Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2015

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/117/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200517
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2014200517.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov
senátu JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: J. Q., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom A. XXX, XX-XXX R., Poľsko, občan Poľskej republiky, právne zast.: V4 Legal, s.r.o., so
sídlom Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č.
8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 7950-3/2013-BA zo dňa
30.07.2013, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 7950-3/2013-BA zo dňa 30. júla 2013
z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a), c), d) O.s.p. a vec jej vracia na ďalšie konanie.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia
vo výške 340,89 eur na účet právneho zástupcu V 4 Legal, s.r.o., Žilina, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou súdu dňa 14.10.2013 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia
rozhodnutia žalovanej č. 7950-3/2013-BA zo dňa 30.07.2013, ktorým žalovaná zamietla jeho odvolanie
a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Senica č. 22904-1/2011-SE zo dňa 22.08.2011,
ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že žalobcovi ako zamestnancovi nevznikla účasť na
nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 01.09.2010.

Žalobca namietal, že žalovaná rozhodla v rozpore s požiadavkou na aplikáciu čl. 16 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 (ďalej len Nariadenie), v zmysle ktorého sa na žalobcu
vzťahujú uplatniteľné predpisy Slovenskej republiky, s poukazom na čl. 13 ods. 3 Nariadenia, nakoľko
žalobca vykonával činnosť zamestnanca na území Slovenskej republiky. Za pochybenie považuje
to, že žalovaná vo svojom procesnom postupe neúplne zistila skutkový stav veci a aplikovala naň
nesprávny hmotnoprávny predpis, pričom svoje rozhodnutie prakticky neodôvodnila, keď iba poukázala
na ustanovenia právnych predpisov a dôsledne sa nevysporiadala s individuálnou situáciou žalobcu. V
odôvodnení rozhodnutia konštatovala iba to, že výsledkami vykonanej kontroly nebolo preukázané, že
by žalobca vykonával činnosť na území Slovenskej republiky, pričom však podkladom rozhodnutia neboli
relevantné zistenia kontroly jeho zamestnávateľa, počas ktorej bola správnemu orgánu predložená
všetka existujúca dokumentácia zamestnanca, čím bolo vyčerpané dôkazné bremeno v súvislosti s
reálnym výkonom činnosti žalobcu. Zdôraznil, že koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia je
okrem iného založená na princípe rovnakého zaobchádzania, v zmysle ktorého podliehajú migrujúce
osoby na území členských štátov rovnakým povinnostiam a využívajú rovnaké výhody ako štátni
občania dotknutého štátu. Zakazuje sa akákoľvek diskriminácia na základe štátneho občianstva, čo

žalovaný porušuje svojim diskriminačným postupom voči zamestnancom, ktorí sú občanmi Poľska.
K porušeniu tohto princípu došlo tiež tým, že u iných zamestnancov toho istého zamestnávateľa za
rovnakých pracovných podmienok Sociálna poisťovňa rozhodla, že podliehajú slovenskej legislatíve
ako legislatívne uplatniteľnej. Diskriminačný charakter má tiež oznámenie žalovaného týkajúce sa
spoločností, ktoré na území Slovenska vykonávajú činnosť ako tzv. schránkové firmy, podľa ktorého:
„u zamestnancov uvedených firiem, u ktorých doteraz nebolo rozhodnuté, akým právnym predpisom
podliehajú, pričom na základe kontrol vykonaných Sociálnou poisťovňou bolo konštatované, že ide o tzv.
schránkové firmy a na území SR nedochádza k reálnemu výkonu činnosti ich zamestnancov, príslušná
pobočka Sociálnej poisťovne vydá rozhodnutie o nevzniknutí poistenia, t.j., že nepodliehajú slovenským
právnym predpisom“. Uvádzané podľa žalobcu evokuje a smeruje k vydávaniu rozhodnutí šablónového
charakteru, bez spoľahlivo zisteného skutkového stavu.

Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 28.04.2014 navrhla žalobu zamietnuť. Poukázala na to, že
riešenie zamestnancov zamestnávateľa J. Q. PROJEKT PLUS, Sobotište, prebiehalo pomerne dlhé
obdobie a Sociálna poisťovňa akceptovala návrh poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia, ZUS
Varšava, na uzatvorenie dohody v súlade s článkom 16 (4) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 987/2009, v zmysle ktorej je v prípade týchto zamestnancov určené poľské zákonodarstvo.
Pri určovaní uplatniteľnej legislatívy je rozhodujúci nielen status osoby ako zamestnanca, ale aj
reálny výkon činnosti za účelom zamedzenia manipulácii s uplatniteľnými predpismi a ich zneužívaniu.
Kontroly zamerané na reálny výkon činnosti zamestnancov na území SR, ktorí majú bydlisko v Poľskej
republike, začala Sociálna poisťovňa vykonávať na základe podnetov ZUS Varšava odôvodnených
vznikom firiem, cieľom činnosti ktorých nebol výkon zamestnania mimo hraníc Poľska, ale vyhýbanie
sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie v Poľskej republike z podnikateľskej činnosti, ktorú v
Poľskej republike vykonávajú. Pre určenie uplatniteľnej legislatívy v zmysle Nariadenia č. 883/2004 v
spojení s Nariadením (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 a vykonávacím Nariadením
(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 je rozhodujúce preukázanie nadväznosti na reálny
výkonu činnosti, ako jeden zo základných faktorov na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym
predpisom sociálneho zabezpečenia. Rovnako zásadný význam má aj preukázanie naplnenia kritéria
registrovaného sídla zamestnávateľa v zmysle čl. 14 vykonávacieho nariadenia.

Sociálna poisťovňa, pobočka Senica sa dňa 24.06.2011 pokúsila vykonať u zamestnávateľa žalobcu
kontrolu, pričom zistila, že prenájom objektu, kde sídlil zamestnávateľ bol zrušený a nebolo preukázané,
že jeho zamestnanci počas trvania pracovnoprávneho vzťahu prácu skutočne vykonávali. V dňoch 21.
- 22.09.2011 vykonala u zamestnávateľa kontrolu odvodu poistného na sociálne poistenie za obdobie
01.08.2010. - 30.06.2011 a z protokolu, podpísaného aj povereným zástupcom zamestnávateľa bolo
zistené, že zamestnávateľ dňom začatia výkonu kontroly ukončil podnikateľskú činnosť. Táto skutočnosť
však nemá vplyv na závery v otázke uplatniteľnej legislatívy. Z pracovných zmlúv predložených až
po vydaní rozhodnutia vo veci vzniku sociálneho poistenia bolo zistené, že tieto boli uzatvárané s
dojednaním pracovného pomeru na kratší pracovný čas - 8 hodín mesačne, pričom zamestnanci
mali priznanú mesačnú mzdu vo výške 30 eur. Vznik a zánik povinného poistenia v zmysle zák. č.
461/2003 Z.z. nie je podmienený podaním prihlášky alebo odhlášky, tieto majú iba deklaratórnu povahu,
nemôžu zakladať povinné sociálne poistenie, ani deklarovať vznik povinného sociálneho poistenia v
rozpore s koordinačnými nariadeniami Európskej únie. S námietkou oneskoreného vydania rozhodnutia
v odvolacom konaní sa vysporiadala tak, ho považuje za vydané včas, nakoľko v období prerušenia
odvolacieho konania lehoty na vydanie rozhodnutia neplynuli. Poukázala na právnu úpravu obstarávania
podkladov a hodnotenia dôkazov Sociálnou poisťovňou, návrh príslušnej poľskej inštitúcie zo dňa
10.10.2013 na uzatvorenie dohody o určení poľského zákonodarstva a vyvrátila námietku, že vo vzťahu
k žalobcovi ako občanovi Poľskej republiky bolo postupované diskriminačne pri určovaní uplatniteľnej
legislatívy, nakoľko k jeho prípadu pristupovala rovnakým spôsobom, ako k ostatným zamestnancom,
cudzím štátnym príslušníkom, v obdobnom postavení.

Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom sa účastníci po predchádzajúcom
ospravedlnení nezúčastnili, súd preto vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplynulo, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v
správnom konaní, v ktorom bola u zamestnávateľa J. Q., PROJEKT PLUS, vykonaná kontrola zameraná
na preukázanie skutočného výkonu činností každého zamestnanca na území Slovenskej republiky,
pričom sa nepodarilo preukázať, že prideľoval prácu zamestnancom počas trvania pracovnoprávneho
vzťahu, ani, že zamestnanci prácu na území hodín mesačne a mzdou Slovenskej republiky reálne
vykonávali. Na základe toho bolo vydané prvostupňové rozhodnutie č. 22904-1/2011-SE zo dňa
22.08.2011, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že žalobcovi ako zamestnancovi
nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom
01.09.2010.

Až v súvislosti s ďalšou kontrolou 21. - 22.09.2011 vykonávanou pobočkou Senica za účelom preverenia
platenia odvodov na sociálne poistenie boli predložené pracovné zmluvy dojednané na kratšiu pracovnú
dobu 8 hodín mesačne a mzdu 30 eur mesačne. Zároveň ku dňu začatia kontroly zamestnávateľ ukončil
podnikateľskú činnosť.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že pracoval v zmysle predloženej
zmluvy ako marketingový a reklamný poradca, pričom ako doklad o výkone práce zamestnávateľovi
predkladal dochádzkové listy a za prácu, distribúciu reklamných letákov dostával dojednanú odmenu.

Žalovaná ako druhostupňový správny orgán vo veci rozhodla tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdila
s odôvodnením, že na základe výsledkov vykonanej kontroly nebolo preukázané, že by žalobca reálne
vykonával činnosť na území Slovenskej republiky a preto nemôže byť poistený na území SR podľa čl. 11
ods. 3 a čl. 13 ods. 1 a čl. 13. ods. 3 základného nariadenia (Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a
Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia(ES) Európskeho
parlamentu a Rady č. 988/2009 a vykonávacie nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č.
987/2009, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 883/2004).

V odôvodnení uviedla, že pri určovaní uplatniteľnej legislatívy nie je rozhodujúci len status osoby
ako zamestnanca, resp. samostatne zárobkovo činnej osoby, ale aj výkon činnosti. Preto je dôležité
skúmať pri aplikácii osobitného pravidla, ktorého cieľom je zabezpečenie uplatniteľnej legislatívy len
jedného členského štátu, nie len status osoby, ale aj reálny výkon činnosti za účelom zamedzenia
manipulácii s uplatniteľnými právnymi predpismi a ich zneužívania v tejto oblasti. Napriek tomu, že pojem
reálneho výkonu činnosti nie je explicitne zadefinovaný v základnom nariadení, v pravidlách určujúcich
uplatniteľnú legislatívu ustanovených v hlave II základného nariadenia je pojem reálneho výkonu činnosti
jedným z faktorov na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia.

Sociálnej poisťovni bola doručená informácia poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava,
že v posledných rokoch vznikli na území Slovenskej republiky firmy, ktoré sprostredkovávajú pre
poľských samostatných podnikateľov zamestnanie na úväzok v iných členských štátoch. V mnohých
prípadoch cieľom tejto činnosti nie je výkon zamestnania na pracovnú zmluvu mimo hraníc Poľskej
republiky, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie ZUS z podnikateľskej činnosti,
ktorú vykonávajú v Poľskej republike. Príslušná poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia, ZUS
Varšava, bola oprávnená požadovať preukázanie relevantných skutočností na určenie uplatniteľnej
legislatívy a súvzťažne Sociálna poisťovňa, ktorá je príslušná inštitúcia na určenie uplatniteľnej
legislatívy na území Slovenskej republiky, bola povinná rozhodujúce skutočnosti preskúmať.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom
v zmysle Druhej hlavy Piatej časti O.s.p a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Podľa § 244 O.s.p.

(1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").

Podľa § 247 O.s.p.
(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba
tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
Do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho
poistenia v sporných prípadoch.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2011
Zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis 4) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má
prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu,
ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, 5) okrem nepeňažného
príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa
osobitného predpisu, 5) poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu.

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2011
Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v
nezamestnanosti je, ak tento zákon neustanovuje inak, fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá
právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, (s uvedením výnimiek).

Podľa § 14 ods. 1 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2011
sú povinne nemocensky poistení zamestnanci uvedení v § 4 ods. 1.

Podľa § 15 ods. 1 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2011
sú povinne dôchodkovo poistení zamestnanci uvedení v § 4 ods. 1 a 2.

Podľa § 19 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2011
Povinne poistený v nezamestnanosti je zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený, ak tento
zákon neustanovuje inak.

Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa od 01.05.2004 v oblasti sociálneho zabezpečenia
uplatňujú koordinačné nariadenia, Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71, zo 14.06.1971 o uplatňovaní
systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov
a jeho vykonávacie nariadenie Rady (EHS) č. 574/1972, z 21.03.1972.

Od 01.05.2010 sa uplatňujú nové koordinačné nariadenia, Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a
Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia
(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo 16.09.2009 (ďalej len „základné nariadenie“) a
vykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16.09.2009, ktorým sa
vykonáva nariadenie č. 883/2004 (ďalej len „vykonávanie nariadenie“).

Pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu ustanovené v hlave II základného nariadenia majú za úlohu
zabezpečiť, aby sa na zamestnanca a samostatne zárobkovo činnú osobu nevzťahovali legislatívy dvoch
alebo viacerých členských štátov, v ktorých vykonávajú činnosti, resp., aby nedošlo k situácii, že sa na
nich nebude vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu.

Podľa článku 11 (3) (a) základného nariadenia s výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca
činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym
predpisom tohto členského štátu.

V súvislosti s pravidlom uplatniteľnej legislatívy len jedného členského štátu, základné nariadenie v
článku 13 ustanovuje, ktorým právnym predpisom podlieha osoba vykonávajúca činnosti v dvoch alebo
viacerých členských štátoch.

Podľa článku 13 (1) základného nariadenia v znení účinnom do 27.06.2012 osoba, ktorá zvyčajne
vykonáva činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo viacerých členských štátoch podlieha:
a) právnym predpisom členského štátu bydliska, ak takáto osoba vykonáva podstatnú časť svojej činnosti
v tomto členskom štáte, alebo ak je zamestnaná vo viacerých podnikoch, alebo ju zamestnáva viacero
zamestnávateľov, ktorých registrované sídlo alebo miesto podnikania je v odlišných členských štátoch,
alebo
b) právnym predpisom členského štátu, v ktorom je registrované sídlo alebo miesto podnikania podniku
alebo zamestnávateľa zamestnávajúceho danú osobu, ak táto osoba nevykonáva podstatnú časť svojich
činností v členskom štáte svojho bydliska.

Podľa článku 13 (3) základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná
osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha
právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva
takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s
článkom 13 (1) základného nariadenia.

Podľa § 196 ods. 7 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
Organizačná zložka sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne
a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

Podľa § 209 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
(1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon
neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí
vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

(4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych
predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Napadnuté rozhodnutie, prieskumu ktorého sa žalobca domáhal, bolo vydané na základe kontroly
vykonanej u zamestnávateľa žalobcu za účelom preverenia reálnosti výkonu pracovnej činnosti žalobcu,
prihláseného v Registri poistencov Sociálnej poisťovne dňom 01.09.2010 s prihliadnutím na dôvodnosť
aplikácie právnych predpisov Slovenskej republiky vo veciach sociálneho poistenia.

Napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím odvolacieho orgánu o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu
organizačnej zložky sociálnej poisťovne zo dňa 22.08.2011, v odôvodnení ktorého absentujú podstatné
náležitosti vyžadované ustanovením § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z..

O odvolaní rozhodujúca žalovaná v odôvodnení svojho rozhodnutia síce popísala vnútroštátnu
i medzinárodnú právnu úpravu posudzovaného nároku, obsah spolupráce s orgánmi sociálneho
zabezpečenia Poľskej republiky i spôsob vykonávania šetrenia v tomto konkrétnom prípade, v konečnom
dôsledku však svoje potvrdzujúce stanovisko zhrňujúco odôvodnila iba tým, že výsledkami kontroly
vykonanej pred vydaním napadnutého rozhodnutia nebolo preukázané, že by žalobca na území
Slovenskej republiky reálne vykonával činnosť ako zamestnanec. Do odôvodnenia rozhodnutia boli
prevzaté závery z vykonanej kontroly, paušálne zahŕňajúce všetkých zamestnancov kontrolovaného
zamestnávateľa, ktorý medzičasom ukončil podnikateľskú činnosť na území SR. Nakoľko sa však

rozhodnutie týka konkrétnych práv žalobcu ako konkrétnej osoby, musí tomu zodpovedať aj dostatočne
určité odôvodnenie. Bola teda posúdená ako dôvodná námietka, žalobcu že došlo k pochybeniu v tom,
že pri posudzovaní výkonu činnosti občanov Poľskej republiky u zamestnancov na území Slovenskej
republiky nebola posudzovaná každá dotknutá osoba individuálne.

Podľa článku 16 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 987/2009, ak existuje neistota
vo veci určenia uplatnených právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo
úrady dvoch alebo viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcii určených
príslušnými úradmi dotknutých členských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali,
určia sa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na článok
13 základného nariadenia a príslušné ust. článku 14 vykonávacieho nariadenia.

Aj keď zo žiadneho predpisu nevyplývajú formálne náležitosti takejto dohody, rozhodne musí byť
z jej obsahu objektívne preukázateľné, na ktoré subjekty (zamestnancov a zamestnávateľov) sa
vzťahuje. Za takúto dohodu nemožno považovať list z 10.12.2013, ktorým žalovaná akceptovala
návrh na uzatvorenie spoločnej dohody medzi Sociálnou poisťovňou a poľskou inštitúciou sociálneho
zabezpečenia ZUS, v súlade s článkom 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia, v zmysle ktorej je v
prípade 1236 osôb určené poľské zákonodarstvo a takto určené zákonodarstvo má konečnú platnosť. Z
uvedeného listu totiž nevyplýva, že či určenie poľského zákonodarstva platí aj pre prípad zamestnanca
J. Q.. To, že žalovaná považovala za takúto dohodu ohľadne osoby žalobcu list zo dňa 10.12.2013, súd
to považuje za nesprávne právne posúdenie tejto skutočnosti.

Z vyššie uvádzaných dôvodov súd preskúmavané rozhodnutie žalovanej podľa § 250j ods. 2 písm.
a), c), d) O.s.p. ako prijaté na základe nesprávneho právneho posúdenia, nedostačujúceho zistenia
skutkového stavu a súčasne nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov zrušil a vec jej vrátil na ďalšie
konanie v naznačenom smere v zmysle ust. § 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia.

Procesne úspešnému žalobcovi súd priznal v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. súd právo na náhradu trov
konania v rozsahu trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. spolu v sume 340,89
eur. Priznaná náhrada pozostáva z tarifnej odmeny za 2 úkony právnej služby po 130,16 eur (prevzatie
a príprava zastúpenia, podanie žaloby), 2 x paušálnej náhrady po 7,81 eur a DPH z celkovej náhrady.

Vo zvyšnej časti vyčíslenej náhrady (námietky a podanie na KS Bratislava) súd nepovažoval vyčíslenú
náhradu za účele uplatnenú, aj vzhľadom na skutočnosť, že sa jednalo o obdobné podania vo viacerých
veciach.

Celú priznanú náhradu trov konania je žalovaná povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu č.
XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení zmien a doplnkov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto
súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 3. 5. 2021. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.