Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 1, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoP/55/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616209382
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6616209382.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov

senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v konaní vo veci starostlivosti súdu o
maloletého T. L. H., nar. XX. XX. XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Lučenec, dieťa matky Bc. D. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom 1. mája XXX/X, Z. a otca
R.. L. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V.. T. XXX/X, Z., o zvýšení výživného, o odvolaní matky proti
rozsudku Okresného súdu Lučenec, č. k. 9P/50/2016 - 45 zo dňa 31. 08. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom, okresný súd, ako súd prvej inštancie, zmenil skorší rozsudok
Okresného súdu Lučenec č. k. 11P/500/2009 - 51 vo výroku o výživnom tak, že výživné na maloletého

T. L. H. určené vo výške 120,- eur mesačne zvýšil na výživné vo výške 180,- eur mesačne od 01. 09.
2016. Zároveň uložil povinnosť otcovi maloletého dieťaťa výživné zasielať k rukám matky vždy mesačne
predom do 25. dňa toho ktorého mesiaca. O trovách konania rozhodol, že účastníci nemajú nárok
na náhradu trov konania. V rozhodnutí poukázal a procesné ustanovenia Civilného mimosporového
poriadku (zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok) a ustanovenia Zákona o rodine (zák.
č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmení a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Zvýšenie výživného odôvodnil zmenou pomerov na strane maloletého dieťaťa, ako aj jeho rodičov.

Uviedol, že od posledného určovania vyživovacej povinnosti rozsudkom č. k. 11P/500/2009 - 51 zo
dňa 25. 09. 2009 nastala podstatná zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktorý v tom čase bol
žiakom druhého ročníka základnej školy a od 02. 09. 2016 je žiakom deviateho ročníka základnej školy.
Vzhľadom na uplynutý čas, zvýšené výdavky sú spojené s ošatením, stravovaním, ale aj kultúrnym a
športovým vyžitím. Náklady spojené s výchovou dieťaťa vzhľadom na vek dieťaťa sú neporovnateľné.
K podstatnej zmene pomerov došlo aj na strane rodičov, kým v roku 2009 matka maloletého dieťaťa
nepracovala a boli jej vyplácané nemocenské dávky vo výške 157,20 eur mesačne, v čase rozhodovania

súdom prvej inštancie je zamestnaná, pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku, s priemerným čistým
mesačným zárobkom 600,- eur. Otec maloletého dieťaťa poberá od 01. 12. 2015 výsluhový dôchodok
vo výške 698,48 eur mesačne. Výška výsluhového dôchodku je rovnaká ako príjem, ktorý dosahoval
otec dieťaťa v roku 2009. V januári 2016 bolo otcovi vyplatené odchodné vo výške 14 000,- eur. Okresný
súd zvýšené výživné priznal 01. 09. 2016 kedy dieťa začalo navštevovať deviaty ročník základnej
školy. Nevyhovel návrhu matky na zvýšenie výživného na sumu 350,- eur mesačne, nakoľko takto
navrhovanévýživnébynezodpovedalovekudieťaťa,aleanimožnostiamaschopnostiamotcavzhľadom

na poberanie výsluhového dôchodku. Súd zároveň rozhodol o spôsobe platenia výživného. O trovách
konania rozhodol s poukazom na ust. § 52 CMP.2. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie matka maloletého dieťaťa. Navrhla rozsudok
okresného súdu zmeniť a priznať zvýšené výživné na maloleté dieťa vo výške 280,- eur mesačne.
Poukázala na to, že maloleté dieťa za dobu od posledného určenia výživného prešlo výrazným telesným

a duševným vývinom, pripravuje sa na budúce povolania a je vo veku, kedy značne vzrástli výdavky na
zabezpečenie jeho výchovy a výživy, ktoré nemá dostatočne pokryté zo strany otca. Uviedla, že za 7
rokov nepodávala návrh na zvýšenie výživného, napriek tomu, že otec zarábal viac a vedie nákladný
život. V uplynulom roku malo dieťa tanečný kurz, s ktorým boli spojené zvýšené výdavky. Dieťa má
všestranné záujmy, športové, študuje dva jazyky, venuje sa práci na PC vytvára videá. Uvedené náklady

financuje výlučne matka. V októbri 2016 malo dieťa podstúpiť plastickú operáciu, s čím mali byť spojené
tiež výdavky. Od septembra 2016 maloletý začal chodiť aj do fitnescentra, potrebuje písací stroj, novú
lyžiarsku výstroj vzhľadom na lyžiarsky výcvik vo februári 2017.

3. Otec maloletého dieťaťa vo vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť.
Uviedol, že pokiaľ bol v služobnom pomere, tak zarábal cca 1 000,- eur a platil výživné 120,- eur. Teraz

má dôchodok 699,94 eur, dostal odstupné vo výške 14 261,84 eur a bol zaviazaný na prispievanie na
výživu maloletého dieťaťa vo výške 180,- eur. Poukázal na pravidelné mesačné výdavky zhruba vo
výške 512,- eur a ďalšie ročné výdavky okolo 437,- eur. Z vyplateného odstupného zaplatil 8 000,-
eur na pokrytie pohľadávok pôžičky, kde figuroval ako ručiteľ. Potvrdil, že medzi ním a maloletým sa
nerozvinul adekvátny vzťah, čo mu ani nebolo umožnené, nakoľko maloletý bol vychovávaný a vedený

proti jeho osobe matkou dieťaťa.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, bez viazanosti rozsahom odvolania a odvolacími
dôvodmi (§ 65, § 66 CMP) bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“), rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 387

ods. 1, 2 CSP.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym

skutkovým zisteniam a k správnym právnym záverom. Okresný súd správne poukázal na ust. § 78 ods.
1, 2, 3 Zákona o rodine, kedy dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okolnosti, ktoré môžu odôvodniť zmenu výživného môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej
povinnosti len vtedy, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, v porovnaní s ich
pomermi v čase vyhlásenia skoršieho rozhodnutia. Nestačí poukázať len na to, že doterajšie výživné

je neprimerané. Len pokiaľ má súd preukázanú zmenu pomerov, môže rozhodnúť o zmene výšky
vyživovacej povinnosti. Zmena výšky výživného je možná najskôr od času, keď sú preukázané zmenené
pomery. Okresný súd správne vyhodnotil zmenu pomerov od skoršieho rozhodnutia o vyživovacej
povinnosti rozsudkom č. k. 11P/500/2009 - 51 zo dňa 25. 09. 2009, pričom túto zmenu pomerov určil
ku dňu, keď dieťa nastúpi do deviateho ročníka základnej školy, a tak zvýšené výživné priznal od

01. 09. 2016. Aj samotná matka v odvolaní poukazovala na to, že zvýšené výdavky s maloletým
dieťaťom nastanú od tohto obdobia, kedy zvýšené výdavky sú spojené s prípravou na budúce povolanie,
so začatím maloletého navštevovania fitnescentra ako aj s výdavkami ktoré predpokladá, ako sú
pripravovaný lyžiarsky výcvik v rámci školskej aktivity, podstúpenie plastickej operácie v októbri 2016.
Rozhodnutie okresného súdu, ktorý zvýšenie výživného priznal od 01. 09. 2016, preto odvolací súd

považuje za správne.

8. Čo sa týka samotnej výšky zvýšeného výživného zo sumy 120,- eur mesačne na 180,- eur mesačne,
aj v tomto rozsahu odvolací súd považuje rozhodnutie okresného súdu za vecne správne. Súd prihliadol
nazmenupomerovtak nastranemaloletéhodieťaťa,akoajnastarnejehorodičov.Okresnýsúdsprávne

poukázal na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, že pri určení výživného prihliada na odôvodnené potreby
oprávneného (maloletého dieťaťa) ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
(otca dieťaťa). Okresný súd správne skúmal na strane oprávneného jeho skutočne odôvodnené
potreby (vzhľadom na spotrebný charakter výživného) s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti podľadruhu vyživovacej povinnosti, na jej primeranosť, životnú úroveň dieťaťa, nevyhnutnosť nákladov. Z
rozhodnutia okresného súdu jasne vyplýva, že prihliadol nielen na odôvodnené potreby, ktoré súvisia s
pravidelnými mesačnými výdavkami, ale aj na náhodilé výdavky, ktoré súvisia so zdravotným stavom

dieťaťa, s rekreačnými pobytmi dieťaťa (lyžiarsky výcvik) a pod. Výživné na maloleté dieťa musí byť
primerané veku maloletého dieťaťa, ako aj jeho odôvodneným potrebám. Vyživovaciu povinnosť voči
maloletému dieťaťu majú obidvaja rodičia, preto výška výživného nemôže byť určená v takom rozsahu,
aby pokryla všetky výdavky dieťaťa. Okresný súd správne poukázal na schopnosti a možnosti oboch
rodičov, aj s prihliadnutím na ich mesačný príjem a majetkové pomery každého rodiča osobitne.

Pokiaľ matka maloletého dieťaťa poukazovala na životný štandard otca, ktorým sa navonok prezentuje
(motorky, auto, byt, dovolenky), nič jej nebránilo uvedené tvrdenia v konaní pred súdom prvej inštancie
aj preukázať, prípadne navrhnúť konkrétne dôkazy na preukázanie týchto skutočností. Navyše, pokiaľ
matka mala vedomosť o vyššom životnom štandarde otca, rovnako jej nebránilo nič podať návrh na
zvýšenie výživného už skôr. Z tohto hľadiska preto rozhodnutie okresného súdu je potrebné považovať
za vecne správne aj ohľadne zvýšenej výšky výživného zo sumy 120,- eur mesačne, na sumu 180,-

eur mesačne, čo je zvýšenie o polovicu pôvodného výživného. Odvolací súd v tejto súvislosti nemohol
tiež nevziať do úvahy tú skutočnosť, že k zvýšeniu výživného došlo ešte počas navštevovania dieťaťa
základnej školy, pričom je potrebné vziať do úvahy predpoklad, že s prestupom maloletého dieťaťa na
štúdium na strednej škole, môže dôjsť k opätovnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa.

9. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval v zmysle § 57 CMP, podľa ktorého o
povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Návrh na
rozhodnutie o trovách konania nebol podaný žiadnym z účastníkov konania.

10. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo

na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).