Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. júl 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/61/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216200943
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Puškáš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8216200943.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu Friendly Finance

Slovakia s.r.o., Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, zastúpený Mgr. Henrich Schindler,
advokátska kancelária, ul. Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanej N. S., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom Z.. A. XXXX/XX, XXX XX G., prechodne bytom O. XXXX/XX, XXX XX G. - O. X.H., o
zaplatenie 167,42 EUR s prísl., dňa 28.7.2016 bez nariadenia ústneho pojednávania takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti o zaplatenie 183,92 Eur z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalobcovi voči žalovanej patrí náhrada trov konania v rozsahu 34 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou žiadal žalovanej uložiť povinnosť žalobcovi zaplatiť sumu vo výške 167,42
Eur a úroky z omeškania vo výške 5,05 % p.a. odo dňa 3.1.2015 do 30.4.2015 zo sumy 112,42 Eur, odo
dňa 1.5.2015 do zaplatenia zo sumy 112,42 Eur a trovy konania.

2. Podľa žalobcu medzi ním ako veriteľom a žalovanou ako spotrebiteľom došlo dňa 20.9.2013 k
uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým

spojených ďalších služieb a Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru tým, že žalovaná prijala návrh
RámcovejzmluvyaZmluvyzostranyžalobcuvsúladesčlánkomIII.bod3.Rámcovejzmluvy,nazáklade
ktorých žalobca poskytol žalovanej krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 110,- Eur.

3. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver spolu s dohodnutou odplatou vrátiť jednorázovo v dohodnutej
lehote do dňa 2.1.2015.

4. Predpokladom uzatvorenia Zmluvy a Rámcovej zmluvy bola registrácia žalovanej ako spotrebiteľa
na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa, za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť
o uzatvorenie zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským
účtom.

5. Rámcová zmluva, Zmluva a jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia
súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním

predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu
zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím
na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty.6. Zmluva bola uzatvorená v súlade so zákonom č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných
službách na diaľku.

7. Žalovaná sa zaviazala žalobcovi vrátiť celkovú čiastku 112,42 Eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého
úveru vo výške 110,- Eur a individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru vo výške 2,42 Eur.

8. Dohoda o odplate za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky je v
súlade s ustanovením § 497 Obchodného zákonníka, pričom výšku odplaty si žalovaná určila sama na

webovom sídle žalobcu, a to v závislosti od výšky poskytnutej sumy a lehoty splatnosti úveru.

9. Úver s príslušenstvom sa stal splatný dňa 2.1.2015, teda v lehote nepresahujúcej tri mesiace, preto
úver poskytnutý žalovanej nie je v zmysle § 1 ods. 3 písm. l/ zákona číslo 129/2010 Z.z. spotrebiteľským
úverom.

10. Žalovaná dlžnú sumu nevrátila v lehote splatnosti, preto v zmysle čl. IV. bod 4 Rámcovej zmluvy
s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z. v platnom znení si žalobca uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania, ktorých výška je o
5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu, t. j. vo výške 5,05 % p.a. zo sumy 112,42 Eur odo dňa nasledujúceho po dni

splatnosti až do zaplatenia.

11. Žalobca písomnými výzvami vyzval žalovanú na úhradu jej záväzku voči žalobcovi. V zmysle
článku IV. bod 5. Rámcovej zmluvy si žalobca uplatňuje voči žalovanej náhradu skutočne vynaložených
nákladov v celkovej výške 55,- Eur. Žalovaná bola pred uzatvorením Rámcovej zmluvy a Zmluvy riadne

oboznámená s poplatkami súvisiacimi s porušením povinnosti žalovanej splniť riadne a včas svoj
záväzok.

12. Celkový nárok žalobcu predstavuje sumu vo výške 167,42 Eur s príslušenstvom (súčet istiny,
dohodnutej odplaty a celkových nákladov).

13. Žalovaná do podania žaloby nezrealizovala žiadnu úhradu.

14. Ak nie je ustanovené inak, na konanie začaté pred 1.7.2016 platí zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej iba C.s.p.). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred týmto dňom,

zostávajú zachované (§ 470 ods. 1, 2 C.s.p.).

15. Konanie vo veci začalo doručením žaloby súdu dňa 24.2.2016, teda za účinnosti zákona číslo
99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok). Na konanie o žalobe žalobcu je ale podľa § 470 ods. 1, 2
zákona číslo 160/2015 Z.z. treba použiť už tento nový procesný predpis s tým, že právne účinky úkonov,

ktoré v konaní nastali do 1.7.2016, zostávajú zachované.

16. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,

b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

17. Hodnota sporu neprevyšuje 1.000,- Eur. Skutkové tvrdenia nie sú sporné, keď žalovaná napriek
výzve súdu ich nespochybnila. Vzhľadom na predmet sporu a okolnosti prípadu, ide o otázku

jednoduchého právneho posúdenia veci, preto súd o žalobe žalobcu rozhodol bez nariadenia ústneho
pojednávania. Po predchádzajúcom oznámení miesta a času na úradnej tabuli súdu a jeho webovej
stránke dňa 21.7.2016, rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.7.2016 (§ 219 ods. 3 C.s.p.).

18. Pri rozhodovaní o žalobe súd vychádzal z obsahu žaloby žalobcu a predložených listín.

19. Prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie v zmysle zákona číslo 266/2005 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku žalobca dňa 20.9.2013 uzavrel so žalovanou Rámcovú
zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb(ďalej iba „Rámcová zmluva“) a dňa 2.12.2014 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej iba
„Zmluva“).

20. Z obsahu Zmluvy vyplýva záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej ako spotrebiteľovi krátkodobý
bezúčelový, bezúročný úver vo výške 110,- Eur s jednorazovým čerpaním, bezhotovostným prevodom z
účtu v banke veriteľa na bankový účet spotrebiteľa, najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzatvorení
zmluvy.

21. Žalovaná sa zaviazala vrátiť žalobcovi úver s príslušenstvom v celkovej výške 112,42 Eur najneskôr
dňa 2.1.2015.

22. Žalobca tvrdí, že aj keď on svoj záväzok poskytnúť žalovanej úver splnil riadne a včas, na dôkaz
čoho predložil bankový výpis zo dňa 3.12.2014, žalovaná svoj záväzok zo Zmluvy nesplnil, keď do dňa
podania žaloby (žaloba žalobcom bola podaná dňa 24.2.2016) nezrealizovala žiadnu úhradu.

23. Podľa žalobcu dlh žalovanej je vo výške 167,42 Eur, ktorý pozostáva z istiny poskytnutého úveru vo
výške 110,- Eur, individuálne dohodnutej odmeny vo výške 2,42 Eur a náhrady skutočne vynaložených
nákladov v celkovej výške 55,- Eur).

24.Žalobažalobcubolažalovanejdoručenádovlastnýchrúksvýzvoupodľavtedyplatnéhoustanovenia
§ 114 O.s.p., sa k jej obsahu písomne vyjadriť vo výzve uvedenej lehote. Žalovaná na výzvu súdu
nereagovala a k žalobe žalobcu sa nevyjadrila. Listom zo dňa 31.5.2016 žalobca súdu oznámil, že
žalovaná dňa 20.5.2016 uhradila časť svojho dlhu vo výške 183,92 Eur, preto v tejto časti svoju žalobu
vzal späť a navrhol, aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške

5,25 % p.a. zo sumy 112,45 Eur odo dňa 3.1.2015 do 20.5.2016. Z uvedeného súd vyvodil záver, že
žalovaný tvrdenia žalobcu produkované v žalobe nepopiera. Súd preto nemohol mať pochybnosti o
žalobcom tvrdenom uzavretí oboch zmlúv dňa 20.9.2013 Rámcovej zmluvy a dňa 2.12.2014 zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, o ich obsahu, ako vyplýva z ich písomného vyhotovenia žalobcom súdu
predloženého spolu so žalobou a ani o poskytnutí peňažných prostriedkov žalovanej vo výške 110,- Eur.

25. Vzhľadom na obsah zmlúv, ktorými bol založený právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou a v rámci
ktorého žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 110,- Eur, súd primárne sa zaoberal
otázkou právneho posúdenia vzťahu medzi žalobcom a žalovanou.

26. Je treba prisvedčiť žalobcovi, pokiaľ tvrdí, že poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanej vo výške
110,- Eur, za podmienok vyplývajúcich zo zmluvy, nie je možné kvalifikovať ako spotrebiteľský úver v
zmyslevtedyplatnéhozákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba „o spotrebiteľských úveroch“).

27. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

28. Podľa § 1 ods. 3 písm. l/ citovaného zákona spotrebiteľským úverom nie je úver bez úroku a bez
ďalších poplatkov.

29. Napriek tomu, ale vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom medzi dodávateľom a
spotrebiteľom, teda spotrebiteľským vzťahom definovaným ustanovením § 52 Občianskeho zákonníka.

Súd pritom dodáva, že použitie Občianskeho zákonníka na vzťah, ktorého obsahom je dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov, v prípade ak aj nejde o spotrebiteľský úver, zákon č. 129/2010
Z.z. nevylučuje, ako o tom svedčí ustanovenie § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého:
ustanoveniamitohtozákonaniesúdotknutéustanoveniaObčianskehozákonaaniosobitnýchpredpisov.
Naviac aj na takýto zmluvný vzťah je potrebné aplikovať v zmysle § 24 tohto zákona jeho niektoré

ustanovenia.

30. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 2.12.2014, t. j. ku dňu uzavretia zmluvy
medzi žalobcom a žalovaným, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

31. Žalobca Friendly Finance Slovakia s.r.o. je zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Košice
I, v oddiele Sro, vložka číslo 30985/V ako právnická osoba s predmetom činnosti poskytovanie
spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu a tak pri uzatváraní zmluvy a jej plnení mal v zmysle
definície § 52 Občianskeho zákonníka postavenie dodávateľa, lebo konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti a žalovaná postavenie spotrebiteľa, lebo pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo podnikateľskej činnosti.

32. Nakoniec vzťah medzi žalobcom a žalovanou ako vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom a
zmluvu, ktorou tento vzťah bol založený, ako spotrebiteľskú zmluvu, definoval aj samotný žalobca v
žalobe.

33. Žalobca ale svoj vzťah so žalovanou právne posudzuje ako vzťah z úverovej zmluvy podľa
ustanovenia § 497 a násl. Obchodného zákonníka. Vzhľadom na obsah zmluvy dňa 2.12.2014 uzavretej
medzi žalobcom a žalovanou však s takýmto právnym hodnotením, súhlasiť nie je možné.

34. Strany zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky na dočasné

užívanie označili ako „Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru“.

35. Slovenský právny poriadok rozoznáva dva základné typy zmlúv, na základe ktorých veriteľ poskytuje
dlžníkovi peňažné prostriedky na dočasné užívanie, a to: 1. zmluvu o úvere a 2. zmluvu o pôžičke.

36. Zmluva o úvere je právne upravená v Obchodnom zákonníku (§ 497 a násl.) ako tzv. absolútny
obchodnoprávny záväzkový vzťah a zmluva o pôžičke v Občianskom zákonníku (§ 657 a násl.).

37. Napriek rovnakému účelu oboch zmlúv, ktorým je poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom
dlžníkovi, na ich dočasné užívanie dlžníkom, existujú medzi oboma zmluvami určité rozdiely. Medzi

základné rozdiely patrí, že úver je vždy poskytovaný za úrok, ktorý je považovaný za odplatu (cenu) pre
veriteľa za poskytnutie peňažných prostriedkov a dohoda o úroku je podstatnou časťou zmluvy o úvere
(§ 502 Obchodného zákonníka). Oproti tomu pri peňažnej pôžičke v zmysle § 658 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, síce úroky možno v zmluve dohodnúť, nie je to však povinnosť a peňažná pôžička, na rozdiel
od úveru, tak môže byť aj bezúročná.

38. Zmluvou dňa 2.12.2014 uzavretou medzi žalobcom a žalovanou prostriedkami diaľkovej
komunikácie, sa žalobca ako veriteľ zaviazal žalovanej ako spotrebiteľovi poskytnúť krátkodobý
bezúčelový, bezúročný úver vo výške 110,- Eur a ako to už súd konštatoval v bode 24 dôvodov tohto
rozsudku, svoj záväzok žalobca splnil a žalovanej peňažné prostriedky v sume 110,- Eur aj poskytol.

Žalobca tak žalovanej peňažné prostriedky poskytol bezúročne. Zmluva o poskytnutí peňažných
prostriedkov preto postráda základný znak, ktorým je charakterizované poskytnutie peňažných
prostriedkov v prípade úveru v zmysle úpravy danej Obchodným zákonníkom v ustanoveniach § 497
a násl.

39. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

40. Podľa § 502 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný

platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky vnajvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka
ročného obdobia.

41. Zmluva dňa 2.12.2014 uzavretá medzi žalobcom a žalovanou preto nie je zmluvou o úvere, napriek
tomu, že zmluvné strany ju za takúto zmluvu označili.

42. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.

43. Podľa § 658 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri nepeňažnej
pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej
akosti, spravidla toho istého druhu.

44. Zmluva stranami uzavretá dňa 2.12.2014, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému
ako dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 110,- Eur, je zmluvou o pôžičke, predmetom ktorej bolo
poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 110,- Eur žalobcom žalovanému, oproti záväzku žalovanej
túto pôžičku vrátiť najneskôr dňa 2.1.2015.

45. Žalovaná svoj záväzok vrátiť žalobcovi peňažné prostriedky v sume 110,- Eur v lehote splatnosti
pôžičky, nenaplnila.

46. S poukazom na ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka žalobca okrem vrátenia sumy 110,- Eur
žiadal, aby žalovaná mu zaplatila individuálne dohodnutú odplatu za poskytnutie úveru vo výške 2,42

Eur a s poukazom na ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a čl. IV. bod 5. Rámcovej zmluvy
náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 55,- Eur.

47. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

48. Je treba prisvedčiť žalobcovi, že v prípade poskytnutia úveru, ktorý by bolo možné právne
posudzovať podľa ustanovení § 497 a násl. Obchodného zákonníka, ustanovenie § 499 Obchodného
zákonníka pripúšťa za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky,
dohodnúť odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. Žalobca však žalovanej

neposkytol úver ale pôžičku v zmysle § 657 a násl. Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 657 a násl.
pri poskytnutí peňažnej pôžičky ale nedovoľuje dojednanie odplaty, preto dojednanie odplaty medzi
žalobcom a žalovaným je v rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami (§ 657 a násl. Občianskeho
zákonníka) a v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka je tak táto časť zmluvy absolútne neplatná.
Žalobcovi preto ním žiadanú odplatu vo výške 2,42 Eur nie je možné priznať.

49. Naviac súd dodáva, že nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, podľa ktorého ide o individuálne
dohodnutú odplatu. Žalovaná si totiž zvolila len výšku žiadaných finančných prostriedkov a zmluvu ak
chcela uzavrieť, musela súhlasiť s odplatou stanovenou žalobcom. Výška odplaty sa odvíjala od výšky
pôžičky úveru a doby jej splatnosti. Pri konkrétnej sume pôžičky a konkrétnej dobe jej splatnosti bola

výška odplaty určená žalobcom a preto žalovaná ako spotrebiteľ buď zmluvu ako celok prijala alebo ju
mohla ako celok odmietnuť. Nešlo tak o individuálne dohodnutú podmienku v zmysle ustanovenia § 52
a násl. Občianskeho zákonníka.

50.Podľa§121ods.3Občianskehozákonníkapríslušenstvompohľadávkysúúroky,úrokyzomeškania,

poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

51. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú jej
príslušenstvom. Žalobcom žiadaná suma 55,- Eur tvoriaca podľa žalobcu skutočne vynaložené náklady
však nie je možné považovať za náklady spojené s uplatnením pohľadávky a tým ani za príslušenstvo

pohľadávky v zmysle citovaného § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

52. Žalobca v žalobe tvrdí, že suma 55,- Eur predstavuje náklady podľa článku IV. bod 5. Rámcovej
zmluvy.53. Podľa čl. IV. bod 5. Rámcovej zmluvy v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient
povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná

o súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy. SMS, e-
mailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta
(ďalej len „náklady“). Tieto náklady sú vyrátané nasledovne:
spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky: celkové
náklady vo výške 15,- Eur,

spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky: celkové
náklady vo výške ďalších 10,- Eur,
spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania tretej upomienky: celkové
náklady vo výške ďalších 10,- Eur,
spracovanieaurgenciepriomeškanísúhradouúveruvrátanevypracovaniaštvrtejupomienkyaprípravy
prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti: celkové náklady vo výške 30,- Eur.

54. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

55. Skutočnosti uvedené v bode 53 dôvodov tohto rozsudku robia článok IV. bod 5. Rámcovej zmluvy,

o ktorý žalobca opiera svoj nárok na náhradu skutočne vynaložených nákladov vo výške 55,- Eur,
neurčitým a nezrozumiteľným a tým podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj absolútne neplatným.
Pre jeho absolútnu neplatnosť nemožno z neho vyvodiť záver o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi
55,- Eur.

56. Vzhľadom na uvedené súd ustálil, že žaloba žalobcu v časti, pokiaľ sa domáha zaplatenia odplaty
za poskytnutie úveru vo výške 2,42 Eur a náhrady nákladov súvisiacich s uplatnením pohľadávky vo
výške 55,- Eur, nie je dôvodná.

57. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

58. Žalovaná pôžičku sa zaviazala vrátiť najneskôr do 2.1.2015. Do uvedeného dňa splatnosti však

žalovaná nevrátila ani len časť pôžičky, preto dňom 3.1.2015 sa dostala voči žalobcovi do omeškania
so zaplatením 110,- Eur a v omeškaní so zaplatením tejto sumy bola až do 20.5.2016, kedy zaplatila
sumu 183,92 Eur. Žalovanej tak vznikla povinnosť žalobcovi zaplatiť úroky z omeškania zo sumy 110,-
Eur za dobu od 3.1.2015 do 20.5.2016, vo výške podľa vykonávacieho predpisu, ktorým je nariadenie
vlády č. 87/1995 Z.z.

59. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení ku dňu 1.1.2015, výška úrokov z omeškania je
o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

60. Pri základnej úrokovej sadzbe ECB ku dňu počiatku omeškania žalovanej vo výške
0,05 % p.a. žalovaná je povinná žalobcovi zaplatiť úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne.

61. Žalovaná dňa 20.5.2016 žalobcovi zaplatila 183,92 Eur, ako to vyplýva z listu žalobcu zo dňa
31.5.2016. Žalovaná, vychádzajúc zo skôr uvedeného, žalobcovi bola povinná zaplatiť na istine 110,-

Eur a úroky z omeškania zo sumy 110,- Eur vo výške 5,05 % ročne za
dobu omeškania so zaplatením 110,- Eur, teda za dobu od 5.1.2015 do 20.5.2016, čo pri prepočte je
110,- Eur + 7,64 Eur na úrokoch z omeškania, spolu 117,64 Eur.

62. Napriek uvedenému, aj keď žalobca svoju žalobu písomným podaním zo dňa 31.5.2016 vzal späť v

časti o zaplatenie 183,92 Eur, t. j. v časti žalovanou poskytnutého plnenia, naďalej trval na časti svojej
žaloby o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,25 % p.a. (pritom v žalobe úroky z omeškania
žiadal vo výške 5,05 % p.a.) zo sumy 112,42 Eur odo dňa 3.1.2015 do 20.5.2016 a to bez bližšieho
odôvodnenia.63. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.

64. Podľa § 145 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo
veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku
bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

65. Podľa § 146 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného
je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

66. Žalovaná na výzvu súdu vyjadriť sa k čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcom, nereagovala,

z čoho súd usudzuje, že s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom nevyjadruje nesúhlas (naviac k
čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred začatím pojednávania, a v takom prípade sa súhlas žalovanej
so späťvzatím žaloby žalobcom či už v celom rozsahu alebo čiastočným nevyžaduje).

67. Súd čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom je preto viazaný, v dôsledku čoho v zmysle citovaných

zákonných ustanovení konanie vo veci v rozsahu späťvzatia žaloby žalobcom zastavil.

68. Žalobcovi z dôvodu poskytnutej pôžičky vznikol voči žalovanej nárok na zaplatenie 117,64 Eur (pozri
bod 61). Žalovaná však žalobcovi zaplatila 183,92 Eur, čo je výrazne viac, než bol nárok žalobcu, preto
úroky z omeškania, na zaplatení ktorých žalobca trval, mu priznať nebolo možné.

69. Vzhľadom na uvedené súd konanie vo veci o zaplatenie 183,92 Eur zastavil a vo zvyšnej časti žalobu
žalobcu, ako nedôvodnú, zamietol.

70. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 a § 256 C.s.p. Žalobca podanou žalobou sa voči

žalovanej domáhal peňažného plnenia v celkovej sume 175,23 Eur (po zarátaní úrokov z omeškania
do 20.5.2016 v sume 7,81 Eur) a žaloba žalobcom bola dôvodne podaná (opäť po započítaní úrokov
z omeškania do 20.5.2016 a to v sume 7,64 Eur) v rozsahu 117,64 Eur. Žalobca nebyť dobrovoľného
plnenia žalovanou po podaní žaloby, bol by v konaní úspešný v rozsahu 67 % a žalovaná v rozsahu 33
%. Žalobcovi preto patrí voči žalovanej náhrada trov konania v rozsahu 34 % jeho skutočných trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.
1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a

odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo

o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.