Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 27, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615206448
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6615206448.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Mikulajovej, člena senátu JUDr. Petra Kvietka a členky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej
Rúfusovej, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04
Bratislava, IČO : 45 869 464, zast. JUDr. Veronikou Kubríkovou, PhD., Vajnorská 100/A, 831 04
Bratislava, proti povinnému: Z. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., občan SR, o vymoženie sumy 339, 64

Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad Kálmana
Mikszatha268,97901RimavskáSobota,sp.zn.EX2073/2015,oodvolaníoprávnenéhoprotiuzneseniu
Okresného súdu Lučenec č. k. 13Er/350/2015-21 zo dňa 18. januára 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec, č. k. 13Er/350/2015-21 zo dňa 18. januára 2016 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Lučenec (ďalej aj len „exekučný súd“ alebo „súd prvej

inštancie“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Exekučný súd v odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2013-1712 zo dňa
16.09.2014. Tento exekučný titul bol vydaný na základe zmluvy o úvere, ktorá bola uzatvorená medzi
právnym predchodcom oprávneného - Poštovou bankou, a.s. a povinným dňa 02.05.2006. Súd prvej

inštancie posúdil zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú. Súd potom posúdil rozhodcovskú doložku,
ako neindividuálne dojednanú, čo vyplývalo z jej zaradenia do všeobecných obchodných podmienok ako
súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Veriteľ od počiatku sledoval takto koncipovanou rozhodcovskou
doložkou to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na súde, ktorý sa nachádza v
mieste jeho sídla, za účelom minimalizácie nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa.
Takto uzatvorenú rozhodcovskú doložku exekučný súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku

a ako takú od počiatku neplatnú. V dôsledku toho exekučný súd považoval exekučný titul za materiálne
nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní
exekúcie. Na základe toho súd v zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj len „Exekučný
poriadok“) žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v
ktorom žiadal zmenu napadnutého uznesenia, prípadne, aby súd napadnuté uznesenie zrušil v celom
rozsahu z týchto dôvodov:
- exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu
nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o
opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd,

- exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených
medziach,- o platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni
tomu, aby bola opätovne posúdená,
- zdôraznil a dal do pozornosti, že v zmysle ustanovenia II. časti bodu 10 Všeobecných obchodných

podmienok, Poštová banka, a.s. postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladal
povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky, s tým, že v predmetnom bode je klientovi
daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku,
- nesprávnou aplikáciou § 53 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ“) a
porušením § 153 ods. 1 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj len „OSP“), absencia akýchkoľvek

dôkazov pre právne závery v rozhodnutí uvedené a pre rozhodnutie vo veci,
- konštruovaním nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a odňatím možnosti vyjadriť sa k
vykonaným dôkazom a skutkovému stavu,
- aplikáciou sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry Európskeho
súdneho dvora,
- porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy voči skutkovo a právne

obdobných veciach v troch veciach poverenie vydávajú aj zamietajú,
- neprimeraným zvýhodňovaním povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia,
- exekučný súd svojim postupom znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom.

4. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na to, že s účinnosťou od 01.07.2016
začal platiť nový procesný predpis zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „CSP“),
ktorý sa v zmysle prechodných a záverečných ustanovení ako aj v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného
poriadku použije aj v právoplatne neskončených exekučných konaniach.

6. Rozhodnutie Okresného súdu Lučenec bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Nakoľko odvolanie
bolo podané za účinnosti OSP, zákonný sudca postupoval aj po 1. júli 2016 podľa § 374 ods. 4 prvá a
druhá veta OSP a predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia CSP.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP; ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 CSP; právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal podľa § 379 CSP
a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario)
a uznesenie Okresného súdu Lučenec podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP uvádza aj ďalšie
dôvody, ktorými zároveň reaguje na relevantné námietky v odvolaní.

11. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že oprávnený podal dňa 30.03.2015 návrh na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie,
sp. zn. II/2013-1712 zo dňa 16.09.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.12.2014 a vykonateľnosť
dňa 03.01.2015. Zmluva o úvere medzi právnych predchodcom oprávneného a povinným bola
uzatvorená 02.05.2006.

12. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (platného v čase začatia exekúcie); súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonalexekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

13. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 OZ (platnom v čase uzatvorenia zmluvy); spotrebiteľskými zmluvami sú
kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva
podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

(1) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (2) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3)

14. Podľa § 53 ods. 4 OZ; neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15. Podľa § 54 ods. 1 OZ; zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

16. Z Exekučného poriadku vyplýva, že v každom štádiu je súd povinný zaoberať sa tým, či nie je

prekážka, pre ktorú by exekúcia prebiehať nemala, pretože opak by mohol byť v rozpore s platným
právom. Ak súčasťou exekučného titulu predstavovaného rozhodcovským rozsudkom je aj zmluva,
na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že
skúmaniu súladnosti so zákonom podlieha aj takáto zmluva. Z povahy zmluvných strán, predmetu
podnikateľskej činnosti veriteľa (predchodcu oprávneného) a z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o zmluvu

spotrebiteľskú, o plnení z ktorej rozhodol rozhodcovský súd, ktorý konal na základe rozhodcovskej
doložky a vydal rozhodcovský rozsudok. Podľa odvolacieho súdu predmetná rozhodcovská doložka
spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 Občianskeho
zákonníka). Rozhodcovská doložka je zmluvnou podmienkou, u ktorej je význam posudzovania kritérií,
či sa jedná o neprijateľnú podmienku zvýraznený tým, že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať

spor súkromnou osobou. Spotrebiteľ sa vzdáva ústavného práva na prejednanie jeho veci pred štátnym
súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne chcel
a uzavrel rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej došlo k delegovaniu právomoci na prejednanie
sporu súkromnou osobou. Vzhľadom na obsah rozhodcovskej doložky, ktorý bol vopred pripravený
dodávateľom, len ťažko možno predpokladať, že spotrebiteľ si bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré

so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne
nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. V
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011, v zmysle ktorého, ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský

rozsudok;kebyexekučnýsúdakceptovalvykonateľnosťrozhodnutiavydanéhoorgánombezprávomoci-
išlo by o akceptáciu rozhodnutia nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Bod č. 5.6.7 obchodných
podmienok pre všadeplatí kartu obsahoval text „Klient, držiteľ doplnkovej karty a banka sa dohodli, že
všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvných vzťahov, vrátane sporov o ich vznik, platnosť a výklad, ako
aj sporov týkajúcich sa tejto rozhodcovskej doložky, budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským

súdom zriadeným pri Asociácií bánk SR podľa jeho základných vnútorných predpisov, pričom toto
rozhodnutie bude pre všetky sporné strany konečné a záväzné.“ Odvolací súd uvádza, že aj tento
text je predtlačený bez možného osobitného vyjednania. Rozhodcovskú doložku nemožno mať za
prospešnú pre spotrebiteľa aj z dôvodu, že bola súčasťou obchodných podmienok pre všadeplatí kartu
bez možnosti osobitného vyjednania a túto mohol spotrebiteľ prehliadnuť. Takisto aj možnosť odstúpenia

od rozhodcovskej doložky nemožno považovať za prijateľnú, nakoľko nebola individuálne dohodnutá a
bola súčasťou obchodných podmienok pre všadeplatí kartu.

17. V predmetnej veci exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na základe nespôsobilého exekučného titulu. Rozhodcovský rozsudok v danej veci bol vydaný v

rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola posúdená ako neplatná zmluvná
podmienka, pretože bola v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany,
v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy sa potom nemohol stať vykonateľný (vykazuje
znaky nulitného právneho aktu v dôsledku nedostatku právomoci rozhodujúceho orgánu), a pretonemohol byť spôsobilým exekučným titulom. Skúmanie prijateľnosti rozhodcovskej doložky, na základe
ktorej vznikol exekučný titul, predchádza skúmaniu priznaného plnenia rozhodcovským rozsudkom,
nakoľko rozhodcovský rozsudok vzniknutý na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky je nulitný.

18. Podľa ustanovenia § 93b ods. 1 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách (v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy o úvere), banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z
obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom

zriadeným podľa osobitného zákona. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách nemožno
vykladať ako samovoľné, automatické vylúčenie možnosti prejednania prípadného sporu účastníkov
všeobecným súdom. Dané ustanovenie nepopiera vo všeobecnosti alternatívnu možnosť riešenia
sporov všeobecným súdom, o čom svedčí aj dikcia ods. 2 cit. ustanovenia, v zmysle ktorého, ak klient
neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy preložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s
takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov. Neskoršou novelizáciou ust. § 93b

ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (vykonaná zákonom č. 492/2009 Z.z. účinná od 1.12.2009)
aj zákonodarca zvolil precíznejšiu úpravu, podľa ktorej je banka povinná preukázateľne poučiť klienta
o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy a umožniť klientovi možnosť voľby či prijme
takýto návrh.

19. Podľa § 43a ods. 1 OZ; prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo
viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a
vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

20. Podľa § 44 ods. 1 OZ; zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy

nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

21. V zmysle § 43a OZ má z návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy vyplývať vôľa navrhovateľa
- banky, aby bola v prípade prijatia návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom takýmto
návrhom viazaná a podrobila sa rozhodcovskému konaniu. Podľa § 44 ods. 1 OZ, mlčanie alebo

nečinnosť spotrebiteľa samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu banky na uzavretie rozhodcovskej
doložky. Rozhodcovská doložka bola súčasťou formulárovej zmluvy, pričom bola uvedená v obchodných
podmienkach pre všadeplatí kartu, spotrebiteľom nebola osobitne vyjednaná a túto mohol spotrebiteľ
prehliadnuť.

22. Ako už bolo povedané rozhodcovská doložka v predmetnej veci bola súčasťou formulárovej zmluvy.
Tieto zmluvné podmienky nemožno mať za prospešné pre spotrebiteľa, pričom už prvá strana zmluvy o
úvere je bez možnosti osobitného vyjednania a túto mohol spotrebiteľ prehliadnuť.

23. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie pred vydaním poverenia na vykonanie

exekúcie dôsledne preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanieexekúcie,návrhnavykonanieexekúcieaexekučnýtitul.Zcitovanéhozákonnéhoustanovenia
totiž vyplýva, že v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanieexekúcieuznesenímzamietne.Súladomexekučnéhotitulusozákonompritomtrebarozumieť
nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda

či tu nie je taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu.

24. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že danú rozhodcovskú doložku
je potrebné považovať za nie individuálne dojednanú. Kvalifikačným kritériom pre tento záver je stav, že
zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah. Uvedenú rozhodcovskú

doložku predkladal pôvodný oprávnený povinnému, bola uzatvorená vo formulárovej podobe a z tohto
dôvodu nebola individuálne dojednaná, nakoľko jej obsah povinný nemohol vôbec ovplyvniť. Na základe
tejto rozhodcovskej doložky mohol veriteľ vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu a vylúčiť
tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na
všeobecnom súde. Rozhodcovskú doložku je preto potrebné považovať za neplatnú v zmysle § 53 ods.

4 Občianskeho zákonníka platnom a účinnom v rozhodnom období, spôsobujúcu značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.25. Je nepochybne v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov vylúčiť zo života spotrebiteľov
nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch v záujme vyššej kvality života ľudí, preto posúdenie
rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, je vecne správne, spravodlivé a v súlade s právom. V danej

veci rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, ktorý bol vydaný v rozhodcovskom konaní na základe
rozhodcovskej doložky, ktorá bola posúdená ako neplatná zmluvná podmienka, pretože bola v hrubom
nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej
spotrebiteľskej zmluvy sa potom nemohol stať vykonateľný (vykazuje znaky nulitného právneho aktu v
dôsledku nedostatku právomoci rozhodujúceho orgánu), a preto nemohol byť spôsobilým exekučným

titulom.

26. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie exekučného súdu ako vecne správne potvrdil
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).