Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 9, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7To/24/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8616010182
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tobiaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8616010182.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tobiaša a sudcov JUDr.
MariánaSninskéhoaJUDr.MonikyHalkociovejnaverejnomzasadnutíkonanomdňa9.2.2017,vtrestnej
veci proti obžalovanému I. V. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a iné, o
odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. XT/XX/XX zo dňa 7.9.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obž. I. V..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Svidník uznal obž. I. V. vinným zo spáchania prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods.
1 písm. a/ Tr. zák. na skutkovom základe, že
-dňa X.X.XXXX asi o 22.00 hod. v byte na ulici X. mája XXX/X vo D., verejne, po hanlivých urážkach R.
N., túto škrtil uterákom a udrel rukou po tvári, čím jej spôsobil drobné poranenia, ktoré si nevyžiadalo

lekárske ošetrenie a keď sa jej snažil pomôcť S. T., tohto fyzicky napadol opakovanými údermi päsťou do
tváre, čím mu spôsobil poranenia, a to tržnozhmoždenú ranu v oblasti hornej pery vpravo, pomliaždenie
záhlavnej časti hlavy a tváre, pomliaždenie a krvnú podliatinu v okolí ľavého oka a ľavej časti tváre s
dobou liečenia a s tým spojenou práceneschopnosťou po dobu 10-12 dní.

Za to mu súd uložil podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 41 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, §

37 písm. m/ Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, pre výkon ktorého ho zaradil do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia (§ 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.).

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom obhajcu, podal odvolanie
obžalovaný, v dôvodoch ktorého uvádza, že si uvedomuje, že skutok, na základe ktorého ho okresný
súd odsúdil, spáchal, k spáchaniu sa aj priznal, patrične to oľutoval a dotyčným osobám R. N. a S. T.

sa hneď o dva dni aj ospravedlnil a oni jeho ospravedlnenie prijali. Na druhej strane však skutok sa
nestal úplne presne ako to poškodení opísali. Aj keď poškodenej nadával a dal jej aj facku, nepamätá
si, aby ju škrtil. Aj poškodeného B. udrel niekoľkokrát päsťou do tváre, ale bolo to zapríčinené vplyvom
alkoholu a poškodený ho provokoval. Pripúšťa, že ho nemusel udrieť päsťou, stačila aj facka, ale už
na súde prvého stupňa uviedol, že je prchkej povahy a nechal sa vyprovokovať. Navrhol preto, aby
odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu uvedenom v § 317 ods. 1 Tr. por. zrušil rozsudok vo výroku

o treste a sám mu uložil primeraný trest, teda trest nižší, ako mu bol uložený súdom prvého stupňa. V
ďalšom písomnom podaní obžalovaný dôvody odvolania doplnil, že nemal v úmysle niekomu ublížiť, v
danej chvíli konal v dôsledku zľaku a strachu, v tom momente, v zlomku sekundy ho nič iné nenapadlo
a žiaľ došlo k ublíženiu na zdraví osobe, ktorá ho napadla, čo je mu nesmierne ľúto. Hneď sa snažil
poškodenému pomôcť, dával mu studené obklady na tvár. Poškodeným sa ospravedlnil, prejavil úprimnú
ľútosť. Podľa jeho názoru iba odvracal jemu hroziaci útok zo strany poškodených. V záverečnej reči

navrhol súdu, aby prešetril jeho duševný stav znalcami z odboru psychiatrie a psychológie, má za to, že
za jeho správaním v konfliktných situáciách môže byť nejaká duševná porucha, za ktorú nemôže, podľajeho názoru znalecký posudok by mohol mať veľký vplyv pre následné rozhodnutie súdu. Má za to, že
jeho odvolanie proti rozsudku je dôvodné a verí, že krajský súd všetko v jeho trestnej veci preskúma
a spravodlivo rozhodne.

Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania obžalovaným preskúmal krajský súd podľa § 317
ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, a dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Vychádzajúc z obsahu podaných odvolaní obžalovaným a jeho obhajcom, no hlavne vzhľadom k tomu,
že obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7.9.2016 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods.
1 písm. c/ Tr. por., že nepopiera spáchanie skutku a následne na položené otázky v zmysle § 333 ods.
3 písm. c/,d/,f/,g/ a h/ odpovedal áno a súd jeho vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. prijal, pričom
ho poučil, že takéto vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku

uvedeného v obžalobe je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním, krajský súd
konštatuje, že obžalovaný napadol rozsudok len v časti výroku o uloženom treste a iba v tejto časti
krajský súd napadnutý rozsudok preskúmaval.

V dôvodoch rozsudku prvostupňový súd vo vzťahu k ukladanému trestu citoval zo správ o povesti, z

ktorých plynie, že obžalovaný v mieste trvalého bydliska je hodnotený priemerne, nie je zamestnaný,
doposiaľ bol viackrát súdne trestaný, naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Svidník sp.
zn. 0T X/XX zo dňa 7.5.2014 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. a/ Tr.
zák., kde v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. XTo 30/14 zo dňa 10.9.2014 mu
bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov. Prvostupňový súd vyhodnotil aj

pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, keď skonštatoval, že u obžalovaného zistil poľahčujúcu
okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zák., teda, že sa k spáchaniu skutku priznal a trestný čin úprimne
oľutovalapriťažujúcuokolnosťvzmysle§37písm.m/Tr.zák.,tedažeužbolzatrestnýčinodsúdený.Pri
rovnosti pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností poukázal prvostupňový súd na motív konania
obžalovaného, jeho osobné pomery, doterajší život a mal za to, že na nápravu obžalovaného nie je

možné pôsobiť iným druhom trestu, ako nepodmienečným trestom odňatia slobody, keďže obžalovaný
pre podobné konanie už bol v minulosti odsúdený a teraz stíhaný skutok spáchal krátko po prepustení
z výkonu trestu pre iný trestný čin. Uložený trest vo výmere 12 mesiacov považoval za dostačujúci na
nápravu obžalovaného aj z hľadiska preventívneho, teda, že bude dostatočnou zárukou, že tento sa v
budúcnosti trestnej činnosti nedopustí. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný pred spáchaním tohto prečinu

bol v posledných 10-tich rokov vo výkone trestu odňatia slobody, ho súd podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.
zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Stýmitozávermisúduprvéhostupňasastotožnilajkrajskýsúd,novovzťahuknimpovažujezapotrebné
zdôrazniť, že obžalovaný I. V., vychádzajúc z odpisu registra trestov GP bol 11x súdne trestaný pre

majetkovú a násilnú trestnú činnosť, opakovane už bol aj vo výkone trestu odňatia slobody a opakovane
bolo rozhodnuté aj o jeho podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody a následne v
dôsledku neosvedčenia sa bol nariadený výkon trestu. Posledné odsúdenia citoval už súd prvého stupňa
vo svojom rozhodnutí a poukázal na ne aj krajský súd, je však potrebné zdôrazniť, že z posledného
výkonu trestu odňatia slobody pred spáchaním teraz stíhaného skutku bol obžalovaný prepustený

10.11.2015, trest vo výmere 1 roka a 4 mesiacov vykonával pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1,2 písm. a/ Tr. zák. a bolo mu uložené aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Ďalší výkon trestu vo veci Okresného súdu Svidník sp. zn. 0T XX/XX mu bol nariadený dňa 23.11.2015,
keďžesaneosvedčilvskúšobnejdobepripodmienečnomprepustení,rovnakopreprečinnebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. b/ Tr. zák. a z tohto výkonu trestu bol prepustený 17.11.2016. Je

tedanevyhnutnékonštatovať,žeterazstíhanéhoskutkusamalobžalovanýdopustiťaninie3mesiacepo
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody a v neprospech obžalovaného je nevyhnutné vyhodnotiť aj tú
skutočnosť, že mu bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, no teraz stíhaného
skutku sa mal, vychádzajúc z vykonaného dokazovania, dopustiť pod vplyvom alkoholických nápojov.
Pre objektívne vyhodnotenie všetkých okolností rozhodných pre ukladanie trestu krajský súd doplnil

dokazovanie na verejnom zasadnutí oboznámením hodnotenia obžalovaného Jána Čajku z posledného
výkonu trestu odňatia slobody, ktoré možno považovať za všeobecné, nie však negatívne, počas tohto
výkonu trestu nebol ani disciplinárne odmenený, ani potrestaný, jeho správanie sa bolo v norme.Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností obžalovanému bolo nevyhnutné ukladať trest
odňatia slobody priamo spojený s jeho výkonom a v rámci trestnej sadzby 0-3 roky, pri zistení
jednej poľahčujúcej a jednej priťažujúcej okolnosti, trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, možno

považovať za trest zákonný a primeraný, aj keď skôr mierny. Nemožno prehliadnuť už spomínaných
11 predchádzajúcich odsúdení, no najmä skutočnosť, že sa mal teraz stíhaného skutku dopustiť pod
vplyvom alkoholu pri uloženom ochrannom protialkoholickom liečení ústavnom a krátko, ani nie tri
mesiace, po poslednom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Takýto trest, aj podľa názoru
krajského súdu, spĺňa všetky zákonné požiadavky uvádzané v ust. § 34 Tr. zák., teda zohľadňuje spôsob

spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, osobu samotného obžalovaného, jeho pomery a
možnosti nápravy.

Správne súd postupoval, keď ho pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia, keďže v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním skutku bol už vo
výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin (§ 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.).

K odvolacím námietkam obžalovaného spočívajúcim v tom, že on sa iba bránil pred útokmi
poškodeného, konal tak neuvážene, spontánne a až v záverečnom návrhu žiadal o vyšetrenie jeho
duševnéhostavu,čoprvostupňovýsúdneakceptoval,krajskýsúdopätovnepoukazujenaskutočnosť,že
obžalovaný v predmetnej veci urobil vyhlásenie v zmysle § 257 Tr. por., v tejto časti, teda výroku o vine,

nebolo možné napadnutý rozsudok preskúmavať, no aj napriek tomu z obsahu prípravného konania,
výpovede samotného obžalovaného, ale aj poškodených R. N. a S. T. nevyplývajú také skutočnosti,
ktoré by svedčili existencii okolností vylučujúcich protiprávnosť činu zo strany obžalovaného, ale nezistil
ani okolnosti vylučujúce jeho trestnú zodpovednosť. Obžalovaný vo svojej výpovedi dňa 1.7.2016 v
prípravnom konaní spáchanie skutku bez výhrad priznal, k o sebe uviedol, že sa po zdravotnej stránke

cíti dobre, nebol nikdy na psychiatrickom liečení a po psychickej stránke sa taktiež cíti dobre, v priebehu
prípravného konania ani v konaní pred súdom neprezentoval žiadne psychické zdravotné problémy,
ktoré by mohli mať vplyv na spáchanie skutku, až v záverečnom návrhu na túto skutočnosť poukázal.
Krajský súd, vzhľadom na celkovú dôkaznú situáciu, vyjadrenia samotného obžalovaného, hodnotiac
jeho osobu, nezistil potrebu vyšetrenia duševného stavu obž. I. V. znalcami tak, ako to obžalovaný

navrhol a jeho návrh uznesením na verejnom zasadnutí konanom dňa 9.2.2017 zamietol.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom krajský súd odvolanie obž. I. V., smerujúce do výroku
o treste napadnutého rozsudku, v zmysle § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.