Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. február 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/332/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711210679
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5711210679.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika, členov
senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu CBA Slovakia, a.s., so sídlom
Lučenec, Dukelských hrdinov 2, IČO: 36 620 319, zastúpeného JUDr. Alexandrom Filom, advokátom so
sídlom J., P. Y. XX/A proti žalovaným v rade 1/ X. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. pod G., A. Q. 4, v
rade 2/ R. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., W. XXX/XX, v rade 3/ Q. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. I.,

G. XX, v rade 4/ O. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. Z., O. XXX/X, v rade 5/ G. Z., nar. XX. XX. XXXX,
bytom Q., J. U. X/X, v rade 6/ G. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., S. XX, v rade 7/ Q. Z., nar. XX. XX.
XXXX, bytom I. B., X. Q. XXX/XX, v rade 8/ P. Y., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom Q., G. XXXX/XX,
zastúpenej opatrovníkom Mestom Martin, žalované v rade 2/, 4/, 5/, 6/, 7/ zastúpené JUDr. Miroslavom
Salínim, advokátom so sídlom Q., V. XX, v konaní o zaplatenie schodku s príslušenstvom, na odvolanie
žalovaných v rade 2/, 4/, 5/, 6/, 7/ proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 9C/153/2011-392 zo dňa
19. 05. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovaným v rade 2/, 4/, 5/, 6/, 7/ nárok na náhradu trov konania v
celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej v rade 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi
200,64 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 05. 03. 2010 do zaplatenia, žalovanej
v rade 2/ 193,39 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 23. 02. 2010 do zaplatenia, žalovanej

v rade 3/ 198,90 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 06. 03. 2010 do zaplatenia, žalovanej
v rade 4/ 193,39 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 23. 02. 2010 do zaplatenia, žalovanej
v rade 5/ 209,94 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 24. 02. 2010 do zaplatenia, žalovanej
v rade 6/ 193,39 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 24. 02. 2010 do zaplatenia, žalovanej
v rade 7/ 193,39 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 05. 03. 2010 do zaplatenia, žalovanej
v rade 8/ 193,39 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 26. 02. 2010 do zaplatenia, u všetkých
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným rozhodnutím

po právoplatnosti vo veci samej. Po zrušení svojho prvého rozhodnutia uznesením Krajského súdu v
Žiline č.k. 9Co/5/2016 podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. a doplnení uloženého dokazovania výsluchom
svedka Ing. B. S. a I. D., ktorí neuviedli žiadne nové skutočnosti, ktoré by už v konaní neboli zistené, mal
za to, že ak sa má zamestnanec celkom alebo sčasti zbaviť zodpovednosti za schodok na zverených
hodnotách, musí preukázať nielen existenciu skutočností, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez
jeho zavinenia, ale aj príčinnú súvislosť medzi týmito skutočnosťami a vznikom schodku. Musí teda

preukázať, že bez týchto skutočností by schodok nevznikol, tak ako vznikol. V prípade zodpovednosti
za schodok na zverených hodnotách, ktoré zamestnanec je povinný vyúčtovať, je dôkazným bremenom
zaťažený zamestnanec, ktorého zavinenie sa na základe dohody o hmotnej zodpovednosti automatickypredpokladá, teda nestačí iba preukázať, že škodu sám nespôsobil, ale aj preukázanie skutočnosti,
že škodu celkom alebo sčasti spôsobil niekto iný. Pokiaľ žalované tvrdili, že schodok vznikol aj tým,
že dochádzalo ku krádežiam tovaru zákazníkmi, v tomto smere nepostačovalo poukázať na to, že

podľa nich zamestnávateľ nevytvoril pre zamestnancov predajne vhodné pracovné podmienky, ale bolo
potrebné preukázať, že krádežami vznikla škoda, ktorá by sa prejavila v inventúre ako časť manka. Z
písomnéhostanoviskapolícieSRzodňa14.05.2015nevyplýva,žebyzaobdobieinventúrnehoobdobia
boli polícii hlásené z tejto predajne prípady krádeží. Mestská polícia v Martine oznámila, že evidujú
celkovo 6 prípadov za predmetné inventúrne obdobie, pričom pri odhalených krádežiach je pravidlom, že

tovar, ktorý chcel zákazník ukradnúť, sa ihneď po odhalení krádeže vráti do predajne, a preto nemožno
tvrdiť, že nimi by došlo k takému úbytku na tovare, ktorý by sa neskôr prejavil ako schodok. Toto sa môže
stať iba v prípade neodhalených krádeží. Pokiaľ ide o výšku zisteného manka 16 246,06 eur vo vzťahu
k dĺžke inventúrneho obdobia, by muselo denne dochádzať k vysokému počtu krádeží, resp. krádežiam
vo vyššej hodnote, čo zo strany žalovaných žiadnym spôsobom preukázané nebolo. Žalované však
boli samé povinné podľa § 178 ods. 1 Zákonníka práce počínať si tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu

majetku žalobcu. K žalovanými tvrdenému odnášaniu tovaru bez zaplatenia vedúcim predajne X. O.,
do ktorého práce nikto zasahovať nemohol, uviedol, že ho nebolo možné vypočuť, pretože zomrel a k
obvineniam sa žiadnym spôsobom teda nemohol vyjadriť. Pokiaľ žalované tvrdili na svoju obranu, že sa
báli nahlásiť jeho konanie, išlo o postup, ktorý bol v rozpore s ich povinnosťami vyplývajúcimi z ust. § 178
ods. 2 Zákonníka práce, z ktorého vyplýva ich povinnosť protiprávne konanie zo strany zamestnanca,

aj keď vedúceho, žalobcovi minimálne nahlásiť. Zo strany žalovaných v tomto smere dôkazné bremeno
unesené nebolo. K ďalšiemu tvrdeniu žalovaných, že manko vzniklo aj protizákonným konaním A. S.,
ktorá realizovala v predajni tzv. odložené nákupy, uviedol, že jej konanie bolo posudzované v trestnom
konaní, kde rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 2T/42/2014-83 zo dňa 15. 04. 2014 bola
právoplatne uznaná za vinnú z prečinu podvodu za to, že si v období od 14. 06. 2010 do 09. 09. 2010

zneužívaním uvádzanej funkcie ponechala peniaze utŕžené od zákazníka v sume 2 000,- eur, avšak toto
obdobie nie je totožné s inventúrnym obdobím a pokiaľ bola menovaná právoplatným trestným rozkazom
Okresného súdu Martin sp. zn. 2T/248/2014 uznaná vinnou z ďalšieho prečinu podvodu za zneužívanie
uvedenej funkcie, jednalo sa taktiež o iné obdobie, ako aj v trestnom konaní vedenom pod sp. zn.
ČVS: ORP-241/1/1-Vys-MT-2014. Z uvedeného je zrejmé, že žalovanými tvrdené skutočnosti, že manko

vzniklo tým, že uvedená pracovníčka v inventúrnom období páchala trestnú činnosť, neboli preukázané
žiadnym spôsobom. Na základe vykonaného dokazovania mal za to, že žalované dôkazné bremeno vo
vzťahu k zbaveniu sa ich zavinenia neuniesli, a preto ich zodpovednosť za vzniknutý schodok pokladal
za preukázaný. Vo vzťahu k vyčíslenému schodku žalobcom neboli zo strany žalovaných vznesené
žiadne námietky, preto ho akceptoval a zaviazal ich súčasne aj na zaplatenie úroku z omeškania podľa

§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to od uplynutia
lehoty uvedenej vo výzve.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podali odvolanie
žalované v rade 2/, 4/, 5/, 6/ a 7/ podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O. s. p. z dôvodu, že súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto ho žiadali zmeniť tak, že žaloba
žalobcu bude zamietnutá. Pred súdom prvej inštancie bolo jednoznačne preukázané, že príčinami
schodku (pred predmetným inventúrnym obdobím, aj po ňom) bolo opakované porušenie povinností
zamestnávateľa vytvárať žalovaným pracovné podmienky podľa § 47 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce

tak, aby mohli riadne plniť povinnosti pri zabezpečení ochrany majetkových hodnôt, najmä tovaru.
Žalované (O., Z.), ale aj svedkyne (S., K., D.) upozorňovali viackrát na nedostatky vedúceho, jeho
zástupkyňu, inšpektorov a zamestnancov vykonávajúcich kontroly, avšak žalobca nevykonal žiadne
opatrenia na nápravu, a to ani po inventúrnom období, o čom svedčí to, že došlo k ďalšiemu schodku.
Pokiaľ tak učinila žalovaná v rade 6/, bol s ňou podľa nej z tohto dôvodu rozviazaný pracovný pomer

v skúšobnej dobe. Výpoveďami žalovaných a svedkov bolo jednoznačne preukázané, že vedúci X. O.
si bral z predajne tovar (nemožnosť jeho vypočutia na tom nič nemení), ktorý pri pokladni nezaplatil
a následne tento tovar viackrát nakladal do auta, keď po upozornení žalovaných povedal, že tovar
sa neskoršie odpíše, čo sa nestalo, keďže sa medzi odpísanými položkami v dokladoch predložených
žalobcom nenachádzal. Vedúci bol žalovaným priamym nadriadeným a predstaviteľ zamestnávateľa,

ktorý mohol mať zásadný vplyv na ich prepustenie, preto mu nemohli fyzicky brániť v braní tovaru,
ani ho prinútiť zaplatiť. Žalobca ho touto „super zľavou“ z ceny tovaru zisteného pri schodku (zaplatil
len okolo 10 % naňho pripadajúcich) k jeho konaniu motivoval zlou kontrolou príčin schodku, zlou
organizáciou práce, keďže nevytvoril žalovaným vhodné pracovné podmienky na ochranu majetkovýchhodnôt. Rovnako sa zlý spôsob organizácie práce žalobcu a zlý systém kontroly prejavili aj u A. S.,
ktorá bola v inventúrnom období predavačkou 3 týždne a spôsobila manko tzv. odloženými nákupmi,
za čo bola právoplatne odsúdená. Zrejme si u vedúceho všimla ako funguje systém evidencie tovaru

a riešenia schodkov odložených nákupov a mánk. Svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že tovar
bol vystavený v regáloch, mali k nemu prístup všetci zákazníci a predavačky - pokladníčky nemali naň
celý výhľad, regále boli nahustené, zrkadiel bolo nainštalované nepostačujúce množstvo a nemohli
sledovať, či niekto tovar vzal, ukryl si ho a pri pokladni nezaplatil. Mnohé krádeže zostali neodhalené, ale
vzhľadom na odhalené krádeže a slabé zabezpečenie ochrany majetkových hodnôt v predajni je zrejmé,

že v predajni došlo k množstvu krádeží. Šesť odhalených krádeží bolo nahlásených na mestskej polícii,
pričom na polícii Slovenskej republiky boli doklady skartované, ku krádežiam nemohla dať vyjadrenie.
Svedkyňa Z. (predtým Q.) uviedla, že bola pri riešení štyroch, z toho v dvoch zlodej s tovarom ušiel, do
predajne sa vrátili len sladkosti, ktoré jednému pri úteku vypadli. Vo zvyšných dvoch prípadoch zavolali
políciu a označili osobu a čo zobrala, avšak po tom, čo uviedla, že tovar si do predajne už priniesla,
polícia ju pustila bez odobratia tovaru. Preto tvrdenia, že pri odhalených krádežiach sa tovar vracal do

predajne a schodok nevznikal, sú nepravdivé. Tieto všetky príčiny schodku neboli pred súdom prvej
inštancie preukázané, jedná sa len o možnosti ako mohol schodok vzniknúť. Na základe nesprávnych
skutkovýchzistenísúduprvejinštanciedošloajknesprávnemuprávnemuposúdeniuveci,pretožepodľa
žalovaných bola príčinná súvislosť medzi uvedenými skutočnosťami a vznikom schodku, a preto nie je
správny názor súdu, že neuniesli dôkazné bremeno a nezbavili sa zodpovednosti za schodok celkom

alebo sčasti.

3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu poprel tvrdenia žalovaných, že sa im v
prvostupňovom konaní podarilo preukázať, že celý predmetný schodok zavinil niekto iný, t. j. jednak
žalobca ako ich zamestnávateľ, resp. neb. X. O., resp. ich spolupracovníčka A. S.. Aj keby bolo

preukázané, že predajňa nebola dostatočne zabezpečená pred krádežami zákazníkov, resp. že
nevytvoril vhodné pracovné podmienky, aby žalované mohli vykonávať svoje pracovné povinnosti a
chrániť pred krádežami jeho majetok v predajni, čo ale popieral, iba samotné tieto skutkové okolnosti
nestačia k spôsobeniu (vzniku) schodku. Totiž k tomu, aby bol tovar z predajne fyzicky akokoľvek
odstránený, je nevyhnutné aj niečo iné, napr. hoc aj to, že zmizol z predajne z dôvodu jeho krádeže zo

strany zákazníkov. Práve okolnosť, že celý schodok vznikol krádežami zo strany zákazníkov žalované
nepreukázali, o čom svedčí aj ich tvrdenie, že príčinami schodku sú aj neodhalené krádeže, z čoho
vyplýva, že sa iba domnievajú, že príčinou schodku boli krádeže, lebo ako dôkaz o existencii krádeží
nepostačuje iba ich tvrdenie, že došlo aj k neodhaleným krádežiam zo strany zákazníkov. Taktiež
nepreukázali, že by schodok vznikol aj krádežami tovaru z regálov, na ktoré nemala pokladníčka počas

práce za pokladnicou výhľad. V danej predajni nepracovali všetky zamestnankyne iba pri pokladniciach,
ale aj kdekoľvek inde v celom areáli predajne, preto zamestnankyne, ktoré práve nepracovali za
pokladnicami mali možnosť, aj povinnosť strážiť tovar aj na regáloch a plniť tak svoje povinnosti. Taktiež
tvrdenie, že vedúci X. O. si údajne odnášal z predajne tovar bez toho, aby ho zaplatil, je iba domnienkou
žalovaných, keďže ho mohol zaplatiť aj vtedy, resp. spôsobom, keď si to žalované nemuseli všimnúť,

pričom to, že zaplatil, doterajším dokazovaním vyvrátené nebolo, o čom svedčí nepriamo aj to, že tovar,
o ktorom žalované tvrdili, že si ho odnášal, nebol uvedený v zozname tovarov určených na odpísanie.
Okolnosť, že bol odsúdený za spreneveru tržby za iné inventúrne obdobie, nepreukazuje, že spôsobil
v tomto inventúrnom období úmyselne schodok, preto sa jedná o tvrdenie účelové. Ak o takýchto
praktikách vedúceho mali žalované vedomosť, mali to včas hlásiť priamo zamestnávateľovi, čo neurobili.

Rovnako aj ich tvrdenie, že schodok vznikol v dôsledku zneužívania tzv. odložených nákupov zo strany
A. S., je iba ich domnienkou, že si zrejme dovolila neodviesť tržbu po tom, čo si všimla ako systém
s evidenciou tovaru a riešením schodkov a odložených nákupov a mánk funguje. Po zrušení prvého
rozhodnutia pred súdom prvej inštancie neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali tvrdenia
(obranu) žalovaných. Boli to len dôkazy, ktoré svedčili o ich domnienkach, resp. možných (domnelých)

mechanizmoch vzniku schodku. Ak nebolo preukázané, akým mechanizmom mal predmetný schodok
vzniknúť, tak nie je možné preukázať ani to, že medzi týmito tvrdenými skutočnosťami (údajnými
mechanizmami vzniku schodku) a následkom, t. j. samotným schodkom je daná príčinná súvislosť alebo
nie. Preto tieto dôkazy na zvládnutie dôkazného bremena nepostačujú a nemohlo teda dôjsť k tomu,
aby sa zbavili svojej zodpovednosti za schodok podľa § 182 ods. 3 alebo § 189 ods. 4 ZP.

4.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.5. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v

takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľov neboli
v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevysporiadal súd prvej
inštancie.

6. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam odvolateliek krajský

súd dopĺňa, tak ako už uviedol vo svojom zrušujúcom uznesení, že zodpovednosť zamestnanca za
schodok na zverených hodnotách je osobitný druh zodpovednosti za škodu podľa Zákonníka práce, pri
ktorej sa zavinenie zamestnanca predpokladá, t. j. zamestnávateľ ju nemusí preukazovať (§ 179 ods.
1 veta druhá Zákonníka práce) a spoločne hmotne zodpovední zamestnanci sú povinní v podieloch
určenýchv§189ods.3ZPuhradiťcelúškodu(§182ods.1ZP)okremprípadu,akpreukážu,žeschodok
vznikol celkom alebo sčasti bez ich zavinenia (§ 182 ods. 3 ZP), t. j. majú dôkazné bremeno, napr.

zavineným konaním ich zamestnávateľa, či tretích osôb alebo spoločne zodpovedného zamestnanca
(§ 47 ods. 1, § 187 ods. 1, § 189 ods. 4 ZP), pričom súčasne musia preukázať, že medzi týmto
zavineným konaním (či opomenutím) inej osoby a vzniknutým schodkom je príčinná súvislosť. Musí sa
teda preukázať, že bez týchto skutočností by schodok nevznikol. Za dôvod zbavenia sa zodpovednosti
za schodok na zverených hodnotách preto nemožno považovať zistenie, že určité okolnosti mohli mať

vplyv na vznik schodku, pokiaľ súčasne nie je preukázané, že príčinou schodku, či jeho časti skutočne
boli. Ani po doplnení dokazovania po zrušení prvého rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím
súdom nebolo preukázané, že schodok vznikol odhalenými krádežami zákazníkov a už vôbec nie,
v akom rozsahu, keďže odvolateľky netvrdili, ani nepreukazovali, že po odhalených krádežiach bol
rozsah schodku zisťovaný a zistený. To, že schodok mal byť zavinený neodhalenými krádežami (koho),

zostalo len v pozícii ničím nepreukázaných tvrdení odvolateliek, t. j. domnienok, na základe ktorých ich
zodpovednosť nemôže byť vylúčená. Vzhľadom na uvedené zavinenie schodku žalobcom nevytvorením
vhodných pracovných podmienok odvolateľkám na ochranu tovaru pred krádežami zákazníkov nemohlo
byť preukázané. Preukázané nebolo ani, že schodok vznikol a v akom rozsahu zavinením vedúceho
X. O. odnášaním tovaru bez platenia. Odvolateľky o tom vedeli a vedome ho kryli, keď nenahlásili

jeho konanie žalobcovi podľa § 178 ods. 2 ZP (keďže vedúci bol ich priamym nadriadeným), umožnili
mu jeho protiprávne konanie, bez čoho by k nemu nedochádzalo, prípadne nemohlo dochádzať, a
preto u nich zbavenie sa zodpovednosti podľa § 182 ods. 3 ZP do úvahy neprichádza, pričom ich
obrana, že by dostali od žalobcu výpovede neobstojí, keďže na tomto konaní vedúceho nemal žiadny
preukázateľný záujem. Preukázané nebolo ani, že schodok vznikol zavinením A. S. neodvedením tržieb

za tzv. „odložené nákupy“, keďže v trestnom konaní bola uznaná vinnou za prečin podvodu v iných
inventúrnych obdobiach a za to, ktoré je predmetom sporu, sa k uvádzanej činnosti nepriznala, pričom
takéto konanie jej v krátkom období troch týždňov, do ktorého má spadať, inak preukázané nebolo a
jedná sa opäť iba o domnienku odvolateliek o možnom mechanizme vzniku schodku, lebo si u svojho
vedúceho mala všimnúť ako systém s evidenciou tovaru a riešením schodkov a odložených nákupov a

mánk funguje, a preto si zrejme dovolila neodviesť tržbu.

7.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľaust.§396ods.1CSPvspojenísust.§256ods.
1 CSP a žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci, priznal ich náhradu voči žalovaným v celom rozsahu.

8. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiachpodania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).