Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/47/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316217075
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4316217075.1

Uznesenie

KrajskýsúdvNitrevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.VladimíraPribuluasudcovJUDr.Renáty
Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci žalobkyne: E. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. N.
X, proti žalovanému: v 1. rade PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25,
IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Bratislava,
Kubániho 16, v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Andrea Cviková, v 2. rade DUPOS

dražobná spol., s. r. o., so sídlom Trnava, Tomaškovičova 17/2742, IČO: 36 233 935, o nariadení
neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo
dňa 10. novembra 2016, č. k. 11C/281/2016-48, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobkyni nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) uznesením zo dňa 10. 11. 2016, č. k. 11C/281/2016-48 zakázal žalovanému
v 1. a 2. rade, začať alebo pokračovať v začatom výkone záložného práva, ktoré vyplýva zo Záložnej
zmluvy k nehnuteľnosti č. XXXXXX-XXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade dňa
15. 03. 2012, k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k. ú. U. N., obec U. N., zapísaných v katastri

nehnuteľností na LV č. XXX v celku, parc. registra "C", parc. č. XXXX/X o výmere 1105 m2 - záhrady,
parc. registra "C", parc. č. XXXX/X o výmere 122 m2 - vinice, parc. registra "C", parc. č. XXXX/X o
výmere 1168 m2 - zastavané plochy a nádvoria s rodinným domom so súpisným číslom 3, a to až
do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Ďalším výrokom uložil žalobkyni, aby v právnej
veci žalobkyne: E. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. N. X, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia,
s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35792752, podala žalobu vo veci samej o určenie neplatnosti

Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 15. 03. 2012 v časti výkonu záložného
práva zriadeného k nehnuteľnostiam nachádzajúcemu sa v k. ú. U. N., obec U. N., zapísaných v katastri
nehnuteľností na LV č. XXX v celku, parcela registra " C" č. XXXX/X o výmere 1105 m2 - záhrady, parcela
registra " C" č. XXXX/X o výmere 122 m2 - vinice, parcela registra " C" č. XXXX/X o výmere 1168 m2 -
zastavané plochy a nádvoria s rodinným domom so súp. č. X, a to v lehote 30 dní od doručenia tohto
uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, na Okresný súd Levice.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, §
326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 333, § 334, § 336 ods. 1 a 2 CSP.

3. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobkyňa dňa 14. 10. 2016 podala
na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2, písm. d) CSP, ktorým má

súd zakázať žalovaným v 1. a 2. rade začať alebo pokračovať v začatom výkone záložného práva,
ktoré vyplýva zo Záložnej zmluvy k nehnuteľnosti č. XXXXXX-XXXXX uzavretej medzi žalobkyňou ažalovaným v 1. rade dňa 15. 03. 2012, k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k. ú. U. N., obec U.
N., zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXX v celku, parc. č. XXXX/X o výmere 1105 m2 -
záhrady, parc. č. XXXX/X o výmere 122 m2- vinice, parc. č. XXXX/X o výmere 1168 m2 - zastavané

plochy a nádvoria s rodinným domom so súp. č. X (ďalej len „nehnuteľnosti“). Žalobkyňa svoj návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že v postavení spoludlžníka č. 1 uzatvorila dňa 15.
03. 2012 Zmluvu o revolvingovej pôžičke č. XXXXXX-XXXXX v zmysle § 657 a nasl. OZ so žalovaným
v 1. rade a dlžníkom FINANCE CENTRUM, s. r. o., so sídlom U., IČO: 46 107 436. Na základe Zmluvy o
pôžičke sa žalovaný v 1. rade v postavení veriteľa zaviazal spoločnosti FINANCE CENTRUM, s. r. o., v

postavení dlžníka, poskytnúť revolvingový úver vo výške 10 728,- eur. Podľa splátkového kalendára sa
dlžník zaviazal splatiť dlh v 36 mesačných splátkach po 298,- eur. Na účet dlžníka spoločnosti FINANCE
CENTRUM, s. r. o., žalovaný v 1. rade poukázal len 5 250,- eur.

4. Žalobkyňa v postavení záložcu uzatvorila dňa 15. 03. 2012 Záložnú zmluvu k nehnuteľnosti č.
XXXXXX -XXXXX so žalovaným v 1. rade ako jednu z foriem zabezpečenia úveru. Touto zmluvou

mal byť zabezpečený záväzok žalobkyne zo Zmluvy o pôžičke a na základe ktorého bolo zriadené
záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX. Keď sa dlžník FINANCE CENTRUM,
s.r.o. dostal do omeškania, žalovaný v 1. rade si v súlade s bodom 5.3 Zmluvy o pôžičke uplatnil
svoju pohľadávku voči dlžníkovi vyplnením chýbajúcich údajov na blankozmenke a z takto vyplnenej
blankozmenky sa domáha voči dlžníkovi uspokojenia svojich pohľadávok. Súčasne si žalovaný v 1. rade

zaplatenie zmenkovej pohľadávky vo výške 11 853,90 eura uplatnil Návrhom na vydanie zmenkového
platobného rozkazu prostredníctvom Okresného súdu Bratislava V (konanie je doposiaľ neukončené).
Žalobkyňa sa dostala do nepriaznivej finančnej situácie a dňa 11. 08. 2012 požiadala o odklad splátok,
na jej žiadosť žalovaný v 1. rade doposiaľ nereagoval. Prostredníctvom mailovej komunikácie žalobkyňa
opätovne kontaktovala žalovaného v 1. rade a žiadala informáciu o výške dlžnej čiastky k 31. 10. 2013,

ale žalovaný v 1. rade na žiadosť neodpovedal. Dňa 21. 03. 2016 bolo žalobkyni doručené oznámenie o
začatí výkonu záložného práva V- XXXX/XXXX z dôvodu splatnej pohľadávky vo výške 13 315,35 eura
s príslušenstvom. Žalobkyňa zdôraznila, že doposiaľ jej žalovaný v 1. rade nepredložil dôkaz o splatnej
pohľadávke. Žalovaný v 1. rade si ním vyčíslený dlh uplatnil cestou Okresného súdu Bratislava V a
uplatnením výkonu záložného práva k nehnuteľnosti v jej vlastníctve si duplicitne nárokuje pohľadávku

na základe zatiaľ nepreukázateľného dlhu. Keďže sa dlžník - spoločnosť FINANCE CENTRUM, s. r. o.,
dostal do omeškania so splácaním pôžičky, začal žalovaný v 1. a 2. rade uskutočňovať výkon záložného
práva k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalobkyne formou dobrovoľnej dražby. Žalobkyňa sa
domáha právnej ochrany, pretože existuje obava, že môže dôjsť k zmene vlastníckeho práva dotknutých
nehnuteľností.

5. Súd prvej inštancie zo Zmluvy o revolvingovej pôžičke č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 15.03.2012 zistil,
že žalovaný v 1. rade ako veriteľ uzatvoril so spoločnosťou FINANCE CENTRUM s. r. o. (dlžník) a
žalobkyňou (spoludlžník č. 1) zmluvu o poskytnutí pôžičky vo výške 10 728,- eur, ktorú sa dlžník zaviazal
zaplatiť veriteľovi v 36 mesačných splátkach vo výške 298,- eur. Veriteľ (žalovaný v 1. rade) si záväzky

dlžníka zabezpečil záložným právom zriadeným k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výroku tohto
uznesenia. Súčasťou zmluvy bolo aj vystavenie blankozmenky zo strany dlžníka, ktorý ju v deň podpisu
odovzdal veriteľovi.

6. Zo Záložnej zmluvy k nehnuteľnosti č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 15. 03. 2012 vyplýva, že záložca

(žalobkyňa) zriadil v prospech záložného veriteľa (žalovaný v 1. rade) záložné právo k predmetu
záložného práva, ktorým sú vyššie špecifikované nehnuteľnosti, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve
žalobkyne. V časti zmluvy o výkone záložného práva sa záložca so záložným veriteľom dohodli, že
záložca súhlasí, aby záložný veriteľ uspokojil svoje nároky voči záložcovi výkonom záložného práva,
ktoré je predmetom tejto zmluvy v prípade, že dlžník nesplní akýkoľvek zo svojich splatných záväzkov

voči záložnému veriteľovi z titulu zabezpečovanej pohľadávky, a to poskytnutú pôžičku vo výške 10 728,-
eur s príslušenstvom.

7. Zo žiadosti o odklad splátok zo dňa 11. 08. 2012, ktorú doručila žalobkyňa žalovanému v 1. rade
vyplýva, že ho informovala o svojom zlom zdravotnom stave ako aj o nepriaznivej finančnej situácii.

Rovnako tak urobila vo forme mailovej komunikácie zo dňa 10. 08. 2012, 11. 08. 2012 a 24. 10. 2013. Z
oznámenia o začatí výkonu záložného práva V-XXXX/XXXX zo dňa 25. 02. 2016 doručeného žalobkyni
žalovaným v 1. rade je zrejmé, že tento začal výkon záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaných
na LV č. XXX. Z návrhu na prevzatie dlhu zo dňa 16. 05. 2016 vyplýva, že žalobkyňa po oznámení ozačatí výkonu záložného práva požiadala žalovaného v 1. rade o prevzatie dlhu a opätovne žiadala o
splátkový kalendár za účelom splatenia svojho dlhu.

8. S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, pretože mal za preukázané, že žalobkyňa dostatočne osvedčila skutočnosti preukazujúce
nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa odôvodnila potrebu bezodkladne upraviť pomery a
preukázala existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, ktorý si vyžaduje dočasnú úpravu vo
forme neodkladného opatrenia, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súd

poukázal na to, že žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325
ods. 2, písm. d) CSP, ktorým má súd zakázať žalovanému v 1. a 2. rade začať alebo pokračovať
v začatom výkone záložného práva, ktoré vyplýva zo Záložnej zmluvy k nehnuteľnosti č. XXXXXX-
XXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade dňa 15. 03. 2012 k vyššie špecifikovaným
nehnuteľnostiam. Žalobkyňa preukázala a osvedčila svoje tvrdenia, že medzi ňou a žalovaným v 1. rade
bola uzavretá zmluva o revolvingovej pôžičke č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 15. 03. 2012 a Záložná zmluva

k nehnuteľnosti č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 15. 03. 2012. Pretože žalovaný v 1. rade už vykonal úkony
smerujúce k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, resp. prostredníctvom žalovaného v
2. rade, výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou by mohlo dôjsť k neoprávnenému zásahu do
práva a právom chráneného záujmu žalobkyne.

9. Žalobkyňa poukázala na to, že zmluva o pôžičke obsahuje viacero neprijateľných zmluvných
podmienok a neexistuje žiadne relevantné rozhodnutie, resp. akákoľvek pohľadávka po splatnosti, ktorá
by mohla predstavovať odôvodnený nárok žalovaných na výkon záložného práva. Podľa žalobkyne
neexistuje právny titul na vymáhanie pohľadávky dobrovoľnou dražbou a hrozí jej, že bude ohrozené jej
vlastnícke právo na základe neplatných právnych úkonov. Je zároveň potrebné zdôrazniť, že nariadením

neodkladného opatrenia nedochádza k neprimeranému zásahu do právnych vzťahov medzi stranami,
pretože následky plynúce z neodkladného opatrenia pre žalovaného v 1. a 2. rade sú oveľa menšie
v porovnaní s reálnou hrozbou straty bývania pre žalobkyňu a jej rodinu. Strata bývania je jedným z
najvýznamnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia.

10. V nadväznosti na vyššie uvedené súd prvej inštancie uložil žalovanému v 1. a 2. rade zákaz
začať alebo pokračovať v začatom výkone záložného práva, ktoré vyplýva zo Záložnej zmluvy k
nehnuteľnosti č. XXXXXX-XXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade dňa 15. 03. 2012, k
nehnuteľnostiam vyššie uvedeným, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Ďalším
výrokom súd uložil žalobkyni povinnosť podať v určenej lehote žalobu o určenie neplatnosti Záložnej

zmluvy k nehnuteľnostiam č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 15. 03. 2012 v časti výkonu záložného práva
zriadeného k uvedeným nehnuteľnostiam. Ak žalobkyňa žalobu v lehote nepodá, súd aj bez návrhu
uznesenie o neodkladnom opatrení zruší.

11. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 1. rade, žiadajúc odvolací

súd, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a rozhodol o zamietnutí návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Odvolanie podáva s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP.
Zdôraznil, že žalobkyňa neosvedčila potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, pretože osvedčenie
relevantných skutočností vyžaduje, aby tieto skutočnosti mali takú kvalitu, že ich je možné považovať za
pravdepodobné, a teda nie je možné preberať tvrdenia žalobkyne bez toho, aby sa aspoň v základnom

rozsahu nevykonalo zhodnotenie jej tvrdení a predkladaných listín. Zdôraznil, že bolo osvedčené,
že pohľadávka, pre ktorú sa začal výkon záložného práva k nehnuteľnostiam vznikla kauzálne na
základe Zmluvy o revolvingovej pôžičke č. XXXXXX-XXXXX uzavretej medzi žalovaným ako veriteľom a
spoločnosťou FINANCE CENTRUM s. r. o., so sídlom U. N. 3, IČO: 46 107 436. Na základe tejto zmluvy
sa dlžník zaviazal uhradiť veriteľovi (v tomto konaní žalovanom) 36 mesačných splátok vo výške 298,-

eur podľa splátkového kalendára. Žalobkyňa má teda postavenie spoludlžníka.

12. Zmluva o revolvingovej pôžičke nie je spotrebiteľskou zmluvou a takéto postavenie nemá ani
žalobkyňa, a teda úvahy súdu o neprijateľných podmienkach nemajú oporu ani na základe osvedčených
skutočností, pretože takéto skutočnosti objektívne neexistujú. Zmluva o revolvingovej pôžičke je

podnikateľským zmluvným vzťahom, právnická osoba nemá status spotrebiteľa a také postavenie nemá
ani žalobkyňa. Neprijateľné podmienky sú mysliteľné len v spotrebiteľských právnych vzťahoch, čo nie
je daný prípad.13. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za nepreskúmateľné, pretože v ňom absentuje
označenie neprijateľnej podmienky, na ktorú žalobkyňa poukázala a taktiež nie je uvedená ani spojitosť
neprijateľnej podmienky s výkonom záložného práva.

14.Odvolateľzdôraznil,žežalobkyňaneuviedla,žesadostaladoomeškaniasúhradousvojichzáväzkov
vyplývajúcichzozmluvyorevolvingovejpôžičke,vdôsledkučohoprišlokzosplatneniuceléhodlhupodľa
uvedenej zmluvy. Žalovaný v súlade s oprávnením podľa čl. 5, ods. 5.3 zmluvy využil svoje vyplňovacie
oprávnenieavyplnildovystavenejblankozmenkyúdajeodátumesplatnostiaozmenkovejsume.Keďže

takto doplnenú zmenku dlžník ani žalobca neuhradili, žalovaný podal návrh na vydanie zmenkového
platobnéhorozkazunaOkresnýsúdBratislavaV,ktorývydaldňa14.05.2015zmenkovýplatobnýrozkaz
č. k. 1Zm/739/2014-10. Toto rozhodnutie je vo vzťahu k žalobkyni právoplatné a vykonateľné a v časti
týkajúcej sa spoločnosti FINANCE CENTRUM s. r. o., rozhodnutie právoplatné nie, pretože boli podané
námietky, ktoré sú prejednávané.

15. Žalobkyňa je záložcom nehnuteľností, ktoré sú evidované Okresným úradom v Leviciach na LV č.
XXX pre k. ú. U. N., okres N.. Pohľadávka žalovaného voči žalobkyni má zároveň povahu právoplatne
judikovaného nároku a je zabezpečená záložným právom. Vzhľadom k tomu je nesporné, že žalovaný
má voči žalobkyni splatnú a právoplatne priznanú pohľadávku a pre jej uspokojenie je možné viesť výkon
záložného práva. Žalobkyňa uvedené skutočnosti zamlčala a nepravdivo informovala, že neexistuje

dôvod na vymáhanie nároku zabezpečeného záložným právom, pretože tento má povahu právoplatne
priznaného nároku. S poukazom na uvedené nie je dôvod pre zákaz pokračovať vo výkone záložného
práva, pretože zabezpečená pohľadávka je právoplatne priznaná.

16. Záverom si žalovaný v 1. rade uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 709,74

eura vrátane DPH.

17.KrajskýsúdvNitre,akosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadokďalejlen
„CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1. rade
nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

18. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že žalobkyňa sa Návrhom na nariadenie

neodkladného opatrenia doručeným súdu prvej inštancie dňa 14. 10. 2016 domáha nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým súd žalovanému v 1. a 2. rade zakáže začať alebo pokračovať v
začatom výkone záložného práva, ktoré vyplýva zo Záložnej zmluvy k nehnuteľnosti č. XXXXXX-XXXXX
uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade dňa 15. 03. 2012, k nehnuteľnostiam nachádzajúcich
sa v k. ú. U. N., obec U. N., zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXX v celku, parc. registra "C",

parc. č. XXXX/X o výmere 1105 m2 - záhrady, parc. registra "C", parc. č. XXXX/X o výmere 122 m2 -
vinice, parc. registra "C", parc. č. XXXX/X o výmere 1168 m2 - zastavané plochy a nádvoria s rodinným
domom so súp. č. X, na vopred neurčitý čas. Preskúmaním doručených listín do súdneho spisu mal
súd prvej inštancie za osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou a žalovanými, v
dôsledku čoho rozhodol napadnutým uznesením tak, že neodkladné opatrenie nariadil. Zároveň uložil

žalobkyni lehotu 30 dní od doručenia uznesenia č. k. 11C/281/2016-48 zo dňa 10. 11. 2016 na podanie
žaloby vo veci samej o určenie neplatnosti Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam č. XXXXXX-XXXXX zo
dňa 15. 03. 2012 v časti výkonu záložného práva zriadeného k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v
k. ú. U. N., obec U. N., zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXX v celku, parc. registra "C",
parc. č. XXXX/X o výmere 1105 m2 - záhrady, parc. registra "C", parc. č. XXXX/X o výmere 122 m2 -

vinice, parc. registra "C", parc. č. XXXX/X o výmere 1168 m2 - zastavané plochy a nádvoria s rodinným
domom so súp. č. 3.

19. Odvolací súd zistil, že žalobkyňa v predmetnej veci podala v súdom určenej 30 dňovej lehote od
doručenia napadnutého uznesenia žalobu vo veci samej, ktorou sa domáha určenia neplatnosti Záložnej

zmluvy k nehnuteľnostiam č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 15. 03. 2012. V dôsledku splnenia si tejto súdom
uloženej povinnosti odvolací súd pristúpil k preskúmaniu vecnej správnosti napadnutého uznesenia.20.Odvolacísúdpoukazujúcnaprijatiezákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadokpoznamenáva,
že nový právny inštitút - neodkladné opatrenie podľa Civilného sporového poriadku vychádza z
dovtedajšej právnej úpravy predbežného opatrenia upraveného podľa Občianskeho súdneho poriadku.

21. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).

Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 326 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa
§ 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného
opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do

30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.

Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia.

Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

Podľa § 336 ods. 1 veta prvá CSP, Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže
vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.

22. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov,
prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného

rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva (nároku)
bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikovanie práva a záujmy
účastníkov sú riešené v konaní vo veci samej. V komplexe teda platí, že nariadenie neodkladného
opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medziúčastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby
sa v daných právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným
spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania (účastník nie je obmedzený

spôsobom neprimeraným povahe veci). Neodkladné opatrenia sú opatreniami s dočasným alebo
trvalým charakterom, upravujú však vzťahy účastníkov iba v základnom nevyhnutnom rozsahu. Vzťahy
účastníkov sú následne v úplnom rozsahu upravené rozhodnutím v merite veci. Na nariadenie
neodkladného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To
znamená, že musí mať zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom

svojvôle. Predbežné opatrenie pôsobí len do budúcnosti a je predbežne vykonateľné (vykonateľnosť od
jeho doručenia pred jeho právoplatnosťou).

23. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia
súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu

vyžadovaných v § 326 CSP. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len
s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí
aj s tým, že účastníci nemusia byť vypočutí a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie.
Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania
rozhodnutia súdu prvej inštancie, je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len
skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Odvolací
súd nemôže prihliadnuť na zmeny právneho stavu veci. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia, musí žalobca osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy.

Okrem toho, navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku
a musí byť prípustné. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom
označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno
spočíva výlučne na žalobcovi navrhovaného neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať
všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať

iba na základe tvrdení žalobcu bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

24. Odvolací súd konštatuje, že tretia hlava tretej časti Civilného sporového poriadku predstavuje novú

právnu úpravu neodkladných opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Právna úprava
pôvodne označovaného predbežného opatrenia vychádza zo súčasnej právnej úpravy, no podľa novej
právnej úpravy je v odôvodnených prípadoch prípustná zhoda petitu návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia a žaloby vo veci samej.

25. Uvedeným sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa
Občianskehosúdnehoporiadku,podľaktorejbolocieľompredbežnýchopatrenídočasneupraviťpomery
účastníkovkonaniaanáslednerozhodnúťvovecisamej,resp.cieľomboloeliminovaťohrozeniebudúcej
exekúcie. Doterajšia právna úprava obsahovala aj inštitút zabezpečenia dôkazu, ktorý mal takisto
dočasný charakter.

26. Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po
nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Podľa § 336
ods. 1 CSP môže súd pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania vo výroku uznesenia
uložiťžalobcovipovinnosťpodaťvurčitejlehotežalobuvovecisamej.Akjepredpoklad,ženeodkladným

opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd túto povinnosť neuloží. Súd
môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (§ 330 ods. 1 CSP). Neodkladné
opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené (§ 333 CSP).

27. Nová právna úprava pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s

výrokom vo veci samej (§ 330 ods. 2 CSP), na rozdiel od úpravy podľa Občianskeho súdneho poriadku,
pri ktorej dočasnosť predbežných opatrení vylučovala možnosť takého výroku, ktorý by bol obsahovo
totožný s výrokom vo veci samej. Výnimky z predchádzajúcej právnej úpravy však už pripustila aj
doterajšia judikatúra.28. Neodkladné opatrenie možno nariadiť len na návrh. Vecne príslušný na konanie a rozhodnutie o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je okresný súd. Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd

pred začatím konania, počas konania a po skončení konania.

29. V zmysle čl. 51 Ústavy SR je CSP zákonom, ktorým sa akoby ,,premietlo“ právo na súdnu ochranu
do všeobecne záväzného právneho predpisu a súčasne sa pri uplatňovaní tohto práva postupuje podľa
menovaného predpisu. Ide teda o taký procesný inštitút, ktorým sa má poskytnúť dočasná ochrana

účastníkovi konania/žalobcovi a má sa zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia; vytvorí sa
stav, ktorý by mal umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Neodkladné opatrenie môže
mať charakter trvalej úpravy pomerov strán alebo dočasného opatrenia súdu, poskytujúce ochranu
ohrozeným či porušeným právnym pomerom strán dovtedy, kým títo nepodajú žalobu vo veci samej,
resp. kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne ochranu definitívnu. Preventívno-výchovné
pôsobenie predbežného opatrenia je zamerané na usmerňovanie subjektov, aby zachovávali a plnili

práva či povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona a iných právnych skutočností. Procesná prevencia je
zameraná na to, aby sa predchádzalo riešeniu rozporov v konaní sporovom, teda aby sa zabezpečila
ochrana tých práv a záujmov, ktoré by mohli byť v budúcnosti ohrozené. Inštitút predbežných opatrení
má teda pertraktovať do popredia rýchle a pružné riešenie situácií, keď je potrebný okamžitý zásah
súdu, pretože po určitom čase (v dôsledku absencie aktívnej ingerencie súdu) by mohlo dôjsť k ťažko

odvrátiteľnému stavu. Na druhej strane, je zrejmé, že je nutné vymedziť predpoklady jeho nariadenia,
abynedochádzalokneprimeranémuanenapraviteľnémuzásahuzasdoprávodporcualebotretejosoby,
a tým k vytvoreniu ťažko obnoviteľného predchádzajúceho stavu.

30. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa preukázala existenciu právneho vzťahu medzi stranami

a preukázala aj to, že tento právny vzťah vyžaduje dočasnú úpravu vo forme neodkladného opatrenia, a
to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobkyňa
podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti
žalovaným v 1. a 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej
budú sporné nehnuteľnosti, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Odvolací súd v

rámci rozhodovania o podanom odvolaní zistil, že žalobkyňa podala v súdom stanovenej lehote žalobu
o určenie neplatnosti Záložnej zmluvy k nehnuteľnosti č. XXXXXX-XXXXX, a teda súdom prvej inštancie
nariadené neodkladné opatrenie má len dočasný charakter a neupravuje vzťahy medzi stranami sporu
konečným spôsobom.

31. Podľa názoru odvolacieho súdu návrh žalobkyne spĺňa všetky zákonné náležitosti, vrátane opísania
rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa k návrhu
ako dôkaz pripojila okrem iného pripojila Zmluvu o revolvingovej pôžičke č. XXXXXX - XXXXX zo dňa
15. 03. 2012, Splátkový kalendár k Zmluve o revolvingovej pôžičke č. XXXXXX - XXXXX zo dňa 15. 03.
2012, Výpis z účtu č. 4, Fotokópiu Záložnej zmluvy k nehnuteľnosti č. XXXXXX - XXXXX, Výpis z katastra

nehnuteľností LV č. XXX, okres N., obec U. N., k. ú. U. N., Návrh na vydanie zmenkového platobného
rozkazu, fotokópiu vlastnej zmenky vystavenej dňa 08. 09. 2014, predvolanie na pojednávanie vedené
na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 1cbZm/655/2015, žiadosť o odklad splátok, potvrdenie
o dočasnej práceneschopnosti žalobkyne, mailovú komunikáciu žalobkyne so žalovaným v 1. rade,
Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zn. V - XXXX/XXXX, Návrh na prevzatie dlhu, Rozhodnutie

Sociálnej poisťovne o zvýšení invalidného dôchodku žalobkyne, Výzva na poskytnutie súčinnosti a
umožnenie ohodnotenia predmetu dražby, Potvrdenie o realizácii vkladu na účet žalovaného v 1. rade
vo výške 210,- eur a vo výške 70,- eur.

32. V danom prípade uvedenými listinnými dôkazmi žalobkyňa preukázala a osvedčila svoje tvrdenie,

že medzi ňou a právnym predchodcom žalovaného v 1. rade bola uzavretá Zmluva o revolvingovej
pôžičke, ako aj Záložná zmluva, preukázala tiež potrebnosť nariadenia neodkladného opatrenia,
pretože žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ vykonal úkony smerujúce k výkonu záložného práva
formou dobrovoľnej dražby prostredníctvom žalovaného v 2. rade ako dražobníka. Podľa názoru
odvolacieho súdu výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou by mohlo v danom prípade dôjsť

k neoprávnenému zásahu do práv a právom chráneného záujmu žalobkyne, t. j. do jej majetkových
práv, keďže vo veci samej sa žalobkyňa domáha určenia absolútnej neplatnosti Záložnej zmluvy k
nehnuteľnosti č. XXXXXX - XXXXX zo dňa 21. 03. 2012.33. V súvislosti s dobrovoľnou dražbou je potrebné zdôrazniť, že ide o verejné konanie, ktorého
účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu
navrhovateľa. Ak boli porušené ustanovenia zákona č. XXX/XXXX Z. z. môže osoba, ktorá tvrdí, že tým

bola dotknutá na svojich právach, postupovať podľa § 21 ods. 2 zákona. Ustanovenie § 21 ods. 4, pritom
upravuje okruh účastníkov súdneho konania podľa § 21 ods. 2.

34. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z., v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy
alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich

právach,požiadaťsúd,abyurčilneplatnosťdražby.Právodomáhaťsaurčenianeplatnostidražbyzaniká,
ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia
so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci
vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto
prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby
bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

35. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že nariadením neodkladného opatrenia nedochádza k
neprimeranémuzásahudoprávnychvzťahovmedzistranami,pretoženásledkyplynúcezneodkladného
opatrenia pre žalovaného v 1. rade ako finančnej inštitúcie s neporovnateľným finančným zázemím a
krytím a zároveň ako záložného veriteľa a žalovaného v 2. rade vykonávajúceho dobrovoľné dražby

ako súčasť jeho podnikateľských aktivít, sú mizivé v porovnaní s reálnou hrozbou straty bývania pre
žalobkyňu a jej rodinu. Samotná strata bývania je jedným z najvýznamnejších zásahov do práva na
rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť
primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie (rozsudok ESĽP č. 19003/04 a č. 27183/04).
V práve Európskej únie predstavuje právo na obydlie jedno zo základných práv zaručených čl. 7

Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní Smernice č. 93/13/EHS. Súdny dvor
EÚ v tomto smere už poukázal na dôležitosť toho, aby príslušný vnútroštátny súd mal k dispozícii
predbežné opatrenia umožňujúce prerušenie, prípadne zmarenie protiprávneho konania o výkone
rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej úverom. V uvedenom smere bolo možné prijať záver
o pravdepodobnosti nároku žalobkyne, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a tiež osvedčenie

nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

36. Ako odvolací súd už vyššie uviedol, zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnutie dočasnej,
príp. trvalej ochrany oprávnenej strane a zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia. V danej veci
neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, neprejudikujú sa ním práva strán čo znamená,

že obsahom dočasnej úpravy obsiahnutej v neodkladnom opatrení nie je súd viazaný, a v konečnom
rozhodnutí môže rozhodnúť inak. Z predbežného charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí
súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia, a pri ich zisťovaní
nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pre nariadenie neodkladného
opatrenia sa predpokladá, aby sa osvedčila danosť, existencia určitého práva, resp. že je toto právo

porušené alebo ohrozené, a aby neboli pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Podmienkou pre
jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej (i keď len dočasnej) úpravy právnych pomerov by
bolo právo strany ohrozené. Nariadením neodkladného opatrenia žalobca nenadobúda práva, o ktorých
bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej; je však nevyhnutné, aby boli osvedčené základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná

ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Okrem existencie nároku musí
žalobca osvedčiť i to, že bez nariadeného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený,
pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne.

37. Poukazujúc na argumenty žalovaného v 1. rade uvádzané v odvolaní v súvislosti s tým, že

žalovaný v 1. rade disponuje vykonateľným súdnym rozhodnutím, a to zmenkovým platobným rozkazom
vydaným Okresným súdom Bratislava V č. k. 1Zm/739/2014-10 zo dňa 14. 05. 2015, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18. 06. 2015 voči odporcovi v 2. rade (v tomto konaní žalobkyňa)
odvolací súd poznamenáva, že vo veci samej sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti Záložnej zmluvy
k nehnuteľnosti č. XXXXXX - XXXXX zo dňa 21. 03. 2012, ktorú uzavrela žalobkyňa ako dlžník s

veriteľom - žalovaným v 1. rade a nie Zmluvy o revolvingovej pôžičke č. XXXXXX - XXXXX zo dňa 15.
03. 2012, na základe ktorej bol vydaný vyššie uvedený zmenkový platobný rozkaz. Vzhľadom k tomu sa
súd prvej inštancie a taktiež ani odvolací súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nezaoberal
skôr vydaným rozhodnutím vo veci samej, ktorým bola uložená žalobkyni (odporkyni v 2. rade) v konanío vydanie zmenkového platobného rozkazu povinnosť zaplatiť spolu s odporcom v 1. rade (FINANCE
CENTRUM s. r. o.) spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu 11 853,90 eura spolu s 6 % ročným úrokom
odo dňa 09. 09. 2014 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 39,51 eura a náhradu trov konania v celkovej

výške 1 421,94 eura alebo aby v lehote troch dní podal podali námietky proti zmenkovému platobnému
rozkazu, pretože predmetom konania vo veci samej, ktoré bezprostredne súvisí s konaním o nariadenie
predmetného neodkladného opatrenia sa žalobkyňa bude domáhať určenia neplatnosti výlučne záložnej
zmluvy, teda zmluvy týkajúcej sa predmetu zálohu, výkonu záložného práva a s tým súvisiacich úkonov.

38. Odvolací súd ďalej konštatuje, že je predčasné v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia
skúmať a posudzovať, či má žalobkyňa postavenie spotrebiteľa a či Záložná zmluva obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky a ak áno, tak určiť, ktoré sú to. Uvedené by presiahlo rámec konania
o nariadenie neodkladného opatrenia, pričom dokazovanie v tomto smere bude predmetom konania o
určenie neplatnosti záložnej zmluvy, ktoré je vedené pred Okresným súdom v Levice na základe žaloby
žalobkyne doručenej tomuto súdu dňa 21. 12. 2016.

39. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že žalobkyňa osvedčila svoj nárok, ktorý by odôvodňoval
poskytnutie dočasnej súdnej ochrany pred výkonom záložného práva a preukázala bezprostrednú
hrozbu straty bývania. Skutočnosti týkajúce sa neplatnosti Záložnej zmluvy budú predmetom
dokazovania vo veci samej, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne

správne potvrdil.

40. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto
rozhodnutia.

41. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni ( § 396 ods.1, § 255 ods.1 a § 262 ods. 1 CSP) odvolací súd
nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože jej v odvolacom konaní preukázateľne
žiadne trovy nevznikli

42. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CCS

v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).