Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 1, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/230/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114222163
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7114222163.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a
sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Adriany Murínovej, vo veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, proti žalovaným 1) P. T., B.. XX.X.XXXX, W., T. X H. X) P. T., B..
XX.X.XXXX, W.N., T. X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných Združenie - Pomoc a

ochrana spotrebiteľa „POS", Prešov, Nám. Legionárov 5, IČO: 42 343 828 (ďalej len združenie), zast.
JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, Košice, Urbánkova 6, o zaplatenie 2 650,58 eur s prísl., o
odvolanívedľajšiehoúčastníkaprotiuzneseniu15C/256/2014-80z15.12.2015OkresnéhosúduKošiceI

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v jeho 4. výroku.
Stranám sporu a združeniu nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) uznesením rozhodol, že konanie zastavuje, žalobcovi vracia
zaplatený súdny poplatok vo výške 152,30 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. v lehote 30 dní
po doručení právoplatného uznesenia, že žalobca nemá právo náhradu trov konania, že vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovaných v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.
2. V odôvodnení rozhodnutia o.i., k trovám konania uviedol, že o nich rozhodol podľa § 146 ods.2 O.s.p.
(jeho znenie citoval) a uzavrel, že žalobca nepreukázal, že k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie

žalovaných v 1. a 2. rade, a teda z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, preto nemá právo
na náhradu trov konania. O trovách žalovaných v 1. a 2. rade nerozhodoval z dôvodu absencie takéhoto
návrhu. Pokiaľ ide o trovy vedľajšieho účastníka, jeho úspech v konaní sa spravuje úspechom účastníka,
na ktorého strane do konania vstúpil. V prípade vzniknutých trov právneho zastúpenia posudzuje ich
účelnosť,ktorémusiasledovaťprocesnépresadzovanienárokualeboprocesnúochranuprotitvrdenému
nároku. V danom prípade udelenie plnomocenstva advokátke bolo všeobecným úkonom formálnym a

paušálnym (bez znalosti sporu). Blanketárny vstup vedľajšieho účastníka nemožno považovať za úkon
z hľadiska trov konania účelný na uplatňovanie alebo bránenie práva žalovaných v 1. a 2. rade. Za
takejto situácie trovy konania uplatnené v konaní vedľajším účastníkom nemožno považovať za účelné,
pretože v danom prípade nemožno prijať záver, že právna zástupkyňa vedľajšieho účastníka vykonala
úkony nevyhnutné pre úspech veci, t.j. že poskytla právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na
rozhodnutie súdu. Vzhľadom na uvedené vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

3.Uznesenie napadlo včas podaným odvolaním združenie vo výroku, ktorým súd rozhodol, že
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznáva, ktoré
odôvodňuje nasledovne: Poukázal na to, že súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle § 146 ods.2
O.s.p., v zmysle ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. On (vedľajší účastník) elektronickým podaním z 29.6.2015, potom ako vstúpil do
konania na strane žalovaného spotrebiteľa 17.10.2014, podal vo veci na základe súdom doručených

listinných dôkazov na vec sa vzťahujúcich, kvalifikované a konkretizované vyjadrenie, ktorým vzniesol
námietku premlčania voči nároku uplatnenému žalobcom. V danom prípade sa jedná jednoznačneo spotrebiteľský vzťah založený formulárovou zmluvou a k nej pripojených zmluvných ustanovení
na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Citujúc znenie § 93 ods.2, § 79 ods.4
O.s.p. konštatoval, že žalobca so žalovaným uzavreli Zmluvu o revolvingovom úvere č.: 8000060645

z 23.5.2007 (ďalej iba „zmluva"). Na základe zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 120
024,-Sk (3 984,07 €). Žalovaný sa zaviazal úver splácať v pravidelných 36 mesačných splátkach v
sume 3 334,-Sk (110,67 €). Žalovaný splátky nesplácal v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok. Z
uvedeného dôvodu žalobca zaslal žalovanému oznámenie o zosplatnení s tým, že žalovaný bol povinný
uhradiť splátky vo výške 2 871,93 € 17.9.2008, čím sa stal splatným celý dlh. Pôvodný žalobca uplatnil

predmetnú pohľadávku žalobou doručenou súdu až 9.4.2014. V zmysle § 101 O. z. vzniesol námietku
premlčania, nakoľko žalobcom uplatnené právo, ako vyplýva zo skutočností uvedených v žalobe uplatnil
žalobca žalobou doručenou súdu 9.4.2014 t.j. až po uplynutí trojročnej premlčacej doby, ktorá uplynula
18.9.2011. Vyššie uvedené a citované stanovisko, bolo prvostupňovým súdom doručené právnemu
zástupcovi žalobcu, ktorý následne podaním zo 4.12.2015 zobral žalobca prostredníctvom právneho
zástupcu návrh na začatie konania späť a to pred prvým pojednávaním a súd konanie na základe

dispozičnéhoúkonužalobcuzastavilvsúlades§96ods.1O.s.p..Otrováchkonaniarozhodolsúdtak,že
žiadnyzúčastníkovkonanianemáprávonaichnáhradu.Kjehooprávneniuvzniesťnámietkupremlčania
ako oprávnenej osoby poukázal v tejto súvislosti na uznesenie KS v Trenčíne č.k. 19Co/307/2012
zo 12.2.2014, kde súd konštatuje s poukázaním na rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky č.k.
25Cdo/539/2008 z 19.2.2009 a č.k. 2lCdo/2313/2004 zo 7.7.2005 , že uplatnenie obrany proti žalobe

je procesným právom účastníka konania a rovnaké právo má v zmysle § 93 ods.3 O.s.p. aj vedľajší
účastník , ktorý v konaní vystupuje na strane žalovaného . Na tom, že ide o procesné právo, nič nemení
skutočnosť, že ako obrana proti žalobe sa uplatňujú taktiež námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej
úpravy ( ako je práve námietka premlčania), lebo procesné právo tieto námietky uplatniť za konania
nemožno zamieňať s tým, že majú pôvod v hmotnom alebo len procesnom práve. Ak predpokladá, že

súd uznáva právo vedľajšieho účastníka dať sa zastúpiť advokátom a teda aj na náhradu trov konania
spätých s právnym zastúpením avšak vedľajšiemu účastníkovi ich náhradu nepriznal s tým, že tieto
považoval za neúčelné, poukázal naopak na prax žalobcu, ktorý hromadnými formulárovými žalobami
uplatňuje voči spotrebiteľom premlčané nároky a teda je logické, že voči takémuto postupu žalobcu, sa
opakovanemusívedľajšíúčastníkvyjadrovaťvoformeaspôsobomdeterminovanýmpostupomžalobcu.

Vo vzťahu k účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka poukázal na čl. 47 Ústavy SR a §
93ods.4O.s.p.vzmysle,ktoréhomávedľajšíúčastníkrovnaképrávaapovinnostiakoúčastníkkonania,
teda aj právo dať sa zastúpiť advokátom v súlade s § 24 a § 25 ods.1 O.s.p. , realizujúc tak ústavné právo
na právnu pomoc pred súdmi. Na druhej strane poukázal na § 16 ods.1 z. č. 586/2003 Z.z. o advokácii
v platnom znení v zmysle, ktorého sa advokát ako nesporne odborne fundovaná osoba, môže dať v

rámci svojho poverenia zastúpiť iným advokátom (§ 25 ods.3 O.s.p.) resp. v pozícii účastníka konania v
zmysle § 24 O.s.p. zástupcom, ktorého by si zvolil. V obidvoch spomenutých procesných situáciách by
sa jednalo aj napriek nesporne odbornej fundovanosti zastúpeného o účelne vynaložené trovy právneho
zastúpenia. Čo sa týka právnej hodnoty vstupu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, tak tento
poukázal na skutočnosť, že má vedomosť o prípadoch , keď súdy neprihliadali na neprijateľné zmluvné

podmienky resp. premlčanie v spotrebiteľských zmluvách ex offo a svojimi rozhodnutiami zaviazali
žalovaných plniť v celom rozsahu aj napriek tomu, že časť resp. celý žalobou uplatnený nárok sa
opieral o premlčané nároky zo spotrebiteľských zmlúv a priaznivý procesný výsledok bude vo veci
spotrebiteľov dosiahnutý až procesnou intervenciou vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník svojou
činnosťounapĺňacielepolitikyEÚvoblastiochranyprávspotrebiteľov(čl.169Lisabonskejzmluvy,čl.38

Charty základných práv EÚ, príslušnosť smernice EÚ a rozsudky Súdneho dvora EÚ ako aj vnútroštátnu
právnu úpravu o ochrane spotrebiteľov). V zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C- 279/09,
združenie na ochranu spotrebiteľa má právo na advokáta ako aj na náhradu trov konania. V predmetnej
veci došlo ku zastaveniu konania jednoznačne v dôsledku procesnej aktivity vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného, keď žalobca po doručení jeho procesného stanoviska vo veci zobral svoj návrh voči

žalovanému spotrebiteľovi v celom rozsahu späť. V zmysle § 146 ods.2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov
konania zavinil, že konanie sa muselo zastaviť je povinný uhradiť jeho trovy. V prejednávanej veci
jednoznačne nejde o prípad, kde by bol návrh podaný dôvodne a k späťvzatiu návrhu by došlo pre
správanie žalovaného. Ďalej zdôraznil, že súd zastavil konanie na základe dispozičného úkonu žalobcu,
pred prvým pojednávaním, teda odvolanie sa súdu na § 5b z.č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od

1.5.2014 v zmysle, ktorého súdy ex offo posudzujú premlčanie spotrebiteľských veciach je v danom
prípade absolútne irelevantné, nakoľko súd vzhľadom na späťvzatie návrhu žalobcom vôbec nepristúpil
k preskúmaniu nárokov žalobcu vo vzťahu k § 5b z.č. 250/2007 Z.z. resp. skúmaniu neprijateľných
podmienok spotrebiteľskej zmluvy a tak v časti o trovách konania mal súd aplikovať § 146 ods.2 O.s.p..Zároveň poukázal na skutočnosť, že žalobca v zastúpení svojho advokáta si v tomto konaní uplatnil už v
samotnom žalobnom návrhu nárok na náhradu trov právneho zastúpenia a pokladal vyčíslenú náhradu
svojich trov za odôvodnenú a to aj napriek tomu, že jeho žalobný návrh bol jedným z mnohých jeho

totožných návrhov, ktoré majú formulárový charakter. Naopak právny zástupca vedľajšieho účastníka
musel podrobne žalobný návrh ako aj jeho prílohy preštudovať, posúdiť či sa v danom prípade jedná o
uplatnenie premlčaného nároku a následne podať v tejto konkrétnej veci kvalifikované vyjadrenie, ktoré
splnilo svoj účel ochrany spotrebiteľa, keďže žalobný návrh bol žalobcom zobratý späť po vyjadrení
vedľajšieho účastníka. Jeho podanie (vyjadrenie) nie je všeobecné, nemá formulárový charakter, ale

konkrétne a individuálne sa vyjadruje k žalobnému návrhu žalobcu. Prostriedkom ochrany môže byť aj
inštitút náhrady trov konania, v rámci ktorého nemožno poprieť aj jeho sankčnú povahu (pre porovnanie
Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14.9.2011 sp. zn. 7 MCdo 4/2010, z ktorého
citoval a ďalej poukázal na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 16.6.2011 sp. zn. II. US
281/2011). Ide síce o problém zavinenia konania, ale niet dôvodu popierať tento sankčný aspekt aj pri
viac-menej svojvoľnom podávaní návrhov na priznanie nedovoleného plnenia. Poukázal tiež na nález

Ústavného súdu ČR II. ÚS 2257/08 zo 7.7.2009 v ktorom ústavný súd uviedol, že vzhľadom k ústavnému
rozmeru práva na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom pojmu „ účelný“ vymedzovať kategórie
subjektov, ktoré by mali z hľadiska právneho odlišné postavenie a tak im de facto právo na náhradu trov
konania upierať a z hľadiska ostatných subjektov ich diskriminovať. Na podporu svojich tvrdení poukázal
napr. na Uznesenie Krajského súdu v Košiciach, č.k. 6Co/6/2015 - 114 z 30.11.2015, ktorým odvolací

súd zmenil uznesenie Okresného súdu Košice II., č.k. 29C/15/2014-98 z 19.11.2014 a vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovaného priznal náhradu trov konania z dôvodu späťvzatia žalobného návrhu,
č. k. 9Co/94/2015 - 80 zo 14.4.2015, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie prvostupňového súdu,
ktorým zaviazal žalobcu k náhrade trov konania vedľajšieho účastníka. Uznesením Okresného súdu
Košice II., č.k. 13C/112/2014-50 zo 7.11.2014 súd konanie zastavil a vedľajšiemu účastníkovi na strane

žalovaného priznal náhradu trov konania, č.k. lCo/5/2013 - 68 z 26.2.2013, ktorým odvolací súd potvrdil
uznesenie prvostupňového súdu, ktorým zaviazal žalobcu k náhrade trov konania vedľajšieho účastníka,
ktorý v konaní vzniesol námietku premlčania voči nárokom žalobcu uplatneným voči žalovanému
spotrebiteľovi. Totožný právny názor vyslovil KS v Košiciach v uznesení z 5.6.2014 č.k. 2Co/15/2014 a
zároveň v odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že účelnosť trov konania treba interpretovať v súlade

s čl. 47 ods.2 Ústavy SR a § 3 ods.4 zák. č. 250/2007 Z.z., teda že do obsahu základného práva
na právnu pomoc v konaní pred súdmi nesporne patrí aj zastúpenie účastníka konania advokátom.
Uznesením Krajského súdu v Košiciach, č.k. 2Co/373/2013 z 15.5.2014, ktorým odvolací súd potvrdil
uznesenie prvostupňového súdu, ktorým zaviazal žalobcu k náhrade trov konania vedľajšieho účastníka.
Uznesením Okresného súdu Košice-okolie, č.k. 8C/190/2012 - 75 z 15.5.2013 súd konanie zastavil a

vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného priznal náhradu trov konania. Uznesením Krajského súdu
v Košiciach, č.k. 11Co/487/2013 z 30.4.2014, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie prvostupňového
súdu, ktorým zaviazal žalobcu k náhrade trov konania vedľajšieho účastníka. Uznesením Okresného
súdu Trebišov, č.k. 13C 278/2012-85 z 21.6.2013 súd konanie zastavil a vedľajšiemu účastníkovi
na strane žalovaného priznal náhradu trov konania. Uznesením Krajského súdu v Košiciach, č.k.

2Co/353/2013 zo 7.4.2014, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie prvostupňového súdu, ktorým
zaviazal žalobcu k náhrade trov konania vedľajšieho účastníka. Uznesením Okresného súdu Košice I.,
č.k. 24C/151/2012-83 z 27.7.2012 súd konanie zastavil a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného
priznal náhradu trov konania. V prípade ak sa odvolací súd nestotožní s jeho právnym názorom, žiada
aby v odvolacom konaní nebola žalobcovi priznaná náhrada trov odvolacieho konania z dôvodu ich

neúčelnostispočívajúcejvtýchistýchokolnostiachakévytýkažalobcavedľajšiemuúčastníkovinastrane
žalovaného, a to že po získaní vedomostí žalobcom, ako účinne a to paušálne v konaní uplatňovať
práva, alebo sa brániť a získaní tiež náhrady trov konania, zodpovedajúcej odmene, ktorú musel žalobca
advokátovi zaplatiť, aby pre neho paušálny vzor odvolania vyhotovil, nemôže už byť ďalej účelným
vynakladaním prostriedkov na odmeňovanie advokáta za to, aby aj v ďalších druhovo totožných veciach

robil obsahovo identické podania- odvolania voči rozhodnutiam ukladajúcim mu platiť trovy konania
vedľajšieho účastníka bez toho, aby tu bol zrejmý aj vklad venovaný argumentácii príznačnej práve pre
konkrétnu vec, v ktorej žalobcu zastupuje. Pozornosť odvolacieho súdu taktiež upriamil k rozhodnutiu
Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Beian vs. Rumunsko ( č.l ) zo 6.12.2007, v ktorom súd
rozhodol, že vzájomne si odporujúca judikatúra vnútroštátneho súdu predstavuje porušenie Dohovoru

o ochrane ľudských práv, konkrétne čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ako aj právo podľa čl. 14 Dohovoru v spojení
s čl. 1 Protokolu č.l. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje Uznesenie prvostupňového
súdu v časti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného za rozhodnutie, ktoré
vychádza nesprávneho právneho posúdenia veci a z tohto dôvodu prostredníctvom svojho právnehozástupcu navrhujeme, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice I. z 15.12.2015,
č.k. 15C/256/2014 preskúmal a v zmysle § 221 O.s.p. uznesenie v časti výroku o trovách konania
vedľajšieho účastníka na strane žalovaných v 1 a 2 rade zmenil a vydal toto Uznesenie: Žalobca je

povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných v 1 a 2 rade trovy konania vo výške
218,93 € bez DPH na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka konania na strane žalovaných
JUDr. Moniky Marjanovič, advokátka so sídlom Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice do troch dní od
právoplatnosti uznesenia. Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných v 1
a 2 rade trovy odvolacieho konania v sume 18,35 € bez DPH (1 úkon zo sumy 218,93 € je tarifná hodnota

19,92 €, 1/2 z 19,92€ =9,96 €+ režijný paušál 8,39€) na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka
konania na strane žalovaného JUDr. Moniky Marjanovič, advokátka so sídlom Urbánkova 1562/6, 040
01 Košice do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
4.Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
5.Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
6.Uznesenie, okrem výroku o trovách konania, nebol odvolaním napadnutý a ostatné výroky

nadobudli právoplatnosť (§367ods.1,3 CSP), preto neboli v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní
preskúmavané.
7.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a uznesenie

ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom
rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.
8.Združením uplatnený odvolací dôvod zodpovedá § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu
prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje

zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci [§365 ods.1 písm. h)] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny
predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp.
ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu

vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho
ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu
alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák.
alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho
príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust.

vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
9.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach stranách sporu.
10. Združením uplatnený odvolací dôvod nieje daný.

11.V prejednávanej veci trovy uplatnené združením, pozostávajúce z trov právneho zast., nie sú v
príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania, preto ich nemožno považovať za
účelne vynaložené.
12.Z rozhodovacej činnosti súdov, týkajúcej sa priznávania trov právneho zast. vedľajšiemu účastníkovi
je zrejmý právny názor, že trovy vynaložené združením, pozostávajúce z trov právneho zast., nie sú v

príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania, preto ich nemožno považovať za
účelne vynaložené. Je potrebné poukázať i na skutočnosť, že združenie - vzhľadom na svoj cieľ - bolo
vytvorené na ochranu spotrebiteľa, sú jeho výdavkami výdavky na financovanie jeho účelu a výdavky na
jeho správu, teda z uvedeného vyplýva, že samotné združenie je spôsobilé a schopné chrániť záujmy
spotrebiteľa. Združenie má právo zvoliť si pri účasti v konaní zástupcu, avšak takto vynaložené trovy

nemožno považovať za účelné bránenie práva samotného účastníka v konaní. Právo na právnu pomoc
sa priznáva každému, tak fyzickej, ako aj právnickej osobe, a hlavný význam práva na právnu pomoc
spočíva v tom, že orgány uvedené v Čl.47 ods.2 Ústavy SR majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť
účastníkom, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnupomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania a v tejto súvislosti má vedľajší účastník
rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti so svojim zastúpením v rámci zák.
upravených možností, t. j. nie je vopred vylúčený z možnosti zvoliť si na svoje zastupovanie advokáta,

avšak tým, že sa mu neprizná náhrada trov konania - trov právneho zast., pretože sa nepovažujú za
účelne vynaložené, lebo neboli v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania
(nález II.ÚS78/03 z 9.9.2004 Ústavného súdu SR), nie je porušené jeho základné právo na právnu
pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa Čl.47 ods.2 a 3 Ústavy SR. Znenie § 137 O. s. p. (účinné
od 1.1.2012) síce medzi trovy konania zahŕňa i náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená

zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, avšak ide o náhradu výdavkov právnickej osoby, nie o
odmenu za zast., ak je zástupcom advokát tejto právnickej osoby. Napokon treba dodať, že paušálny
vstup združení do všetkých konaní, v ktorých žalobca vystupuje, bez zreteľa na stav konkrétneho
súdneho konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť jeho úkonov, nemožno považovať za dôkaz o jeho
vôli naplniť cieľ svojej činnosti. S prihliadnutím na cieľ združenia, ktorým je ochrana a presadzovanie
oprávnených záujmov spotrebiteľa, a na konkrétne okolnosti prípadu a to najmä skutočnosť, že vstúpil

do konania ako profesijná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu, a splnomocnil na
svoje zastupovanie advokáta, hoci zo samotnej jeho podstaty vyplýva, že musí byť schopný pomáhať
tomu účastníkovi konania, na strane ktorého vstupuje do konania, nemožno - ako už bolo uvedené -
považovať jeho trovy za účelne vynaložené a tiež nemožno opomenúť skutočnosť známu odvolaciemu
súdu z iných vecí, v ktorých je ten istý žalobca, ako v prejednávanej veci, že aj iné subjekty s rovnakým

predmetom činnosti (cieľom) ako združenie, vstupujú do toho istého konania na strane žalovaného ako
vedľajšíúčastníkanasvojezastupovaniesplnomocňujúadvokáta,čonutnevediekúvahe,žeprimárnou
pohnútkou pre vstup do konania nie je ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa.
13.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.

14.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
15.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
16.O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté, že stranám sporu náhrada trov odvolacieho
konania nebola priznaná lebo im žiadne nevznikli a združenie nebolo v odvolacom konaní úspešné.

17.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.