIS-63/IS-1-
V-2008, bolo proti navrhovateľovi vznesené obvinenie pre prečin zneužívania právomoci verejného

činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 20.2.2008
asi o 21.00 hod. na Z. M. Y. L. počas cestnej dopravnej kontroly prevzal od kontrolovaného vodiča G.
H. hotovosť v sume 5.000,-- Sk, ktorú mu vodič predložil na zaplatenie uloženej blokovej pokuty za
spáchaný dopravný priestupok podľa § 3 ods. 2 písm. b/ zákona č. 315/1996 Z.z., pričom mu obvinenýpríslušník policajného zboru nevydal žiadny blok na pokutu, ako potvrdenie o zaplatení blokovej pokuty,
a následne si v zázname zo služby a v časti A pridelených pokutových blokov č. 1564417, 1564418
séria I vykázal uloženie blokovej pokuty vodičovi G. H. v sume 1.000,-- Sk. Zostávajúcu hotovosť si

ponechal pre vlastnú potrebu, čím porušil čl. 8 ods. 2 nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 7/2002
v znení neskorších predpisov. Sťažnosť navrhovateľa proti predmetnému uzneseniu bola zamietnutá.
Okresný súd Bratislava IV. rozsudkom zo dňa 2.7.2009, sp. zn. 3 T 23/2009, oslobodil navrhovateľa
spod obžaloby, nakoľko žalovaný skutok nie je trestným činom. V trestnom konaní pred súdom bolo
tvrdenie poškodeného o protiprávnom konaní navrhovateľa značne spochybnené, neboli produkované

ďalšie jednoznačné usvedčujúce dôkazy voči navrhovateľovi; Krajský súd v Bratislave uznesením zo
dňa 15.10.2009, sp. zn. 2 To 98/2009, odvolanie vojenskej obvodnej prokuratúry proti rozsudku súdu
prvého stupňa zamietol. Nie je sporné ani to, že navrhovateľ sa domáha náhrady škody vzniknutej
v danom trestnom konaní spočívajúcej v trovách právneho zastúpenia v sume 3.571,58 €, ktoré aj
advokátovi uhradil, podľa zákona č. 514/2003 Z.z. V konaní pred súdom prvého stupňa a aj v odvolacom
konaní v prejednávanej veci sporné bolo to, či na úrovni zrušenia uznesenia o vznesení obvinenia

ako nezákonného voči navrhovateľovi stojí jeho neskoršie oslobodenie spod obžaloby, pretože skutok
kladený mu za vinu nebol trestným činom, resp. či tieto skutočnosti sú dôvodom hodným osobitného
zreteľa v zmysle citovaného zákona.

Podľa 3 ods. 1 písm. a/, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri
výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím. Zodpovednosti podľa odseku l sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. l citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má

účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. l veta prvá, ods. 2 citovaného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

Právo podľa odseku l možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu
riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide
o prípady hodné osobitného zreteľa.

Na úrovni zrušenia rozhodnutia orgánu verejnej moci, v prejednávanej veci uznesenia o vznesení

obvinenia proti navrhovateľovi, pre nezákonnosť stojí neskoršie oslobodenie navrhovateľa spod
obžaloby z dôvodu, že skutok kladený mu za vinu nebol trestným činom. Oslobodenie spod obžaloby
a zastavenie trestného stíhania majú v zmysle ustanovenia § 3 ods. l písm. a/, § 6 ods. l zákona č.
514/2003 Z.z. rovnaké dôsledky, ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť, ak k
nimdošlozdôvodu,žepredpokladospáchanítrestnéhočinuvyslovenývuzneseníovzneseníobvinenia

nebol potvrdený. Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o oslobodení navrhovateľa spod obžaloby sa
trestné konanie skončilo, zanikli účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia,
podozrenie zo spáchania trestného činu navrhovateľom sa nepotvrdilo (skutok kladený mu za vinu
vôbec nebol trestným činom) a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania,
o vznesení obvinenia. Iná situácia by nastala v prípade, ak by si poškodený, v prejednávanej veci

navrhovateľ, obvinenie zavinil sám, ak by bol spod obžaloby oslobodený alebo bolo proti nemu trestné
stíhanie zastavené len preto, že nie je za spáchaný trestný čin zodpovedný, že mu bola udelená
milosť, že trestný čin bol amnestovaný, o čo ale nepochybne nejde v prejednávanej veci. Opačný
výklad ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. vzťahujúcich sa k prejednávanej veci by sa javil ako prílišný
formalizmus, ktorý je nepochybne v rozpore s účelom občianskeho súdneho konania (§ 1 O.s.p.), v

rozpore s čl. 46 ods. l Ústavy Slovenskej republiky a v konečnom dôsledku vedúcom k odňatiu možnosti
účastníka konať pred súdom, ako správne uvádzal aj súd prvého stupňa. Vo veci odvolací súd tiež
poukazuje na už ustálenú súdnu prax; porovnaj napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
dňa 25.11.2008, sp.zn. III. ÚS 339/2008, R 35/1991, R 74/1994, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 28.6.1993, sp.zn. 1 Cdo 53/1993, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp.zn 4 M Cdo 15/2009, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn 1 Cdo 16/2005, 4 Cdo
62/2008, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 142/2007.Zo všetkého vyššie uvedeného potom vyplýva ten záver, že súd prvého stupňa v
potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonal potrebné a
účastníkmi navrhnuté dôkazy, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové zistenia a napokon

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza zo správneho právneho posúdenia veci; rozsudok obsahuje
náležitosti ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. V konaní pred súdom prvého stupňa nebola zistená vada,
takú ani sám odvolateľ netvrdil, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a na ktorú
by musel odvolací súd prihliadať (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Odvolateľ vo svojom odvolaní neuvádzal žiadne
také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé privodiť mu úspech v konaní. Osobitne

odvolací nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým
súd prvého stupňa rozhodol o sankcii odporcu pre omeškanie s plnením peňažného dlhu, vo výroku o
náhrade trov konania, keďže sám odvolateľ ich vecnú a právnu správnosť nenamietal, hoci odvolanie
podal proti rozsudku súdu prvého stupňa v celom jeho rozsahu. Na tomto mieste odvolací súd pripomína,
že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný návrhom, a teda aj rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. l O.s.p.).

Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi
konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho

súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým
odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s
účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za
peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a

ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona).

Navrhovateľ mal úspech aj v odvolacom konaní, a tak mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho
konania v sume 166,51 € pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby (za
vyjadrenie zo dňa 12.12.2012 k odvolaniu odporcu proti rozsudku súdu prvého stupňa) v sume 131,13

€, jeden krát paušálna suma náhrad v sume 7,63 €, 20 % DPH v sume 27,75 €, keď základom pre
výpočet náhrady trov konania bola suma 3.571,58 € [§ 224 ods. l, § 142 ods. l, § 149 ods. 1, § 151 ods.
1, ods. 5 veta druhá, ods. 8 O.s.p.; § 1 ods. l, ods. 3, § 10 ods. l, § 14 ods. 1 písm. b/, § 16 ods. 3, § 18
ods. 3 (§ 20c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení účinnom v čase poskytnutia právnej služby (ods. 1.6.2010)].

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.