Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 8, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/118/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715209901
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8715209901.1

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MonikyJuskovejačlenieksenátu
JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: U. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX/X, XXX XX S., štátnej občianske Slovenskej republiky, o zaplatenie 3.325,71 eur s prísl., o

odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 20C/125/2015-19 zo 16.10.2015 v spojení
s uznesením č.k. 20C/125/2015-45 zo dňa 23.03.2016 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom návrh žalobcu zamietol
a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu; uznesením

č.k. 20C/125/2015-45 zo dňa 23.03.2016 o návrhu na zmenu pôvodného žalobcu Consumer Finance
Holding, a.s., IČO: 35 923 130 za nového žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803 rozhodol
tak, že návrhu na zmenu účastníka na strane žalobcu vyhovel.
V dôvodoch, pre ktoré súd prvej inštancie žalobu zamietol, uviedol, že žalobca (ktorým bol pôvodne
Consumer Finance Holding, a.s.) sa žalobou zo 14.08.2015 domáhal toho, aby súd žalovanej uložil
zaplatiť mu sumu 3.325,71 eura s prísl. na tom skutkovom základe, že žalovanej bola na základe zmluvy

o poskytnutí bezúčelovej pôžičky Quatro č. 7094952 z 22.06.2011 poskytnutá pôžička vo výške 3.000
eur, ktorú sa zaviazala splácať v 48 mesačných splátkach po 103,50 eura mesačne. Nakoľko svoju
povinnosť nesplnila, splnenie tejto povinnosti mal jej uložiť súd.
Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní výsluchom žalovanej a listinnými dôkazmi zistil, že medzi
pôvodným žalobcom a žalovanou bola uzatvorená zmluva označená v žalobe, ktorej ročná úroková
sadzba bola dohodnutá vo výške 31,10 %, RPMN 31,10 % s priemernou hodnotou RPMN 20,56 %.

Žalovaná mala podľa tvrdenia žalobcu uhradiť len splátky vo výške 1.138,50 eur, vo zvyšku svoj záväzok
nesplnila, preto bola výzvou zo dňa 24.08.2012 vyzvaná k úhrade sumy 3.850,20 eur. Podľa súdu
žalobca nepredložil doklad o vypovedaní zmluvy. Súčasne uviedol, že žalovaná vzniesla námietku
premlčania a poukázala na to, že výpoveď jej bola doručená. Keďže k vypovedaniu zmluvy malo dôjsť
20.11.2012 a návrh bol na súd daný 14.08.2015, mal súd za to, že premlčacia doba začala plynúť
21.11.2012, skončila 20.11.2014. Žalobca nevyužil zákonnú dvojročnú premlčaciu lehotu v súvislosti s

bezdôvodným obohatením. Z toho dôvodu, pre premlčanie, žalobu v celom rozsahu zamietol.
Súd prvej inštancie spor právne posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka - §52 ods. 1, 2, § 48
ods. 2, § 488, § 457, § 451, § 517 ods. 2, § 100, § 102, § 107.
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu.

Žalobca v odvolaní uviedol, že nie je možné výpoveď zmluvy, ku ktorej došlo 22.11.2012, posúdiť
ako odstúpenie od zmluvy, keďže ide o dva rôzne inštitúty, s ktorými zákon spája rôzne následky.K ukončeniu zmluvy došlo spôsobom dohodnutým zmluvnými stranami, nie je dôvod prekvalifikovať
podanie na odstúpenie od zmluvy. Úprava spotrebiteľských úverov osobitným spôsobom nenahrádza
všeobecnú právnu úpravu v Občianskom zákonníku, zákon o spotrebiteľských úveroch je lex specialis

k všeobecnej právnej úprave, ktorá má základ v Občianskom zákonníku. Účastníkom právneho úkonu,
ktorí rešpektujú dôsledky plynúce z kogentnej špeciálnej úpravy, nemožno uprieť, aby si v medziach
daných všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka dohodli aj taký spôsob zániku zmluvného
vzťahu, ktorý má oporu v platnom práve. Pokiaľ účastníci takúto možnosť využili, je potrebné dôsledok
z toho plynúci rešpektovať. Poukázal taktiež na to, že v konaní nebol dátum ukončenia zmluvy spornou

skutočnosťou. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu
žalobcu vyhovie, resp. aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie; uplatnil
si trovy odvolacieho konania.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
4. Krajský súd v Prešove ( ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) vychádzajúc z ustanovenia § 470

ods. 1 a ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, preskúmal napadnutý rozsudok, ako
aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je

opodstatnené.
5. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
na zistený skutkový stav konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak

síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
zistení vyvodil nesprávne právne závery.
6. Súd prvej inštancie svoje zamietavé rozhodnutie založil na tom, že žalobca (jeho právny predchodca)
vypovedal zmluvu, na základe ktorej boli žalovanej poskytnuté peňažné prostriedky, dôsledky tohto
úkonu veriteľa zo zmluvy posúdil podľa ustanovenia § 48 Občianskeho zákonníka ako nárok na

bezdôvodnéobohateniezozrušenejzmluvy,ktorýbezhrozbyvznesenianámietkypremlčaniamalbyťna
súde uplatnený v dvojročnej premlčacej lehote, nakoľko bol uplatnený po uplynutí dvojročnej premlčacej
lehoty pre premlčanie ho zamietol.
Odvolací súd tento názor súdu prvej inštancie považuje za nesprávny a nezodpovedajúci dôkazom,
ktoré boli súdu predložené žalobcom na preukázanie dôvodnosti jeho nároku.

7. Žalobca súdu predložil písomnosť datovanú dňom 24.08.2012, ktorou žalovanú vyzval k okamžitej
úhrade všetkých splátok jednorazovo vo výške a v lehote, ako z tejto písomnosti vyplýva (č.l. 5 spisu).
Žalovaná na pojednávaní dňa 16.10.2015 potvrdila, že „vypovedanie zmluvy“ jej bolo doručené.
Každý právny úkon je potrebné vykladať nielen podľa jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle
toho,ktoprávnyúkonurobil,aktátovôľaniejevrozporesjazykovýmprejavom(§35ods.2Občianskeho

zákonníka).

Keďsprávneoznačenieúkonujezistiteľnépodľaďalšíchidentifikujúcichznakovaleboajzceléhoobsahu
právneho úkonu jeho výkladom, nezakladajú nedostatky v označení právneho úkonu vadu umožňujúcu
zámenu v jeho predmete (z nálezu Ústavného súdu Českej republiky I.ÚS 222/2000 z 19.03.2002).

Vychádzajúc z uvedeného, aj keď písomnosť žalobcu adresovaná žalovanej je označená ako
predžalobná upomienka, je nepochybné, že zámerom veriteľa bolo zosplatnenie záväzku dlžníka voči
veriteľovi zo zmluvy, na základe ktorej boli dlžníkovi, t.j. žalovanej poskytnuté peňažné prostriedky. Tento
úkon veriteľa nie je tak možné považovať za odstúpenie od zmluvy, dôsledkom ktorého by malo byť len

oprávnenie požadovať bezdôvodné obohatenie.
8. Ak súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu voči žalovanej ako nárok z bezdôvodného obohatenia
a pre premlčanie ho zamietol, neposúdil vec právne správne. Z jeho rozhodnutia ani nevyplýva, že
by sa zaoberal listinnými dôkazmi, ktoré súdu predložil žalobca, čo zakladá dôvod na zrušenie jeho
rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V priebehu ďalšieho konania súd prvej inštancie najmä:- vyhodnotí dôkazné prostriedky, ktoré mu boli, resp. budú stranami sporu predložené, za účelom
preukázania dôvodnosti, resp. nedôvodnosti nároku, ktorý je predmetom konania a vec opätovne
skutkovo a právne posúdi.

- zistí, či nárok, ktorý je predmetom konania, bol na súde uplatnený včas, či je alebo nie je premlčaný,
majúc na zreteli, že ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce dĺžku premlčacej lehoty, ako aj
počiatok jej plynutia, majú kogentný charakter.

9. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o trovách konania vrátane trov odvolacieho konania

(§ 396 ods. 3 CSP).
10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
Zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.