Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. jún 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 2T/36/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115010525
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2115010525.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, samosudkyňou JUDr. Katarínou Batisovou, v trestnej veci obžalovaného J. S.,

trestne stíhaného pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného
zákona č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon"), na
hlavnom pojednávaní konanom v Trnave dňa 21. júna 2016 takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý : J. S., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A., G. XX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

dňa 23.12.2014 v čase o 10.20 hod. v Trnave po ulici S. viedol pod vplyvom alkoholu osobné motorové
vozidlo zn. P. A., ev.č. TT-969ES, pričom pri cúvaní na uvedenej ulici narazil zadnou časťou svojho
vozidla do prednej časti za ním stojaceho vozidla zn. U. Expert ev.č. TTR-352DM, ktoré viedol vodič T.
Q. pričom následnou dychovou skúškou elektronickým prístrojom R. 7410 mu bola nameraná hodnota
0,58 mg/l alkoholu v dychu,

t e d a

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky inú činnosť, pri
ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
č í m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody
v trvaní 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obvinenému určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obvinenému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného T. Q., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A.,

ul. G. P. XXXX/XX s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie. o d ô v o d n e n i e :

Dňa 18.03.2015 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava na Okresný súd Trnava na
obvineného J. S. obžalobu pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1

Trestného zákona.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní vydala
samosudkyňa Okresného súdu Trnava dňa 26.06.2015 pod č. k. 2T/36/2015-75 trestný rozkaz, ktorým
obvineného uznala vinným v zmysle obžaloby, uložila mu trest odňatia slobody s podmienečným
odkladom výkonu trestu odňatia slobody a zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové

vozidlá na 1 rok.
Proti trestnému rozkazu podali obvinený ako aj prokurátorka včas odpor.

Súd vykonal v dňoch 01.12.2015, 04.02.2016, 03.05.2016, 16.06.2016 a 21.06.2016 dokazovanie
výsluchom obžalovaného J. S., výsluchom svedkov L. A., L. T., L. B., výsluchom poškodeného T. Q. a

poškodeného U. B., a čítaním listinných dôkazov a zistil nasledovné:

Obžalovaný J. S. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku
učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku o tom, že zo spáchania skutku sa cíti

byť nevinný. Z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že dňa 23.12.2014 asi o 10.00 hod.
nemal vedomosť o tom, že by viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, nakoľko nie je alkoholik, čo
potvrdilo aj nezávislé vyšetrenie Dr. P.. Ak nafúkal pri dychovej skúške, po absolvovanom poradenstve
muboloporadené,žetotonafúkaniemohlobyťzostatkovéponapadnutípánomQ.,nakoľkopožilalkohol
deň predtým večer, mohlo to byť spôsobené práve refluxom po napadnutí pánom Q.. P. sa stal tak, že

išiel za pánom Q., ktorý mu v ten večer odcudzil telefón. Keď sa zastavil po opakovaných výzvach na
parkovisku pán Q. ho napadol, pričom ho surovo kopal na zemi do oblasti hrudníka a hlavy, o čom svedčí
aj lekárska správa. Pri jednom takomto kopnutí doslova zvracal, snažil sa uniknúť, utekal do svojho
vozidla, ktoré bolo odparkované pred domom Q., namiesto jednotky zaradil spiatočku a jemne nacúval
do Q.. Potom hliadka zastavila za ním a vykonala následne dychové skúšky. Obžalovaný uviedol, že

pred jazdou nepožil alkoholické nápoje a množstvo alkoholu ktoré vypil deň predtým nemohol spôsobiť
výsledok dychovej skúšky tak ako bol prezentovaný, o čom svedčí znalecký posudok Dr. B.. Okolnosti
za ktorých ho obvinil pán Q., že ho údajne naháňal s vozidlom, prípadné vyhrážky zabitím, Q. ho vylíčil
ako nejakého pomätenca. Q. mu má vrátiť pôžičku, na krivú výpoveď naviedol Q. aj L. A.. A. keď ho
stretol osobne 29.07.2015 sa priznal, že Q. ho ku všetkým výpovediam tlačil, že je u neho zamestnaný

na čierno, že bez vodičského oprávnenia rozvážal u neho jedlá, o tomto vedeli aj príslušníci PZ. Doložil
do spisu podanie, že napriek týmto veciam si myslel, že je vinný, že stalo sa čo sa stalo, v popoludňajších
hodinách priviezol pán Q. s pánom A. 4 pizze. Na prvý pohľad aj pre neho jasný prípad až takmer po roku
stojí pred súdom na hlavnom pojednávaní a vďaka bohu, že sa prejavili určité okolnosti. Sami policajti na
strane 23 v spise pri vyšetrovaní skutku uviedli, že stav účastníka je dobrý. Povedali mu, že prokurátor

rozhodne, nastal veľký zmätok, vďaka T. Q., ktorý veľmi tlačil na trestné stíhanie. L. A. potvrdil, že vozidlo
T. Q. bolo poškodené už pri predchádzajúcej kolízii s taxíkom a na aute, ktoré obžalovaný šoféroval
nebola spôsobená žiadna škoda, jedná sa o podvodné konanie T. Q.. V zmysle nariadenia prokurátorky
zo dňa 05.01.2015 bol daný pokyn, aby sa vyšetrilo za akých okolností došlo k spáchaniu skutku a keďže
uviedol, že existujú dve zápisnice na st. 28 a 57 spisu príslušníkmi PMJ, v jednej sa hovorí o napadnutí

jeho osoby a v druhej sa nič nehovorí (ide o dve rozdielne konania, pozn. sudkyne). Obžalovaný uviedol,
ženatomdruhomhornomúsekucestyasi500metrov,keďpolicajtiboliblízko,muselijednoznačnevidieť
to napadnutie, nevie či niekto zavolal, že je tam bitka, alebo že bude tam bitka, policajti to museli vidieť.
Akceptovali aj úplatok pána Q.. Zo začiatku bol presvedčený, že mohol nafúkať ešte z podvečera také
množstvo, ale stanovisko odborníka pána Dr. B. mu poskytlo nové fakty vysvetľujúce v tom momente

jednak jeho normálnu konzistenciu osoby, že sa správal nie ako osoba pod vplyvom alkoholu, ale to že
nafúkal, čo spôsobil ten reflux po tej bitke. Na otázku prokurátora: ,,Čo ste predtým večer pili, čo ste
pili a koľko?“ Obžalovaný uviedol: ,,asi od 21.30 som začal, lebo mi prišla návšteva 3 poháriky 0,04 dcl
40 % obsahu alkoholu a neskôr asi o 22.15 až do 23.00 dve veľké pivá s obsahom alkoholu 5 %. To
bolo v reštaurácii Q..“ Vo veci týkajúcej sa napadnutia zo strany Q. išiel 26.12.2014 na políciu, policajt

neprijal jeho trestné oznámenie, len zaprotokoloval do spisu a následne druhé trestné oznámenie podalaž02.01.2015naOPvTrnave.PopríchodepríslušníkovPZnamiestočinuhopodrobilidychovejskúške,
ktorej výsledok bol 0,58 mg/l a po opakovanej skúške bola nameraná hodnota 0,57 mg/l. Obžalovaný
ďalej uviedol, že mal určitý reflux a zvracal po kopnutí pána Q., na parkovisku na S. ulici pri ich vozidlách,

ležal na zemi, pretože ho Q. stiahol za bundu na zem, viackrát ho kopol do oblasti hlavy a hrudníka.
Bolo to veľmi brutálnym spôsobom. Obžalovaný uviedol, že nevracal jedlo ale iba nejaké šťavy a pivo čo
mal z predchádzajúceho večera. V zápisnici z prípravného konania to absentuje, pretože vyšetrovateľ z
dôvodu nesúvisu so skutkom to odmietol zaprotokolovať do zápisnice. Vzhľadom na vtedajšie informácie
o skutku myslel si, že to celé mohlo byť nafúkaním alkoholu ešte z večera. Nemal v úmysle ísť šoférovať

pod vplyvom alkoholu. Nenapadlo ho to v tej súvislosti, že nemá podpísať zápisnicu, že ten reflux by
mal mať vplyv na to, že nafúkal. Opakovaná dychová skúška bola robená asi po 25 minútach, avšak
nebol upozornený príslušníkmi PMJ, že mu dávajú iný prístroj. Obžalovaný tvrdil, že neviedol osobné
motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, a keď ak nejaký bol zbytkový alkohol, tak bolo to z toho, že
som vracal. Obžalovaný považuje za zbytkový alkohol 1 promile, ale v krvi, nie v dychu. Na otázku
prokurátora: ,,Prečo ste nežiadali krvnú skúšku?“ obžalovaný uviedol: ,,Bol tam zmätok, bol som dobitý,

pýtalsomsaajnaošetrenie,povedalimipolicajti,akrozhodnúovašomzadržanívCPZ,potomrozhodnú
či pôjdem na krvnú skúšku. Bolela ma hlava, krk, nevedel by som si predstaviť, že by som mal ísť na
odber krvi.“

Z výpovede svedka T. Q. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že s obžalovaným má už dlhodobé

problémy, ktoré vždy vyvrcholia tým, že keď má obžalovaný vypité, vždy robí zle. Nepamätá si presne
ten dátum, bolo to pred Vianocami, prišiel do podniku znovu riadne opitý a robil tam zle v podniku, urážal
čašníčku, rozprával jej aby ho zavolala, avšak v tom čase už bol doma, pretože bolo okolo záverečnej
v deň 22.12.2014. Obžalovaný žiada, aby mu naliala, avšak on má zakázané chodiť do podniku po
incidente, keď tam hodil stoličku po čašníkovi za barový pult. Čašníčka ho odmietla obslúžiť, lebo to

má zakázané, volala čo má s ním robiť, lebo bol drzý, poradil jej nech zavolá 158, chcel tam ísť, ale
priateľka mu to nedovolila. Potom ako čašníčka zavolala 158, prišli PMJ - čkari okamžite a obžalovaného
vyprevadilivon.RánokeďprišieldoprácetaktentopánsvedokA.prvéčomupovedal,žeimniektorozbil
služobné auto, ktoré stálo pred podnikom, že on nevie kto, ale teda niekto prehodil odtrhnutú značku
z auta zmuchlanú a prehodil ju do dvora. A keďže on tam strážil v tú noc, tak videl tam obžalovaného.

Hovoril, že to bolo asi ráno o troch. Potom sa zobudil kuchár, išiel do práce a ten mu hovoril, že auto
bolo dokopané, zrkadlá boli otočené, hovoril, že videl znovu obžalovaného ako tam do toho búcha. To
bolo všetko ráno okolo 07.00 hod. dňa 23.12.2014. Potom začal normálny pracovný deň, vôbec sa s
tým nezaoberal, auto bolo odstavené do dvora, bola tam porucha v podniku, zobral A. išli kúpiť nejaké
točky do L. marketu. Po ceste sa zastavil na B. ulici, niesol ešte nejaké papiere právnikovi. Keď od neho

odchádzal, tak sa vyrútilo auto čierne, ktoré nepoznal na chodník a stále do neho útočilo. Musel sa
schovávať stále za auto, nevedel kto to je. Potom teda vystúpil a začal mu tam nadávať a vyhrážať sa,
na čo si sadol do auta a zavolal 158, povedal, že ho prenasleduje nejaké auto, opitý šofér na mol a teda
čo má robiť, na čo mu oznámili, že ho má čo najdlhšie zabaviť, že oni už idú na autách tam na miesto.
Len keď videl, že telefonuje, nasadol do auta a zmizol. Tak zavolal znovu 158, povedal, že ten šofér

utiekol, povedali, že majú jeho číslo, a že ho budú hľadať po C. a okolí. Sadol do auta a povedal, že
ide kúpiť tie veci, ktoré sú treba. Pri odbočke do CKD L. ho znovu predbehol obžalovaný a postavil sa
predo neho, obžalovaný zaradil spiatočku a nacúval do jeho auta. Následne bola znovu volaná polícia,
znovu obžalovaný vystúpil z auta a vyhrážal sa, kopal do auta, teraz ale do súkromného Peugeot Expert.
Stále sa vyhrážal, svedok len čakal a pozeral kedy prídu policajti. Keďže sa snažil s ním komunikovať,

aby tam bol to najdlhšie tak mal otvorené okno, obžalovaný ho cez okno udrel a začal sa posmievať
mu, posmievať z jeho chlapca, ktorý je postihnutý, čo svedka vyprovokovalo, urážal ho, smial sa z toho.
Tak svedok vystúpil a dal obžalovanému taký čapanec zozadu. Medzitým prišli policajti, spacifikovali ho,
dali mu fúkať a nafúkal asi 1,1 promile. Obžalovaný keď vystúpil z auta tak bol opitý a agresívny. Daný
incident sa stal na Kozáckej ulici, avšak obžalovaný ho dobehol na Zelenečskej ulici, kde ho policajti

spacifikovali. Problémy obžalovaného si vysvetľuje tým, že má problémy s alkoholom a mal by sa ísť
liečiť. Svedok uviedol, že čapanec zozadu si vysvetľuje ako úder do chrbta zozadu otvorenou rukou, nie
päsťou a bol to jediný úder, čo môže potvrdiť svedok A., ktorý sedel vedľa neho v aute.
Z výpovede svedka L. A. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že v ten deň ráno išli spolu s Q. do L. L. a
pán S. ich dobehol na C. ulici, kde ich zablokoval, následne sa začal Q. so S. vzájomne hádať, z čoho

vyplynula bitka medzi nimi, po ukončení bitky obaja nasadli do auta. Následne chcel S. odísť a nacúval
do auta Q., na čo následne Q. zavolal policajtov, ktorý zastavili obžalovaného na druhej strane cesty.
Svedok nevedel uviesť, či obžalovaný požíval alkoholické nápoje dňa 22.12.2014 alebo 23.12.2014.Podľa § 264 ods. 1 Tr. poriadku bola prečítaná výpoveď svedka L. A. z prípravného konania zo dňa
22.02.2015, v ktorej svedok uviedol, že dňa 23.12.2014 v čase okolo 10:00 hod išiel spolu s kamarátom
T. Q. na vozidle Peugeot bola to nejaká dodávka značku nevedel uviesť, k jeho právnikovi na ulicu B..

Blažek sa vonku rozprával s právnikom a svedok sedel vo vozidle. Keď Q. s právnikom počuli prichádzať
spoza rohu čierne vozidlo, ktoré vybehlo s kolesom na chodník a skoro ich zrazil. Následne cúvol a zase
si nabehol na nich ako keby ich chcel zraziť. Následne Q. nasadol do auta a povedal, že je asi ten vodič
opitý. Keď sa chceli s vozidlom otočiť a odísť preč tak ten opitý vodič na čiernom vozidle ich zablokoval
aby nemohli odísť. Následne ten vodič vystúpil z vozidla a začal nadávať Q., ktorý ho opoznal a povedal,

že je to S. a zavolal políciu a povedal, že ich ohrozuje opitý vodič. Keď S. videl že niekomu volajú tak
nasadoldoautaaodišiel.OdtiaľišlinaulicuS.,aleS.užzaniminešiel.Keďbolipriautobusovejzástavke
ako sa ide do CKD Marketu a chceli sa tam otočiť, zase ich predbehol S. na čiernom vozidle a cúvol
zadnou časťou do prednej časti ich vozidla, následne ich zablokoval a nemohli odísť. Vystúpil z vozidla
a začal nadávať a kopal do vozidla. S. nadával na Q. chorého syna, čo ho nahnevalo, a preto vystúpil z
vozidla Q. a dal S. jednu facku, S. padol na zem. Potom sa vrátili do obaja do svojich áut. Keď videli že

prichádzajú policajti tak S. sa snažil rýchlo ujsť, nacúval zase do ich vozidla a utiekol smerom do centra
ale ihneď bol zastavený hliadkou polície na kraji cesty. Následne to riešili už policajti.

Následne dňa 17.03.2016 bolo doručené Okresnému súdu Trnava čestné vyhlásenie svedka L. A., v
ktorom uviedol, že všetky okolnosti uvedené do zápisnice o jeho výsluchu ako svedka na OO PZ Trnava

dňa 23.12.2014 a taktiež aj na Okresnom dopravnom Inšpektoriáte Trnava dňa 22.02.2015, ako aj na
pojednávaní Okresného súdu Trnava vykonanom dňa 04.02.2016, boli účelovým výmyslom zo strany T.
Q. a uviedol ich pod jeho nátlakom, zo strachu z jeho vyhrážok použitia fyzického násilia na jeho osobe.
Ďalej uviedol, že motívom Q. je zdiskreditovať S., pretože mu Q. dlhuje značnú sumu peňazí. Ďalej chcel
pravdivo uviesť, že Q. dňa 23.12.2014 cca o 10.15 hod na S. ulici bezdôvodne napadol obžalovaného

S. a strhnutím za bundu ho stiahol k zemi, kde ho obzvlášť surovým spôsobom kopal do oblastti hlavy
a hrudníka, uvedené napadnutie videla aj čašníčka T. z neďalekého výčapu ,,Na vŕšku“ a taktiež na
druhej strane cesty stojaci taxikári. Ďalej uviedol, že ich S. vôbec neohrozoval s autom ani na B. ulici ani
na S. ulici. Obžalovaný S. len jemne omylom nacúval do vozidla Q. v snahe utiecť pred ďalším atakom
z miesta pred Q. a nebolo to dvakrát ako bolo uvedené v predošlých výpovediach. Taktiež predmetné

auto U. V., ktoré mal Blažek bolo v prednej časti už poškodené niekoľko dní pred danou udalosťou a Q.
to chcel hodiť na obžalovaného. Ďalej chce uviesť, že dňa 23.12.2014 bol spolu s Q. odviesť 4 ks pizze
zdarma na ODI Trnava, a keď obžalovaného S. prepustili, tak Q. vulgárne nadával na policajtov, že im
priniesol zdarma pizzu a oni pustili S. a že sa nabudúce na nich vykašle. Q. sa rozhodol vykonštruovať
ďalšie krivé obvinenia na S. a pod hrozbami naviedol na krivú výpoveď aj kuchára D. F., aby spolu s

ním vymyslenými okolnosťami krivo obvinili S. z poškodenia vozidla F. D. v noci dňa 23.12.2014, ktoré
vôbec nebolo poškodené. Q. jeho osobu zneužil v tomto konaní s obžalovaným S., ani mu nevyplatil
dohodnutú mzdu a ešte ho aj fyzicky napadol zhodením zo stoličky v reštaurácii A. dvor, pričom ho
vulgárne urážal, pľuval na neho a krivo ho obvinil, že mu ukradol vŕtačku. Na koniec svedok uviedol,
že toto prehlásenie urobil slobodne a z vlastnej vôle, predovšetkým však z dôvodu obavy o jeho život

a zdravie kvôli pokračujúcim vyhrážkam zo strany Q..

Z výpovede svedka U. B. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že vozidlo P. A. bolo vrátené na základe
výzvy polície niekde na C. ulici, vozidlo nebolo poškodené, iba vzadu malo malé škrabance. R. realizuje
XX-XX odťahov a pracuje aj pre políciu, a preto už nevedel uviesť podrobnosti.

Z výpovede svedka L. T. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že prechádzal s vozidlom ako je W. A.,
mal tam čakačku. Hneď ako je S., číslo nevie uviesť bolo to oproti parkoviska, kde pán T. Q. schmatol
pána obžalovaného S. za bundu, a stiahol ho na zem. Začal ho kopať na zemi, bol by aj zakročil, ale
zákazník stál vedľa neho, tak nechcel robiť incidenty. Q. kopal obžalovaného na zemi do ladvín, udieral

hopäsťami.Chcelichrozdeliť,alesanedalo,maltamzákazníka.Obžalovanémusapodarilovyšmyknúť,
nasadol do auta a pri cúvaní, ako cúval tak dotkol sa auta, iba cúvol, to bolo iba opreté, ani sa vozidlu
nemohlo nič stať. To bolo minútu predtým čo tam boli policajti, ktorí ho aj videli. Svedok tiež uviedol,
že od incidentu bol v aute asi 15 metrov, odkiaľ všetko pozoroval. Obžalovaný dostával rany do oblasti
hlavy, na rebrá, vrchnú časť trupu, úderov mohlo byť minimálne 6-7 s vysokou intenzitou brutality.

Z výpovede svedka L. B. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že je zamestnaný ako referent
Pohotovostnej motorizovanej jednotky KR PZ, na dané miesto bola vyslaná hliadka obvodného
oddelenia, pretože tam má byť bitka na ul. S., pričom páchatelia sa majú na vozidlách presúvať. S
kolegom boli vtedy na S. ulici, tak toto poverenie prevzali. Ako sa presúvali po ulici S., zbadali vozidlá,boli za nimi P. a U.. Zbadali ich na autobusovej zastávke pri W. A.. Ako prichádzali videli ako vodič P.
nacúval do vozidla toho U. a pokúšal sa utiecť. Riadnym spôsobom ho zastavili. Svedok uviedol, že
videl ako Seat zacúval do vozidla Peugeot. Ďalej uviedol, že vodičom vozidla, ktoré nacúvalo do iného

vozidla bol obžalovaný. Následne zastavili dané vozidlo, zisťovali čo sa stalo, pýtali sa prečo obžalovaný
chcel odísť z miesta, potom podrobili obžalovaného aj druhého vodiča dychovej skúške, pretože išlo
o škodovú udalosť. Obžalovaný mal výsledok dychovej skúšky nad 1 promile a poškodený 0 promile.
Dychová skúška bola vykonaná štandardným drägerom, ktorý dostali pri nástupe do služby, avšak nevie
uviesť kedy bolo uskutočnené platné typové overenie drägeru.

Obhajca navrhol, aby súd oboznámil lekársku správu na č.l. 72, teoretický článok na č.l. 103-114. Žiadal
oboznámiť aj lekárske vyšetrenie, ktoré bolo zaslané súdu dňa 22.03.2016 a nachádza sa na č.l. 169
- 170. Z uvedených lekárskych správ má vyplývať, že toto zranenie súvisí s útokom poškodeného
na obžalovaného a intenzita a smer toho útoku podporuje obhajobné tvrdenie o možnej existencii
refluxu. Zároveň navrhol vykonať listinný dôkaz a to oboznámiť zápis z pracovného stretnutia MVSR
a GP SR, ktorého záverom bola potreba vykonania znaleckého dokazovania v obdobných prípadoch.

Navrhol tiež vypočuť príslušníkov PZ U. Gergelyho a podpráporčíka L. B. k existencii dôvodov zadržania
podozrivého, ktorí majú ozrejmiť zákonnosť začatia trestného stíhania ako takého. Žiadal tiež vypočuť
svedkov uvedených v návrhu na vykonanie dôkazov zo dňa 30.10.2015 a 21.01.2016.
Podľa § 277 ods. 2 Tr. por. súd návrh obžalovaného na doplnenie dokazovania spočívajúci vo výsluchu
svedka Bc. U. S., doloženie dokladov od svedka T. Q. - fakturačných podkladov, výsluch svedka R.. U.

B., výsluch svedkov U. Q., L. Q. a S. N., návrh na pribratie do konania znalca za účelom objasnenia, či
obvinený sa nachádzal v stave vylučujúcom jeho spôsobilosť, ako aj návrh na doplnenie dokazovania
spočívajúci vo výsluchu svedkov príslušníkov PZ U. Y. a podpráporčíka L. B. odmietol z toho dôvodu,
že uvedení svedkovia svojou výpoveďou neobjasnia prejednávaný skutkový stav, vypočutie svedkov
by bolo neúčelné, pretože ich postavenie ako svedkov sa netýka skutkových okolností daného prípadu.

Tunajší súd považuje vypočutie navrhnutých svedkov za nadbytočné a podané i oneskorene. Svedkovia
manželia Q. ako i družka S. N. nie sú oprávnenými osobami, aby sa vyjadrovali, či obžalovaný mohol
byť pod vplyvom alkoholu, keď viedol motorové vozidlo. To, že obžalovaný požíval alkoholické nápoje
večer pred jazdou je zrejmé aj z výpovede samotného obžalovaného. A na mieste skutku sa ani
nenachádzali, aby mohli potvrdiť výpoveď obžalovaného o údajnom refluxe. Takisto výpoveď policajtov,

ktorí majú zodpovedať podľa názoru obžalovaného či išlo o jeho zákonné alebo nezákonné zadržanie,
je nadbytočná. Súd si musí túto otázku zodpovedať sám podľa listinných dôkazov založených v spise.

Podľa § 277 ods. 2 Tr. por. súd i návrh obžalovaného na doplnenie dokazovania oboznámením
listín: teoretického článku na č.l. 103-114, lekárskeho vyšetrenia z č.l. 169-170, zápisu z pracovného

stretnutia zástupcov MVSR a Prezídia PZ zo dňa 26.06.2013 odmietol, pretože podľa názoru súdu nie
sú to dôkazy, ktoré sa konkrétne dotýkajú tohto trestného konania (lekárske vyšetrenie magnetickou
rezonanciou), a pokiaľ ide o teoretický článok a zápis z pracovného stretnutia nie sú to dôkazy podľa
ustanovení Trestného poriadku, pretože jedná sa iba o obhajobné tvrdenia zo strany obžalovaného a
preto nie je potrebné ich oboznamovať. Súd sa s nimi musí vysporiadať ako s obhajobnými tvrdeniami

obžalovaného.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie tiež čítaním a oboznámením listinných dôkazov, a to:
záznam z dopravnej nehody č.l. 21, zápisnica o obhliadke miesta nehody č.l. 23, zápis k dychovej skúške
č.l. 24-25, úradný záznam č.l. 28-30, fotodokumentácia č.l. 31-33, kalkulácia opravy č.l. 34, evidenčná

karta vodiča č.l. 35-37, lustrácia č.l. 38, výpis z evidencie priestupkov č.l. 39-42, správa OO PZ v Trnave
č.l. 92, výpis z Ústrednej evidencie priestupkov č.l. 93-95, lekárska správa č.l. 72, čestné vyhlásenie č.l.
172, výpis z registra priestupkov č.l. 88-89, 175-177, 186-188, výpis z registra trestov, lustrácie z OR PZ
v trnave (č.l. 190-192), odpoveď z Mesta Trnava č.l.193, úradný záznam zo dňa 20.06.2016, certifikát o
overení č. 3247/623/45/14 a certifikát o overení č. 4011/623/45/14.

Zo záznamu dopravnej nehody zo dňa 23.12.2014 vyplýva, že na ulici Zelenečskej v Trnave dňa
23.12.2014 o 10.20 hodine došlo k dopravnej nehode, pri ktorej k zraneniu osôb nedošlo a alkohol u
vodiča Q. zistený nebol a u vodiča S. zistený bol, vodičský preukaz mu bol preto zadržaný. Vozidlo
majiteľa U. B. po nehode pojazdné, poškodená zadná časť vozidla: nárazník, škoda na vozidle 100

eur. Vozidlo T. Q. po nehode pojazdné, poškodená predná časť vozidla: poškodený nárazník, škoda na
vozidle 700 eur.Zo zápisnice o obhliadke miesta cestne dopravnej nehody zo dňa 23.12.2014 tiež okrem iného vyplýva,
že výsledok testu na alkohol u účastníka J. S. bol pozitívny.

Zo záznamov z dychovej skúšky vyplýva, že tieto boli vykonané prostredníctvom elektronického prístroja
R.XXXX(výrobnéčísloJ.-XXXXaARTN-0480),ktorýmbolaobžalovanémunameranáhodnota0,58mg/
l alkoholu v dychu v čase o 10:25 hod. Následnou opakovanou dychovou skúškou bola obžalovanému
v čase 10:57 hod. nameraná hodnota 0,57 mg/l alkoholu v dychu.

Z úradného záznamu Krajského riaditeľstva PZ Trnava, odbor poriadkovej polície, pohotovostnej
motorizovanej jednotky zo dňa 23.12.2014 (č.l. 28) bolo zistené, že obžalovaný po vykonanej dychovej
skúške s pozitívnym výsledkom a taktiež po opakovanej dychovej skúške tiež s pozitívnym výsledkom,
bol poučený o možnosti odberu krvi alebo iného biologického materiálu, ktoré nežiadal.

Z certifikátu o overení č. 3247/623/45/14 zo dňa 03.09.2014 vyplýva, že analyzátor dychu Alcotest 7410

Plus com, výrobné číslo ARYC-0109 ako meradlo zodpovedá schválenému typu a spĺňa metrologické
požiadavky na analyzátory dychu ustanovené predpisom podľa prílohy č. 25 vyhlášky Úradu pre
normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 310/2000 Z.z., pričom overenie platí do
04.03.2015. Hodnota meranej veličiny leží v priradenom intervale hodnoty s pravdepodobnosťou 95 %.

Z certifikátu o overení č. 4011/623/45/14 zo dňa 29.10.2014 vyplýva, že analyzátor dychu J. XXXX
Plus com, výrobné číslo ARTN-0480 ako meradlo zodpovedá schválenému typu a spĺňa metrologické
požiadavky na analyzátory dychu ustanovené predpisom podľa prílohy č. 25 vyhlášky Úradu pre
normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 310/2000 Z.z., pričom overenie platí do
29.04.2015. Hodnota meranej veličiny leží v priradenom intervale hodnoty s pravdepodobnosťou 95 %.

Obhajca v rámci záverečnej reči uviedol: ,,Z obsahu súdneho spisu a to najmä z obsahu uznesenia o
začatí trestného stíhania a súčasne aj o vznesení obvinenia zo dňa 23.12.2014, ako aj zo zápisnice
z obhliadky miesta dopravnej nehody a z priloženej fotodokumentácie nesporne vyplýva, že prvým
procesným úkonom orgánu činného v trestnom konaní vykonaného v rámci tohto trestného konania bol

zaisťovací úkon - konkrétne zadržanie I.. J. S. podľa ustanovenia § 85 ods. 1 Tr. por. Tento procesný
úkon je preto potrebné považovať za úkon, ktorým malo byť začaté trestné stíhanie a to aj napriek tomu,
že takáto skutočnosť nie je v samotnom písomnom vyhotovení uznesenia o začatí trestného stíhania
uvedená, čo je v rozpore s ustanovením § 199 ods. 1 Tr. por.. Ing. Anton S. bol (vychádzajúc zo zápisnice
o zadržaní podozrivej osoby) zadržaný z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. Dôvod však

nie je v zápisnici o zadržaní podozrivého materiálne odôvodnený. V danom prípade by ale v zmysle
citovaného ustanovenia Trestného poriadku musela existovať odôvodnená obava, že Ing. J. S. bude
pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý
pripravoval alebo ktorým hrozil. Pripomínam len, že meritom trestného konania bol skutok spočívajúci
v tom, že I.. J. S. mal viesť osobné motorové vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť. Podľa § 2 ods.

2 Tr. por. možno do základných práv a slobôd osôb v prípadoch dovolených zákonom zasahovať len
v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania, pričom treba rešpektovať dôstojnosť a
ich súkromie. Z obsahu súdneho spisu a z vykonaného dokazovania vyplýva, že I.. J. S. bol na mieste
incidentu zadržaný vodičský preukaz a vozidlo si priamo na mieste incidentu ( aj s kľúčmi od vozidla) na
žiadosť príslušníkov PZ prevzal majiteľ vozidla U. B.. Z obsahu skutku, ktorý sa obžalovanému kladie za

vinuvnadväznostinaskutočnostiuvedenévpredchádzajúcejvetejenepochybnepreukázané,žedôvod
zadržania I. J. S. v zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por neexistoval. Ako vyplýva z obsahu
spisu, všetky materiály, z ktorých by mohla čo i len hypoteticky vyplývať odôvodnenosť zadržania, boli
povereným príslušníkom PZ do vyšetrovacieho spisu zabezpečené až v mesiaci marec 2015, teda cca
dva a pol mesiaca po vykonanom zadržaní (jedná sa o evidenčnú kartu vodiča, lustráciu v systéme

J., výpis z ústrednej evidencie priestupkov MV SR, či odpis registra trestov). V čase zadržania (t.j.
23.12.2014 v čase o 11.00 hod. ) teda skutočnosti vyplývajúce z týchto materiálov neboli poverenému
príslušníkoviPZznáme!!!Akékoľvektrestyuloženéobžalovanémuvrámcitrestnoprávnejzodpovednosti
boli naviac v čase skutku zahladené a na páchateľa sa hľadelo, akoby nebol odsúdený. Na tomto
mieste je potrebné zdôrazniť, že v zmysle Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.

ÚS 68/2010 z 25. augusta 2010 - Záujem štátu na ochrane pred zločinnosťou zakladajúci legitímnosť
zásahov do práva na súkromie pri realizácií niektorých inštitútov podľa štvrtej hlavy prvej časti Trestného
poriadku (t.j. „Zaistenie osôb a vecí“) musí byť uvedený do rovnováhy so závažnosťou zásahu do tohto
práva. Znamená to zvoliť pri realizácii zásahu čo najmiernejší prostriedok, ktorý je súčasne spôsobilýzabezpečiť dosiahnutie sledovaného cieľa. V opačnom prípade znamená neproporcionálny postup
konajúceho orgánu porušenie garancií práva na súkromie a spravodlivého procesu. Zásah vykonaný v
zmysle ustanovenia § 85 ods. 1 Tr. por. tak jednoznačne presahoval mieru nevyhnutnú na dosiahnutie

sledovaného účelu, a teda jedná sa nepochybne o nezákonný úkon, ktorým nemohlo dôjsť účinne k
začatiu trestného stíhania a z tohto dôvodu sa jedná o úkon vykonaný v rozpore s č.l. 17 ods. 3 Ústavy
SR. Trestné stíhanie obžalovaného Ing J. S. bolo na základe týchto skutočností vedené v rozpore s čl.
17 ods. 2 Ústavy SR. Fiktívnosť existencie dôvodu zadržania (dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm.
c) Tr. por.) v čase zadržania jednoznačne preukazuje aj odôvodnenie jeho prepustenia zo zadržania,

keď poverený príslušník PZ ako dôvod prepustenia v príkaze na prepustenie uvádza: Nakoľko nie
je možné ihneď do spisového materiálu zabezpečiť vyčíslenie škody poškodených vozidiel, pominuli
dôvody, na základe ktorých bola osoba zaistená.“ Vyčíslenie škody poškodených vozidiel totiž nemá
absolútne nič spoločné s tým, či by I.. J. S. v trestnej činnosti pokračoval alebo nie a ak by takýto dôvod
existoval, vyčíslenie škody nemá absolútne žiadny vplyv na jeho existenciu, resp. pominutie. Dôvodnosť
vyššie uvedených tvrdení je podrobne odôvodnená v našom podaní doručenom na súd dňa 21.01.2016.

Keďže procesné úkony, ktorých vykonanie je podmienené zákonným začatím trestného stíhania (napr.
vznesenie obvinenia podľa § 206 ods. 1 Tr. por. a ďalšie) nie je možné zhojiť, treba ich považovať od
začiatku za nulitné. Dôkazy nadväzujúce na takéto nezákonné začatie trestného stíhania sú nezákonné
a v dôsledku toho v konaní nepoužiteľné. Pre absenciu zákonného začatia trestného stíhania nebolo
zákonným spôsobom dokázané, že sa skutok stal. Z uvedeného dôvodu navrhujeme, aby súd oslobodil

I.. J. S. spod obžaloby z dôvodu, ktorý je uvedený v ustanovení § 285 písm. a) Trestného poriadku. K
obsahu vykonaných dôkazov a k zistenému skutkovému stavu uvádzam nasledovné:
Obžalovaný I.. J. S. je trestne stíhaný pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.
1 Tr. zák. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že jeho vina by mala byť preukázaná najmä vykonanou
dychovou skúškou a výsluchmi svedkov T. Q. a L. A..

K dychovej skúške uvádzam, že v zmysle Uznesenia Najvyššieho súdu SR z 27. novembra 2014,
sp. zn. 5 Tdo 71/2014, dychová skúška na prítomnosť alkoholu v krvi vodiča musí byť vykonaná
prístrojom, spoľahlivosť ktorého je preukázaná certifikátom o overení tohto analyzátora dychu. Dychová
skúška u obžalovaného bola vykonaná dvoma prístrojmi dräger alcotest 7410 (č. ARYC-0109 a č.
ARTN-0480). V rámci vykonaného trestného konania nebola spoľahlivosť týchto prístrojov v zmysle

vyššie uvedeného uznesenia NS SR preukázaná. Existencia takéhoto nedostatku nemôže byť zhojená
ani otázkou súdu smerujúcou na svedka L. B. (policajta zaradeného na PMJ KR PZ Trnava - viď jeho
výsluch zo dňa 03.05.2016), či by sa mohlo stať, že by pracovali s drägereom, ktorý by nemal platný
certifikát. Jednak táto osoba (ako policajt zaradený priamo vo výkone služby a nie v rámci starostlivosti
a najmä zodpovednosti o materiálovo-technické zabezpečenie), absolútne nie je kompetentná sa k

takejto skutočnosti vyjadriť (čo preukázal aj v rámci svojej výpovede, keď uviedol, že nevie, kedy bolo
vykonané platné typové overenie týchto analyzátorov) a jednak je svedok pracovne zaradený na útvare,
ktorému (vychádzajúc z výsledkov dokazovania) patril len jeden z uvedených prístrojov (konkrétne
č. ARTN-0480). O spoľahlivosti dôkazu vykonaného dychovou skúškou preto existujú v tomto smere
neustále pochybnosti, ktoré neboli v rámci dokazovania v prípravnom konaní a ani v konaní pred súdom

odstránené.

V neprospech obžalovaného ďalej do určitej miery svedčia výsluchy svedkov T. Q. a L. A. (vykonané
pred súdom dňa 04.02.2016). Ani jeden z týchto výsluchov však nepotvrdzuje, že by obžalovaný pred
skutkom požil alkoholické nápoje (toto rovnako nepotvrdzuje ani výsluch svedka L. B.) a teda že by bol

v čase skutku v stave vylučujúcom jeho spôsobilosť viesť motorové vozidlo. Obsah výsluchu svedka
L. A. je naviac spochybnený jeho čestným vyhlásením podpísaným pred notárom po vykonaní jeho
výsluchu a následne doručeným súdu. Obsah výsluchov týchto dvoch svedkov je na druhej strane
skupiny vzájomne si odporujúcich dôkazov spochybnený výsluchom svedka L. T. (vykonaného pred
súdom dňa 03.05.2016) ako aj výsluchom samotného obžalovaného (vykonaného pred súdom dňa

01.12.2015). Z týchto výsluchov naviac vyplýva, obhajobný prednes, obsahom ktorého je existencia
možného „refluxu“ v rámci tzv. dávivého reflexu pri napadnutí obžalovaného svedkom T. Q.. L. útoku
ako aj samotný útok na časť tela, pri ktorom mohlo dôjsť k refluxu (horná časť tela - hrudník) potvrdzujú
nielen výpovede svedka L. T. a obžalovaného I.. J. S., ale tento mechanizmus útoku vyplýva dokonca
aj z výsluchu svedka T. Q., ktorý uvádza, že obžalovaného udrel do chrbta. Existenciu bitky potvrdzuje

aj svedok L. B. (výsluch vykonaný pred súdom dňa 03.05.2016). Existenciu bitky vedenej tak, že to
mohlo spôsobiť existenciu dávivého refluxu potvrdzujú aj lekárske správy založené na číslach listov 72
a 169 - 170 súdneho spisu.Z článku R.. T.. L.. U. B. U.., ktorý síce je teoretickým článkom, ale nepochybne jeho závery vychádzajú
z exaktných vedomostí, skúmaní a ich záverov, vyplýva, že dychový analyzátor používaný Policajným
zborom SR je vhodný na spoľahlivú identifikáciu osôb, ktoré alkohol nepožili. Analyzátor však meria

koncentráciu alkoholu v dychu a nie v krvi. Ak má byť dôkaz nespochybniteľný, treba vždy vykonať
zistenie koncentrácie alkoholu v krvi (nie v dychu). Z kontextu tohto článku vyplýva, že sa tak má vykonať
najmä vtedy, ak v rámci prípustnej odchýlky analyzátora je nutné hovoriť pri nameranej hodnote ako o
hodnote hraničnej. Vychádzajúc napríklad aj z Uznesenie a NS SR z 27. novembra 2014, sp.zn. 5 Tdo
71/2014, je z medicínskeho hľadiska, ktoré je akceptované aj trestnoprávnou praxou, schopnosť vodiča

bezpečne viesť motorové vozidlo nepriaznivo ovplyvnená, ak hladina alkoholu v jeho krvi dosiahne
0,4762 mg/l etanolu vo vzduchu. Zároveň je však potrebné v prospech obvineného zohľadniť aj mieru
nepresnostianalyzátorovprikoncentráciáchnad0,48mg/l.Vkritickomčasedosahovalauobžalovaného
nameraná koncentrácia hodnotu 0,58 a následne 0,57 mg/l. Miera nepresnosti takýchto prístrojov je
rôzna a výsledky výskumov (uverejnených aj vo vyššie uvedenom článku R.. U. B., U..) poukazujú ,
že za priemerný prepočítavací faktor pri prístrojoch dräger 741 (teda pri nami použitých prístrojoch) je

potrebnépovažovaťfaktorshodnotou1,804.Vdanomprípadebytedapozohľadnenítohtopriemerného
prepočítavacieho faktoru bola koncentrácia alkoholu v dychu obžalovaného 1,04, resp. 1,02 promile,
čo nepochybne je hraničná hodnota, pri ktorej je potrebné preukazovať prítomnosť alkoholu v krvi (a to
buď znalecky alebo odberom krvi). Na takomto závere sa zhodli tak orgány činné v trestnom konaní (v
rámci spektra policajt aj prokurátora - viď zápisnica z pracovného stretnutia zástupcov MV SR a GP SR

č.l. 115-118 súdneho spisu) ako aj súdy (viď napr. obsah citovaného Uznesenia Najvyššieho súdu SR z
27. novembra 2014, sp. zn. 5Tdo 71/2014), ako aj právni teoretici (viď citovaný odborný článok Doc. U.
B., U..). V danom prípade sa teda nejedná len o názor odborníkov z príslušnej právnej teórie, ale aj o
názor orgánov činných v trestnom konaní a dokonca aj NS SR, teda jedná sa o názor celého odborného
spektra oblasti trestného práva. Pripomínam, že citované uznesenie NS SR bolo publikované v Zbierke

stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR č. 7/2015 (pod č. 92), čím je toto rozhodnutie svojím spôsobom
záväzné pre OČTK , ale aj súd.

Tvrdenie obžalovaného o tom, že sa mohlo jednať o tzv. zostatkový alkohol z predchádzajúceho dňa,
ktorý sa prejavil len v kontexte existencie dávivého refluxu po fyzickom útoku smerovanom na jeho

hornú časť tela je preukázané aj tou skutočnosťou, že nameraná hodnota po opakovanej skúške nemala
stúpajúcu tendenciu, naopak klesala. Z hľadiska práva obžalovaného neprispievať k sebaobviňovaniu
a z hľadiska povinnosti prokurátora uniesť dôkazné bremeno (viď § 2 ods. 10 Tr. por.) je pre záverečné
rozhodnutie súdu absolútne bez významu, či Ing. J. S. v čase dychovej skúšky žiadal alebo nežiadal
odber krvi a či podpísal alebo nepodpísal záznam o výsledku dychovej skúšky.

Nazákladetakéhotoskutkovéhostavumámzato,ženazákladevykonanéhodokazovanianebolzistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti (v rozpore so základnou zásadou trestného
konania uvedenou v stanovení § 2 ods. 10 Tr. por. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno v súdnom konaní, a to vo vzťahu ku všetkým skutkovým zisteniam, relevantným ako

kvalifikačnýmomentzhľadiskauznaniaviny(analogickyviďnapr.UznesenieNSSRsp.zn.2Tos4/2014
zo dňa 02.04.2014) a teda nebolo dokázané, že sa skutok stal. Z uvedeného dôvodu navrhujem, aby
súd oslobodil Ing. J. Železníka spod obžaloby z dôvodu, ktorý je uvedený v ustanovení § 285 písm. a)
Tr. por..“

Po doplnenom dokazovaní obhajca uviedol: ,,My sa pridržiavame záverečnej reči prednesenej dňa
16.06.2016, pričom sa domnievame, že vykonané doplnenie dokazovania dnešného dňa nemá žiadny
vplyv na ďalšie dôvody pre ktoré sme žiadali obžalovaného I.. J. S. spod obžaloby oslobodiť, teda
nemá žiadny vplyv na nezákonnosť vedeného trestného stíhania vykonané z dôvodu neexistencie
zadržiavacieho dôvodu v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., taktiež dodávam, že táto skutočnosť,

doplnené dokazovanie nemá vplyv ani na obhajobný prednes obžalovaného z pohľadu existencie
možného dávivého refluxu spôsobeného útokom na obžalovaného. Z uvedeného dôvodu navrhujem,
aby bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený v zmysle ust. § 285 písm. a) Tr. por. v ostatnom sa
pridržiavam záverečnej reči zo dňa 16.06.2016.“
Obžalovaný v záverečnej reči uviedol: ,,Na prvý pohľad jednoznačný prípad z hľadiska obžaloby, v

prípade že sa stal skutok už 15 mesiacov dozadu aj z môjho pohľadu nadobudol dve nečakané zápletky.
Tá prvá sa týka vznesení krivých obvinení zo strany T. Q. ako poškodeného s jeho jasným motívom
priťažiťmivtrestnomkonaníazakryťdôsledkyjehofyzickéhoatakunamojuosobuktorejsadopustildňa
23.12.2014. Druhá časť tej pomyselnej zápletky vyplynula už z podstaty samotných procesných úkonovv prípravnom konaní, ktorých som sa zúčastňoval riadne, načas, vypovedal som vždy pravdivo. Taktiež
som sa podrobil predpísaným úkonom ako bolo nariadené psychiatrické vyšetrenie, na vyšetrenie
závislosti od alkoholu s negatívnym výsledkom a taktiež nariadenému psychologickému poradenstvu

v oblasti od závislosti na návykové látky. V rámci absolvovaného poradenstva keby som odborníkovi
v oblasti alkoholia, toxikológia v rámci odborných sedení popísal priebeh skutku, na základe ktorého
mi bol zadržaný vodičský preukaz a vykonaná dychová skúška s pozitívnym výsledkom, mi bolo v
rámci konzultácie vysvetlené, že v mojom prípade mohla byť závažným spôsobom táto dychová skúška
ovplyvnená práve refluxom po napadnutí zo strany T. Q.. To bol aj dôvod prečo som vyhľadal odborné

články poskytnuté spoločnosťou Retedia s.r.o. M. od R.. L.. U. B., ktoré moje poznatky vysvetlené na
konzultácii len potvrdzovali. Nechcel som účelovo zasahovať do obhajoby svojej osoby, avšak tieto
skutočnosti boli pre mňa natoľko závažné že som ich doplnil ako nové dôkazy v rámci výzvy súdu na
HP dňa 01.12.2015. Chcem uviesť, že naozaj trvám na výpovedi aj z prípravného konania, že v deň
jazdy dňa 23.12.2014 som ani pred jazdou ani v dostatočnom časovom rozmedzí nepožil také množstvo
alkoholických nápojov ako naznačovala výsledná dychová skúška, požil som alkoholické nápoje len deň

predtým vo večerných hodinách a to v časovom rozostupe na jeho spracovanie v rámci organizmu, aby
so na druhý deň už nemal v krvi žiadny alkohol. Ráno pred jazdou 23.12.2014 som nemal nielenže
vedomosť že by som mohol byť ešte pod vplyvom alkoholických nápojov. Hlavne som nemal úmysel v
takomto stave sadnúť za motorové vozidlo. Musím povedať, že dával som si na to veľký pozor pretože v
minulosti som mal v rámci priestupkov nejaký zbytkový alkohol, ale to bolo v množstve nepresahujúcom

trestnú hranicu. Tieto priestupky však sa stali vyše 5 rokov dozadu pred právoplatnosťou z § 289 Tr. zák.
Naozaj pri napadnutí T. Q. ktoré bolo dosť brutálne čo potvrdili aj svedkovia, nebol som najedený, bol
spôsobený jedným z kopancov do oblasti hrudníka mierny reflux a do oblasti dutiny to nebolo nejaké
masívne zvracanie lebo nebolo z čoho. A na margo aj vysvetlenia zostupná tendencia v dychovej skúške
išlo len o zbytkový alkohol a pred opakovanou dychovou skúškou som mal len sucho v ústach z toho

predošlého refluxu, nebolo mi ani umožnené si vypláchnuť ústa, a stále som mal obsah štiav v ústach.
Bola to pre mňa nepríjemná situácia. S dychovou skúškou som bez problémov súhlasil, nebol som si
vedomý, že by som bol pod vplyvom alkoholu a výsledok dychovej skúšky bol pre mňa šokujúci. Chcem
len uviesť ku priestupkom som držiteľom vodičského oprávnenia vyše 20 rokov v rôznych skupinách
motorových vozidiel a odhadom viem potvrdiť že mám najazdených viac ako 1mil. km bez závažnejšej

nehody, žiadne zranenie pri nehode sa nikdy nevyskytlo ani žiadna väčšia hmotná škoda. Považujem
sa za dobrého vodiča, relatívne spoľahlivého. Avšak na množstvo priestupkov, ktoré boli čítané za
obdobie posledných 10 rokov, štatisticky som najazdil v priemere 80000 km ročne. Sem tam sa prihodí aj
priestupok cez tú premávku. Na margo priestupkov v občianskom spolunažívaní, ktoré boli prednesené
musím uviesť, že 95 % je starších ako 5 rokov, z môjho hľadiska by už mali byť aj zahľadené. Bolo

to v období keď som mal závažné rodinné problémy po rozvode s manželkou, bolo to sprevádzané
bojom o deti taktiež tam boli rôzne schválnosti zo strany exmanžela mojej terajšej priateľky, ja som
na to nereagoval, nemal som na to čas, dosť som to podcenil, jednalo sa o schválnosti, vybavovanie
účtov s exmanželom mojej priateľky. Za každú poslanú sms to riešil nezmyselnými udaniami. V období
posledných 5 rokov žijem v usporiadanom zväzku so S. N., spolu vychovávame mojich dvoch synov z

prvého manželstva ako aj jej dcéru z prvého manželstva, naozaj sme sa už snažili nejakým problémom
vyhýbať, avšak T. Q., ktorý je bratom S. N. bola tá nešťastná osoba, ktorá nám začala robiť problémy,
hoci sme mu viackrát pomohli. Chcem len vysvetliť jeho motívy konania voči mojej osoby, zvlášť závažné
osobné motívy, keď T. Q. ma najskôr pripravil o peniaze, napadnutím aj o zdravie, mám dodnes problémy
s chrbticou, chcel docieliť aj môj odsudzujúci rozsudok, aby ma pripravil o česť. Prvé dva aspekty si

riešim podaniami v inom konaní. A čo sa týka tohto skutku verdikt budem brať s pokorou , za spravodlivý,
posledný rok a pol ma veľa naučil, bol pre mňa veľmi skľučujúci, prišiel som kvôli zadržaniu vodičského
preukazu o lukratívnu prácu, čo mi sťažilo situáciu a vo vzťahu k výžive svojich detí a chodu rodiny.
Podľa mojich informácií T. Q. si už škodu uplatnil zo zákonného poistenia od pána B. č. poistného
plnenia v poisťovni J. U kedy podal žiadosť o poskytnutie poistného plnenia dňa 26.12.2014, tesne po

udalosti. Preto chcem povedať, že paradoxne hrozí precedentný odsudzujúci rozsudok o potvrdenie jeho
podvodného konania čo sa týka poistnej udalosti, pretože vozidlo nebolo poškodené tak ako deklaroval,
že sa nacúvalo dvakrát do jeho vozidla, čo neskôr potvrdil aj svedok A.. Je mi celej situácie ľúto, budem
sa snažiť podobným konfliktným situáciám v budúcnosti už vyhýbať.“
Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil

vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie
ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.Na základe dôkazov zabezpečených v priebehu prípravného konania ako i na hlavnom pojednávaní
dospel súd k záveru, že obžalovaný dňa 23.12.2014 v čase o 10.20 hod. v Trnave po ulici Zelenečskej
viedol pod vplyvom alkoholu osobné motorové vozidlo zn. Seat Toledo, ev.č. TT-XXXES, pričom pri

cúvaní na uvedenej ulici narazil zadnou časťou svojho vozidla do prednej časti za ním stojaceho
vozidla zn. U. V. ev.č. TTR-352DM, ktoré viedol vodič Julián Q. pričom následnou dychovou skúškou
elektronickým prístrojom Dräger 7410 mu bola nameraná hodnota 0,58 mg/l alkoholu v dychu. Z
vykonaného dokazovania je preukázané, že obžalovaný viedol pod vplyvom alkoholu osobné motorové
vozidlo.

Súd mal teda za preukázané, že skutok uvedený v obžalobe bol spáchaný a tento spáchal obžalovaný.

Obžalovaný sa tohto trestného činu dopustil ako plne trestnoprávne zodpovedný subjekt. Súd nemal za
preukázanú absenciu trestnej zodpovednosti obžalovaného za čin uvedený v obžalobe. U obžalovaného
ide o konanie úmyselné. Zákonom chráneným záujmom je jednak ochrana života a zdravia ľudí a

majetok (§ 289 ods. 1 Trestného zákona).

Tunajší súd poukazuje na záznam z dychovej skúšky vykonaný príslušníkmi PZ na č.l. 24,
prostredníctvom elektronického prístroja Dräger 7410, ktorým bola obžalovanému nameraná hodnota
0,58 mg/l alkoholu v dychu v čase o 10:25 hod. Následnou opakovanou dychovou skúškou bola

obžalovanému v čase 10:57 hod. nameraná hodnota 0,57 mg/l alkoholu v dychu, čím bola potvrdená
správnosť predchádzajúceho merania dychovej skúšky. Z úradného záznamu KRPZ Trnava, odbor
poriadkovej polície, pohotovostnej motorizovanej jednotky zo dňa 23.12.2014 bolo zistené, že
obžalovaný po vykonanej dychovej skúške s pozitívnym výsledkom a taktiež po opakovanej dychovej
skúške tiež s pozitívnym výsledkom, bol poučený o možnosti odberu krvi alebo iného biologického

materiálu, avšak túto možnosť odmietol.

Vykonaným dokazovaním na základe svedeckých výpovedí bolo súdu aj preukázané fyzické napadnutie
obžalovaného S. poškodeným Q.. Na základe fyzického útoku zo strany Q. mal u obžalovaného
nastať reflux a do ústnej dutiny obžalovaného sa mal dostať zbytkový alkohol z predchádzajúceho

dňa 22.12.2014, počas ktorého obžalovaný sám uviedol, že požíval alkoholické nápoje. Súd poukazuje
na výsledky opakovanej dychovej skúšky, kedy bolo po vyše 30 minútach od prvej dychovej skúšky
nameraná hodnota 0,57 mg/l alkoholu v dychu, a preto nemôže byť obhajobné tvrdenie obžalovaného
o prítomnosti dávivého refluxu pravdivé. Podľa názoru súdu pokiaľ by sa v dôsledku napadnutia
poškodeným a následného refluxu mal dostať do ústnej dutiny obžalovaného zbytkový alkohol z

predchádzajúceho večera, nebola by u obžalovaného opakovanou dychovou skúškou nameraná
hodnota alkoholu 0,57 mg/l alkoholu v dychu. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že ani jeden zo svedkov
nepotvrdil vo svedeckej výpovedi zvracanie, dávenie alebo reflux u obžalovaného, a preto tvrdenie
obžalovaného o vzniknutom refluxe je účelové a vyvrátené aj (však nielen) výpoveďami svedkov. Je
tiež zaujímavé, že obžalovaný pri svojej prvej výpovedi na súde tvrdil, že zvracal a nie, že išlo „len“ o

dávivý reflux. Výpovede svedkov T. Q. a L. A. nepotvrdzujú žiadnu skutočnosť, že by obžalovaný mal
požiť alebo požil alkoholické nápoje pred skutkom. Z výpovede samotného obžalovaného je zrejmé, že
alkohol požil nie bezprostredne pred skutkom, ale večer pred ním, pričom menovaní svedkovia prítomní
pri tom neboli. Obsah výsluchu svedka A. je spochybnený jeho čestným vyhlásením podpísaným
pred notárom po vykonaní jeho výsluchu. Obsah daných svedeckých výpovedí si vzájomne odporuje,

avšak z predmetných výpovedí je možné ustáliť záver o fyzickom napadnutí obžalovaného zo strany
poškodeného Q., avšak existencia možného refluxu je vylúčená, pretože obaja svedkovia uviedli, že
obžalovaný bol fyzicky napadnutý a údery smerovali do hlavy, ramien, rebier, t.j. hornej časti tela a
žiadny zo svedkov neuviedol, že by obžalovaný S. bol kopnutý alebo údery by smerovali do strednej
časti tela alebo brucha, žalúdka. Ani jeden z vypočutých svedkov vo svojej výpovedi neuviedol, že

by obžalovaný po predmetnom útoku zvracal. Na základe uvedeného existencia dávivého refluxu je
nepravdepodobná, pretože celý mechanizmus útoku smeroval do vrchnej časti tela obžalovaného. Sám
obžalovaný si vo svojich tvrdeniach odporuje. Tvrdil, že bol kopaný do hlavy a hrudníka, avšak z
lekárskej správy jednoznačne vyplýva, že zranenie malo byť spôsobené údermi a kopancami do tváre
a krku. Svedkovia tiež vypovedajú odlišne, keď napríklad svedok T. (navrhnutý obžalovaným) tvrdí, že

poškodený obžalovaného udieral päsťami do oblasti hlavy, na rebrá a vrchnú časť trupu.

Tunajší súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.11.2014, s. zn.
5Tdo/71/2014 v ktorom je uvedené, že z medicínskeho hľadiska, ktoré je akceptované aj trestnoprávnoupraxou, schopnosť vodiča bezpečne viesť motorové vozidlo je nepriaznivo ovplyvnená, ak hladina
alkoholuvkrvidosiahne0,4762mg/letanoluvovzduchu.Nazákladeuvedenéhouznesenia sapovažuje
za hraničnú hodnotu alkoholu v dychu hodnota vo výške 0,4762 mg/l, avšak u obžalovaného bola

nameraná hodnota až 0,58 mg/l pri prvej dychovej skúške a pri opakovanej dychovej skúške hodnota
0,57 mg/l, a preto obžalovaný nebol schopný bezpečne viesť motorové vozidlo. Súd poukazuje aj na
skutočnosť, že dychová skúška u obžalovaného bola vykonaná dvoma prístrojmi dräger alco test 7410
(č. ARYC-0109 a č. ARTN-0480), ku ktorým bol súdu predložený certifikát o overení č. 3247/623/45/14
a certifikát o overení č. 4011/623/45/14 (ku každému prístroju), z ktorého vyplýva, že oba prístroje

ako meradlá zodpovedajú schválenému typu a spĺňajú metrologické požiadavky na analyzátory dychu
ustanovené predpisom podľa prílohy č. 25 vyhlášky Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo
Slovenskej republiky č. 310/2000 Z.z.. Uvedené certifikáty sú súčasťou spisového materiálu a boli riadne
oboznámené ako listinné dôkazy. Taktiež aj z výpovede svedka L. B. - policajta zaradeného na PMJ
KR PZ Trnava, vyplýva, že by sa nemohlo stať, že by počas výkonu služby pracovali s drägerom, ktorý
by nemal platný certifikát. Na základe uvedeného neexistujú žiadne pochybnosti o spoľahlivosti dôkazu

vykonaného dychovou skúškou.

Tunajší súd reaguje aj na obhajobné tvrdenia obhajoby a to na teoretický článok R.. T.. L.. U. B. PhD.,
z ktorého možno vyvodiť určité závery, že dychový analyzátor používaný v Policajnom zbore SR je
vhodnýnaspoľahlivúidentifikáciuosôb,ktoréalkoholnepožili.Predmetnýanalyzátormeriakoncentráciu

alkoholu v dychu a nie v krvi, a preto obhajoba spochybňovala vykonanú dychovú skúšku, pretože na
základe uvedeného odborného článku iba krvná skúška môže pravdivo odhaliť prítomnosť alkoholu v
krvi. Z kontextu predmetného článku vyplýva, že krvná skúška sa má vykonať najmä vtedy, ak v rámci
prípustnej odchýlky analyzátora je nutné hovoriť pri nameranej hodnote ako o hodnote hraničnej. Súd
však poukazuje na podstatnú skutkovú okolnosť daného prípadu, pretože po vykonaní dychovej skúšky

u obžalovaného a tiež po opakovanej dychovej skúške, obžalovaný sám z vlastnej vôle odmietol vykonať
odber krvi, ktoré by slúžilo na vyvrátenie či je pod vplyvom alebo nie je pod vplyvom alkoholu. Miera
nepresnosti týchto dychových prístrojov bola stanovená na úrovni 5%, čo vyplýva z certifikátov o overení
analyzátora dychu. Pri akceptovaní tejto miery nepresnosti a jej zohľadnení v prospech obžalovaného
by hodnota alkoholu v jeho dychu dosahovala v kritickom čase úroveň 0,551 mg/l (0,58 mg/l - 0,029 mg/

l ako odchýlka), teda by prevyšovala (a to nie nepatrne) kľúčovú hodnotu 0,4762 mg/l. Podľa § 32 ods.
3 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov odber krvi osoby podozrivej
zo spáchania priestupku sa musí vykonať, ak o to táto osoba požiada, z čoho potom vyplýva, že je
mylný názor obžalovaného, že príslušníci PZ boli povinní u obžalovaného vykonať odber krvi. Navyše
obžalovaný s v prípravnom konaní k spáchaniu skutku priznal.

Obžalovaný sám vo svojej výpovedi uviedol, že večer dňa 22.12.2014 až do 23. hodiny konzumoval
alkoholické nápoje (teda konzumáciu nepopiera), a tvrdenia obžalovaného, že si bol istý, že na druhý
deň už nie je pod vplyvom alkoholu, možno považovať za bezpredmetné. Ďalšie tvrdenia obžalovaného
podporené lekárskou správou od psychológa, že obžalovaný nie je závislý od alkoholu a nie je alkoholik

nie sú žiadnym spôsobom smerodajné pre určenie, či bol obžalovaný pri danom skutku pod vplyvom
alkoholu alebo nie. Páchateľmi pri danom druhu trestnej činnosti sú aj osoby, ktoré nikdy neboli trestané,
nie sú to osoby závislé od alkoholu a dochádza u nich k takémuto konaniu s trestnoprávnymi následkami
len ojedinele.

Vzhľadom na ďalšie námietky obhajoby treba poukázať na skutočnosť, že z obsahu uznesenia o
začatí trestného stíhania a súčasne aj o vznesení obvinenia zo dňa 23.12.2014, ako aj zo zápisnice z
obhliadky miesta dopravnej nehody vyplýva, že prvým procesným úkonom orgánu činného v trestnom
konaní vykonaného v rámci trestného konania bol zaisťovací úkon a to zadržanie obžalovaného podľa
ustanovenia § 85 ods. 1 Trestného poriadku. Daný procesný úkon je potrebné považovať za úkon,

ktorým malo byť začaté trestné stíhanie, avšak je pravdou, že táto skutočnosť absentuje v písomnom
vyhotovení uznesenia o začatí trestného stíhania. Tunajší súd zdôrazňuje, že aj keď v uznesení o
začatí trestného stíhania absentuje uvedenie, ktorým úkonom bolo začaté trestné stíhanie (§ 199 ods. 1
Trestného poriadku), táto absencia nerobí toto uznesenie nezákonným (nulitným). Trestné stíhanie bolo
začaté zaisťovacím úkonom a to zadržaním obžalovaného.

Obžalovaný S. podľa zápisnice o zadržaní podozrivej osoby bol zadržaný z dôvodov podľa § 71 ods.
1 písm. c) Trestného poriadku, dôvod nie je v zápisnici odôvodnený, avšak pri danom trestnom čine
je tu vždy prítomná existencia odôvodnenej obavy, že obžalovaný bude pokračovať v trestnej činnosti.Dôvod, že obžalovaný bude pokračovať v trestnej činnosti existoval aj keď predmetné vozidlo, ktoré
bolo požičané obžalovanému, bolo odovzdané zo strany polície majiteľovi vozidla, pretože k odovzdaniu
vozidla došlo neskôr a to až po zadržaní obžalovaného. Podľa príkazu bol zadržaný Anton S. prepustený

podľa § 85 ods. 4 Trestného poriadku dňa 23.12.2014 a to z dôvodu, že nie je možné ihneď do spisového
materiálu zabezpečiť vyčíslenie škody poškodených vozidiel. K tomu treba uviesť, že prokurátor a
poverený príslušník PZ postupovali v súlade s ustanovením § 85 ods. 4 Trestného poriadku, lebo bolo
zrejmé, že spis nebude môcť byť odovzdaný prokurátorovi na postup podľa § 204 ods. 1 Trestného
poriadku (keď prokurátorka dôvod väzby zrejme nevzhliadla a návrh na vzatie do väzby tak nebol

opodstatnený). Obžalovaný bol zadržaný bez predchádzajúceho súhlasu prokurátora a ak prokurátorka
vzhliadla i ďalší dôvod zadržania (podozrivá osoba podľa § 204 ods. 1 Tr. por.), neznamená to, že
obžalovaný bol zadržaný nezákonne.

Zodpisuzregistratrestovobžalovanéhovyplýva,žedoposiaľobžalovanýmáštyrizáznamy.Obžalovaný
bol tri krát odsúdený. Obžalovaný bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 29.03.2011,

sp.zn. 5T/24/2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 28.03.2011 sp. zn.
3To/60/2011 na podmienečný trest odňatia slobody a to pre spáchanie trestných činov podľa § 348 ods. 1
písm.d)Trestnéhozákona,bolmutiežuloženýtrestzákazučinnostiviesťmotorovévozidláakéhokoľvek
druhu na 2 roky, odsúdenie zahľadené a na páchateľa sa hľadí akoby nebol odsúdený. Z rozsudku
Okresného súdu Senica zo dňa 20.03.2012, sp.zn. 1T/178/09 vyplýva, že obvinený bol odsúdený pre

spáchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona,
bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresného súdu Trnava sp. zn.
5T/24/2010. Obžalovaný bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 29.05.2012 sp. zn.
7T/9/2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 07.02.2013 sp. zn. 6To/127/2012
podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere

1 rok so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky a 4 mesiace, obžalovaný sa osvedčil dňa 20.06.2014 a na
páchateľa sa hľadí akoby nebol odsúdený.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný má
evidovaných niekoľko priestupkov, dvakrát ide o priestupok za porušenie VZN 400/418 o dočasnom

parkovaní motorových vozidiel na vymedzenom území mesta Trnava, ďalšie štyri priestupky má
obžalovaný za porušenie pravidiel cestnej premávky zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.
Obžalovaný má evidované aj priestupky proti majetku (dva) aj priestupky proti občianskemu
spolunažívaniu (dva) podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

Z lustrácie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave zo dňa 03.06.2016 vyplýva, že
obžalovaného bolo viackrát vznesené obvinenie.

Z hodnotenia mesta Trnavy vyplýva, že obžalovaný je rozvedený a naposledy si ohlasoval trvalý pobyt
ku dňu 02.06.2016.

Z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že obžalovaný spáchal doteraz 15 priestupkov z toho 4 priestupky za
rýchlosť jazdy v zmysle § 16 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z., 11 priestupkov za porušenie povinnosti vodiča
motorového vozidla. Ďalšie záznamy sa týkajú uložených zákazov činností viesť motorové vozidlá a to
dvakrát uložené v administratívnom konaní Okresným dopravným inšpektoriátom a jedenkrát Okresným

súdom Trnava.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.U obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť ani žiadnu priťažujúcu okolnosť. Vyhodnotiac
okolnosti spáchania žalovaného skutku, mieru jeho zavinenia, jeho osobné pomery a možnosti jeho
nápravy, dospel súd k záveru, že na obžalovaného je možné v záujme efektívneho dosiahnutia účelu

trestu (ochrana spoločnosti a náprava páchateľa) pôsobiť aj trestom výchovným. Preto súd podľa §
289 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Trestného zákona uložil obžalovanému
trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, t.j. na spodnej hranici trestnej sadzby (0 až 12 mesiacov),
pričom mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon tohto trestu podmienečne odložil a určil
mu primeranú skúšobnú dobu. Takto uložený trest považuje súd za zákonný, dôvodný a primeraný,

zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle Trestného zákona, požiadavkám individuálnej a
generálnejprevencie,ktorývdostatočnejmierevyjadrujeajmorálneodsúdeniepáchateľaspoločnosťou.
Podľa § 61 ods. 1 Trestného zákona, trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu
výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti,
na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona, trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov,
ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

Súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidla každého druhu v trvaní 2 roky
v zmysle ustanovenia § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, pretože odsudzoval páchateľa za trestný

čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289. Prihliadol pri tom aj na početné záznamy, ktoré
preukazujú, že obžalovaný sa dopustil viacerých priestupkov na úseku dopravy.

Súd podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal poškodeného Juliána Blažeka s nárokom na
náhradu škody na občianske súdne konanie. Súd výrokom o odkázaní poškodeného s jeho nárokom na

náhradu škody na občianske súdne konanie neneguje oprávnenosť nároku poškodeného na náhradu
škody spôsobenej trestným činom, avšak má za to, že nároky uplatňované v tomto konaní sú zmätočné,
súd má pochybnosti o výške danej uplatnenej škody a podľa výsledkov dokazovania nie je podklad
na vyslovenie povinnosti na náhradu škody, vzhľadom na rozdielne výpovede svedkov, vzhľadom
na výpoveď obžalovaného a taktiež na výpoveď poškodeného, či na vzniknuté poškodenie na aute,

ktoré riadil obžalovaný, na ktorom nevzniklo žiadne poškodenie. Bude potrebné vykonať ešte rozsiahle
dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a preto bolo potrebné odkázať poškodeného
Q. na občianske súdne konanie. A to aj s prihliadnutím na úradný záznam zo dňa 20.06.2016, keď nie
je ustálené, či škoda poškodenému nebola (bola) nahradená poisťovňou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení
tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§
309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v

obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.),
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.),- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu,

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.