Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 6C/237/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609218371
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Fedorková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7609218371.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňou JUDr. Blaženou Fedorkovou, v právnej veci žalobcu

X. N., C.. XX.XX.XXXX, S. O. C. A., I. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Emíliou Šimkulákovou,
advokátkou v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo nám. 2 proti žalovanej KOOPERATÍVE poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, Agentúra Košice, Mäsiarska 11,
o zaplatenie 6.685,98 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 5,50 % úrok z omeškania ročne zo sumy 6.685,98 Eur od
23.10.2013 do zaplatenia a trovy konania na účet právnej zástupkyne žalobcu v sume 2.002,46 Eur a
to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojou zmenenou žalobou domáhal, aby súd určil, že Poistná zmluva pre investičné konto
budúcnosti,uzavretádňa17.12.2001medzižalobcomažalovanou,je neplatná.Zároveňžiadal,abysúd
zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi 6.685,98 Eur s 9 % úrokom z omeškania od 15.9.2009
do zaplatenia a zároveň mu nahradil škodu - ušlý zisk vo výške 3 % zo sumy 6.638,78 Eur od 1.1.2002
do 31.12.2002, zo sumy 7.302,66 Eur od 1.1.2003 do 31.12.2003, zo sumy 7.966,54 Eur od 1.1.2004
do 15.9.2009 a zo sumy 6.685,98 Eur od 16.9.2009 do zaplatenia.

V odôvodnení žaloby i vo svojich výpovediach na pojednávaní žalobca uviedol, že v roku 2000 sa
zoznámil na liečení v Bardejovských kúpeľoch s pani X. I., ktorá taktiež bola na liečebnom pobyte.
V mesiaci december 2001 ho telefonicky oslovila a informovala, že pracuje ako poisťovací maklér a
ponúkla veľmi kvalitný produkt poisťovne Kooperatíva, a.s. s tým, že táto poisťovňa ručí za vklad,
ako aj zúročenie týchto peňazí. Pri osobnom stretnutí ho ubezpečila, že ide o produkt, pri ktorom
mu nehrozí žiadne riziko, uistila ho, že vklad je nedotknuteľný a má možnosť získať zúročenie a
zhodnotenie svojich peňazí. Preto uzavrel zmluvu, pričom zaplatil aj prvý vklad 200.000,- Sk s tým,

že ho na takýto postup naviedla aj preto, že je to výhodné nielen pre neho, ale že to pomôže pri
jej kariérnom postupe do vyššej pozície vo firme, čím by nadobudla vplyvnejšie rozhodovanie výberu
jednotlivých produktov. Ďalší postup, čo sa týka poistnej zmluvy, mal ponechať na jej rozhodovaní.
Veľmi ho preto zaskočilo, keď nasledujúci rok 2002 obdržal ďalšiu peňažnú poukážku na zaplatenie
200.000,- Sk, ihneď kontaktoval dotyčnú poisťovaciu maklérku s tým, že takto sa predsa nedohodli, na
čo reagovala ona listom a to Žiadosťou o zmenu poistnej zmluvy na zníženie ročnej splátky na sumu
20.000,- Sk, ktorú aj podpísal. Zároveň sumu 20.000,- Sk uhradil poštovou poukážkou. Na ďalší rok 2003

obdržal opäť poštovú poukážku na zaplatenie ďalších 20.000,- Sk, ktorú taktiež uhradil. Po dôkladnom
uvážení dospel k záveru, že investícia vo výške 240.000,- Sk je dostačujúca pre neho a požiadal, aby
nemusel už ročne platiť žiadne splátky, ale aby mu už zloženú sumu zhodnotila. X. I. ho telefonicky
aj písomne informovala, že ďalšie platby nebude platiť a je to v poriadku. To ho uspokojilo a čakal,že poisťovňa - žalovaná ho bude informovať o tom, ako bol jeho vklad zhodnotený. V roku 2009 dňa
20.1. od žalovaného dostal výpis, na ktorom bola zostatková suma pri odkúpení 88.592,73 Sk. Keď sa
osobne informoval, prečo je odkupná hodnota taká nízka, dozvedel sa, že produkt je veľmi nevýhodný a

dokonca daný do stavu bez platieb. Dozvedel sa taktiež, že X. I. uviedla zmluvu do stavu bez platieb bez
jeho vedomia a túto žiadosť podpísala jeho menom. Žiadal preto o okamžité zrušenie poistnej zmluvy,
odpoveďou mu bol informatívny list z 9.12.2009 o odkupnej hodnote k 15.9.2009 vo výške 1.280,56 €
(38.578,15Sk).Totopovažovalzatotálnyvýsmechjehoosoby,podalnávrhnatrestnéstíhanieavrátenie
vloženej sumy, ako aj zhodnotenie jeho peňazí za dobu, počas ktorej spoločnosť s vloženou čiastkou

manipulovala. Jednoznačne bol uvedený do omylu, keďže bol ubezpečovaný, že nič stratiť nemôže,
len získať. Vzhľadom na rozsiahlosť zmluvy, ako aj zmluvných podmienok, drobno písaných s vopred
pripravenou predtlačou, nemal možnosť riadne sa oboznámiť so všetkými podmienkami, porozumieť im
a preto sa v celom rozsahu spoliehal na vysvetlenie poisťovacej maklérky, ktorá ho do omylu uviedla.
Tvrdil, že pokiaľ by si bol vedomý všetkých rizík a všetkých podmienok, nikdy by nebol takúto zmluvu
podpísal.

Prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v priebehu konania žalobca poukazoval na neprijateľnosť
zmluvných podmienok v časti článku 9 ods. 3 Všeobecných poistných podmienok, v článku 11 a 13
Všeobecných poistných podmienok, ako aj článku 10 týchto podmienok. Uviedol ďalej, že si uplatňuje
v súvislosti s ušlým ziskom náhradu škody a to úroky vo výške 3 % z vložených peňazí, pričom ide o
najnižšiu hranicu úrokov zaplatené obdobia, keďže úroková sadzba na termínovaných vkladoch sa v

tom čase jednoznačne pohybovala nad hranicou 3 % u bankových subjektov, u ktorých vkladal svoje
voľné prostriedky na termínované vklady, o čom súdu predložil svoje žiadosti o zriadenie termínovaného
vkladu v OTP Banke a ktoré sú súčasťou listinných dôkazov v tomto súdnom spise.

Žalovaná žiadala v celom rozsahu žalobu zamietnuť. Uviedla, že žalobca uzavrel predmetnú poistnú

zmluvu, predmetom ktorej bol poistný produkt investičného životného poistenia za bežné poistné
Investičné konto budúcnosti so začiatkom od 1.1.2002. Tento poistný produkt sa riadi príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka, Všeobecnými poistnými podmienkami pre investičné životné
poistenie číslo XXX, ako aj zmluvnými dojednaniami v poistnej zmluve, ktoré presne popisujú podmienky
produktu, stanovujú nároky na poistné plnenia v prípade poistnej udalosti a jasne určujú charakter

a správanie sa produktu v rôznych situáciách. Poistník prevzatie všetkých dokumentov vrátane
poistnej zmluvy, ako aj všeobecných poistných podmienok potvrdil svojim podpisom. V prípade
akýchkoľvek otázok zo strany klienta sú k dispozícií pracovníci na príslušnej agentúre, ďalej bezplatná
telefónna infolinka, ako aj internetová stránka žalovaného. Žalovaná poukázala na to, že základnou
črtou investičného životného poistenia na rozdiel od klasického životného poistenia, kde sú pravidlá

investovania dané zákonom o poisťovníctve a neurčuje ich klient, poistné na základe rozhodnutia
klienta je investované do podielových jednotiek klientom zvoleného fondu alebo fondov, ktoré poisťovňa
ponúka. Poisťovňa zároveň poskytuje klientovi finančnú ochranu proti v poistnej zmluve dojednaným
poistným rizikám, v prípade žalobcu je úmrtie poistenej osoby a výška finančnej ochrany bola dohodnutá
na 20.000,- Sk. Túto poistnú sumu poisťovňa sa zaväzuje vyplatiť v prípade úmrtia, ako aj hodnotu

účtu poistníka ku dňu vzniku poistnej udalosti. Za tú časť poistného rizika, ktorá prevyšuje hodnotu
účtu poistníka si poisťovňa účtuje poistné a strháva si ho z účtu poistníka. Investovanie sa deje
na základe rozhodnutia klienta a nie poisťovne, rozhodnutie klienta investovať je poisťovňa povinná
akceptovať bez výhrad, ale poistník však preberá celé riziko premenlivosti výnosov. Hodnota podielovej
jednotky teda môže v priebehu poistenia rásť alebo klesať v závislosti od výsledkov investícií fondu.

Nízka hodnota účtu investičného životného poistenia v tomto prípade bola spôsobená poklesom
hodnoty kurzu podielových jednotiek zvoleného fondu SUCCES ABSOLUT počas trvania poistenia,
vyplývajúceho z pohybu cien akcií a dlhopisov a zmien menových kurzov na kapitálových trhoch. Pokles
bol spôsobený najmä nepriaznivým vývojom hodnôt v referenčných menách v EUR a USD, ako aj
výraznýmzhodnotenímSlovenskejkorunyvočireferenčnýmmenám,keďžepoisťovňastanovovalacenu

podielovej jednotky v slovenských korunách. Podľa VPP sa bežne platené poistné splatné v prvých
dvoch rokoch poistenia použije na nákup počiatočných podielových jednotiek. Následne sú strhávané
poplatkypodľasadzobníkabežneprístupnéhonapožiadanievktorejkoľvekpobočke.Vprípadezrušenia
poistenia s výplatou odkupnej hodnoty sa vyplatí aktuálna odkupná hodnota poistenia ku dňu zrušenia
poistenia, ktorej výška závisí od uplynutej doby od začiatku poistenia. Aktuálna odkupná hodnota

poisteniajeurčenápercentamizaktuálnejhodnotypodielovýchjednotiekevidovanýchnaúčtepoistníka.
Pri zrušení predmetnej poistnej zmluvy k 15.9.2009 bolo vyplatených 100 % z akumulačných jednotiek
a 33 % z počiatočných jednotiek t.j. celková vyplatená suma bola 1.280,56 €.Súd I. stupňa rozhodnutím č. 6C 237/2009 - 173 dňa 11.11.2010 rozhodol, že zmluva uzavretá
medzi účastníkmi je neplatná a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi zvyšnú časť vložených prostriedkov
t.j. 6.685,98 Eur. V prevyšujúcej časti, čo do úrokov z omeškania, ako aj zaplatenia ušlého zisku

rovnajúcehosa3%-támzosumy6.638,78€od1.1.2002do31.12.2002,zosumy7.302,66€od1.1.2003
do 31.12.2003, zo sumy 7.966,54 € od 1.1.2004 do 15.9.2009, zo sumy 6.685,98 € od 16.9.2009 do
zaplatenia, žalobu zamietol. Poukázal pritom na ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého, ak je zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej
dostal. Žalobca má teda právo na vrátenie ním vložených prostriedkov, avšak bez akýchkoľvek ďalších

nárokov. O trovách konania bude v zmysle ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodnuté po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Krajský súd v Košiciach dňa 25.9.2013 potvrdil rozsudok súdu I. stupňa, okrem výroku o zamietnutí
žaloby v prevyšujúcej časti. V tejto časti rozsudok zrušil a a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodení svojho rozhodnutia, dospel k záveru, že súd I. stupňa

úplne zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov a prednesov účastníkov vyplynuli, uplatnený nárok posúdil podľa správnych ustanovení
právnych predpisov, ktoré aj správne vyložil a aplikoval na zistený skutkový stav. Skutočnosti, ktoré
žalobca uviedol v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť správnosť zistených skutočností ani právneho
záveru o neplatnosti poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi 17.12.2001 a vzniku bezdôvodného

obohatenia na strane žalovanej z neplatnej (zrušenej) poistnej zmluvy, ku ktorým dospel súd prvého
stupňa. Odvolací súd sa stotožnil aj s tým, ako súd prvého stupňa neplatnosť poistnej zmluvy právne
posúdil a použitím ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka, a nie z ustanovenie § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2004, ktoré na vec aplikoval iba podporne v súvislosti s
posúdením povahy poistnej zmluvy ako tzv. spotrebiteľskej (typovej) zmluvy (pre spotrebiteľské zmluvy

je charakteristické, že sú uzatvárané medzi subjektmi, z ktorých jeden je spotrebiteľ a druhý je dodávateľ
tovaru, resp. poskytovateľom služby), obsah ktorej žalobca nemal možnosť ovplyvniť. Za nedôvodnú
považoval i námietku žalovanej, že žalobca mal možnosť dôkladne sa oboznámiť s podmienkami
produktu a Všeobecných poistných podmienok pred uzavretím poistnej zmluvy. V poistnej zmluve,
ani vo Všeobecných poistných podmienkach pre investičné životné poistenie (čl. 11, 13), ktoré sú jej

súčasťou, totiž nie je uvedená konkrétna výška jednotlivých poplatkov a administratívnych nákladov, o
ktoré sa mesačne znižuje hodnota účtu poistníka, ani jednoznačný spôsob ich vyčíslenia a určenia a
ani výška poplatkov, ktoré sa zrážajú z účtu poistníka v prípade zmeny poistnej zmluvy s uvedením do
stavu bez platenia poistného (zmluva odkazuje na Sadzobník poplatkov nachádzajúci sa na jednotlivých
pobočkách poisťovne). Žalobca o výške jednotlivých poplatkov a nákladov súvisiacich s investičným

poistením nebol informovaný ani sprostredkovateľkou poistenia pri uzavretí zmluvy, čo nepochybne
vyplynulo z výsledkov vykonaného dokazovania. Za tohto stavu nebol (nemohol byť) pred uzavretím
poistnej zmluvy objektívne informovaný o okolnostiach, ktoré považoval za rozhodujúce, resp. podstatné
pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu a uzavretie poistnej zmluvy. Z tohto dôvodu je poistná
zmluva pre omyl vychádzajúci zo skutočnosti, ktorá bola pre právny úkon rozhodujúca, resp. podstatná,

aj podľa názoru odvolacieho súdu neplatná podľa § 49a OZ a odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa týkajúcim sa posúdenia charakteru omylu v konaní
žalobcu vo vzťahu k žalovanej pri uzavretí poistnej zmluvy zo 17.12.2001 a dôvodnosti dovolania sa
neplatnosti poistnej zmluvy s následkami jej zrušenia. V časti v ktorej bolo rozhodnutie súdu I. stupňa
zrušené, teda do úrokov z omeškania a zaplatenia náhrady škody, bolo povinnosťou súdu správne

aplikovať ustanovenie zákona, ktoré sa na daný prípad vzťahuje.

Žalobca trval na tom, že pokiaľ ide o úrok z omeškania vo výške 9% ročne od 15.9.2009 zo žalovanej
sumy 6.685,98 Eur do zaplatenia, dožaduje sa tohto nároku preto, lebo žalovaná strana sa dostala do
omeškania potom, ako jej žalobca odoslal list, ktorým žiadal o zrušenie zmluvy o vyplatenie vložených

peňazí. Žalobca list zasielal doporučene, a zásielka sa nevrátila. Podľa zákona sa predpokladá, že dňom
14.9.2009 sa nachádzala táto zásielka v dispozícii žalovanej strany, takže od 15.9.2009 mala žalovaná
vedomosť o tom, čo žalobca požaduje a dostala sa od tejto doby do omeškania. Poukázal na skutočnosť,
že zmluva, ktorú uzavrel so žalovanou bola absolútne neplatná spotrebiteľská zmluva. Pokiaľ ide o
ušlý zisk žalobca uviedol, že mu ušiel zisk vo výške minimálne 3%, zo žalovaných súm, pretože ak by

tieto peniaze nechával pracovať, tak ako iné finančné prostriedky, ktoré mal vložené na termínovaných
bankových účtoch, boli by zhodnocované vo vyššej miere. Úrokové sadzby v rokoch 2001 a nasl. boli
vyššie ako 3%, takže priemerný úrok za tieto roky by bol vyšší ako si žalobca uplatňoval takže požaduje
len minimálnu sumu, akú by na termínovaných účtoch získal. Podotkol, že pri uzatváraní zmluvyso žalovanou stranou bol zástupcom žalovanej ubezpečený, že investovaním do daného poistného
produktu dosiahne vysoký výnos vyšší ako sú 3% ročne. Žalobca však nepoprel, že v čase, kedy zmluvu
so žalovanou stranou uzatváral, teda dňa 17.12.2001 a konal s pani I., peniaze na účte nemal, zozbieral

ich od rodiny, požičal od syna, teda išlo o rodinné peniaze.

Žalovaná v písomnom stanovisku k nárokom žalobcu uviedla, že žalobca odvodzuje úroky z omeškania
od momentu odoslania listu, ktorým žiadal odporcu o zrušenie poistnej zmluvy spolu s výplatou
vložených peňazí. Tento list nie je právneho charakteru, ktorým by žalobca žiadal o vydanie (vrátenie)

vložených peňazí titulom bezdôvodného obohatenia odvolaním sa na relatívnu (príp. absolútnu)
neplatnosť právneho úkonu poistnej zmluvy, preto až momentom doručenia súdneho rozhodnutia
žalovanej dostala sa táto do omeškania a žalobcovi vznikol nárok na priznanie úrokov z omeškania.
Pokiaľ ide o požadovanie nároku titulom ušlého zisku s odvolaním sa na úrokové sadzby poskytované
OTP Bankou pre termínovaný vklady, tento nárok považovala žalovaná za hypoteticky. Ak by aj žalobca
vložil voľné finančné prostriedky na termínovaný účet v OTP Banke, prípadný 3% - ný úrok nemožno

považovať za NETTO úrok. Totiž akýkoľvek úrok poskytovaný bankou pre klienta je vždy BRUTTO úrok.
Je veľmi hypotetické ba priam až odvážne tvrdiť, že výlučne v priamej príčinnej súvislosti s konaním
žalovanej by žalobca v bankovej inštitúcii získal také a také finančné prostriedky vo svoj prospech
(výnosy). Vyjadriť by sa k tejto otázke mohol odborník v oblasti finančníctva (bankový analytik).

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Bezdôvodné obohatenie predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na
koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak tento dlh (povinnosť vydať

bezdôvodné obohatenie) nespočíva v povinnosti vydať vec, ale v platobnej povinnosti, je nepochybné,
že ide o dlh peňažný, s ktorého riadnym a včasným nesplnením spája ustanovenie § 517 Občianskeho
zákonníka, nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať
okrem plnenia aj úroky z omeškania.

Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektorého ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov.

Podľa § 3 ods. 1 citovaného vládneho nariadenia, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Občiansky zákonník pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia neupravuje dokedy sa má

bezdôvodné obohatenie vydať. Analogicky tu preto treba vychádzať z ustanovenia § 563 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo
určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

V prejednávanej veci si žalobca podanou žalobou uplatnil nároky z relatívne neplatnej a následne

zrušenej zmluvy, z ktorej plnila iba jedna strana a to žalobca. Ide teda o plnenie z právneho dôvodu,
ktorý dodatočne odpadol. Súd mal preukázané, že žalovaná je v omeškaní s vydaním bezdôvodného
obohatenia žalobcovi, preto žalobca má nárok voči žalovanej aj na zaplatenie úrokov z omeškania
v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka a Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z., v znení neskorších
predpisov. Súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z prisúdenej istiny od času,

kedy sa žalovaná dostala do omeškania so zaplatením dlžnej sumy. Týmto dňom však nie je deň potom
ako žalobca doručil žalovanej výpoveď poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, teda 15.9.2009, pretože v
tento deň žalobca žalovanú o vydanie bezdôvodného obohatenie nepožiadal, ale deň právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým bola žalovaná zaviazaná bezdôvodné obohatenie vydať. (§ 563, § 517 ods. 1 OZ).Výšku úroku z omeškania žalovanej priznal v súlade s citovaným zákonným ustanovením a výškou
základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania t.j. k 23.10.2013
s plnením peňažného dlhu vo výške 5,50% ročne /0,50% + 5 bodov/. Vo zvyšnej časti žalobného návrhu

úrokov z omeškania nevyhovel a v tejto časti žalobu ako neodôvodnenú zamietol.

Podľa § 42 Občianskeho zákonníka, ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa
za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.
Neplatnosť právneho úkonu môže okrem zmarenia právnych účinkov, ktoré účastníci právneho úkonu

sledovali, vyvolať aj ďalšie nepriaznivé právne následky ako je vznik bezdôvodného obohatenia a to
vznik zodpovednosti za škodu. Ak z neplatného právneho úkonu vznikne škoda, vznikne konajúcemu
mimo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie aj zodpovednosť za škodu. Zodpovednosť za škodu
pri neplatnosti právneho úkonu v zmysle citovaného ustanovenia § 42 Občianskeho zákonníka nie je
osobitným prípadom tejto zodpovednosti, ale spravuje sa ustanoveniami o všeobecnej zodpovednosti
za škodu. Nejde o zodpovednosť zmluvnú (plynúcu z porušenia zmluvných povinností), ale o

predzmluvnú zodpovednosť (culpa in contrahendo). Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je
protiprávne spôsobenie neplatnosti právneho úkonu, vznik škody, príčinná súvislosť medzi chovaním
zodpovedného subjektu a vznikom neplatnosti ako aj príčinná súvislosť medzi neplatnosťou právneho
úkonu a vznikom škody a existencia zavinenia. Škodou sa tu rozumie majetková ujma, ktorá vznikla
ako dôsledok neplatnosti právneho úkonu. Sú to najmä náklady, ktoré zmluvná strana vynaložila na

neplatný právny úkon, ako aj významná majetková ujma, ktorá vznikla tým, že zmluvná strana nemohla
uzavrieť zmluvu s treťou osobou. O spôsobe a rozsahu škody platí i tu § 442 Občianskeho zákonníka.
Zodpovedným subjektom je ten, komu možno pričítať zavinenie na spôsobení neplatnosti právneho
úkonu.Zavineniezodpovednéhosubjektusapredpokladá,pričomstačíajzavinenievoformenevedomej
nedbanlivosti.

Ušlý zisk je v podstate ušlým majetkovým prospechom (prírastkom na majetku) a spočíva v nenastalom
zväčšení teda rozmnožení majetku žalobcu ktoré rozmnoženie, nebyť škodovej udalosti, by vzhľadom
na priebeh veci bolo možné odôvodnene očakávať.

Súd dospel k záveru, že uplatnený nárok na náhradu škody predstavujúcej tzv. ušlý zisk vo výške

úrokovej sadzby 3 % z žalobcom vložených prostriedkov nie je dôvodný. Žalobca nepreukázal, že by
v čase uzatvorenie zmluvy so žalovanou stranou mal finančné prostriedky na účte z ktorého by ich
vybral. Ak by tomu tak bolo, zaplatením poistného by mu mohla vzniknúť škoda vo forme ušlých úrokov,
ktoré by nadobudol, ak by tieto finančné prostriedky mal za obdobie, počas ktorého boli peniaze u
žalovanej na termínovanom vklade v banke, kde by sa mu zhodnocovali. Žalobca však nezdokladoval

ani vierohodným spôsobom nepreukázal reálnosť očakávaného zisku a jeho nároky sa tak dostali len
do hypotetickej roviny. Nebola preukázaná zodpovednosť žalovanej za škodu žalobcu existencia
ušlého zisku, ktorá mala nastať v jeho v majetkovej sfére a ktorá mala vzniknúť porušením právnej
povinnosti žalovanou, pretože tvrdenie žalovaného o zamýšľanom zámere dať na terminovaný vklad
finančné prostriedky, (ktoré ako sa vyjadril zozbieral po rodine, teda neboli výlučne jeho vlastníctvom) k

vyhoveniu jeho nárokom nepostačovalo. Výška ušlého zisku v podobe straty príjmu sa totiž vždy viaže
k stavu, aký tu bol pred tým, ako mala škoda vzniknúť a pochopiteľne ku vlastníctvu v danom prípade
finančných prostriedkov, ktoré by žalobca nemohol užívať. Vzhľadom na to, že nebola splnená ani ďalšia
zo zákonných podmienok vzniku zodpovednosti za ušlý zisk a to príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti žalovanou a ušlým ziskom súd v tejto časti žalobu zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Žalobcovi nebolo vyhovené v plnom rozsahu, čo súd musel pri rozhodovaní o náhrade trov konania vziať
v úvahu. Zároveň súd zobral v úvahu účelnosť vynaložených trov, ktoré žalobca potreboval na uplatnenie
svojhoprávaprotižalovanejajskutočnosť,žeprirozhodovaníonáhradetrovkonanianemožnoaplikovať

ustanovenie § 143 O.s.sp. alebo § 150 O.sp.
V prejednávanej veci je zrejmé, že súd vyhovel prvému výroku žalobcu, ktorým sa tento dožadoval
určenia, že poistná zmluva je neplatná ( teda, že bol uvedený do omylu v tom, že mu bude žalovanou
garantovaná návratnosť ním vložených finančných prostriedkov do poistenia v hodnote 7.966,54 Eur )
tiež druhému výroku v ktorom sa žalobca dožadoval uhradenia sumy 6.685.98 Eur, avšak priznal mu

úroky z omeškania zo žalovanej sumy 6.685,98 Eur až počnúc od 23.10.2013 . Žalobca bol teda
neúspešný pokiaľ ide o tretí výrok - ušlý zisk. Vychádzajúc zo zásady, že v prípade rozhodovania o
náhradetrovkonaniajepotrebnéprihliadnuťkvšetkýmokolnostiam,ktorémôžumaťvplyvnastanovenie
povinnostiprináhradetrovkonania,zastávasúdnázor,ževýrokotrováchmusíbyťvsúladespriebehomcelého konania a úvaha vedúca k ich uloženiu musí byť odôvodnená. Súd poukazuje na správanie
žalovanej,ktorávplnomrozsahuzapríčinila,žežalobcasimuselsvojenárokyuplatňovaťsúdnoucestou,
ale aj na to, že doposiaľ neuhradila žalovanému ani časť súdom právoplatne priznanej sumy.

So zreteľom na uvedené okolnosti súd aplikoval ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. a žalobcovi, ktorý z
troch výrokov bol neúspešný len v jednom výroku ( teda 2/3 - 66,66% ) oproti žalovanej, ktorá bola z
troch výrokov úspešná len v jednom výroku ( teda 1/3 - 33,33% ) priznal 1/3 - teda 33,33% zo žalobcom
vyčíslených trov konania v zmysle ( § 14 písm. a/ b/ c/, § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. )Trovy právneho zastúpenia pozostávajú zo 17 úkonov právnej

pomoci a to:
1/ príprava a prevzatie 336,62 Eur
2/ spísanie žaloby 336,62 Eur
3/ podanie na súd vo veci samej 336,62 Eur
4/ pojednávanie dňa 8.7.2010 - 336,62 Eur
5/ pojednávanie dňa 23.8.2010 - 336,62 Eur

6/ podanie na súd vo veci samej z 2.9.2010 - 336,62 Eur
7/ pojednávanie dňa 13.9.2010 - 336,62 Eur
8/ podanie na súd vo veci samej z 6.10.2010 - 336,62 Eur
9/ pojednávanie dňa 7.10.2010 - 84,15 Eur
10/ pojednávanie dňa 28.10.2010 - 336,62 Eur

11/ odvolanie proti rozsudku z 25.11.2010 - 336,62 Eur
12/ vyjadrenie k odvolaniu odporcu z 9.12.2010 - 336,62 Eur
13/ pojednávanie dňa 4.11.2013 - 84,53 Eur
14/ podanie na súd vo veci samej z 14.7.2014 - 338,74 Eur
15/ pojednávanie dňa 6.10.2014 - 338,74 Eur

16/ pojednávanie dňa 27.11.2014 a
17/ režijný paušál 12 x 7,21 Eur + 1 x 7,81 Eur + 3 x 8,04 Eur ), t.j. 118,45 Eur
Spolu bez DPH 5.006,17 Eur + 20% DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. vo výške
1.001,23, spolu s DPH vo výške 6.007,40 Eur.

Súd priznal žalobcovi trovy na účet právnej zástupkyni žalobcu v sume 2.002,46 Eur, tak ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.