Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, December 15, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/138/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314209500
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8314209500.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Mareka Kohúta

a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: Q. P., nar. XX.X.XXXX, bývajúci v B.Z., L.. K. XXXX/X,
zastúpený JUDr. Petrom Harakálym, advokátom advokátskej kancelárie v Košiciach, Ul. Mlynská 28,
proti žalovanému: Kooperativa poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava,
IČO 00 585 441, o náhradu škody, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné
č.k. 18C/189/2014-48 zo dňa 30.4.2015 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 12.575,20 eur
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že v prevyšujúcej časti návrh zamieta.

Mení rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi na náhrade trov sumu 5.430,64 eur na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobcovi priznáva vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi z

titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia 12.558,- eur a úrok z omeškania vo výške 17,52
eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi
trovy konania vo výške 6.068,26 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch tohto
rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal proti žalovanému náhrady škody
vo výške 2.347,- eur za bolestné a vo výške 25.116,- eur za sťaženie spoločenského uplatnenia
spolu s príslušným 5,5 % úrokom z omeškania od 26.10.2013 do zaplatenia, ale aj zaplatenia sumy
12.558,- eur ako 50 %-né zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, a to z titulu zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorou došlo k ublíženiu na zdraví. Uplatnený
nárok odôvodnil tým, že úraz, ktorý utrpel pri dopravnej nehode dňa 28.10.2011 ako vodič motorového
vozidla Škoda Octavia ev. č. B.-XXXAE na Ulici W. v B., mu spôsobil ťažké ublíženie na zdraví. Vodič
druhého vozidla Škoda Fabia ev. č. A.-XXXBD V. K. bol uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví.
Prevádzkovateľ tohto vozidla mal v čase škodovej udalosti uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, ktorý tak zodpovedá na základe objektívnej
zodpovednosti za spôsobenú škodu. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na plnenie na základe

lekárskych posudkov o bolestnom a sťažení spoločenského života vypracovaných V.. Q. S. z Národného
rehabilitačného centra Kováčová zo dňa 26.6.2013, ktorým bolo u neho stanovené bolestné na 270
bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia na 1.560 bodov. Žalovaný do podania návrhu na súd
plnil čiastočne, a to pri bolestnom sumou 2.000,- eur. Náhradu za sťaženie spoločenského uplatneniažalobca navrhol zvýšiť o 50 %, pretože úraz utrpel v produktívnom veku 37 rokov, od úrazu je invalidný
s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75 % a je natrvalo vylúčený z doterajšieho
osobného, rodinného a spoločenského života.

X. Žalovaný sa na návrh žalobcu vyjadril tak, že s uplatneným nárokom sa nestotožnil. Poukázal na
to, že v súčasnosti ohľadne bolestného prebieha prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti
poskytnúť poistné plnenie a pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, poskytol žalobcovi sumu
25.116,- eur, o čom ho upovedomil listom z 28.10.2013 a do tejto sumy žiadal konanie zastaviť.

X.Vdanejvecisúdrozhodoluznesenímsp.zn.18C/375/2013zodňa19.11.2013tak,žekonanieohľadne
sumy 25.116,- eur s 5,5 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 26.10.2013 do zaplatenia
zastavil a zostávajúci nárok žalobcu vylúčil na samostatné konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
31.1.2014. Vec sa následne viedla pod sp. zn. 18C/28/2014.

4. Ďalším podaním doručeným súdu 19.5.2014 žalobca urobil druhé čiastočné späťvzatie návrhu, a to
pokiaľ ide o sumu 2.153,- eur, ktorú mu žalovaný zaplatil na základe oznámenia zo dňa 23.12.2013.
Naďalej trval na uplatnenom nároku vo výške 12.558,- eur z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia,
vypočítaného úroku z omeškania za oneskorené plnenie vo výške 17,52 eur a na zaplatení trov konania.

5. Uznesením sp.zn. 18C/28/2014 zo dňa 30.6.2014 súd konanie ohľadom sumy 2.347,- eur zastavil a
nárok žalobcu vo zvyšku vylúčil na samostatné konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 30.7.2014
a vec sa naďalej viedla pod sp. zn. 18C/189/2014.

6. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého podľa Trestného rozkazu

Okresného súdu Humenné sp.zn. XT/XX/XXXX zo dňa 31.1.2012 bol V. K. uznaný vinným z prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, pretože dňa 28.10.2011 viedol osobné motorové
vozidlozn.ŠkodaFabiaev.č.A.-XXXA.,pričompripredchádzaníkrižovatkouulícW.-Š.nedalprednosť
vodičovi osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia ev. č. B.-XXXAE, ktoré viedol vodič Q. P.
po ceste označenej ako hlavná, v dôsledku čoho došlo k zrážke vozidiel, pri ktorej spolujazdec vodiča

Q. P. utrpel zranenie, a to otras mozgu ľahkého stupňa a podvrtnutie krčnej chrbtice stredne ťažkého
stupňa s dobou liečenia 4 až 5 týždňov. Poškodenému Q. P. mal obvinený zaplatiť škodu v sume 846,-
eur; so zvyškom nároku bol poškodený odkázaný na občianske súdne konanie. V zmysle Lekárskeho
posudku o bolestnom vypracovanom dňa 26.6.2013 V.. Q. S., W., W. Národného rehabilitačného centra
Kováčová, bolo bolestné u žalobcu ako účastníka autonehody stanovené 180 bodmi, pričom toto bodové

hodnotenie bolo vzhľadom na dlhodobý a bolestivý spôsob liečby zvýšené o 50 % podľa § 9 ods.
5 zák. č. 437/2004 Z.z., teda na 270 bodov. Podľa Lekárskeho posudku o sťažení spoločenského
uplatnenia vypracovaného dňa 26.6.2013 V.. Q. S., W.., primárom Národného rehabilitačného centra
Kováčová, bolo sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobcu ohodnotené 760 bodmi, pričom toto
bodové hodnotenie bolo vzhľadom na obmedzenie a stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote

a v spoločnosti, zvýšené na dvojnásobok podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z., na 1.560 bodov.
Listom zo dňa 24.7.2013 žalobca vyzval žalovaného na plnenie z titulu náhrady škody za bolestné a
sťaženie spoločenského uplatnenia v celkovej výške 42.917,30 eur na základe priložených dokladov
a navrhol uzatvorenie dohody a vyrovnaní. Žalovaný dňa 17.9.2013 oznámil žalobcovi, že z titulu
bolestného mu poukazuje čiastkovú platbu vo výške 2.000,- eur. Z Lekárskej správy Sociálnej poisťovne

pobočka Humenné z 11.6.2013 vyplynulo, že po kontrolnej lekárskej prehliadke ostáva žalobca naďalej
invalidným, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je vyjadrená 75 %. Podľa
Oznámenia o poistnom plnení z 29.10.2013 žalovaný plnil žalobcovi z titulu sťaženia spoločenského
uplatnenia 25.116,- eur a podľa ďalšieho oznámenia z 19.12.2013 mu poukázal aj konečnú platbu
bolestného vo výške 2.153,- eur. V písomnom vyjadrení žalobca, doručenom súdu 28.4.2014, zdôvodnil

uplatnený nárok na úrok z omeškania vo výške 17,52 eur tým, že žalovaný porušil zákon tým, že
neskončil prešetrovanie do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti,
neposkytol mu potrebné vysvetlenie a neplnil do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na
zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť plnenie. Z Rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny S., pracovisko B., č. XXXX/XXXXX/X zo 4.12.2012 vyplynulo, že žalobcovi bol vyhotovený

preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím z dôvodu miery funkčnej poruchy 50 %. Dňa
19.5.2014 žalobca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že utrpel ťažký úraz v produktívnom veku
XX rokov. Následkom nehody v roku 2011 je trvale invalidným. Došlo u neho k zmene v rozhodujúcom
ochorení, ktorým je ťažký poúrazový A. W. s výrazným Y. - W. ťažkého stupňa. Ten je rozhodujúcimzdravotným postihnutím pre určenie jeho pracovnej obmedzenosti, ktorá bola určená na 75 %. Žalobca
ako mladý človek je hendikepovaný vo všetkých oblastiach života - v pracovnej oblasti pri výbere
zamestnania, v oblasti športovej, v oblasti spoločenského a kultúrneho života, ako aj rodinného života.

7. Z výpovede žalobcu súd zistil, že po nehode bol tento hospitalizovaný na neurológii v S. a potom v
K.. Ako bývalý vojak a šofér z povolania mal najazdených vyše milióa kilometrov, no v súčasnosti má
so šoférovaním problémy. Nemôže sa venovať svoje 4-ročnej dcére, ktorú nemôže zobrať na ruky ako
druhí otcovia, pretože môže skončiť na vozíku. Momentálne pre neho neexistuje športová aktivita ako

lyžovačka, bicyklovanie, futbal, alebo iné športové vyžitie. Od nehody nemôže chodiť do spoločnosti,
pretože je na ňom vidieť známky poškodenia a trpí tým psychika. Nie je schopný si nájsť prácu a nemôže
robiťanivotcovejdopravnejfirme,pretožemáproblémsošoférovaním.Bezprácejeužtriroky.Poukázal
na to, že utrpel vážne poškodenie V. a E. s následkom W. syndrómu a obmedzenia pohyblivosti K. E..
Trpí častými bolesťami K. E., výraznou bolesťou v pravom T., slabosťou T., nespavosťou, máva závraty,
problémy s pamäťou, často sa nevie koncentrovať. Pre neznesiteľné bolesti užíva lieky na jej tlmenie.

Ľavá T. je mramorovaná a ohybotrofická. Jeho hendikep mu znemožňuje finančne zabezpečiť seba a
rodinu. Od úrazu nemôže viesť motorové vozidlo aj v dôsledku fóbie. Je čiastočne nesebestačný, nevie
si zapnúť gombíky, zapnúť zips, obuť ponožky, zaviazať šnúrky na topánkach, umyť si hlavu. Nedokáže
sa hrať s dcérkou. Ďalej z výsluchu svedkov W. Č., R. P. a Q. F. súd mal za preukázané tvrdenia žalobcu
o jeho sťažení spoločenského uplatnenia.

8. Ďalej súd v dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že dopravná nehoda, pri ktorej došlo ku škode na
zdraví u žalobcu, sa stala dňa 28.10.2011, kedy zodpovednosť za túto škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla upravoval zákon č. 381/2001 Z.z. v platnom znení. V zmysle tohto zákona potom
súd vychádzal z ustanovenia § 4 ods. 2 a § 15 ods. 1, ďalej z ustanovenia § 427, ustanovenia § 429 a §

444 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ išlo o náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia
aplikoval zákon č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia
s tým, že v zmysle § 5 ods. 5 tohto zákona v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie
invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %. Pokiaľ išlo o
uplatnenú náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, ide o relatívne samostatné zložky

náhrady škody na zdraví, i keď sú v právnych predpisoch upravené spoločne. Oba druhy odškodnenia sú
náhradou tzv. nemateriálnej ujmy a majú slúžiť na to, aby si postihnutý mohol obstarať náhradné pôžitky
na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a obmedzovania v živote. Ide o nároky rýdzo
osobnej povahy, ktoré sa odškodňujú jednorazovo. Odškodnenie za bolesť patrí za vytrpenú bolesť,
nie za bolesť budúcu, ktorá sa odškodňuje v rámci nároku na náhradu za sťaženie spoločenského

uplatnenia. Zvýšenie odškodnenia u oboch nárokov treba posudzovať jednotlivo, pri každom nároku
zvlášť. Predmetom konania po dvoch čiastočných späťvzatiach zo strany žalobcu ostala len náhrada
za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to v časti 50 %-ného zvýšenia, nakoľko základné nároky
žalobcu žalovaný odškodnil. Predmetom konania je aj uplatnený úrok z omeškania vo výške 17,52
eur z dôvodu omeškania žalovaného s náhradou bolestného za obdobie od 26.10.2013 do 9.12.2013.

Súd pri svojom rozhodovaní o výške odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia zobral do
úvahy výsledky znaleckého dokazovania, pričom vychádzal zo základného bodového ohodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia určeného V.. S. vo výške 1.560 bodov. Takto vypočítanú náhradu z
titulu sťaženia spoločenského uplatnenia akceptujúcu základné bodové ohodnotenie žalovaný žalobcovi
vyplatil v sume 25.116,- eur. Žalobca sa svojím návrhom ešte domáhal 50 % zvýšenia náhrady za

sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 12.558,- eur, čo oprel o dôvody hodné osobitného zreteľa.
Poukázal na svoju invaliditu, na ktorej sa 65 % podieľajú práve choroby podporného a pohybového
aparátu následkom dopravnej nehody v roku 2011 a len 10 % predstavujú ostatné pridružené ochorenia.
V dôsledku úrazu je žalobca osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy
vo výške 50 %. Vykonaným dokazovaním súd dospel k názoru, že žalovaný je v spore pasívne

legitimovaný, a to ako subjekt plniaci v čase dopravnej nehody povinnosti vyplývajúce z povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, u ktorého si
poškodený - žalobca uplatnil svoje nároky na náhradu škody v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001
Z.z.. V právnej veci žalovaný nespochybňoval ani vznik škodovej udalosti, ani svoju zodpovednosť za
vzniknutú škodu. Pri rozhodovaní o zvýšení odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia súd

postupoval tak, že vychádzal zo základnej sadzby ohodnotenia tohto sťaženia, t.j. z 1.560 bodov,
čo pri hodnote jedného bodu v rozhodnom období 16,10 eur to predstavuje sumu 25.116,- eur. Súd
v tomto prípade prijal záver, že 50 % zvýšenie základnej bodovej hodnoty sťaženia spoločenského
uplatnenia u žalobcu zodpovedá popísanému skutkovému stavu i zisteným skutočnostiam. Súd dospelk záveru, že len priznanie základnej náhrady škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia nie
je adekvátne znevýhodneniu žalobcu v jeho pracovnom, osobnom a spoločenskom živote. Žalobca
utrpel škodu na zdraví vo veku XX rokov, teda v mladom produktívnom veku. Dovtedy žil aktívnym

životom po všetkých stránkach. Bol fyzicky zdatný, pôsobil aj v mierových misiách a bol vojakom.
Poškodenie zdravia pri dopravnej nehode v roku 2011 väčšinu jeho dovtedajších aktivít znemožnilo,
pretože následky úrazu sú preukázateľne trvalé a tieto sa dokonca prehlbujú. Z týchto dôvodov mal súd
za nepochybné, že priznanie vyššej náhrady z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia o 50 % oproti
základnému bodovému ohodnoteniu je spravodlivým zadosťučinením voči útrapám vo všetkých sférach

jeho života. Uvedená náhrada pozostáva zo sumy 12.558,- eur, teda z polovice sumy určenej lekárskym
posudkom V.. S. pri sťažení spoločenského uplatnenia predstavujúcej 50 % navýšenie náhrady. Ďalej
bola priznaná aj suma 17,52 eur, ktorá je vypočítaná ako 5,5 % úrok z omeškania zo sumy bolestného,
pretože žalovaný neukončil v zákonnej 3-mesačnej dobe šetrenie škodovej udalosti a bolestné vyplatil
až 19.12.2013 (obdobie od 26.10.2013 do 19.12.2013). Priznanú sumu je žalovaný povinný žalobcovi
zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd mal za to, že priznaná náhrada škody z titulu sťaženia

spoločenského uplatnenia je adekvátna a vystihuje všetky strasti a obmedzenia žalobcu v osobnom,
pracovnom i spoločenskom živote.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a 3 O.s.p. a priznal mu náhradu vo výške 6.068,26
eur potrebných na účelné uplatňovanie práva proti druhému účastníkovi. Trovy konania pozostávali z

trov právneho zastúpenia, ktoré boli vypočítané v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. Ide o
15 úkonov právnej služby po 287,14 eur. Spolu odmena za úkony v sume 4.115,67 eur, ďalej režijný
paušál 3x po 7,81 eur za úkony v roku 2011, 11x 8,04 eur za úkony v roku 2014 a 1 režijný paušál 8,39
eur za úkon v roku 2015, spolu režijný paušál vo výške 120,26 eur. Ďalej súd priznal náhradu cestovných
nákladov a náhradu za stratu času, k čomu pripočítal súd 20 % DPH, takže celková náhrada nákladov

bola 6.068,26 eur.

10. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že súd priznal žalobcovi nárok titulom zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia v sume 12.558,- eur v maximálnom možnom rozsahu v intenciách § 5

ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., avšak podľa jeho názoru predpoklady na takéto priznanie splnené
nie sú. Výsledky vykonaného dokazovania nenasvedčujú skutočnostiam, že by bol žalobca úplne
vyradený zo spoločenského života, ktorý viedol pred dopravnou nehodou, a to minimálne z dôvodu, že
žalobca trpel zdravotnými ťažkosťami už pred samotnou dopravnou nehodou zo dňa 28.10.2011. Inými
slovami,nievýlučnedopravnánehodazodňa28.10.2011jepríčinousťaženiaspoločenskéhouplatnenia

žalobcu v súdom priznanom rozsahu, a navyše, prípad žalobcu, vychádzajúc z poznatkov bežného
života a súdnej praxe, nepatrí medzi tie najzávažnejšie, i napriek tomu že si cení hodnotu zdravia
každého ľudského jedinca. Ak by sa mali vziať do úvahy určité objektivizované kritéria pre posudzovanie
závažnosti poškodenia zdravia človeka, nepochybne medzi najzávažnejšie je treba zaradiť stratu
končatín, poškodenie zmyslových orgánov, ochrnutie a pod. Žalobca sa napr. vedel dostaviť na

pojednávanie, do spoločnosti nechodí jedine z dôvodu estetického komplexu z poškodenia končatín,
je schopný si hľadať prácu atď. Podľa žalovaného nárok titulom zvýšenia sťaženia spoločenského
uplatnenia u žalobcu daný je, ale nie v rozsahu požadovaných maximálnych 50%, ale v adekvátnej
primeranej a spravodlivej výške 20%. Pokiaľ ide trovy konania v odôvodnení rozsudku sa nezmienil
o tarifnej hodnote veci, bližšie neanalyzoval úkony právnej pomoci z pohľadu ich účelnosti, náhradu

cestovných výdavkov rovnako neodôvodnil z pohľadu účelne zvoleného dopravného prostriedku, čo
vedie žalovaného k záveru o nepreskúmateľnosti celkových priznaných trov konania.

11. Žalobca vo svojom stanovisku na odvolanie žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdiť.Podľanehojeodvolaniežalovanéhoúčelovésúmyslombezdôvodnepredlžovaťsporajnapriek

tomu, že ako poisťovateľ má zákonom č. 381/2001 Z. z. v platnom znení uložené veľmi konkrétne
povinnosti jednak na zistenie rozsahu svojej povinnosti poskytnúť plnenie, ako i určený čas plnenia.
Žalovaný bol v celom priebehu konania pasívny. Nezúčastnil sa ani jedného súdneho pojednávania.
Nekonalvzmysleustanovenia§120O.s.p.,lebonenavrholvykonaťdokazovanienapreukázaniesvojich
tvrdení, o ktoré opiera podané odvolanie. Žalovaný v podanom odvolaní namieta súdom uznaný nárok

na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., ako aj
trovy konania. Zákonodarca v ustanovení § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. upravuje, že v prípadoch
hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %. Toto právo vyplývajúce z ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č.437/2004 Z.z., po náležite vykonanom dokazovaní, prináleží jedine súdu. Vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že žalobca dňa 28.10.2011 následkom dopravnej nehody, ako spolujazdec v motorovom
vozidle Škoda Octavia, ev. č. B.-XXXAE v B. vo veku XX rokov, utrpel ťažké ublíženie na zdraví a

dostatočne vykonaným dokazovaním boli na strane žalobcu preukázané dôvody hodné osobitného
zreteľa. Listinnými dôkazmi bolo preukázané, že žalobca následkom dopravnej nehody utrpel ťažký
úraz s trvalými následkami. Utrpel vážne poškodenie V. a E. s následkom W. syndrómu a obmedzenia
pohyblivosti K. E.. Trpí častými bolesťami K.Č. E., výraznou bolesťou v pravom T., slabosťou T., N., V.
D., W. B. W., Č. B. N. K., má neznesiteľné bolesti, na ktoré užíva lieky na ich tlmenie. Ľavá ruka je

mramorovaná a ohybotrofická. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v príčinnej súvislosti s
úrazom je žalobca naďalej trvale invalidný. Zo správy posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočka
S. zo dňa 11.6.2013 vyplýva, že v dôsledku dopravnej nehody došlo k zmene v rozhodujúcom ochorení,
oproti zisteniu posudkovým lekárom zo dňa 17.3.2010. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím po úraze
sú choroby podporného a pohybového aparátu v rozpätí 65 %, na ostatné pridružené ochorenie je
zvýšenápercentuálnamierao10%.VtejtosúvislostižalobcapoukázalnarozhodnutieNajvyššiehosúdu

SR sp.zn. 5Cdo/212/2010, podľa ktorého pre priznanie práva z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského
uplatnenia v zmysle ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. súdom, invalidita je jedným nie
však jediným dôvodom osobitného zreteľa. Žalobca v príčinnej súvislosti s úrazom, je osobou s ťažkým
zdravotným postihnutím, čo preukazuje Rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny S. zo dňa
4.12.2012, s mierou funkčnej poruchy vo výške 50 %. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že

žalobca v príčinnej súvislosti s úrazom je hendikepovaný vo všetkých oblastiach života. Predmetom
konania je aj nárok titulom úroku z omeškania vo výške 17,52 eur z dôvodu oneskoreného plnenia
škody žalovaným z titulu bolestného. Žalovaný v danom prípade neplnením včas porušil povinnosti
uložené mu ako poisťovateľovi v ustanovení § 11 ods. 5 písm. a), b) zákona č. 381/2001 Z.z. v platnom
znení, čím žalobcovi vzniklo právo na ročný úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 11 ods. 7 zákona

č. 381/2001 Z.z. v platnom znení, ako aj v zmysle ustanovenia § 517 OZ. Súd prvého stupňa priznal
náhradu trov konania preukázaných z titulu potreby na účelné uplatňovanie práva proti žalovanému,
ktorý počas trvania konania v predmetnej právnej veci bol úplne pasívny a obchádzal povinnosti uložené
mu ako poisťovateľovi zákonom č. 381/2001 Z. z. Právny zástupca žalobcu ako advokát si správne
vyúčtoval aj náhradu cestovných výdavkov za cesty za účelom zúčastnenia sa súdnych pojednávaní,

ktorých sa žalovaný vôbec nezúčastňoval. Námietka žalovaného k účelnosti zvolenia dopravného
prostriedku (motorovým vozidlom) právnym zástupcom žalobcu za účelom zúčastnenia sa súdneho
pojednávania na Okresnom súde Humenné je absurdná. Je nenáležitá vzhľadom na nutnosť potreby
rýchlehopremiestneniasaprávnehozástupcuzapracovnýmipovinnosťami,vzhľadomnajehopracovnú
vyťaženosť.

12. Odvolací súd prejednal vec v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku na
základe ustanovenia § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol
účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalovaného bolo podané pred týmto dátumom. Z hľadiska legitímneho

očakávania a princípu právnej istoty je teda dôvodné prejednať odvolanie žalovaného podľa právnej
úpravy účinnej v čase kedy bolo odvolanie podané. So zreteľom na tieto dôvody odvolací súd prejednal
odvolanie žalovaného podľa § 212 ods. 1 O.s.p., pričom dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné
len čiastočne.

13. Vykonaným dokazovaním bola preukázaná zodpovednosť žalovaného v zmysle zákona č.
381/2001 Z.z., konkrétne ustanovenia § 15 ods. 1, podľa ktorého náhradu škodu uhrádza poisťovateľ
poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škodu priamo proti
poisťovateľoviajepovinnýtentonárokpreukázať.Predmetnýzákonupravujepovinnézmluvnépoistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a zriadenie Slovenskej kancelárie

poisťovateľov. V danom prípade bolo preukázané, že škoda vznikla v dôsledku prevádzky motorového
vozidla, takže v danom prípade bol nárok uplatnený v súlade s týmto zákonom. V priebehu konania
žalobca preukázal svoj nárok na náhradu škody spôsobenej mu ublížením na zdraví. Žalovaný plnil
nároky vyplývajúce z náhrady za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. Neuhradil nárok, ktorý
si žalobca uplatnil podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za

sťaženie spoločenského uplatnenia, podľa ktorého v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je
uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %. Súd
prvej inštancie v tejto súvislosti náležite zistil skutkový stav a zistil, že v dôsledku úrazu je žalobca
invalidným. Je síce pravdou, že invalidita žalobcu nastala ešte v roku 2009, avšak podľa lekárskejsprávyzodňa11.6.2013SociálnejpobočkyHumenné(viďč.l.57spisuOkresnéhosúduHumennésp.zn.
18C/375/2013) rozhodujúcim zdravotným postihnutím je choroba podporného a pohybového aparátu v
rozsahu 65 %, pričom iné zdravotné postihnutie znamená zvýšenie percentuálnej miery o 10 %. V tejto

lekárskej správe sa jednoznačne konštatuje, že Sociálna poisťovňa mení rozhodujúce ochorenie na toho
času ťažký W.Ý. A. W. B. M. Y. - W. ťažkého stupňa. Vzhľadom na to, že v tejto správe sa konštatuje,
že je tu možnosť zlepšenia zdravotného stavu čo sa týka pravej hornej končatiny s tým, že je stanovené
kontrolné lekárske vyšetrenie o rok, odvolací súd si vyžiadal správu od Sociálnej poisťovne pobočka
S., podľa ktorej ide o lekársku správu z kontrolnej lekárskej prehliadky zo dňa 30.10.2014 s tým, že

v rokoch 2015 a 2016 už nemal žalobca nariadenú kontrolnú lekársku prehliadku. Následná lekárska
prehliadka je stanovená na jún 2017. Podľa lekárskej správy z 30.10.2014, rozhodujúcim zdravotným
postihnutím je stále choroba podporného a pohybového aparátu v rozsahu 65 % s tým, že miera poklesu
schopnosti zárobkovej činnosti zostáva nezmenená 65 % s navýšením o 10 % pre ostatné ochorenia.
Z toho je teda zrejmé, že síce invalidita u žalobcu vznikla v roku 2009, avšak invalidným by sa stal aj
v dôsledku poranení, ktoré utrpel pri dopravnej nehode v roku 2011, ako to jednoznačne z lekárskych

správ Sociálnej poisťovne vyplýva. So zreteľom na ďalšie okolnosti, ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil
ako dôvody hodné osobitného zreteľa v spojení s invaliditou žalobcu je namieste zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia o 50 %. Z týchto dôvodov je tento záver súdu prvej inštancie správny. Pokiaľ
ide o nárok na úrok z omeškania za obdobie od 26.10.2013 od 19.12.2013, tu odvolací súd zistil,
že 19.12.2013 došlo k úhrade bolestného, a preto úrok z omeškania patrí za obdobie od 26.10. do

18.12.2013, čo pri 5,5 % úroku za uvedené obdobie to zodpovedá (53 dní) sume 17,20 eur. Z toho
dôvodu odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej tak, ako je to uvedené vo
výroku tohto rozsudku. Odvolací súd zmenil podľa § 220 O.s.p. aj výrok o náhrade trov konania, keď
priznal žalobcovi túto náhradu vo výške 5.430,64 eur. Trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia, a
to z 12-tich úkonov po 278,14 eur pri tarifnej hodnote 12.558,- eur. Dvanásť úkonov zodpovedá sume

3.448,80 eur, k tomu 2 úkony 1 po 71,78 eur, čo je spolu 143,56 eur, 3x režijný paušál po 7,81 eur, 10x
režijný paušál po 8,04 eur a 1x režijný paušál po 8,39 eur, čo je spolu 112,22 eur. K tomu patrí náhrada
cestovného vo výške 335,07 eur a náhrada za stratu času vo výške 485,88 eur, celkovej je to suma
4.525,53 eur, k tomu 20 % DPH 905,11 eur, spolu 5.430,64 eur. Pokiaľ ide o jednotlivé úkony, suma
287,14 eur bola priznaná za prípravu a prevzatie zastúpenia 25.1.2013, podanie žaloby 23.10.2013,

písomné podanie z 8.11.2013 (čiastočné späťvzatie žaloby), 13.1.2014 písomné podanie (čiastočné
späťvzatie žaloby), účasť na pojednávaní 25.3.2014 - odročené odmena 1, písomné podanie (vyjadrenie
vo veci) 24.4.2014 plná náhrada, 13.5.2014 účasť na pojednávaní na Okresnom súde Humenné 1
odmena v dôsledku odročenia pojednávania, 15.5.2014 písomné vyjadrenie vo veci, 30.6.2014 účasť
na pojednávaní, 29.9.2014 účasť na pojednávaní, 1.10.2014 špecifikácia nárokov, 16.12.2014 účasť na

pojednávaní, 18.12.2014 vyjadrenie vo veci a 30.4.2015 účasť na pojednávaní. Odvolací súd nepriznal
náhradu za poradu s klientom dňa 16.12.2014, keďže tento úkon a porada s klientom vzhľadom na
štádium konania nebolo nutné, teda bol neúčelný. Za rok 2013 bol 3x režijný paušál po 7,81 eur, 10x
8,04 eur režijný paušál v roku 2014 a 8,39 eur režijný paušál za úkon v roku 2015. Pokiaľ ide o náhradu
cestovného súd priznal túto náhradu za účasť na pojednávaní dňa 25.3.2014, 13.5.2014, 30.6.2014,

29.9.2014, 16.12.2014 a 30.4.2015, pričom išlo o cestovné K. - S. a späť, kde vzdialenosť je 210 km,
pričom základná náhrada za 1 km 0,183 eur pri spotrebe PHM na 100 km 6,4 litra a v prípade účasti
na pojednávaní 16.12.2014 a 30.4.2015 bola spotreba 6,3 litra, takže pri cene PHM za liter paliva dňa
25.3.2014 - 1,350 eur, 13.5.2014 - 1,354 eur, 30.6.2014 - 1,357 eur, 29.9.2014 - 1,341 eur, 16.12.2014
- 1,243 eur a 30.4.2015 - 1,167 eur. Takže náhrada pri účasti na pojednávaní 25.3.2014 je 56,574 eur,

náhrada pri účasti na pojednávaní 13.5.2014 je 56,628 eur, 30.6.2014 je náhrada 56,668 eur, 29.9.2014
je náhrada 56,453 eur, 16.12.2014 je to náhrada 54,875 eur a 30.4.2015 je to náhrada 53,869 eur, spolu
335,07 eur. Ďalej bola priznaná náhrada za stratu času pri účasti na uvedených pojednávaniach, ktorá
bola za 6 polhodín vo výške 13,40 eur, okrem účasti 30.4.2015, kde je náhrada 13,98 eur. Takže strata
času pri účasti na pojednávaní 25.3.2014 je 80,40 eur, rovnaká náhrada je pri účasti na pojednávaní

13.5.2014, 30.6.2014, 29.9.2014 a 16.12.2014, dňa 30.4.2015 je náhrada 83,88 eur, spolu 485,88 eur.
Námietka žalovaného týkajúca sa použitia dopravného prostriedku (motorového vozidla) je neadekvátna
vzhľadom na to, že advokát pri svojich pracovných povinnostiach sa musí premiestňovať motorovým
vozidlom, ak má svoje povinnosti plniť riadne. V tejto súvislosti treba zobrať do úvahy aj to, že ak by
sa pohyboval iným dopravným prostriedkom, mohla by tu vzniknúť vyššia náhrada spojená so stratou

času. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol o náhrade trov konania tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku. Pokiaľ ide o náhradu trov odvolacieho konania, o tejto rozhodol podľa § 396 ods. 1,
ustanovenia § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP.14. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).